Cedaḱ Baṅgladisom re nunạḱ Rabaṅ Do?

-Stephen Soren

image_pdfPDFimage_printPrint

2015 serma Norway disomte calaḱ reaḱ ạt hoelentińa. Ona cando do tahẽkana November 28 tạrik khon December 12 tạrik reaḱ hiri. Norway disom reaḱ Oslo nagrahare do -6 degree rabaṅ doṅ aṭkarleda. One oka do deep frize lekage. Teheńaḱ din re Baṅgladisom re rabaṅ do ạḍi kajak calaḱ kana. Aema hoṛak phone call doṅ ńamet́ kana, rabaṅ kićrić, kombol ko do bape emoḱ kana? Nonkan nehõrko ńam katet́ gate peṛako ṭhen ardas samaṅ katet́ thoṛa goṛoko ar disom ren peṛako ṭhen reaḱ goṛote 350 kombol doń jogaṛ akada. Adi monsuvạ menaḱa jemon haṛam buḍhiko ńam. Noa kombol do emogoḱa Bilboltha School samaṅre 150 goṭen, Amnura re 100 goṭen ar Borgachi school maṭhre 100 goṭen. Nes serma do eken buḍhi haṛam hoṛko lạgit́ noa goṛo kana. Entet́ Gidrạko 6-9 ar 9-12 umer ren do 46 goṭen item reaḱ sleeping kits box ko ńama Badhair 336 gidrạko, Adompure 334 ar Paria re 334 gidrạko. Noa sleeping kits re mit́ gidrạ lạgit́ ạḍi daman jinisko do menaḱa; amdaj 5 serma hạbić lạgit́ mit́ gidrạwak horoḱ bande ar oyo teaḱ doe ńama.

Delebon baḍae lege cedaḱ Baṅgladisom re nunạḱ reaṛ rabaṅ do hoyoḱ kana. Nesaḱ rabaṅ do hoṛmo reaḱ jel parom katet́ jaṅ hạbić doe tioḱ akada. Nonkan rabaṅ do lahate bạń aṭkar akada menteye baḍae oco kedińa; Rajshahi zila reak Godagari upozila, Dogachi aturen 100 serma cetan umer ren haṛamba hoṛ Luthru Majhi (Soren). Uniren kuṛi Miru Soren hõ ać babawaḱ katha saṕ tuṅgi katet́ doe menet́ kana je, am ma baba haṛam hoṛ, iń amren gidrạ hoe katet́ hõ ạḍi aṭ rabaṅedin kana. Cet́ hõ bạń kạmi daṛeaḱ kana rabaṅ jalare.

Onka leka aema hoṛ ṭhen khonge ańjomoḱ kana nes serma reaḱ rabaṅ do tạpisgea. Menkhan disom reaḱ hoedaḱ ko ńeńel kan office khon ko menet́ kana dosrage. Onko aḱ record te ńeloḱ kana 2018 serma reaḱ rabaṅ do bạṛti tạpis tahẽkana. Ona serma reak 8 January Poncogor reaḱ tetulia re rabaṅ tahẽkana 2.6 degree celcius, one oka do Baṅgladisom reaḱ ithihas re ol rakaṕ akana. Nes lekage ona serma hõ aema dhao te nonkan reaṛ rabaṅ ar hoe selet́ sisir daḱ leka goṭa din jạṛi leda.

Ona serma leka nes do nit hạbić te unạḱ bạṛić do babon aṭkar akada mente disom reaḱ hoe  bharḍo rabaṅ ko ńelet́ kan office-e menet́ kana. Menkhan tahole cedaḱ disom ren hoṛ do noa rabaṅ ge ạḍi tạpis ko menet́ kana? Nonkan kathako ańjom katet́ hoe bharḍo reaṛ rabaṅ ńeńel kan office doko menet́ kana je khata kolom te ol caṛhao akan rabaṅ reaḱ man do ạḍi latar baṅ pheḍ akan rehõ, aema lekan karonko te rabaṅ do bạṛti muskil bon aṭkaret́ kana. Goṭa cando ge nonkan reaṛ rabaṅ tahẽna mente office khon doko lại sodor akada.

Aema din khone kuṛhạ akada ar siń cando hõ bae ńeloḱ kana, onate bạṛti hoe- reaṛ se rabaṅ do bujhạuḱ kana. Eṭaḱ serma khon nes do ạḍi bạṛit kuṛha do menaḱa. Din re 18 khon 20 ghonṭa hạbić ge kuṛhạ do tahẽn kana. BBC Bangla khon baḍaeoḱ kana nes serma reaḱ kuṛhạ do bạṛti ge ńelogoḱ kana. 

Noa reaṛ rabaṅ re santal jạtiạriko sanam sećte ạḍi aodhan ge tahẽn tabon pe. Delebon baḍae lege cet́ lekan rogko bạrti doe ńamet́ koa. Amnura Lutheran Mission Hospital ren Dr. Arpona Dipa Murmu doe baḍae ocokedińa je, reaṛ redo khoḱ manda, Ejma, ruạ hasu, rabaṅ alargiko hoyoḱa. Ona chaḍa hõ gidrạko nimunia, tonsil, dhuṛi ar hoe kote sahẽt́ reaḱ horre muskil hoyoḱa. Ar onkate gidrạ ko do bạṛti ge sontorte doho ko jạruṛa.

Onate delabon noa reaṛ okte bạṛti lolo daḱ bon ńu joṅma. Ar viṭamin C reaḱ jomaḱ bon jom ma. Tahole reaṛ okte reaḱ ruạ khon sahaṛ bon ńama. Ar rabaṅ re ạḍi jạruṛ hoṛmo lolo dohoe, kạmi ar beyam hõ jạruṛa.

image_pdfPDFimage_printPrint

Comments are closed.