HUL JOHAR

-Shamson Soren

image_pdfPDFimage_printPrint

Teheń do 30 June. Mit́ṭen bises din kana. Metaḱme Hul Mãhã Kana. Goṭa disomren Santalko teheń noa mãhãko manaoet́kana. 

Hul reaḱ mońj katha do hoyoḱ kana lạṛhại ar noa lạṛhại do hoelena santalkoaḱ sadhinota lạgit́ Santal Parganare. Nit do Jharkhand state ko metaḱ kana. Okare Santal Ạdibạsi hoṛ do menaḱko. Barea Murmu boeha Sido ar Kanhu okoekin do noa lạṛhại kin ạyurlet́. Bharot reaḱ Itihãs re bharot sadhinota ńam lạgit́ tinạḱ lạṛhại do hoe akan Briṭish Raj birudre, onako modre Santal Hul joto khon maraṅ hul tahẽkana. Un oktere aema jiwi do calaoen takoa ona lạṛhại re. Rural Bengal gazette re ‘Hunter’ doe ol akada je, Santal hul re 20,000 hoṛ doko goć ocoyena. 1855-57 sal reaḱ Santal hul re bạṛtikaete pon boeha Sido, Kanhu, Cand ar Bhaero do bạṛti dạyik ko goḱleda. Arko ạyurleda; hoṛ hoponkoaḱ sadhinota ńam lạgit́ .1857 salre Bharotre okaṭaḱ maraṅ Sipạhi lạṛhại Briṭish raj birud hoelen, ona lạṛhại do noa Santal Hul seć lekatege bạṛti daṛe ar jor doe ńamleda.

East India Company do Bharot reaḱ’ Rajniti ar disạm ko calaoet́ tahẽkana ar santal ạdibạsi hoṛ koaḱ elakare Company aḱ goṛote ar sopohot́ te aema Mahajon, Jumidar, ar Bạnij bepari dokandar deko ko boloyena. Pạtiạuḱ ar baṅ pạtiạuḱ reaḱ katha do noage, reṅgeć, nacar ar baṅko paṛhao akan santal ko do oka dhar mahajon ṭhen khon ko hatao; ona lạgit́ sud do 50% khon 500% hạbić ko emet́ kan tahẽkana. Mit́ dom okoe santal hopon dhare hatao akat́ uni do jug jug bochor ke bochor se uniren bõs hõ ona dhar ko e midi akada.

Okoe hoṛ hopon dhar bako hataoa, onko oṛaḱ redo kombṛo se ḍạkạti do hoyoḱa ar onkate jotowaḱ cabalen tako khan do mahajon se bepari hoṛ ṭhen calaḱ chaḍa jahan upại do ar baṅ tahẽkana. Nonkate akoren gại, kaḍa, ḍaṅgra, jumi ar damanaḱ jinis ko doko at́ keda. Santal do Damin-i-koh elakareko tahẽkana ar ona elakaredo hoṛo , tuṛi, jonḍra ar emateaḱ phosol do ạḍi mońj hoyoḱ kan tahẽkana. Noa phosol reaḱ laloć karonte Rajmohol elakaren Baṅgali dokandar, ona soṅge Murshidabad, Birbhum ar Bordhoman elaka khon Benia, Kosari, Moyra, Tili ar aema lekan bạnij bepariko boloyena.

Onko joto beparikoge Santalko eṛeyet́ko tahẽkana. Ona chaḍa Damin-i- koh elaka reaḱ mońj mońj jaega jumi jor jobosti kate se dhar emkate, onko ṭhen khon ko hataoet́ tahẽkana. Santalko nonkate mahajon, jumidar se bepari hoṛ ren kạṛmi hoṛ leka ko hoyena.

Jahae hoṛ dhar bako em saphale khan, hoṛ hopon ren bạhu biṭi ko kạṛmi leka ko khaṭaoet́ko tahẽkana. Nonkate santal koaḱ sadhinota do cabayena. Okoe santal hopon Mahajon ṭhen dhar bako hataoet́ tahẽkana;onkan santal ko lạgit́ eṭaḱ upạiko beboharet́ tahẽkana. Ar ona do nonka leka, Ḍaṅgra, hạtikote phosolko nosṭo ocoyet́ tahẽkana. Nonkate santal hoṛ hopon ko talare reṅgeć paṛaolen khan; onko mahajon se jumidar ṭhen khon dhar ko hataoa ar bako em daṛeaḱ khan onkoaḱ jumi bhog dokhol ko hataoa. Santalkoaḱ noa muskilanaḱ oktere Sido ar Kanhu ńutuman barea juạn boeha Briṭish Raj ar onkoren cela chamanda birudre lạṛhại kin goṭakeda. Ona 30 June, 1855 salre. Santal Pargana reaḱ Bhognadihi ato reaḱ matcher hajar hajar hoṛ ko jarwayena. Onko do akoaḱ Sadhinotako lại sodor keda ark o ekraṛena je, Sido Murmu ar Kanhu Murmu aḱ ạyurre tahẽkate Briṭish Raj ar onkoren gateko birudre lạṛhại lạgit́ ko goṭakeda. Onko do akoaḱ sadhinota ko lại sodorkeda ar Sid oar Kanhu Murmuaḱ ạyur latarre ekraṛ tahẽnte Briṭish Sarkar Mahajon ar Jumidar birud re lạrhạikin sodorkeda.

Santal Pargana elaka re gulmal rakaṕen khan 7 July sarkari police soṅge onkoaḱ samna sạmni ńapam hoyena ar Murmu boehakin Police hotete kin saṕ ocoḱ kana ańjomkate gadel hoṛ do ạḍi bạṛićko raṅgaoente police ar onkoren goṛo hoṛ hõko goć ocoyena. Noa ghoṭona tayom Company ren Army soṅge hoṛ hopon hopon koaḱ maraṅ lạṛhại do hoyena. Pạhil dhapre santal hopon ko okoe kodo Sid oar Kạnhu Murmu hotete ko ạyur ocoḱkan tahẽkan, ạḍi hahaṛa leka ko daṛeyena ar ona soṅge ạḍi maraṅ jaega Bhagol Pur Zilạ reaḱ Santhia hạbić ko dokholkeda. One onate Briṭish Raj reaḱ ạḍi lạṭu jaega do usạra Santal hoṛ hopon dokhol re hećena.

Company ren são kạmiạko art ̣aka poesa ren bepari ko goć ocoyena. Briṭish Raj reaḱ office hõ Pạkuṛ zilạ teko idikeda akoaḱ jiwi bańcao lạgit́. Menkhan santalko noa lạṛhại aema din do bako saṕ doho daṛeada ente East India Company do lạṛhại reaḱ saṕdaṕ jinis ko soṅge kate jemon bạnduk, Kaman ar hạtiwante hoṛ hopon ko birud lạṛhạireye pheḍena. Disạmko calaoet́ kan hoṛ hotete aema dilgạriạ santalko mit́ soṅge teko goć ocoyena. Noa lạṛhạire 50,000 Santal ko lạṛhại selet́ko tahẽkana ar bhitrire 15,000 khon 20,000 santalko Briṭish India Company hotete ko goć ocoyena. Company do noa lạṛhại 1856 sal reye thir ocokeda, thoṛa lạṛhại do 1857 sal hạbić calao idiyena.

Santal hoṛ hopon ko Company ren sipạhi birud lạṛhạire ạḍi dilgạṛiạ ar birbanṭa ko sodorkeda. Lạṛhại okte onkoaḱ tumdaḱ ṭamak tin hạbić ko ruiet́ tahẽkan, un habić joto hoṛ teṅgo keṭeć kate aḱ sar ko tuńet́ tahẽkana. Nonka leka baḍaoḱ kana je, mit́ dhom pon gel santalko company ren sipạhi ṭhen baṅ soprot kate mit́ṭen hasa oṛaḱre ṭhạ̃iko hataokeda. Sipạhi kodo ona hasa oṛaḱ goṭako eset́ ạcurkeda ar bạnduk teko guliket́koa. Menkhan santalko akoaḱ ạpạṛi te ona reaḱ jobab ko emkeda. Sipạhiko ona hasa oṛaḱ reaḱ pạcri aṛere ạḍi maraṅ ghaḍlaḱ ko ńamkeda ar Captain do okoeye hukumat́koa jemon ko soprotoḱ menkhan onko do ona ghaḍlaḱ oṛaḱ khon baṅ oḍok kate mit́ soṅgete ạpạṛi aṛaḱko ehoṕkeda.

Captain do arhõ hoṛ hopone kuliket́koa jemon ko soprotoḱ; onko do artet́ge ạpạṛi tutuńtegeko tahẽyena. Ar thoṛa sipạhi doko tuń jos ocoyena. Mit́ ghạṛi tayom ona hasa oṛaḱ khon ạpạṛi hijuḱ komao idiyena; Captain do aćren sipạhi soṅge kate ona oṛaḱ teye boloyena ar uni do mit́ haṛam hoṛ ạḍi muskil dosareye ńel ńamkedea. Uni do bạnduk reaḱ guli teye jạbun akan tahẽkana. Uni haṛam hoṛ do goć hoṛ koaḱ hoṛmo lahareye teṅgoyena. Sipạhi do uniye metadea jemon aćaḱ hạtiạr doe giḍiy; menkhan uni do bạṛić-e raṅgaoena ar uni sipạhiye goćkedea aćaḱ lạṛhại ṭeṅgoćte.

Noa do ạḍi hahaṛage je, Sido do bepạtiạr hoṛ hotete Briṭish Sipạhi ṭhene saṕ ocoyena ar Kanhu do Uparband ńutuman jaegare lạṛhại oktereye goć ocoyena. Nonkate santal hul do cabayena. Noa lạṛhại do ạuṛiaḱ do baṅ tahẽkana, noa lạṛhại te ạḍi maraṅ upkạr ho hoe akana. Santal Pargana Tenancy Act do noa lạṛhại seć lekate do ńam akana; one ona do Colony reaḱ bạṛić se keṭeć niạm khon santal ạḍibạsiko mońj tahẽn lạgit́ nawa ạn do bahalena. Gulmal oktere okoe do police kạmi reko tahẽkan, onko doko ocoḱ ocoyena ar santal ko okoe ko Jumidar, bepariko, mahajon ko hoteteko kpclon ocolen onko doko saṕ ocoyena. Nonkate ona elakare supuluk do hećena ar santal elaka do janamena.

Santalkoaḱ noa lạṛhại Santal Hul ńutumtege bạṛti do baḍaoḱ kana. Sid oar Kạnhu aḱ noa lạṛhại aboaḱ dinạm din reaḱ lạṛhại jiṅgi re udgạu bon ńamkeda. Noa lạṛhạire Santal juạn ko do pạhil sạr reko tahẽkana. Ona chaḍa maejiu ko hõ noa lạṛhại re aema lekate goṛo ko em akada.

 Santal elakare noa lạṛhại tahẽkante noa lạṛhại ren asol ạyurkodo Santal geko tahẽkana. Tobe santal chaḍa hõ noa elakaren eṭaḱ ạdibạsi jemon, muslạ Bengali, hindu, kamar, reṅgeć casa bad hoṛko noa lạṛhạireko selet́lena. Onate noa santal lạṛhại do hoe akan tahẽ kana joto lekan reṅgeć sadharon hoṛaḱ sadhinota reaḱ lạṛhại. Noa lạṛhại reaḱ dipisạ ńutumte joto santal boeha misera lạgit́ tahẽnkana ‘Santal Hul Johar.

image_pdfPDFimage_printPrint

Comments are closed.