Bir Gajaṛko Rạkhi Jo̠gao̠

- Stephen Soren

image_pdfPDFimage_printPrint

Baṅgladiso̠m Mo̠ńj Diso̠m,

Sanam diso̠m khon mo̠ńj diso̠m kan.

Dare nạ̃ṛite̠ abhran akan.

Gaḍa so̠ḍo̠ḱ riṛim daḱte̠.

No̠a le̠kan ro̠saṛ diso̠m,

Dhạrtire̠ do̠ baṅge ńamo̠ḱa.

Cẽṛẽkoaḱ õṛhẽ̠ se̠re̠ń

Hisit́ hoe̠ge̠y jạhirabon kan.

Bagwan le̠ka no̠a diso̠m,

Ạḍi le̠kan jạtge me̠naḱbon

Santal, Kristan, Hindu, Muslạ

Sanamko do̠ mit́ kanabon.

Jo̠to̠ge co̠ abo ma co̠,

Mit́ ạidạri me̠naḱ tabon ho̠

Dupulạṛte̠ sanamkoge,

Diso̠m do̠bon tul rakaba.

(Source: Santali Sereń Puthi, Ol: BLY Dol)

Aṭhawar din do̠ tahẽ kana Bir Gajar Mãhã! Jạtiạrikoaḱ (UN) general sabha re̠aḱ go̠ṭawaḱ le̠kate̠ 2012 se̠rma khon jo̠to̠ le̠kanaḱ bir gajaṛko ce̠tanre̠ jo̠to̠ manwako talare̠ udgạuko lạgit́ ạḍi kurumuṭu se̠le̠t́ jao̠ se̠rma 21 tạrik march cando do̠ ‘Go̠ṭa Dhạrti Bir Gajaṛ Mãhã’ Me̠nte̠ ganao̠ manao̠ hijuḱ kana. Ne̠s re̠aḱ jo̠ste̠t́ do̠ ho̠yo̠ḱ kana; Bir Gajaṛko Rukhiạ: Rạkhi jo̠gao̠ ar supuluk hor (Bon Punnoroddhar: Uttoron o Kollaner Poth), ar Iṅgrajite̠ do̠ no̠nka o̠lakana; International Day of Forests 2021 theme has been declared as is “Forest restoration: a path to recovery and well-being”. ́

Diso̠m sạdhin tayo̠m Jạtiạriko̠re̠n Apat Boṅgobondhu Shekh Mojibur Rahman Poribesh rạkhi jo̠gao̠ ar dare ro̠ho̠y ce̠tan re̠ ạḍi bạṛtiye̠ ce̠hao̠ le̠t́ koae̠ manwako. Diso̠m re̠ dareko ro̠ho̠y, gaḍa so̠ḍo̠k kore̠ dare ro̠ho̠e̠, po̠ribe̠sko rạkhi jo̠gao̠, gajaṛ re̠n janwarko rukhiạko se̠le̠t́ ae̠ma le̠kan bhage kạmikoe̠ kạmi le̠da. O̠na re̠aḱ hudis tege teheń diso̠m sarkar uniaḱ sae̠ se̠rma ume̠r re̠ disạ uihạr lạgit́ ‘Mojib Borsho-2020’ se̠rma manao̠ ganao̠ lạgit́ te̠ dareko ro̠ho̠y lạgit́ be̠go̠r kạuḍite̠ 1 kạruṛ dareko e̠m akat́ ko̠a diso̠m re̠n manwa.

No̠a ‘Mojib Borsho-2020’ manao̠ ganao̠ le̠kage ‘National Agency for Green Revolution (NAGR)’ hõ so̠rkar so̠ṅge ti ti sapaḱ kate̠t́ diso̠m babawaḱ mano̠t lạgit́ dare̠ko ro̠ho̠y lạgit́ ho̠ṛko tala re̠ye̠ e̠mo̠ḱ kana. Ar manwako talare̠ dare ro̠ho̠e̠ lạgit́e̠ ce̠hao̠ are̠ uskure̠t́ koa, Je̠mo̠n Baṅgladiso̠m do̠ ‘Hạriạṛ Bagwan’ be̠nao̠ḱte̠ diso̠m babawaḱ KUKMU purạuḱ-Baṅgladiso̠m mo̠ńj diso̠m so̠nate̠ to̠l diso̠m, dare nạ̃ṛite̠ abhran ko̠ḱ ma.    

                                                                                           

Dare nạ̃ṛite̠ abhran do̠ ạḍi jạruṛ ar damanaḱ prakritik so̠mpo̠d kana. Prakritik o poribesh er obostha bhage do̠hoe̠ lạgit́ jo̠to̠ diso̠m rege ko̠mte̠ re̠hõ sotko̠ra 25 hạṭiń dare nạ̃ṛite̠ abhran gajaṛ tahẽn dọ ạḍi jạruṛa. Me̠nkhan Baṅgladiso̠m re̠aḱ dare nạ̃ṛite̠ abhran gajaṛ do̠ jo̠to̠ jae̠ga khon amdaj so̠tko̠ra 11.1 hạṭiń, o̠ne̠ o̠ka do̠ e̠ṭaḱ diso̠mko khon ạḍi tho̠ṛa. Je̠le̠ka America 33.84, Japan 67 ar Bharo̠t diso̠m so̠tko̠ra 24 hạṭiń dare nạ̃ṛite̠ abhran gajaṛ me̠naḱa.

Baṅgladiso̠m re̠aḱ jo̠to̠ jae̠ga jumiko do̠ mõṛe̠ (5) hạṭiń te̠ hạṭiń akana;

Pạhil; Sundorbon: Khulna, Satkhira, Bagerhaṭ ar Borguna jilạ re̠aḱ gaḍa aṛe̠te̠ dare nạ̃ṛite̠ abhran gajaṛ me̠naḱa. No̠a re̠aḱ jeleń do̠ amdaj 6 hajar 17 borgokilomiter. Dare nạ̃ṛite̠ abhran akan gajaṛ re̠ me̠naḱa sundori, go̠ran, geowa, keora, bain le̠kan ae̠ma jạtre̠aḱ daman dareko janamo̠ḱa. Sundorbon re̠aḱ gajaṛ re̠do̠ dhạrti re̠n maraṅ ńutuman taruṕ (bagh) ‘Ro̠ye̠l Be̠ṅgo̠l Ṭaigar’ se̠le̠t́ ae̠ma jạtre̠n daman cẽṛẽ-ciprut́ko baso̠ḱ kana.

Do̠saraḱ; Co̠ṭṭogram ar Parbotto Coṭṭogram Gajaṛ: No̠akin banar jilạrege amdaj 13 hajaṛ 295 borgokilomitere̠ buru bo̠ṭkoć talate̠ dare nạ̃ṛite̠ abhran akan gajaṛ do̠ me̠naḱa. No̠a gajaṛ re̠ me̠naḱa se̠gun, go̠rjo̠n, gamari, jarul, shimul, compa, bãs/mat́, be̠th se̠le̠t́ ae̠ma le̠kan dare nạ̃ṛiko janamo̠ḱa.

Te̠saraḱ; Modhupur ar Bhaowal Bonbhumi: Mymonsing ar Tangail Jilạ re̠aḱ Modhupur Go̠ṛ ar Gajipur jilạ re̠aḱ bhaowal Go̠ṛ mit́ kate̠t́ gajaṛ re̠aḱ jeleń do̠ amdaj 1 hajar 64 borgokilomiter. No̠nḍe̠ hõ shal, gojari, bonjam, koṛai se̠le̠t́ ae̠ma le̠kan dareko janamo̠ḱa.

Po̠naḱ; Sylhet Gajaṛ: Sylhe̠ṭ jilạ rege no̠a gajaṛ/dare nạ̃ṛiko do̠ me̠naḱa. No̠a re̠aḱ jeleń hõ amdaj 1 hajar 40 borgokilomiter. No̠nḍe̠ hõ e̠ṭaḱ jilạ re̠aḱ gajaṛ se̠ bagwanko le̠kage Shimul, bonjam, bas̃/mat́, be̠th se̠le̠t́ arhõ e̠ṭaḱ le̠kan ae̠ma dareko janamo̠ḱa.

Mo̠ṛẹ̃aḱ; Dinajpur ar Rangpur Gajaṛ: No̠a dareko hõ diso̠m re̠aḱ Utạr-pạchim nakha re̠ me̠naḱ Dinajpur ar Rangpur jilạ re̠aḱ saman o̠t ce̠tan re̠ me̠naḱa. E̠ṭaḱ jilạko khon no̠a banar jilạ re̠do̠ ạḍi tho̠ṛa jaega re̠ me̠naḱa. No̠a re̠aḱ jeleń amdaj 39 borgokilomiter. No̠nḍe̠hõ Shal, Gojari se̠le̠t́ ae̠ma le̠kan dareko janamo̠ḱa. (The Source; Dainik Amader Somoy)

Mucạt́ re̠ ińaḱ noa o̠laḱ te̠ arho̠ń disạ ruạṛ o̠coe̠t́ bon kana je̠, dare nạ̃ṛiko be̠go̠r abo diso̠m do̠ tis hõ Hạriạṛ Bagwan baṅ ho̠yo̠ḱa. O̠nate̠ de̠labon dareko baṅ maḱ sapha kate̠t́ bhagete̠ dare bon ro̠ho̠e̠a, po̠ribe̠s bon bańcao̠ tabona. Ar aḍe̠pase̠re̠nko dare ro̠ho̠e̠ lạgit́ bon uskur koa. E̠nḍe̠khan abo jo̠to̠ko bon ńama Hạriạṛ Bagwan, mo̠ńj hoe̠, mo̠ńj jo̠, mo̠ńj furniture ar mo̠ńj po̠ribe̠s.  

image_pdfPDFimage_printPrint

Comments are closed.