21 Podoke ńam keda Santal Kuṛi Kohati Kisku

- Stephen Soren

image_pdfPDFimage_printPrint

21 podok ko ńam keda 18 goṭen manotanko ar phootball khilạḍiạ kụriko. Calaoen Lukhibar 20 February cando setaḱ ber seć Rajdhani Onman Sriti helmel sabha ṭanḍire Maraṅ Peṛa disom ạyurić Prof. Muhamod Ynus do sanamko ti reye em calat́ koa. Baṅgladisom re pạhil Santal hisạb te Santal kuṛi Kohati Kisku doe ńam keda. Baṅgladisom reaḱ utạr nakha Thạkurgaon jilạ, Ranisoṅkol upozila, Raṅgaṭuṅgi ato oṛaḱ ren dilgạriạ footbolar Santal kuṛi Kohati Kisku ńam keda 2025 Serma reaḱ man/sirpạ 21 Podok. Baṅgladisom reaḱ football lạgit́ ạḍi aema obodan/Enem doe doho akada.

“Abo do̠ Baṅgla pạrsi rajosṭi pạrsi lekatebon khojoḱ kana”, “Aboak̕ ạidạri do̠bon aṅgoć jạruṛa”, “Abo do̠ Baṅgla pạrsi rajosṭi pạrsi lekatebon khojoḱ kana” – hajar hajar pạṭhuạko do̠ kạṭic̕ kạṭic̕ ḍạrkore pe se hạṭińte laha sec̕ ko calao idiyet̕ kana, ona do̠ Section 144 reaḱ ạn ạri ko bạṛić akada. Pulisiko do̠ ạḍi rạskạte pạṭhuạko ḍahar secy ạguko lạgit́ beṭon ar tear gas beohar ko ehoṕ keda. Paṛhaoḱ kan koaḱ ḍamaḍom baṅ hoelen khan police do̠ guli ạgu ko e̠ho̠ṕ keda. Salam, Barkat, Rafiq, ar Jabbar sãote Beṅgal ren ạḍi gạkhuṛ koṛako do Beṅgal reaḱ gạḍi kore mãhãm ḍaṅgra ko ḍaṅgra ket́ koa, onko do ‘A A K Kh’ ar ‘Baṅgla do aboaḱ ạyur pạrsi kana’ reaḱ placard ko ạgu kate, onkoaḱ bohoḱ re guli ko ḍeṅga aṭkar kate mit́ṭen asol itihãs ko benao keda.

1952 sal reaḱ pạrsi lạṛhại reaḱ kathań roṛet́ kan tãhẽkana. Ona din do eken abo lạgit́ do baṅ, menkhan dhạrti reaḱ goṭa itihãs lạgit́ mit́ṭen pạrsi lạgit́ pạhil dhao mit́ṭen jạt́ do akoaḱ mayame ạtu keda. Abo do̠ Baṅgladisom ren onko dilgariạ gidrạko lạgit́ Baṅgladisom rajạri pạrsi lekatebon sạbit daṛeaḱa. Ona tayom 21 February do̠ Shahid Dibos reaḱ sạjại ko ńam keda. Tayomte noa din do̠ Antarjatika go̠ Pạrsi Dibos lekate manao̠ hoelena. Onko pạrsi sạhidko disạ uihạrkate 1952 salre Ekushey podok benao lena. Noa Ekushey Podok do̠ ạḍi jạruṛ ho̠ṛko ṭhen ạḍi jạruṛ okte khon ge ạḍi jạruṛ ho̠ṛko em ocoakana. Ekushey podok da chet́ kana se Ekushey podok renaḱ itihãs baḍae sanayet́ me khan noa onol paṛhao hoyok’ tama.

21 podok do cet́ kana? Ekushey Podok do̠ Baṅladiso̠m reak̕ rajosṭi ar ạḍi maraṅ sibil sạriạk̕ kana. Ekushey Podok do̠ diso̠m reaḱ ạḍi namḍak ạkilạn, somaj ạri-cạliren ho̠ṛko, ar diso̠m reaḱ uskur re ạḍi maraṅ kạmi ko kạmi akat́ sorkari ar be-sorkari sãota se sạdhin ạri-cạli ko manot lạgit́ Baṅladisom sorkaraḱ Sanskriti Mo̠ntrial hote̠te̠ em hoyoḱ kana. 1952 sal reaḱ maraṅ pạrsi lạṛhại reaḱ amṛet́ sạhidko disạ dohoe lạgit́ 1976 sal khon aema lekan kạmi kore ạḍi khaṭo kạmi lạgit́ aema lekan hoṛ ar sạsạriạko ṭhen Ekushey Podok em akana.

Mit̕-mit̕ Ekushey Podok jitạuic̕ mit̕ṭen meḍel, mit̕ṭen nạmuna, ar mit̕ṭen sạriạk̕ kạuḍi em hoyok̕ kana. Noa meḍel re 18 kereṭ sona te benao akan 35 gram reaḱ meḍel menak̕a, ona do̠ Nitun Kundu hotete benao akana. Pạhil do̠ 25 hajar ṭaka kana, menkhan aema okte re 2 lakh ṭaka re bạṛti hoelena. Ekushey Podok do nonkan siropa kana oka do poesa lekate dam do baṅ daṛeaḱ kana. Noa ńam lạgit́ oka motivation calaoḱ kana ona do sona se kạudi te baṅ jạruṛa.

21 podok reaḱ khaṭo Itihãs do hoyoḱ kana; 1976 salre ona okte ren sikhnạt ar ạri-cạli lạgit̕ sahitya solha emok̕kan solhate Baṅladisạm ren pạhil military rajạri General Ziaur Rahman do̠ Ekushey Podok’e e̠ho̠p̕ keda. Pạhil dhao Baṅgabhabạn re so̠maolen kạmi re Ekushey Podok’ sodor reak’ bebosta hoyena. 1976 sal re ko̠bi kaji nazrul islam, ko̠bi jasim uddin, begum sufia kamal, Dr. Muhammed Qudrat-e-Khuda sãote mõ̠ṛẽ̠ go̠ṭen 9 ho̠ṛ Ekushey podok̕ ko emkeda.

2018 sal hạbić aema lekan ḍạr re mõ̠ṛẽ̠ ge̠ 457 ho̠ṛ ar Dhạrtiren Majhi Pạrsi Dulạṛiạko 21 February Ạdibạsi Majhi Pạrsi Dibos mente jạhir lạgit́ akoaḱ asol kạmi lạgit́ Ekushey Podok emlena.

21 podok do okoe ko nama? Ekushey Podok do̠ jãhãe jivet se̠ go̠ć ho̠ṛ, dol, sạdhin se̠ sãota lạgit́ noako  kạmi reaḱ sarhao ar ạḍi namḍak kạmi lạgit́ sorkare em daṛeaḱa:

1) Pạrsi ạri-cạli

2) Kala (Sereń, Eneć, Obhin, ạḍi bhage kạmi sãote sanam ḍạr)

3) Mukti lạṛhại

4) Paṭhkar kạmi

5) So̠do̠r

6) Siknạt

7) Bigyan ar Teknoloji

8) Artha ạri

9) Samajik seba

10) Rajniti reak̕ katha

11) Pạrsi ar Sahitya ar

12) Sarkar hotete thir akan eṭaḱ jahan khilạḍ.

Ekushey Podok do̠ menaḱ ḍạrkore em hoyoḱ kana, ar Ekushey Podok ńam lạgit́ do̠ jãhãe ho̠ṛ, ḍạr, sạdhin, ar sãota do̠ ona ḍạr re khas kạmi ko kạmi akada. Arhõ̠ Ekushey Podok ńam lạgit́ ho̠ṛ do̠ ạri-cạli ar disom dulạṛ reaḱ ạḍi jạruṛa. Ekushey Podok lạgit́ mit́ṭen hoṛ se sãota do̠ akoaḱ jion reaḱ jo̠to̠ lekan ạidạri lekate no̠mbo̠r em hoyoḱa. (21 se podok reaḱ blog khon tumạl hatao hoe akana)

Ekushey Podok ạn re ol akana je jahan serma re ge pe gel pon khon jạsti meḍel do baṅko emakoa ar noa ekushey podok do eken Baṅladisom ren nagari/sanstha/sạstha ko geko ńam daṛeaḱa. Menkhan sorkar do̠ ac̕ak̕ monsubạ lekate jahan serma re hõ ạḍi tho̠ṛa se̠ bạṛti kạmi lạgit̕ ạḍi jạruṛa ar jahan jạruṛan ho̠ṛ se̠ sãota Ekushey Podok lạgit̕ no̠mbo̠re em daṛeak̕a.

Kohati Kisku ren maraṅ didi Epina Kisku soṅge katha hoe akana je, ạḍi maraṅ jit hameṭ do sạrige ạḍi rạskạ reaḱ kana. Aćren baba hõ ạḍi rạskạyena nonkan khobor ńam kate. Nonkan khobor ńam kate ạḍi ãṭ ko rạskạ ena aḍepase renko ar goṭa baṅgladisom ren santal jạtiạriko. Baṅgladisom reaḱ nonkan maraṅ man se sirpạ doe ńam keda.

Kohati ren maraṅ boeha Epina Kiskuye lại keda je, meḍel hatao tayom Kohati do phone kate bae lạiadea je, uni do Ekushey Podoke ńam akada. Noa do aema maraṅ hoṛ ar sãota kore ńamoḱ kana. Kohati lạgit́ nonkan meḍel ńam do̠ ạḍi maraṅ bhor dan kana.

Adibạsi ren onolia ̣ar researcher Mithusila Murmue meneda, “Abo jạt do̠ baṅ hoe daṛeaḱkanaḱ ko sombhobon benao akada.” Uni do̠ thoṛa din laha SAFF reaḱ champion reaḱ kheloḍ kate diso̠m reaḱ ạidạri ạgu akada. Nit  arhõ meḍele ńam akada, ona do disom ren maraṅ meḍel kana Ekushey Podok. Noa do̠ ḍạr ar Nandail lạgit̕ ạḍi maraṅ rin kana. Ona do̠ itihãs hoyoḱa.

Kohati Kisku do nitok United Arab Amirat disom re menaea bar goṭen khilod lạgit́.

Baṅgladisom reaḱ Supreme Court ren Pạhil Santal Advocate Provat Ṭuḍu aḱ hõ ạḍi rạskạ nonkan khobor baḍae kate. Uni do Santals Times re rạskạ khobore em keda je, Santalko lạgit́ ạḍi maraṅ gorob kana. Nonka Baṅgladisom ren sanam santalko jemon sanam jaega rebon seṭer daṛeaḱ ar laha seć bon laha idiḱ.

Teheń ińaḱ noa hopon olaḱ te Baṅgladisom ren sanam Santalko udgạuet́ pe kana; jemon darakan din re delabon Baṅgladisom reaḱ sanam man/sirpa bon hameṭ ar santal jạtiạri bon tul rakab ma dhạrti ren sanam jạtrenko ṭhen.

image_pdfPDFimage_printPrint

Comments are closed.