Santal Hul; Bangladesh ar Norway khon Bhognadihi

-Stephen Soren

image_pdfPDFimage_printPrint

Huḍiń khonge santal hul program ko reń selet́ akana. Oloḱ paṛhao oktere hõ ạḍi jopoṛa ar Rajshahi Radio Center re kothika,Natok, Madol program ạyur lekan dạyik kạmiko purạu hoe akana. Ińaḱ ạyurte pạhil Santal Hul cetanre pegel minutes reaḱ Natok do benao hoelena ar jao serma 30 June do ona natok Rajshahi Radio Center khon ko ańjom ocoḱa.

Calaoen 2014 serma do ińaḱ kạmi organization khon pạhil Santal Hul mãhã manao ganao hoelena Bangladisom reaḱ utạr nakha mucạt zila chapainawabgonj Masudul hoque institute re. Maraṅ peṛa hisạbte seṭere tahẽkana Manotan Upozila Nirbahi Officer ar zila ren sanam Ạdivạsi ạyurko. Un oktere acka ge bohoḱ re hudis bololena; Bhognadihi do ńel ạgu jạruṛa.

India te do 7 dhom judạ judạ ṭhạ̃i doń hiri akada, office meeting, training, seminar, conference kore. Menkhan Bhognadihi hiri do ạt bạń ńam akat́ tahẽkana. Aema din tayom re hõ calao hoelena; 2022 serma reaḱ 23 Octobor cando do hiri reaḱ ạt hoelena Santal koaḱ hul ṭhạ̃i Bhognadihi. Noa hiri reaḱ pạhil hudis do tahẽkana Bangladisom ren pạhil santal onoliạ Mithusilak Murmu ar iń huḍiń onoliạ. Menkhan ạlińaḱ noa plan doe baḍae ńamkeda; Santali phạrsi te roroṛic Manotan Torbjorn Lied, one uni do 7 sagor 13 somudro ko parom katet́ Bangladesh ar India teye heć akan. Norwegian disom ren hoṛ kan rehõe Santali phạrsiye baḍae te ać hõ santal doe ńumugoḱ kana. Uniaḱ hõ ạḍi rạskạ nonkan maraṅ santalkoaḱ ithihãs ṭhạ̃i ńeńel reaḱ. Ạḍi rạskạ selet́ pene hoṛ ar aleren hiri soṅge koṛa iń mitạ Pastor Stephen Soren ren kora Alfred Soren. Ạḍi aema lekan hudis ko bohoḱ reye kạmiet́ tahẽkana Santal hul ṭhạ̃i Bhognadihi hiri babot re. Jit ato khon oḍoḱ katet́ thoṛa sạńgiń calao katet́ gele ńamkeda Sidhu Kanhu parkey. Gạḍi cetan khon gele koyoḱada ar aleren hiri soṅge koṛa bạbu Alfred soren doe lại ale kana; mimit́ jaega ko reaḱ khaṭo ithihãs. Nãhãḱ jugre ti re menak smart phone te mon pereć vedio ar photo koń hataoeda; apnar lạgit́ document hisạb te dohoe. Gạḍi calaḱ kana bin ńel jaegate, mon do khadbadak kana ar tinạḱ sạńgin, aema lekan kukli monre heḍejoḱ kana. Khange Alfred bạbu doe ehoṕ keda nitoḱ dobon seṭer akana. Aleaḱ noa hiri ren Alfred Soren do juạn ko ren ạyurić kanae; aema lekan social, lahanti ar political kạ̣mi kore jopoṛao menaea. Jit ato khon onḍogoḱ okterege aćren gate peṛako doe baḍae oco akat́ ko tahena. Onate ạḍi koyoḱ hor reko tahẽkana. Pạhil do parkey le hirikeda, one okare do jao serma manotan santal ạyurko doko seṭeroḱa. Mit́ bar naksa le hatao keda sidhu kanhu tạkinaḱ sonate tol akat́ leka jhak jhak mural re. Manotan Bangladisom ren onoliạ Mithusilak Murmu do Sidhu kanhu aḱ bohoḱ ti hoṛmo ko doe joṭet́ ket́takina, adoń hudiseda paseće kuliket́kina cekate non maraṅ santal hul doben hoe purạu oco leda?

Gate oḍok tora gele ńapam kedea Santal Youtuber; ạḍi rạskạ selet́ khaṭo interview doe hatao keda. Nitok do unkinaḱ oṛaḱ hiri. Sạrige aema lekan hudis do tahẽkana mon ontore menkhan hiri katet́ ekal bạń milạu daṛeaḱ kana. Santlak ạricạli lekage parkom ko bilat́ lea arle duṛuṕena, ḍoboḱ johar, boge judạ ko baḍae katet́ aema suk-duk reaḱ gapalmarao do hoyena. Ńapam hoelena Sidhu Kanhu ren erạl piṛhi renko soṅge. Sidhu Kanhu tạkinaḱ oṛaḱ duạrko ńel katet́ ạḍi bạṛti khạndri khon doń hudis keda; nonkan ṭhạ̃ire tahẽkatet́ nunạḱ maraṅ hul hoe purạu do ạḍi maraṅ dhat monan kạmi ge tahẽkana unkin lạgit́. Menkhan nit hạbićte Bhognadihi re maraṅ hul hoelen rehõ maraṅ pherao se lahanti do baṅ hoe akana. Ạḍi bạṛti gapalmarao hoyen noako bisoeko selet́ Alfred Soren soṅge.     

Khạṭige sanam ko gebon baḍaea je cedaḱ non maraṅ santal hul do hoelena. Enterehõ ạḍi khaṭote Internet khon iń tumạl akada ape sanamko disạ oco bon lạgit́.

Santal hul reaḱ khaṭo talika:

January, 17, 1784

Bhagolpur ar Rajmahal ren Collector Cleveland aḱ gujuḱ. Tilka Murma aḱ ạyurte pạhil santal hul.

1985 serma

Tilka Murmu aḱ phạsi.

June 30, 1855

Bhognadihi atore mit́ jarwaḱre Sidhu Kanhu aḱ porcar ar nirại somaj metaḱme okare do jãhãn besuluk bạnuḱanaṅ onkan somaj benao rakaṕre gel hajar hoṛkoaḱ ekraṛe hataokeda. Ar Kolkata samaṅre pạhilko michilkeda.

July 7, 1855

Santal hoṛkoaḱ tire namḍak mahajon Kenaram ar Bhogot ar Dighi thana ren koclon ocoḱkan daroga Moheslal Dotto ńutuman hoṛkin goć ocoyena. Khan Santal hul reaḱ Seṅgel do ḍigdịgạuena.

July 11, 1855

Hul bond lạgit́te ạn rukhiạ bạhiniko sãote meroj baroj ren kolga hećena.

July 12, 1855

Sidhu Kanhu chand Bhaero aḱ ạyurte huhul ko pakuṛteko boloyena  ar Rajbari cetanre akham ko ehoṕena.

July 13, 1855

Kadamshai re Seventh Regiment bạhiniko ko hạjirena. Ar Maraṅ utạr lạṛhại do janamena.

July 15, 1855

Pạkuṛ pheḍre Torai gaḍa aṛe re santal ko sãote seventh Regiment ko lạṛhại tapamena.Unre santalko bhagao ocoyena.

July 16, 1855

Peyalapur reaḱ lạṛhạire hõ Iṅrạjko bhagao ocoyena.

July 20, 1855

Birbhum reaḱ dạkhin-pạchim reaḱ Taldanga Saithia hạbić ar utạr-pạchim reaḱ Bhagolpur ar Rajmohol khon Bhagolpur zila reaḱ utạr-purub bhag se nakha dhạbić do huhul ko se bidrohi koaḱ thamgạḍi ṭhạ̃i kana.

July 21, 1855

Katna atore iṅrạj bạhini har ko manaokeda.

July 23, 1855

Birbhum reaḱ namḍak bạnij-bepar ṭhạ̃i dhandhaserena.

July 24, 1855

Barharara-Barhait ḍahar re Raghunathpur re Murshibad ren Magistrate Mr.Tupud hotete ạyuroḱkan Iṅrạj bạhinikoaḱ tire Chãnd ar Kạnhu kin bhagao ocoyena.

July 29, 1855

Captain Sheruil Gordon hotete Munhan ar Munkatro do dhandhaserena.

July 30, 1855

Leftenent hotete arhõ eyae goṭen santal ato dhandhaserena.

August 17, 1855

Iṅrạj sarkar hotete soprotoḱ lạgit́te ghosonapotro porcar ar santal koaḱ ghosonapotro doko bemuńjurkeda.

September 16, 1855

Mochia, Kasjola, Ramporgona, Sundra Majhi aḱ ạyurte Oporbadh thana hõko luṭ keda.

October reaḱ dosar hapta 1855

Iṅrạj sarkar hotete Osamorik ạn jạriyena.

November 10, 1855

Iṅrạj sarkar hotete samorik ạn jạriyena.

January 3, 1856

Samorik ạn protahar.

January 23, 1856

Sujarampur re Grant saheb aḱ kuṭhi luṭena.

January 27, 1856:

Leftenent phegan saheb hotete ạyuroḱkan Bhagolpur hill Rengers bạhini ko são lạṛhại tapamre santalko bhagao ocoyena.

February dosar ar tesar hapta 1856

 Iṅrạj koaḱ gulite Sidhu goćena.

February 23, 1856

 Kanhu Murmu doe phạsi goć ocoyena.

Mucạt re noa geń mena je, delabon santal hopon babon tahen duṛuṕ thir, oloḱ mabon paṛhaḱ mabon lahaḱ mabon apnar, gharońj, somaj ar santalko bon rakaboḱ ma dhạrti ren manowako ṭhen.   

image_pdfPDFimage_printPrint

Comments are closed.