Nobel Jitkạr Mother Teresa

-Stephen Soren

image_pdfPDFimage_printPrint

“Hape tahen reak Jo do Koejoṅ

Koejoṅ reaḱ Jo do  Pạtiạu

Pạtiạu reaḱ Jo do Dulạṛ

Dulạṛ reaḱ Jo do Joton

Ar Joton reaḱ Jo do Suluk”

-Mother Teresa

Calaoen 26 October 2022 tạrik do St. Teresa of Calcutta sonot gaṛ bakhol hiri reaḱ ạt hoelen tińa. Uniaḱ ona sonot gaṛ bakhol boloḱ okterege mit́ sister doń ńapam kedite kulikedińa am do pạhil dhaoem hirieda? He iń do ekal pạhil dhom, ado ạḍi mon selet́ doe lại adińa Teresa aḱ khaṭo Itihãs ar uniaḱ sonot bakhol hiri se ńel reaḱ horko. Ạḍi mon selet́iń hirikeda Sonot oṛaḱ St. Teresa aḱ gaṛ bakhol do. Monre nonkań aṭkar keda je tinạḱ sạriaḱ kana; Uniaḱ dhạrti jingi ar kạmi horako; Menkhan teheń do eken golpo leka, ińaḱ ontorre heḍeć rakaṕena ar Santali sereń puthi reaḱ mit́ṭen sereń disạkeda; Dhạrti re alo mon dom lagaoa, Manewa jiwi ṭhikạn bạnuḱa………. Bhage kạmi lạgit́ tinạḱe dandoḱ lente goṭa dhạrti ren hoṛko ṭhene sodor kedea Isor baba do. Teresa aḱ sonot bakhol khon onḍoṅ hijuḱ oktere arhõ sister do johar iń caladia ar barea ạḍi huḍiń puthi Mother Teresa babot doe emadińa. Sonot gaṛ khon onḍoṅ katet́ ruạṛ okte ạḍi hudis ganḍonreń paṛaoena; uihạr ruạṛ kedạń teheńaḱ Kolkata ar uni okte reaḱ Kolkata tinạḱ begar do tahẽkana.  

Uniaḱ oṛaḱ hiri tayom do ńapam hoylentińa Norway disomren mare missionary Manotan Torbjorn Lied, Uni okoe do Bangladisom  santalko talare ạḍi aema serma doe kạmi akat́. Ạḍi aema do gapalmarao hoyena Manotan Mother Teresa Babot. Manotan Torbjorn Lied ińaḱ hiri reaḱ experience lạpại hạṭiń laharege ać doe roṛ sodorkeda; tinạḱ hahaṛa Mother Teresa aḱ dhạrti jingi ar kạmi horako. Ińaḱ hõ onka ge hudis do tahẽkana tinạḱ bhage hoṛe tahẽkante uniaḱ dhạrti jingi ar kạmi hora do nonka soros tahẽkana.

Gapalmarao oktere arhõ katha rakaṕena je, Mother Teresa do goṭa dhạrti re mit́ sae bargel (120) disom redoe kạmi akada. Mother Teresa do aema utạr man manot siropa, meḍel, sona ko doe hameṭ akada. Goṭa dhạrtiren hoṛ bạrti ko orom kedea Nobel reaḱ SANTI/SULUK jitkạr sećte. Noa Nobel doe ńamleda 1979 serma reaḱ 10 December cando Norway, Oslo re menaḱ Nobel conference hall room re. Noa maraṅ jitkạr selet́ uni do 700 lekan judạ judạ kạmi hora lạgit́ siropa, meḍel, sona, rupạ jitkạr ko doe hamet ̣akada.

Norway reaḱ rajdhạni Oslo Nobel emoḱ hall romte boloḱ reaḱ ạt hoylentińa 2015 serma P.O Bodding aḱ 150 years Symposium oktere, one oka do Oslo University ar Thromso University jointly ko hoe ocolet. Ona Nobel emoḱ ṭhạ̃i re bolo katet́ hoń ńelkeda Mother Teresa aḱ naksa do bhitreko aka akat́taea. Eken onḍe do baṅ Dhạrti reaḱ aema oṛaḱ, office, hospital, dokan kore hõ Mother Teresa aḱ naksha doko doho akada, entet́ uniaḱ ạsirbad se uniaḱ kạmi horako disạ, pańja ar onka kạmie lạgit́. Uniaḱ ona naksa samaṅ re apnarak photo baṅ rakaṕ hõ cet́ leka; baṅ bilom katet́ iń hó photo doń rakaṕkeda ar apnaraḱ documents hisạbteń tol doho kada. Aema Manot ar Dulạṛ Johar manotan Mother Teresa amak ́Nobel Suluk jitkạr ńutumte. 

Class Nine re oloḱ paṛhaoḱ okte Mother Teresa babot mit́ puthi doń paṛhaoleda; onḍe uniaḱ aema lekan hahaṛa kạmi hora reaḱ ol rakaṕ akana, iń lạgit́ ạḍi bhabna, hahaṛa do tahẽkana je, Uni do mit́din setaḱ 10 baja okte mit́ maraṅ londbondić ṭhen taka paisa koe lạgit́e senlena, aćaḱ jojom ti laha katet́ baṅmae koe ledea je, amak goṛo bhor dan emạńme, menkhan maraṅ londbondić do uniaḱ jojom ti laha akat́ tirege hirkhạge kharaḱ adea. São sãote ona hirkhạ kharaḱ do Isoraḱ ạsirbad kana mente mother Teresa doe caṭok jomkeda. Soṅge soṅtege uni maraṅ kisạ̃ṛ londbonić aḱ mon do pheraoentaea are metadea ne hatao me phaka chaeck amaḱ tinạḱ jaruṛ taka olme ar bank khon hataome. Ohh Isor amaḱ kạmi lạgit́ sạrige ạḍi haron mũhin kosṭo do menaḱa, ar ona do dhạrti jingire am seć lekate Jisu hotetele ńel akada ar India re Mother Teresa hotete hõle ńel ńamkeda.

Ona puthi paṛhao katet́ aema baḍaeteaḱ do tahẽkana, ar nitoḱ do ona as purunena Isoraḱ daya ar dulạṛte. Sạrige Puthire paṛhao, hoṛko khon galmarao ańjom khon nij mẽt́te ńel ar aṭkar do ạḍi damangea. Oka do iń aṭkarket́ uniaḱ oṛaḱ hirikatet́. Mother Teresa aḱ janam do hoelena 1910 serma 26 August Cando Skopje nagraha oka do nitoḱ rajdhạni hoy akan Republic of Macedonia. Uniren Baba Gogo aḱ ńutum do Nikoa ar Drana Bojaxhiu, Onkoaḱ pạhil tahen ṭhạ̃i do Albenea ar Catholic dhoromre ạḍi keṭeć selet́ gạkhuṛ doe tahẽkana. Janam dosar dinge uni doko bạptisma ledea ar uniaḱ ńutum doko dohoket́taea Gonja Agnes. Albenia bhasate Gonja katha reaḱ jos do hoyoḱ kana Baha reaḱ koli se Mukul. Gogo baba re 5 mõṛẽ gidrạ modre sanam khon huḍiń utạrić doe tahẽkana.   

Mother Teresa do 1997 Serma reaḱ 5 September cando ńinda 9:30 okte aćaḱ oṛaḱrege dhạrti reaḱ mãyã bạgikatet́ Probhuaḱ hoborreye calaoena. Un okte uniaḱ umer do hoylentaea 87 serma. Gujuk são sãotege Kolkata nagraha, Bharot disom selet́ goṭa dhạrtire pasnaoena. Bharot disomren sarkar do disom reaḱ maraṅ man manottege uniaḱ mạ̃ṛi doko manotkeda 1997 serma 13 September cando. Bangladisom reaḱ BTV re hõ uniaḱ goć mạ̃ṛi doko uduḱkeda ar gadel gadel hoṛko dukena, Onate nitoḱ do uniaḱ oṛaḱ do mit́ṭen maraṅ sonot oṛaḱ do hoe akana, dinạmge gadel gadel hoṛ doko hirieda. Uniak topa cetan re Jisuaḱ nonkan katha ol akana; Iń cet́ leka apeń dulạret́ pe, ape hõ onkage mimit́ko dulạṛkope, ar noa do Mother Teresa aćaḱ dhạrti jingi bhor doye onka akada. Ar onate teheń hõ aema bhage kạmiạko doko oḍok akana uniaḱ Missionary of Charity gharońj khon onkate jug mucạt́ hạbić.  

Ińaḱ oloḱ reaḱ mucạt́ re noa katha tegeń aṭkar ocoet́ bon kana je, sạrigi dhạrtire okoe hõ jaejug do babun tahena, menkhan aboaḱ sanam kạmi horako do jaejug tahena. Onate teheń oka bhage kạmi bon kạmi onado jaejug hạbić sonate ol tahena. Ar dhạrti jingire do ạḍi aema jaruṛ do banuḱa, Mother Teresa khon aema cecet́aḱ do menaḱa, gitić lạgit́ hopon mit́ parkom, oloḱ lạgit́ table ar kedara, daka jom lạgit́ table, hopon mit́ oṛaḱ ar sanam okte dhạrtiren manewa ko soṅge kạmi, haere timin maraṅ hahaṛa kạmi hora. Ạḍi aema Manot Johar tahen kana khạndri ontor khon, amaḱ kạmi hora teheń ale sanamkoye hudis ocoet́le kana. Jemon alehõ maraṅ utạr kạmi hora do baṅ eken apnaraḱ ṭhạ̃i khon huḍiń kạmi horale etohoṕ daṛeaḱte mit́din sanam jạtrenko jemon noa suluk dhạrtire nae napaete dhạrti jingi bon khemao ar sisirjạuić Isoraḱ man sabasi hoyoḱtae ma.            

image_pdfPDFimage_printPrint

Comments are closed.