Disom Phurgạlren Phurgạliạ: Amin Hembrom

image_pdfPDFimage_printPrint

1971 serma re tinạḱ santal disom phurgạlreko selet́len onko modre ar mit́ hoṛ do̠ Amin Hembrom. Uniaḱ oṛaḱ do̠ Chapainawabgonj Nachol upạjilạ reaḱ Nezampur union reaḱ Rudrakunḍạ ato. 77 serma umeran nui hoṛaḱ disạ-paesare jahan ṭonṭage bạnuḱtaea. Endẹteroṅ nitoṅ hõ sińke siń khaṭaoḱtege menaea.

Maraṅ phurgạl okte Amin Hembrom do̠ 26 umeran juạn koṛae tahẽkana. Ato-paṛare apat́ são nalhae tumạl kan tahẽkana. Gharońjre ạḍige saṅgeko tahẽkana. Aćren eṅgat-apat́ chaḍa mõṛẽ goṭen koṛa ar pe kuṛi boeha ar ać buḍigoe tahẽkana.  

Maraṅ phurgạl ehoṕen khan pạkistạni bạhni ar disom caḱlaoko Amnura selet́ aḍepase mimit́ ṭoṭhare luṭpaṭ, hoṛ go̠go̠ć, oṛaḱ-duạr lo̠ rapaḱ nonkan bạṛić beoharko ehoṕket́a. Un okte Amin Hembrom aḍepase hoṛko são bharot disomko sa-calaoena.

Santal phurgạliạ do̠e menet́ket́a, Pạhilre Gomostapur upạjilạ reaḱ Rohonpur re̠l sṭeson aṛe pạchimbongo Maldah jilạ singapur ṭoṭhale sen maṛaṅena. Onḍege mit́ ḍera-thạnitre bo̠ho̠ḱ aṭhṛẽḱ lekale ṭhạ̃iana. Dosar hiloḱ onḍe khonaḱ Bangitola skulteko kol ocoyena. Amdaj mit́ cando leka tahẽkate, inạkate Kutub nagrahateko kolket́koa.  Ar onḍege Amin Hembrom são Rajshahi Godagari upạjilạ ạdibạsi santalkoren ạḱyurić Sagram Manjhi aḱ ńepel-oprom hoeyentạkina. Ado̠ un jo̠khenge Sagram Manjhi do̠ disom sạdhina mentey udgạuket́koa. Ente tinạḱdin nonka eṭaḱ disomre asraebo tahẽna. Mit́́te lạpạṛhại talate disombo sạdhina.

Amin Hembrom aḱ katha sạrige monre gaḍaoat́koa. Ar uniaḱ noa kathako hetaowaḱtaea ar lạpạṛhại lạgit́ko saṕṛaoena. Thoṛa koṛakoante Maldah jilạ Gourobagan ṭoṭha reaḱ youth camp ko calaoena. Mit́ okte jiwi ṭonṭa bo̠to̠rte bhiṭạko bạgikate bharotrele ṭhạ̃ian tahẽkana. Menkhan nit nonkan jo̠to̠ bo̠to̠r deakate lạpạṛhạire ńutum lekhayena. Bar hapta teńjao (training) kate Dinajpur jilạ ko kolket́koa. Onḍge sanamko hatiạrko calat́koa. Amin Hembrom hõe calaoena. Noa do̠ pạhil dhap tahẽkana.

Hạtiạr capalao teńjao lạgit́ Amin Hembrom selet́ arhõ eṭaḱko Siliguri reaḱ mit́ṭen ḍera teko kolket́koa. Onḍe hõ bar hapta teńjao hoyena. Teńjao tayom bharot reaḱ Dinajpur ( utạr-dạkhin)  jilạ. Amin Hembrom do̠e menket́a, Hạtiạr sapaṕ tayom 7 no sector reaḱ tabere birbanṭa hisạbtey jopoṛaoena. Noa sector ren birbanṭako Rajshahi, Pabna, Bogura ar Dinajpur ṭoṭhakoreko lạṛhạiena.

Onkoren ạkyuriće tahẽkana Abdus Samad commander. Uniaḱ ạḱyurte Sonamosjid Kolabagan aṛe paṛomkate Chapainawabgonj reaḱ Sibgonj le bo̠lo̠yena. Pạhilte Aṛgaṛa hạṭiạ lạpạṛhại talatele sạdinket́a. Inạkate birbanṭako bharot camp ko ruạrena. Mit́-bar din tahẽkate arhõ disomteko he̠ćena. Aema okte Gomostapur, Bholahat reaḱ Rohonpur re thoṛa okoć lạihạireko selet́ena. Amin Hembrom do̠e lại so̠do̠rket́a, Disom sạdhinen rạskạ khobor bharot camp khonaḱle baḍae ńamkeda. Khange rạskạste gharońjren ar aḍepase hoṛko são ńepel ńapam khạtir janam disomle ruạr he̠ćena. Sạdhin tayom ekal rạska cehel-cepel monante disomle he̠ćena.

Amin Hembrom aḱ gharońjren oṛaḱ hoṛtae Jumri Murmu, ar mit́ koṛa pea kuṛi gidrạ menaḱkintaea. Bar kuṛikinaḱ bapla hoyakantakina. Huḍiń kuṛi Subita Hembrom Rajshahi Tanor Upạjilạ Mohila College rey paṛhaoḱ kana.  Amin Hembrom do̠ Aćaḱ turui bighạ bhiṭa menaḱ rehõ khas hasarey basoḱ kana. Ona atore 28 goṭen Santalkoaḱ gharońj menaḱ akada.

Amin Hembrom doe baḍae ocokeda, pạhil khonaḱge phurgạliạ hisạbte go̠ṛo̠ye ńam ạgukana. Asoḱ kanae, Disom nae-napaete calaḱa. Sạdhin disomre sanamko supulukte mit́tebo tahẽna.

Subita Hembrom  ać baba khạtir asambheṛe go̠ro̠boḱkana. Menket́ae, disom sạdhinre iń babawaḱ hõ maraṅ dạyike do̠hoakada. Iń baba do̠ jaoge Birbanṭa hisạbte ạḍiko man-manot́e kana. Onate ạḍigele go̠ro̠bo̠ḱ kana.

Utạrboṅgo Adibasi Forum ren sabha mukhiạ Hingu Murmu hõe so̠do̠rket́a, ‘Amin Hembrom do̠ santal jạt-gosṭhiren go̠ro̠b kane. Santalren maraṅ cikhnạ kanae.

Onkaleka, Nachol upạjilạ phurgạliạ ren songsod sabha mukhiạ Mushior Rahman hõe menket́a, Amin Hembrom do̠ sạrige maraṅ birbanṭa kanae. Ạḍi alga sõṛa monan hoṛ kanae.

image_pdfPDFimage_printPrint

Comments are closed.