Kạmiạ koaḱ Mãhã re̠ Santalaḱ mũhim halo̠t!

- Stephen Soren

image_pdfPDFimage_printPrint

Teheń do̠ hoyoḱ kana May cando re̠aḱ 1 tạrik ar noa din do̠ ạḍi bise̠s mãhã kana; one̠ o̠ka do̠ ko me̠taḱ kana Go̠ṭa Dhạrti re̠n Kạmiạ koaḱ Mãhã! Baṅgladiso̠m re̠ mit́ cando re̠aḱ Lockdown do̠ calaḱ kana. Noate̠ ạḍi ae̠ma re̠ṅgeć, nacarko, nindạnko, nalhate̠ jo̠jo̠mko, gạḍi calao̠ko, huḍiń lonbonko do̠ maraṅ mũhim re̠ko paṛao̠ akana. Sisirjạuić ṭhe̠n ạḍi ãṭ aṛaṅte̠ koe̠joṅ hoyoḱ kana, je̠mon usạrage arhõ mo̠ńj din bon ńel tiyog.

Nesaḱ jos katha do̠ hoyoḱ kana; “Kạmiạić-Mạlik mit́ katet́ disom bon benao rakaba Mojib bosrsho re” Jao serma ge noa mãhã do̠ ko manao ganao ạguyeda. Dhạrti reaḱ aema disom rege kạmiạ ko do̠ ạḍi jomokte̠ noa dinko manao ganaoa. Baṅgladisam se̠le̠t́ 80 goṭen disom re noa din re̠do̠ sarkaraḱ chuṭi me̠naḱa. Ar e̠ṭaḱ disom re do nit hạbić te̠ sarkar bahadur do̠ bae he̠tawaḱ kana.

Teheń khon 135 serma laha 1886 reaḱ teheń le̠kan din re Amerika reaḱ Sikago naṅgrahare he markeṭ meshakar reko goć oco akan koaḱ atma se jiwi calao akanko lạgit́ mit́ uihạr lạgit́ noa mãhã do̠ manao hoyoḱ kana. En hiloḱ do goṭa din re Irạl 8 ghanṭa kạmi ạidạri lạgit́ joto kạmiạko do̠ He Markeṭ Meshakar re̠ko jarwa mit́ le̠na. Onkoko be̠ṛhaete̠ eset́ akat́ko Police sipạhi ar palṭonko mit́ be̠gor opromić aḱ boma te̠ police do̠ kạmiạ ko ce̠tan re̠ bạnduk ṭhuṭhuko lagao e̠na. Onkate̠ amdaj 10-12 hoṛ kạmiạko ar police sipạhiko goć oco le̠na. 1889 serma do̠ Phorashi Biplob seć le̠kate sae serma re Paris do̠ dosar goṭa dhạrti re̠ pạhil koṅgresh ko hoe̠ ocole̠da.   

Inạ tayom 1890 serma khon do̠ Sikago naṅgrahare̠ onako birudre̠ teṅgo daram (protibad) re̠aḱ go̠ṭa dhạrti re̠ manao lạgit́ kathae lại jạhir (Prostabona) ke̠da Remond Labine. 1891 serma go̠ṭa dhạrtire do̠sar koṅgresre noa ńum uduḱ katha akhṛa lekate̠ (anusṭhanik) selet́ aṅgoc hoy ena. Niạ tayom tege 1894 serma May Mãhã re̠ lạṛhại hoe̠ le̠na. Inạ tayom 1904 serma Amosṭarḍam naṅgraha re̠ go̠ṭa dhạrti jarwaḱ re̠aḱ mit́ ńum uduḱ (prostabona) do em hoyena. O̠na prostab re tãhe kana din re 8 ghonṭa kạmi somoe̠ lạgit́ ạidạri hatao̠ ar disom re suluk tahe̠n lạgit́ goṭa dhạrtire̠ 1 May do gapalmarao, seminar, mit́ jomokte̠ hoho (michil), mit́te̠ taṛam (ovajatra) ko selet́ eneć sereńko hõ jemon hoyoḱ. Ar noa dinre je̠mon mit́ṭen kạmiạić hõ bako kạmi ma. Sobhiyat, Chin, Kueba selet́ dhạrti re̠aḱ aema disomge May mãhã do̠ ạḍi khandri mane selet́ko manao ganao eda.

Menkhan baḍae kaḱ mabon je, America ar Canada re̠ do September cando Kạmiạkoaḱ Mãhã do̠ ko manao eda. Ona disom ren kạmiạko re̠n ạyurko do̠ Kạmiạkoaḱ ńindạ ko manao eda. He Market re goć-gopoć tayom America disom ren un okte reye tãhekan President Grovar Klivalnd doe hudis leda Pạhil May cando jãhãnaḱ hoe̠ oco lekhan do̠ pase̠ć gulmalko hoe daṛeaḱa. Onate̠ 1887 serma khonge uni do Ńindạ ak re somorthiho kạmiạkoaḱ mãhã manao lạgit́ seć geye tãhe lena.       

Ce̠t́ le̠ka menaḱ koa Santal jạtire̠n kạmiạko? jotoko ge ạḍi be̠ste bon baḍaea je, santalko ạḍi bạṛtige nalha jojom hoṛ kanabon. Mit́ se̠ć te̠ do ạḍi bhạgan kan geabon e̠nte̠t́ Bible rebo ńe̠l le̠khan ạḍi pusṭạu te ol me̠naḱa; Coṭren uḍạuḱ ko beṅget́ akope̠, bako era, bako ira, ar murạikore̠ bako sõćjoṅa; e̠nrehõ apere̠n serma Babae ạsulet́ koa. Ape̠ do̠ onko khon baṅ do̠ bape̠ soros? (Holy Bible; Mathae 6:26)  

Inạḱ kạmi soṅgete ạḍi jopoṛao me̠naḱa Santal, Kolhe, Mahali selet́ Baṅgaliko. Kạmi oktere̠ ạḍi sor khoniń ńe̠l akat́ koa Santal hoponko. Teheń noa Kạmiạ koaḱ Mãhã re̠ bar gạkhuṛ maejiu kinạḱ katha doń baḍae ocobona;

Rajshahi jilạ, Godagạṛi Upojilạ reaḱ Dogachi Ato ren Miru Soren, umer do̠ amdaj 55 le̠ka. Ạḍi tho̠ṛa somoe re ae̠ma utạr galmarao hoye̠na korona babot, jom ńu babo̠t ar aćaḱ gharońj. Aćre̠n oṛaḱ ho̠ṛ do pe̠ serma laha re noa dhuṛi dhạrti doye̠ bạgi akada. Ạkinaḱ noa gharońj re̠ pea kuṛi ar mit́ ko̠ṛa. Apnaraḱ jumi jaega do̠ bạnuḱa, eken nalha tumạl kạmi kate̠t́ jo̠jo̠m hoṛ kanako. Kukli tãhe kana Miru ṭhe̠n; ce̠t́ le̠ka me̠naḱ pea lockdown ar teheńaḱ bises mãhã re̠ do̠? Uniaḱ roṛ ruạṛ do̠ tahẽ kana; lockdown karonte̠ ạḍi muskil re̠ me̠naḱ lea. O̠ṛaḱ re̠aḱ jo̠maḱ male̠ jo̠m cabake̠t́. Nito̠ḱ do̠ hoṛo ko ge̠t́ e̠hoṕ akana ar o̠nakote̠ jãhã le̠ka din do̠le̠ khe̠mao idi eda. Ar bises mãhã babot do̠ ce̠t́ iń me̠na; sạpṛi bagwan kore̠le̠ kạmi e̠da, goṭa din re̠ e̠ke̠n bar (200) sae kạuḍi kate̠t́ ko e̠male̠ kana. Inạ hõ bam kạmi le̠khan bam ńama. O̠nate̠ inạ kạuḍi kate̠t́ gele̠ kạmi kana.  

Teheńaḱ mãhã ńutumte̠ johar kathakin em hạṭiń akada President Md. Abdul Hamid ar Prime Minister Shekh Hasina.

President do̠ aćaḱ johar katha re̠ye̠ roṛ so̠do̠r oco akada; Covid-19 rogte jạbun akan got̠̣a dhạrtige ạḍi mũhim re̠ye̠ paṛao akana. Baṅgladisom re̠hõ corona virus do̠ ạḍi ãṭ te̠ye̠ ghạr akat́ bona. O̠nate̠ ạḍi mũhim rebo paṛao akana lonbon protisṭhanko se̠le̠t́ diso̠m re̠n din kạmi kate̠t́ jo̠jo̠mko. Nonkan mũhim halo̠t te̠ disom sorkar do̠ disom ren manwako soṅge tãhe kate̠t́ go̠ṛo̠ e̠moḱte ạḍi ãṭ te̠ye̠ kurumuṭu kana. Kạuḍi se̠ćte̠ babon tayomoḱ lạgit́ sorkar bahadur do̠ bises mit́ pekeje ro̠ṛ so̠do̠r akada. Onkate̠ covid-19 re̠aḱ maraṅ mũhim re̠hõ Baṅgladisom do̠ laha se̠ć laha idiḱ tabona. Iń do̠ sorkar se̠le̠t́ silpo prothisṭhan re̠n mạlik ko hõ din kạmi kate̠t́ jo̠jo̠m kan ho̠ṛko goṛo ako lạgit́ iń nẽhor ako kana.

Prime Minister Shekh Hasina hõ kạmiạkoaḱ noa mãhã re̠ aćaḱ jo̠har katha re̠doe roṛ saḍe akada; May mãhã do̠ go̠ṭa dhạrtire̠n kạmia̠ koaḱ mit́ mon, mit́ aṛaṅ re̠aḱ maraṅ nṣmuna kana. Noa disạ uihạr maṛaṅ mãhã re go̠ṭa dhạrtire̠n joto kạmiạko lạgit́ iń se̠ć khon tãhen kana ae̠ma Jo̠har. Prime ministerye me̠ne̠t́ kana; Go̠ṭa Dhạrtire̠ he̠ć bolo akan maraṅ rog khon sahaṛakai se te̠ṅgo ke̠ṭe̠joḱ lạgit́ aleren sorkar do̠ din kạmi kate̠t́ jo̠jo̠m kan manwako soṅge tãhe kate̠t́ jo̠maḱ ko e̠mako se̠le̠t́ ae̠ma le̠kan kạmi hora do̠ye purạu e̠da. Disom re̠n sarker bahadur do noa mũhim khon rukhiạ lạgit kạmiạ koaḱ mạhnạ lạgit́ 8 hajar 600 kạruṛ ṭaka boraddo em hoe̠ akana.

(Prothom Alo, 1 May 1, 2021)       

image_pdfPDFimage_printPrint

Comments are closed.