Gogo Aṛaṅ

-Stephen Soren

image_pdfPDFimage_printPrint

Calaoen 21 February do tãhekana Go̠ṭa Dhạrti Go̠go̠ Pạrsi Mãhã. Ko̠ro̠na lekan mũhim muskilko̠ o̠ktere ạḍi jãhaleka noa goṭa dhạrti go̠go̠ pạrsi din do̠ko manao̠ ganao̠ keda. Ạḍi so̠nto̠r selet́ Sohid Minar re baha emoḱ te disạ/unhạr ruạṛ ket́ koa pạrsi lạgit́ go̠ć o̠co̠lenko. Delabo̠n ar mit́ dho̠m bo̠n baḍae kaḱ ge, Go̠ṭa Dhạrti Go̠go̠ Pạrsi Mãhã babo̠t; 21 February do Bangladiso̠m selet́ Pạchim diso̠m Inḍia ar go̠ṭa dhạrtire menaḱko Baṅgla pạrsite ro̠po̠ṛ manwa lạgit́ do̠ ạḍi maraṅ go̠ro̠b reaḱ din kana. O̠nate no̠a do̠ko metaḱ kana ‘So̠hid Dibo̠s’ se ‘Go̠ṭa dhạrti Go̠go̠ Aṛaṅ Mãhã’ hisạbte ạḍi ńutum do̠ damḍahi akana. 1952 serma reaḱ no̠a dinre Baṅgla pạrsite hamesa diso̠m re ropoṛ ar niạ baṅgladiso̠mre Raj pạrsi mente thamgạḍiy lạgit́ ạḍi maraṅ pạrsi lạṛhại re iskul kolegeren pạṭhuạ gidrạko̠ ko ehoṕleda ar onko̠ cetanre Police do sẽṅgel sar reaḱ teraṅte thoṛa juạnko do̠ko goć oco̠lena. O̠na bhitre reko tãhekana; Rofiq, Jo̠bbar, Sho̠fiq, Salam, Borkot selet́ arhõ aema ńutum baṅ baḍaeko. O̠nate noa din ‘Sohid/Guć o̠co̠len mãha’ hisạb te tonol kajak akana. 2010 serma do ‘Jatiso̠ṅgho̠’ seć kho̠n go̠ṭa akan lekate jao serma ge 21 February do̠ ‘Goṭa Dhạrti Go̠go̠ Aṛaṅ Mãha’ hisạb teko manao ganao agueda.

1952 serma kho̠n nit hạbić te no̠a din do̠ mano̠t selet́ ganao ạgu akana. Nahaḱ din rehõ Ḍhaka University aḱ ạyurte 21 February ńindạ 12 baja 1 minute re pạhil Diso̠m ren President, ena tayom Prime Minister, Mo̠ntriko, Ḍhaka University ren Upocharjo, mahasoeko, Ḍhaka re menaḱ ko̠ mimit diso̠m ren dutko, po̠liticianko, mimit protisṭhan, o̠rganization selet́ joto hoṛ do̠ ‘Kendrio Sohid Minar’ re heć katet́ baṅgla pạrsi lạgit́ goć aḱanko disạ/unhairko lạgit́ mano̠t selet́ gutu galaṅ baha malako do̠ho̠yeda. Noa okte re ạḍi khandri mon o̠ntor khon bhabna selet́ko sereń eda; ińren bo̠eha aḱ mãyãm te jodbodao akan 21 February, iń do̠ń hiṛiń daṛeaḱ? Baṅgladiso̠mre do̠ Sạdhin tayo̠m kho̠nge 21 February do̠ So̠rkaraḱ chuṭi din mente manao ganao hoyoḱ kana. Menkhan chuṭi din kanreho Reḍio, Television, eneć sereń, o̠noṛhẽ, ropoṛ selet́ aema lekan o̠nusṭhan do̠ko ho̠e purạo ocoyeda. Baṅgla Academy do goṭa February cando̠ ge 21 reaḱ puthi melako hoe o̠coyeda.

O̠nka leka eken baṅgla pạrsi do baṅ bicko̠m Santali Pạrsi ho Sarkari seć khon puthi oloḱ ar santal gidrạko talare paṛhao o̠coko lạgit́ aema protisṭhan se NGO kodoko kạmi kana. Rajshahi, Chapainawabgonj, Naogaon, Gaibandha, Dinajpur, Rangpur, Thakurgaon jilạ koreye kạmi kan Tabitha Foundation ar National Agency for Green Revolution hõ santal gidrạko go̠go̠ pạrsi jemo̠nko cet́ ar santalaḱ ạri-cạliko baḍae daṛeaḱ karonte 15 goṭen school kore santali pạrsi te oloḱ paṛhaoḱ ko̠ cet́ ako kana huḍiń gidrạko.  Je leka Pạhil puthi, Do̠sar puthi, Baḍaejoṅ Hor selet́ arho eṭaḱaḱ puthiko, o̠naka leka Caritas Baṅgladesh hõ santal gidrạko talare santali te pạhil kho̠n moṛe kilas hạbić ạḍi mońj sikhnạtko em ạgu ako kana.

O̠nka leka Santali Pạrsi diso̠m Sarkar kho̠n puthi kho̠jo̠k lạgit́ ạidạri so̠bha doko hoe purạo o̠co̠ akada “Utorbango Adibasi Fouram”. Calao en 22 tarik February cando Santali Parsi te puthi o̠lo̠ḱ lạgit́ maraṅ dạbi do tahẽ kana. Entet́ jo̠to̠ko bo̠n baḍaea je; Bangladesh re pạhil goṭa aḱ tahe kana 6 goṭen go̠go̠ pạrsite te puthi ologoḱ ar chapa so̠do̠r. Jemon apnar pạrsi ko cet́ joṅ arko baḍae daṛeaḱ. Menkhan eken 4 goṭen pạrsi te puthi o̠l akana ar school re paṛhao hõ ehoṕ akana. Ạḍi bhabna je Santalko lạgit́ puthi do̠ nit hõ baṅ oloḱ kana; enkathai horop lạgit́ santalko do̠ bar hạtiń re menaḱ koa. Jotoko bon baḍae kaḱma; Baṅgladesh re Roman horoṕ te 90 percent doko khojok kana jemon Roman horop te puthi do oloḱ, ar eken 10 percent hoṛ doko khojoḱ kana Baṅgla se Olcikite. Onate Sorkar doe menet́ kana ape lahare saphak pe, ado Sorkar do kạmi horai puraoa.

Bangladesh ren Maraṅ Montri Shekh Hasina do̠e men akada; “Nanan Jatiari ak Pạrsiko̠ rạkhi jogao Doho Jạruṛa” (Bangladesh Protidin 22 February 2021)

Mucạt́ re rạskạ selet́ iń baḍae ocoyet́ bon kana je; Santali pharsi te 2021 serma reak February cando mucạt́ seć  Ekushe Boi Mela re so̠hor seteroḱ kana Santals Times reaṅ onol tumạl halaṅ puthi ar Santali poem reak dosar O̠noṛhẽ puthi `Ẽlaṅ’. Koyok horre tahen mabon ar ńamlenre kiriń hatao ma bo sanam ko.

image_pdfPDFimage_printPrint

Comments are closed.