Baṅgladeshren Santal Hoṛko̠ O̠nkoaќ Legcar, Pạrsi ar Sãohẽt́-04

Gabriel Hãsdaќ, Ṭalipaṛa, Rajshahi.

image_pdfPDFimage_printPrint

Santali Pạrsi reaќ Jạruṛ ar Josteť– Santali pạrsi reaќ jạruṛ ar josteť ne-hoṛko usạra babon buj daṛeaќre hõ patiạu menaќa, onoliạ, onoṛhiạ ar gaenahako do pạrsi reaќ phaelaoteť, bebohar reaќ lekmanteť, jomokteť, liṭhurteť ar soṛomteťko dhorageko aṭkar-buja. Tobe Santali pạrsi babotre pasen aema hoṛaќ monrege dhukucuku hõ menaќgea, enkathae noa pạrsi ceťkate do ceť porho hoyoќa ? Baṅgladesh’re haṭ bajar, ophis ar jahãn ṭhaonakore goṭaṭạḍige Baṅglate roroṛ ar oќol hoyoќ kana. Enḍekhan Santali pạrsi bạgi giḍilekhan ceť loksan hoyoќa ? Abokoaќ noṅkan cintạ reaќ roṛ ruạṛ do ceť emkoќa ? Enhõ iń do noṅkań menkea.

Go pạrsi do manwa lạgiť Sisirjạuićaќ miť heṛan dange. Manwa do aćaќ go-pạrsitegeye oromoќ kana cele jạt kanae mente. Pạrsitege uni do aćren jạt sãoteye tol miťakana ar helmelreye tahẽn kana. Noa iạtege nij jạtaќ pạrsi baḍae do ạḍige cạhitaea. Ar pạrsi banaḍae kạcikom tahẽn karonte hoṛaќ hudis daṛe hõ eṭeť esedoќa. Ente manwawaќ hudis ar gunạn do pạrsire ṭehãḍ katege dukạna. Ar hudis gunạnre ṭonṭalen khan ạkil baṛhaoteť hõ ṭạrhiќa.

Noa chaḍa ar miť katha hudis tiạќ jạruṛ kana; ato somajre Santal hoṛko do nit hõ Santali pạrsiko roroṛkana. Miť bar shiknạt hoṛko oktere Baṅglako roṛre hõ gharońjre do ḍherkaete Santaliko roṛeť kana. Aboren go-baba, boeha misera, apto gusṭikoaќ dinạm din reaќ hudis gunạn eneć, sereń, boṅga buru, Sisirjạuić ṭhen raќ koejoṅ, jotoaќge Santalite hoyoќ kana. Miť kathate roṛkoќa disomren Hoṛko do Santali legcarko manao ạgueť kana. Ar noa legcar do nit hạbić ḍher niphuṭgea. Note ne-hoṛko do dhorage sikhnạt hoṛko cetanre as bhorsa menaќtakoa enkathae ạyur sotoќko ńama. Somaj reaќ licạṛ, bạṛićteť do sikhnạt hoṛko daraete sudhrạu ar keṭeć aroќa. Enḍekhan Santal hoṛko do Santali pạrsi baṅ baḍae do baṅa, bickom jạruṛtege ceť dohoe lek kantabona. Khạjuk babon ced, Santal jạt lạgiť aboaќ oka kạmi lek menaќ ona do ḍherkaete nahakoќa. Un do aboaќ bemurwạd ar licạṛteťge bậṛti sodoroќa.

Arhõ khạndriń macha hudisle khan ńelabon manwa jiṅgi reaќ khodteť do ạḍi gạhir ar phaelaogea. Noa dhạrtipurire manwawaќ jiṅgi reaќ motlob do menaќgea. Enḍeteṛoṅ manwa do bańcaoќ lekan bańcao bon menjoṅ kana. Ar noa bańcao lekan bańcao mane do apnar jạtrenko ńir bạgiakote eskar bańcaoќ ar cheć beć jom-ńũ ar bin kosṭte jingi bitạu do baṅ kana. Bickom manwa do apnar jạt, somajre tahẽ kate dhorage kusi rạskạ, haron kosṭo, as bhorsa, hados joto lekan aohal (environment) se obosthare miť bhedan ar sạbit jiṅgige khemao bon menjoṅ kana. Ar noa bhedan ar sạbit jingi do miťgoṭen manwa aćaќ somaj jingiregey ńam daṛeaќa. Enḍekhan manwa aćaќ somaj soṅge jopoṛao dohoete suluk ar helmelte tahẽn jạruṛ kantaea. Menkhan nij jạtaќ pạrsi baṅ baḍaekanić do aćren jạt sãote jopoṛao komoќ kantaea ar bại bạiteye geť begar idiќ kana. Uni do nij jạtaќ legcar ar somaj reaќ soṛomteť bae aikạua. Jạt, somaj lạgiť daya dulạṛ reaќ jharna do ańjeť rohoṛoќtaea. Un do apnar jạtrenko são, emon se aptoko são hõ epem gopoṛo komoќa. Ar onkan hoṛ cetanre jạtaќ as hõ hucạgoќa. Noṅkate apnar jạt sãote somaj jingi hõ lebṛeć calaќtaea. Emon se hoe botejoќa somaj jingi adoќte apnar jiṅgire eklage bujhạuќa. Ar noṅkate hoṛ do be-somaj jiṅgi senko ạwiloќa. Un do bapla bihạ lạgiť muskilaќ ńeloќa. Ar atma-jiṅgi, somaj-jingire samojos (balance) adoќte manwa jiṅgi reaќ heṛan bhed se khod, motlob ar sạbitteť do dhund cabaќa.

Ado ma Santal jạt ar pạrsi babotre ḍher kathań roṛkeťa. Noate do ạikhạ bạń buj ocoeť kana enkathae eken Santali pạrsi bon ceť dohoea. Baṅa, Santali pạrsi são sãote abo Bangladesh’ren Hoṛko do Baṅgla, Iṅrạji ar eṭaќ pạrsiko hõ ceceť hoyoќ tabona. Baṅgla do abo janam disom reaќ pạrsi kana. Noa disomre tahẽn ar apasul lạgiť Baṅgla pạrsi ceceť do jạruṛ kangea. Iṅrạji do dhạrtire jạt jạtrenko são jopoṛao tahẽn, disom duniạ daṛãn, nana lekan cetan sikhạuna hameṭjoṅ ar apasul lạgiť jạruṛkana.

Ar Santali do goaќ pạrsi, apnaraќ gorob, oќporomoќ ar jạt bhạiko são helmel ar gopoṛore jiṅgi bitạu lạgiť ceťjoṅ ạḍige cạhia. Ona lekare iń doń menkea Santali pạrsi ṭikạu doho ar lahãṭ ocoe do jạruṛgea. Ar noa pạrsi do noṅkate bon lahãṭ oco daṛeaќa-

  1. Apnar gharońj ar somajre Santali pạrsi beohar cạhia.
  2. Gharońjre gidrạko Santali ceť ar paṛhao ocoko hoyoќa.
  3. Santal atore menaќ iskul, okako do Mison ar ato hoṛaќ goṛote calaќkan onḍe gidrạko Santali paṛhao ocoko hoyoќa.
  4. Okare Santal isại hoṛ ḍher menaќko onḍe do Santalite hõ girjạќ reaќ ạt dohoe jạruṛ kana.
  5. Santal hoṛko miťjoṭ kate Santalite patak/ khobor kagoc onḍoṅ daṛeaќa.
  6. Girjạ Kạlisiạ do Santali pạrsi beohar reaќ ạt doho ar ać hõ jạruṛ okte beohar lekkan taea. Noa babot do manotan naeke/pạdriko, pasṭorko akoaќ dupuṛuṕkore roṛ rakaṕ ar guni bhạbiќ jạruṛ kantakoa.
  7. Santal hoṛko talare asokaete Bangladesh ar India mudre Hoṛaќ legcar, sãohẽť reaќ epem, jogajog ạḍi ãṭ jạruṛ menaќa; enḍekhan aboaќ legcar, pạrsi, sãohẽť do napae tear rakaboќa ar miť eṭagić bon uskur udgạuoќa.

Mucạťreń mena Santali pạrsi do baṅ licạṛa. Hoṛkoaќ kurumuṭu begorte ḍhilạuakan menaќa. Enhõ as menaќa noa pạrsi do tirejuge jiweť tahẽna ar baha lekage bomborkoť saṛ pasnaoќa.  (Mucạt’)

– – – – – – – – –  – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – –

  • Onol reaќ kho̠ṛo̠ tumạlakan-
  1. State Formation Among Tribals, (A Question for Santal Identity), by A B Chaudhuri, India;
  2. Land or Religion? (The Sardar and Kherwar Movements in Bihar 1858-95), by John MacDougall;
  3. cwðge½, muvIZvj we‡`ªvn msL¨v, 1995| cÖKvkK Z_¨ I ms¯‹…wZ wefvM, cwðge½ miKvi;
  4. Catholic Beginnings in North Bengal, by Late Fr. Luigi Pinos, PIME, Bangladesh;
  5. Arhõ miť bar huḍiń onolko khon,

Mn. phadar Cattaneo (PMIE, Italian)- Nui manotan phadar do tayomte Rohanpur (Bangladesh) Katholik misonrey tahẽ kana ar nui do British amolre Jitu Hembromaќ Adina gaṛ dokhol ar East Pakistan amolre Nachole thanare Ila Mitrawaќ  laṛaonare puliskoaќ ti khon aema Santal Hoṛ (Isại, Be-Isại) koe bańcaoleťkoa)

 

image_pdfPDFimage_printPrint

Comments are closed.