Jumi-jaega ẽṭkeṭoreć ge Ạdibasikoaḱ Maraṅaḱ kana – Mn. Maraṅ Muntri Sheik Hasina

-MithusilakMurmu

image_pdfPDFimage_printPrint

Calaoen 14 July, 2020 disạmren Manotan Maraṅ Muntri“EKNEK”Sobharey menakada,Khudro Niri gosṭhi ar dhoromte ṭhoṛa hoṛ koaḱ (religious minority) jaega-jumi do rukhiạ lagaoḱa. Asol katha do Jumi-jaega rạkhi jogao bebostha mońj lagaoḱa (Dhaka Tribune). Biswạsoḱạń Mn. Maraṅ Muntri Shekh Hasina ho jạtiạri ar dhoromre thoṛa hoṛko niạ diso̠mko bạgi aḱ se mit́ ṭhại khon ar mit́ ṭhại te calaḱ se dạṛ, goć-gopoć, maejiuko kocloṅ niạko reaḱ maraṅ karon ho niạ o̠t baṛge reaḱ mente ko cinhạ akada. Diso̠m re be-sarkari sãotako kạmi, o̠t-baṛge niạ onko ho dome dom o̠tbaṛge reaḱ karonge kocloṅ reaḱ ko odoḱ ạguyeda. Bangladesh Legal Aid and Services (BLAST) ren benaoić Trusty Barrister M. Amiru-Ul- Islam aḱ suhiaḱ mit́ onol sakam 29 august 2017 sermare Ạn Bicạr ar Sonsod Bisoyok Montronaloiren Mn. Montri Anisul Haque MP ṭhen sodorlena. Ona sodor sakam reaḱ mit́ṭen Union Porisod (Rajshahi Godagari thana reaḱ Gogram Union) reaḱ kathako olakada nonka leka- Bharot diso̠m bhagar Pak-bharot lạṛhại, Bangladesh reaḱ diso̠m phurgạl chaḍa hõ mimit’okte napitre diso̠m reaḱ lạṛhại, rajniti, bhoṭ okte reaḱ kocloṅko okte Gogramren ạdibạsi hoṛko do 1947,1965, 1971 serma chaḍa ho diso̠m phurgạl tayom nit ho jao okte rajniti reaḱ kocloṅ niạ ṭoṭharen hoṛko 2001 serma khon 2013 serma dhạbić oka do apnarte oka do botorte akoaḱ janam hasa ar diso̠m bạgi kateḱ eṭaḱ diso̠m ko calao akana. Aema hoṛ do ar ho ruạṛ heć kate ar ako aḱ o̠t – baṛge bako ńam akada. Gogram reaḱ Pujạtola re bosotoḱ kan 75 goṭen ạdibạsi gharońjrenko modre 75% hoṛ ge o̠tbaṛge begor tạnḍireko tham gạḍi akana.
Ona ṭoṭharen hoṛ koaḱ kathate, 1no. khotian re 316 dag no. re eken 82 bighạ o̠t baṛge menaḱa gại-daṅgra ạtiń bilạn ṭạnḍi mente. Ar niạ hasare nit hạbić tham gạḍiakan ạdibạsi ar baṅgali jotokoge menaḱkoa. Menkhan ạdibasiko lagako lạgit́ miť dol hoṛko lagao akana. Diso̠m reaḱ ạn hisạbte 82 bighạ khas has age ạdibạsiko ńutumte bondobõs reaḱ katha menak’a menkhan cet́ khạtir coṅ ạn ar ạyurko ona bako hạṭińako kana; onḍeko bosotoḱ kan o̠tbaṛge bạnuḱ tako hoṛko modre ona do baṅ baḍaeyoḱ kana.
Onka leka ńelogoḱkana, Dinajpur, Rajshahi ar Mymensingh jilạ khon ho nonkan khobor baḍae akana je onako jilạ re diso̠m reaḱ Odhigrohon ar Projasotto Ạn, 1950-reaḱ (97) 8 dhara lekate onḍenko ạdibạsiko aḱ o̠t-baṛge ruaṛ ńam reaḱ ardas ńamkate ho onḍenko ạyurko jahan podokhep bako hataoet́ kana.
Ạdibạsiko lahanti lagit’ko kạmikan sãotako ạdibạsiko cet́ cet́ karonte o̠t-baṛgeko at́eda ona reaḱ mit́ karonko odoḱ oḍoṅ akada- okako karonko odoḱ akana ona do latare re ol oduk’ena-
Politics Population Transfer (rajniti hoṛ soṅkha ḍher ar mit́ ṭhại khon ar mit́ t̠hại khon ar mit́ ṭhạ̃ite calaḱ) jorkate diso̠m bạgi ocoko, mit́ṭen ạḍi nic jạtia̠ri rajniti ha̠tiạr. Kaptai badh, National Park, Eco-park tear ar nana hunạr koclonan kạmiko gunạḱte. Jotokhon mucạt́ Modhupur bir gajaṛ sapha kate ạdibạsi koaḱ bir hasa baṛge lij em ar nonkate aema ạdibạsi ato ar hoṛko adogoḱ kana.
Ạdibạsi koaḱ hokum chaḍage onko menaḱko ṭoṭhare eco-park , jạtiyạri park, samajikbir tear lekan kạmi hora hatao.
Ạdibạsiko sedae khonko jojomkan se ko bosotoḱ kan ona hasa, o̠t-baṛge onko begor baḍaetege reserve forest, ar khas baṛge goṭa.
Apanar o̠t-baṛge khon rakaṕko, sae sae eṛe mamla emkate ạdibạsiko henosta ar santahao ko ar onkate hoṛ hopon konac kocloṅ́etkoa.
Bạiri Sompotti Ạn se Arporti Sompotti ạn;
O̠t-baṛge hatao,bạṛić hoṛko jal dolil se kagoj kate jor jobosti jaega dokhol;
Sarkari Bhumi Office reaḱ bạṛić kạmi ar ạdibạsi são bạiri leka bebohar.
Jaega jumi jorip okte ghus em, ghus kạuḍi baṅ em lenkhan jaega jumi khas jaega mente olcaṛ haokaḱ.
Ạn reaḱ asrai baṅ ńam ar mamla re daṛe kate ho o̠t-baṛge dokhol baṅ ńam;
Bochor cetan bochor jeleka jug parmoḱ kana mamla calao calaote enrehõ jaega at́eda ar apanaraḱ hõ sanamko at́ cabayeda.
Ńam akan khoborko hotete baḍaeyoḱ kana, baṅma 2019 serma Dhorom ar jạtiyạri hoṛ koaḱ mit́leka 9 hajar 507 ekor jaega dokhol akana. Jaega-jumi, o̠t-baṛge ar onkanaḱ aema bisạiko niạ calaoen serma 108 goṭen goć-gopoć do hoe akana, 111 goṭen gujuḱ reaḱ botor oduḱ, 88 hoṛ goćko reaṅ kurumuṭu, kocloṅte 484 hoṛ akham, 76 hoṛ aṅgen, 42 hoṛ ko konać (rape), 18 hoṛ do aema hoṛ te kokonać (gang rape) 26 hoṛ at́ akat́ koako, 148 hoṛ jor kate eṭaḱ dhoromko hatao oco akat́koa, 387 gharońjre kocloṅ, 92 goṭen oṛaḱre sẽṅgẽl lagao, 434 gharońjren akoaḱ oṛaḱ ḍindạ khon laga ńir, 641 gharońj diso̠m bạgiaḱ reaḱ botor ocoko, 379 goṭen gharońj diso̠m khon jorkate laga oḍoḱakat́ko.
Tobe dhorom ar jạtiyạri te thoṛa hoṛ se ạdibạsi hoṛko cetan reaḱ ghoṭonako re jopoṛao akanko cinhạ kate ho sạjại bako ńam akada.
Manotan diso̠m Maraṅ Muntri am do dhorom ar jạtiyạrite thoṛa hoṛ se ạdibạsi hoṛ koaḱ mon reaḱ khạndri hudisem aṭkar akada; Sisirjạuić am ona akel-e emakat́ mea. Niạbar do khạtigele patiạu daṛeaḱa je dhorom ar hoṛ lekhate okoeko thoṛa aleaḱ o̠t-baṛge, oṛaḱ ḍinḍạ ar baṅ dokholoḱa, dhorom ar jạtiyạri hoṛ lekhate kom hoṛko ar bako kocloṅ ocoḱa. Boṅgobondhu Sheik Mojibur Rahman do jạti-dhorom-boron sanamko mit́ kate niạ sonar baṅgladiso̠m reaḱ kukmue ńelleda.
Boṅgobondhu jạtiyạri, sanamko mit́te tahe kate napae mit́ diso̠m reaḱ marsale jeret́ oṭolet́ ona do jemon alo ạṛijoḱ. Dhorom ar Jạtiyạri lekhate thoṛa hoṛko(minority)lạgit́ diso̠m reaḱ colon jemon nonka alo hoyoḱ je- ape do diso̠m bạgi kate calao joṅpe pharakte. Boṅgobondhuaḱ nunạḱ jhạl rajniti jion reaḱ motolob ar jostet́ hara-buru ar ona teṅgokeṭej jạruṛ menaḱa; din din rajniti re niạ ko do raṛeć calaḱ kana. Diso̠m reaḱ rajniti reaḱ nil serma re hende rimilte aloe eset́ cabae ma. Sonot sostor re meneda- ‘‘Raja do nandanko hokteye biḱcạret́ takoa, Onate uniaḱ siṅhạson do jaejug thamgạḍiyakan tahena (Kạhtukkoreakputhi 29:14).’’

image_pdfPDFimage_printPrint

Comments are closed.