Kaharol re siknạt goṛoko ńamkeda Ạdibạsi Paṛhaoḱ Gidrạko

Kaharol Upojilạ ren paṛhaoḱ kan gidrạ ko sikna̠t goṛoko ńamkeda. Teheń 25 Agusṭ moṅgolbar din ạyuṕ bela 4 baja Dinạjpur reaḱ Kaharol Upojilạ re Manotan Maraṅ Montri aḱ thạilạḱ khon soman otren primary khon degree siknạt gidrạ ko lạgit́ goṛo ar oloḱ paṛhaoḱ emanteaḱ jạruṛaḱ ko emena. High school ren paṛhaḱ kan gidrạ doko ńam keda 1200 kạuḍi, Higher Secondary Certificate ren doko ńam keda 4800 kạuḍi ar degree/honors ren do 9,000 kạuḍi katet́. Niạ maraṅ akhṛare selet́e tahẽ kana Baṅgladisom Member of Parlament ren Rạsiạ Manotan Monoronjon Shil Gopal, Md. Monirul Hasan, upojilạ nirbahi officer (UNO), Upojilạ Amligue Chairman A K M Farooque, OC Monoj Kumar Roy, Upojilạ Adivasi Somaj Unnnoyon Somiti ren Chairman Naran Marḍi selet́ ar hõ onḍen aḍepaseren manotan hoṛko selet́ ko tahẽkana. Niạ akhṛa re 209 adibạsi oloḱ paṛhaoḱ cecet́ kan gidrạ ko siknạt goṛo ko emat́ koa.




Niropon Hoṛmo ạn manao kate Ko̠ro̠na tayom Iskulko Jhić reaḱ hudis

Ko̠ro̠na tayom pạhil Iskulko jhićlenre o̠nako Iskul re̠n adha pạṭhuạ gidrạko mit́ din  ar dosar din adha gidrạko calaḱa. Noṅkage̠ mit́ din kate tayom ona Iskul ren sanam pạṭhua gidrạ ko do Iskul teko calaḱa. Iskul re̠ boloḱ lahare gidrạkodo ti ar-jańga ạruṕ kate Iskul oṛaḱ ko boloḱa.Onkage̠ mãhãsoe ar gidrạ koaḱ Hoṛmo reaḱ lolo (tapmatra) ńel se soṅ do hoyoḱa, Onka chaḍa Iskul boloḱ do manage̠a.Nonkanaḱ aema ạn ariko benao kate nãwã te Iskul jhić lạgit́ ko hudiseda Prathomik ar Gonosikkha Montronaloe.
Prathomik ar Gonosikkha montronaloe re̠n  senior socib Md. Akram-al-hossaine mene̠da, ko̠ro̠na tayom Iskulko ce̠t́ lekate calaoḱa ona reaḱ miṭ́ṭen ạṅ-ạrile teareda. Noa kạmido mucạt́ heć akana.Tehe̠ń gapare  ạṅ-ạri lekate noa kole̠ sodora.Tobe Iskul tiskote e̠hoboḱa onado̠ sarkare̠ hudisa.

Moṅgol hiloḱ noa babot ko duṛuṕ lena Prathomik ar Gonosikkha Montronaloe re o̠nḍe̠ do noako goṭa keda, Iskul saṕ-daṕko jonoprotinidhi ar sthaniyo prosanon noako ńel jutạ.




Niạ se̠rma PEC biḍạu baṅ hatao reaḱ ko ṅum uduḱ keda

Ko̠ro̠na ajar iạte tala-mala re̠ Primary Education Certificate biḍạu baṅ hatao reaḱ ko hudis e̠da.Iskul kore okako biḍạu hoyoḱ onako bac bicạr katek ge jemonko mulại,nonkan ṅum uduḱ ko kol akada Marań montri ṭhen. Te̠he̠n Prathjomik ar Ganasikkha halat montri jaker hossein noa kathai roṛkeda khobor sakam re̠n khoboriạ ko ṭhen.

Ko̠ro̠na ajar iạte niạ se̠rma reaḱ PEC ar JSC biḍau bań hoe oco reaḱ goṭawaḱ ko hatao keda.nia cando no̠a lạgit́ Maraṅ Montri re̠n mukhiạ kạmiạic(socib) Ahmed Kaikaisar raḱ hạjir te̠ sikhnạt,pạhil ar sanamko lạgit́ sikhnạt kạmiạic talare miṭṭen gapalmarao hoelena.onare noa ko goṭa keda.




Pheraoḱ soṅgete Mahasoe ko milạuḱ jạruṛakoa: Siknạt Montri

Mahasoe doko hoyoḱ kana hoṛ benao ren kạrigol. Jaoge biggan reaḱ pherao do hoyoḱ kana. Mahasoe ko hõ niạ pherao soṅge apnar nije manao hatao lagao akoa menteye roṛkeda Sikna̠t Montri Dr. Dipu Moni.

Moṅgolbar  (18 august) Jạtiạri Bhabna mãhã diḱsạ akhṛa re Sadhinota Shikhok Porisodaḱ saṕṛaote  Boṅbondhuaḱ siknạt dorson ńutuman online gapalmarao dupuṛuṕ re niạ kathae menakada Dipu Moni.

Sadhinota Shikhok Porisod ren mukhiạ Professor Abdul Mannanaḱ ạyurte ar Sadharon Sompadok Shajahan Alom Sajuaḱ saṕraote Sadhinota Shikhok Porisodren aema mukhiạko ko noa gapalmarao akhṛare selet́ ko tahekana.

Siknạt Montrie menkeda Mahasoe kodo eken siknạt em kạmire lạgiạpaṛao baṅkate siknạt gidrạko nana hunạr online akel hameṭjoṅ cet́ ako hoyoḱa. Boṅgo bondhue menakada mońj sãota benao rakaṕre siknạt re kạudi em cetan jahan maraṅ do baṅ hoe daṛeaḱa. Uni do disạm reaḱ hoyoḱkan airojgar reaḱ 4% siknạtre em lạgit́e menleda.

Boge Siknạt lạgit́ Sarkar do karikulam bodol ar ona reaḱ man baḍhao, Mahasoe ko cet́ako ar Mahasoe nawate hataore jemon mońj hoyoḱ ona cetan re bạṛtie nojor akada. Gidrạko iskul koleje reaḱ siknạt sãosão gạkhuṛ, apan apin sahao daṛe ar jahan muskilrego paṛaoḱ ona reaṅ khon oḍoṅ daṛeaḱ ona siknạt emako hoyoḱa.




Juạn sãota reaḱ lahanti ar sạriaḱtet́

Joto Jạti koren maraṅ daṛe do hoyoḱkanako Juạnko. Ente Juạn ko ge mit́ṭen jạtiren darakan dinren ayurko kanako. Ona iạte oka jạtren Juạn ko tinạk ko keṭeć ona jạtren hoṛko do unạk̕ge ko keṭec̕a. Onte abo Santal sãota keṭeć lạgit́ jạṛuṛa juạnko keṭećko jemon tayom daṛam dinkore onkoge aboaḱ Santal Jạt reaḱ jhạnḍi sap̕kate ko laha  dạreaḱ.

Pạhilte bon baḍae lege juạn mentedo cet́bon bujhạueda? Juạn doko hoyoḱ kana, Y-Youth ( Juạn), O-Obey ( Manão), U-Unity (Midoḱ), T-Truthfull (Sạriaḱtet́), H-Humble (Mạ̃hir), Juạn daṛe do  sãota ar Jạt reaḱ Jiwet́ daṛe kana, Onate  Juạn sãota do Manw̃a Jạtaḱ  As ar Ahakaotet́# kana. Jorge Barnaḍ e menleda “Juạn koge nãwãnaḱ  sirjạukate manwa jạt reaḱ boge ko agu daṛeaḱa.” Onoṛhẽ ol koren guru Robindronath Ṭhạkur- Juạn sãota reaḱ sarhao kateye menakada, “Juạn ko do sanam lekanaḱ ẽṭkẽṭoṛe chingạu kate nãwãnaḱko sirjạuna.”

Dosar Pope Jhon Pạul juạn ko lạgit́ nonkan kathae men akada- “Juạn ko doko hoyoḱ kana Suluk bạbạisạuko. Maraṅ kạmikore onko kodo oṅsoṅate gạkhuṛ kạmiạko, ape do dhạrti reaḱ alga udạs ạtuaḱre hoṛmo alope bhasao got́kaḱa, ạuṛiaḱ apnar mon reaḱ bạrić hudisko  alope thamgạḍi ocoya. Ente okoeko suluk bako khoj joṅ kan onko hoṛ apeaḱ niạko hudis akoaḱ kạmireko laṛcaṛ daṛeaḱa.

Niạ lạṛhai do pạhilre ape rege paṛaoakana. Ar niạ lạṛhai do apeaḱ mon reaṅ sanam kurumuṭ̣ue nosṭo giḍi kaḱa. Suluk ar nirại ren ape gepe hoyoḱa as ar bhorsa. Niạ dhạrti teheń aema lekan hajar hajar celenge reaḱ hasote ar dhamkao kote botoṛaṅgea, ape dope hoyoḱ kana nãwã jonomren juạn kuṛi-koṛako okoe do juạn sãotaren pạhil kol ocoakan bhage sombat porcarko.”

Pope Dosar Jhon Pạul ar hoe men akada, “ Juạn kuṛi-koṛa ar gidrạ ko akoaḱ lekleka din hiloḱ  aema kạmi ko hotete Suluk reaṅko khoj daṛeaḱa, akoaḱ oṛaḱre, iskulkore, gatekoṭhen gãota kạmikore aema kạmikote suluk teṅgo rakaṕ hoyoḱ lagaoapea.”  Nãwã jonomren juạn sãota teṅgo rakaṕ lạgit́ 1971 serma khon aema lekan songhoṭonko benao rakaṕlena okado Juạn ko hotete calaõ  hijuḱ kana. Niạ bhitrite  aṭu oṛaḱ, somaj, disom re ar sãotare niạ reaḱ bogeaḱko bon ńelńameda. Juạn koaḱ niạ sãota teheń  sãota ar disom benao rakaṕ kạmi ko são sãote  dhoṛom jionre boloakana.

Nit bo baḍae kaḱge je lahanti reaḱ jos katha do cet#́ana mente. – Hudis akanaḱ ko kạmi te bodol kangea Lahanti. Noa hõbon mendaṛeaḱa je, positive bodol kangea Lahanti.

Nobel e hameṭ akat́ India ren Manotan Omortto Sen do Lahanti reaḱ jos se motlob do nonkae men oco akada, ar ona do hoyoḱ kana “ Manw̃ako akote teṅgo keṭeć len khan ge Lahanti do hoyoḱa, one  oka do Ingrạji te ko metaḱ kan “ Capacity – Building”

Sạriaḱ tet́ do noa kana, – Jãhãe ayurić aḱ pạhil ar maṛaṅ gun do hoyoḱ kana mit́ṭen kukmu se doṛson. Ar niạ kuḱmũ reaḱ jostet́ do ạḍi khạndrińgea.  Inạ chaḍa hõ  kuḱmu ge aḱyur koaḱ kạmi lahanti udgạu hoyoḱ kana.

Ona iạte mahattama gạndhi roṛleda ińaḱ mit́ṭen kuḱmu menaḱa nãwã Bharot disom benao rakaṕ reaḱ.  Bangladisom ren Shek Mujibur Rahaman ho uni leka kukmui ńelet́ tãhekana. Ar niạ kuḱmu sạriaḱ hoe ocoe reaḱ kuṛumuṭu kaṛoṅtege teheń uni do goṭa dhạrtiren oprome ńam akada.

Niạ kuḱmu sạriaḱ hoy ocoe ge hoyoḱ kana- bastobota. Tobe mũhim ko heć daṛeaḱa- cet́ cet́ ẽṭkeṭoṛẽ hoy daṛeaḱa, oka khon niạ kạmi ehoṕ hoyoḱa, cekate ehoṕ hoyoḱa ar nonkanaḱko. Mucạt́re niạgeń sodoṛ kea Juạn sãota Juạn koṛen maṛaṅ ạyurko leka ar unkoaḱ uduḱ ar cet́ akawan ḍahar tege joto Juạnkoko lahaḱ tabona.




Tanor re paṛhaoḱ kan gidrạ ko sikna̠t goṛoko ńamkeda

Calaoen 12 agust gurubar din setaḱ bela 10 baja Rajshahi reaḱ Tanore Upojila reaḱ Mundumala sarkari hai iskul re Manotan Maraṅ Muntri aḱ  thạlạḱ khon soman otren siknạt gidrạ ko lạgit́ goṛo ar oloḱ paṛhaoḱ emanteaḱ jạruṛaḱ k ko emena. Niạ maraṅ akhṛare selet́e tahẽ kana Bangladesh Member parlament Manotan Omor Faruq Chowdhiri, Md. Lotfor  Haidar Rosid (Moyna) tanor upojilạ chairman ar upojila nirbahi officer (UNO) Manotan Sushanto Kumar mahato, Mundumala sorkari hai iskulren hed master manotan Kamiel Mardy ar hõ onḍen ko aḍepaseren manotan hoṛko selet́ ko tahẽkana. Niạ akhṛa re 209 adivạsi oloḱ paṛhaoḱ cecet́ kan gidrạ ko siknạt goṛo ko emaḱ koa.