CEHAO AṚAṄ

Bạnuḱkoa,

Gại ḍaṅgra goṛare;

Lajao so̠ro̠m bạnuḱa,

Nahaḱ kuṛi-koṛare.

 

Hanko to̠ra,

Pante pitạt́ ko̠ke̠re;

Titiko sapaṕkan,

Siń ńindạ o̠kte̠re.

 

Bạnuḱa lajao so̠ro̠m,

Bạnuḱa man-mano̠t ijạt;

Cekatepe noṅkankan,

Mase̠ ape Ho̠ṛ ho̠po̠n jạt?

 

Alom mitạń,

Amaḱ do̠ ce̠t́ calaḱkana?

E̠ke̠n hudiso̠ḱkạnạń;

Santal so̠maj reaḱ ijạt calaḱkana.

 

Amaḱ ińaḱ Santal so̠maj,

Ạḍige sapha soṛa;

Hudispe gaṇḍonpe,

Nit ardo̠ bạń ro̠ṛa.




Nachole Re Urạu Hoṛko KARAM Po̠ro̠b Ko Manaokeda

Nachole upạjilạ reaḱ Rajbari bajar re Budhbar (21 September) goṭa din bhor Urạu jạtigosṭhikoaḱ KARAM po̠ro̠b ńutumte galmarao, eneć sereń rạskạ akhṛa hoe purạuena. Rajshahi bibhagio Khudro Nrigosthi Cultural Academy aḱ so̠po̠hot́te noa noa po̠ro̠b do hoe purạuena.

KARAM po̠ro̠b akhṛae ạkyurkeda ona Academy ren Research ạpiser Mn.Benjamin Tudu. Noare maraṅ peṛa hisạbte selet́e tahẽkana Nacjole Upjila Porisod Chairman Md.Abdul Kader. Bises peṛa lekate tahẽkana Vice Chairman Professor Mosiur Rahman, Nachole Porisod Chairma Sofiqul Islam, Rajshahi Khudro Nrigosthi Cultural Academy nirbahi porisod sodosso Jogendronath Soren, Citto Ranjan Sardar, ar Susen Kumar Shemduar.

Rajshahi Bibhagio Khudro Nirigosthi  Cultural Academy ren songit prosikhok Manuel Soren aḱ ạḱyurte akhṛare arhõ seṭere tahẽkana Utorbongo Adivasi Forum ren sabha mukhiạ Mn.Hingu Murmu, Nachole Adivasi Academy ren sạbik sabha mukhiạ Jotin Hembrom Urạu Dighri Raja Porisod Chapainawabgonj Raja Babulal Toppo ar Godagari Upạjila Pargana Babulal Murmu selet́ Urạu jạtigosṭhiren eṭaḱ eṭaḱ ạḱ́yur se mukhiạ ko.

Gapalmarao talate Urạu hoṛkoaḱ KARAM po̠ro̠b manao karontet́ bisoeko cetanre galamaoena. KARAM po̠ro̠b do Urạu hoṛkoaḱ dhorom po̠ro̠b kana.  Noa po̠ro̠b ko manao baṛaea Hoṛo rohoe tayo̠m ạdibạsi hoṛkoaḱ jirạuḱ o̠kte̠. Bar din bhor  noa KARAM po̠ro̠b manaoena. Pạhil din do  pujạ, karam binti, karam kạhni, ar inạ tayom din do Rạskạjoṅ, Gapalmarao sabha ar eneć sereń akhṛa tahẽkana.

Maraṅ peṛa doe lại sodorkeda, nonḍe Rajbari bajarre pạhil dhao KARAM po̠ro̠b akhṛa manaoena. Darakan dinre arhõ jemon noa KARAM po̠ro̠b ạḍi maraṅ ar jomokte hoe purạuḱ ona lạgit́ goṛoe emoḱa mente baḍae ocokeda. Ar ona sãote Urạu hoṛkoaḱ adogo̠k kan nonkan dhorom po̠ro̠b manao lạgit́te Rajshahi bibhagio Khudro Nrigosthi Cultural Academy ren ko johare emat́koa. Mucạt́re Maraṅ peṛa noa akhṛare rạskạ eneć sereń re selet́len jitkạr akan do̠lko talare kuṛại (prize)-e em hạṭińaḱkoa. Aḍi rạskạ salaḱ noa KARAM  Po̠ro̠b ko manao purạukeda.




Santal koaḱ Ạricạli ar lekcar

2021 sermare England reaḱ Liverpool so̠ho̠r UNESCO do̠ dhạrti paltuṛ (ạri-cạli lekate heć aguakanaḱ) khone ocoḱena cedaḱ je onḍe do̠ ạgil legcar rạput́ kate nãwã hali so̠ho̠r re bo̠do̠l hoyena. Dhạrti reaḱ aema hạṭińre dhạrti bapoti dhon reaḱ (World Heritage) pahṭako lại so̠do̠r lạgit́ UNESCO hotete legcar paltuṛ (ạri-cạli lekate heć aguakanaḱ) ar gạthni cạlit upại beohar, legcar ar paltuṛ (ạri-cạli lekate heć ạguakanaḱ) ko talare begarko sendraeda. Disom ar legcarre, ḍhip, gaḍa, sirjon, dari-nạṛi ar janwar, buru-bo̠ṭko̠ć, agniyogiri reaḱ rupte sirjonaḱ sandes menaḱa one oka do ona disom reaḱ sirjon dhon, disom se̠ jaegako paltuṛ lekateko ulek akada. Paltuṛ (ạri-cạli lekate heć ạguakanaḱ) legcar reaḱ saladoḱ ar paltuṛ do̠ komkate laha reaḱ pe piṛhĩ ko ṭhen khon ńamaḱ ạidạri. Metaḱme paltuṛ do̠ hoyoḱ kana nonkanaḱ one oka do̠ jug jug khon jãhãe hoṛko talare ṭikạu menaḱ, noa do̠ hoe daṛeyaḱa jãhãn hewa, ạri-cạli, biswạs, colit se̠ nonkanaḱ jãhãn nạmuna oka do̠ biboron mahot menaḱa. Nạmuna lekate,  jo̠m-nũ, ho̠ro̠ḱ-bandi, oṛaḱ-duạr, disạ ruạṛ pinḍ, karigol emanteaḱko do̠ mit́ṭen jạtiạraḱ legcar paltuṛ ko metaḱ kana.

Jãhã jaega ren hoṛaḱ acar-beohar, ạsuloḱ upại, sereń-durạṅ, eneć sãohet́, gayan, sãota sompok, dhorom ạri-cạli, sikhnạt ar emantiaḱ talate oka sạkhiạt so̠do̠ro̠ḱ onage legcar do̠. Dhạrtire eken manwage legcaran sirjon. Legcar do hoyoḱ kana nokan mit́ bisoe one okaṭaḱ do̠ manwa aḱ jion dhạt reaḱ muṭhạn kan. Legcar reaḱ pher do lạṭu ar phaelaogea. Asokaete meno̠go̠ḱa, abo jãhã metaḱme abo okabon cekae, abo hotete oka do̠ so̠do̠ro̠ḱ metaḱme jion jiṅgi reaḱ pattera, kạhtuk, ạri-cạli, biswạs-binbiswạs, hudis-ganḍon  boge-bạṛić jo̠to̠waḱ kangea legcar reaḱ hĩs. Mit́ṭen jạtiaḱ eṭaḱ lekate baḍayoḱa se̠ opromoḱa do̠ so̠do̠ro̠ḱa unkoaḱ legcar hotete. Ạdibạsi jạtiạraḱ katha menle khan abo jãhãe santal, urao, munḍạ, kolhe, garo, cakma jãhãe jạtiạrge bon men aboaḱ noa begar legcarge hoyoḱ kana aboaḱ oprom. Baṅgladisom reaḱ pekkhapoṭre jemon mimit́ ạdibạsi hoṛaḱ jion jingi salaḱ ạdibạsi jạtigosṭiaḱ ato ńelle khange bujhạḱa je noa do̠ ạdibạsi ato kana. Mit́ṭen jạtiạraḱ legcar ko são eṭaḱ jạtiạraḱ legcarko thoṛa juri menaḱre hõ taman onka leka do̠ juri bạnuḱa. Enḍekhan ana gonḍa bujhạu lagit́ santal jạtiạr legcar babotre pạṛchạ hoyena.

Santal jạtiạraḱ ạri-cạli, legcar se̠ kạhtuk babot onol muṭhạn reaḱ jogao do̠ ạḍi tayomte hećakana. Ona khạtirte santal ạgil legcar reaḱ cikhnạ sendra ńam do̠ ạḍi mohńjorgea. 1887 sermare pạhil so̠do̠rlena santalko sompoḱ babot pạhil puthi “MARE HAPṚAM KOAḰ KATHA”. Menkhan santal jạtiạraḱ nij kurumuṭute pạhil so̠do̠raḱ puthi do̠ hoyoḱ kana mạjhi Ramdas Tudu aḱ “KHEṚWAṚ BÕS DHOROM PUTHI”. Noa tayom aema onõṛiạ ar onoliạ ko onkoaḱ puthi kore Santali legcar ar kạhtuk reaḱ bisoe ko soror rakaṕ akada. Noko ko modre dhondkoṛ ko hoyoḱ kana-Naike Moṅgol Chondro, Pondit Rughunat Murmu, Gorachand Tudu, Saroda Prosad Kisku, Dhirendronat Baskey goṅke ko. Tobe nahaḱ do abo aema lekate bon baḍae dareaḱ kana santal jạtiạraḱ baro̠ hunạr legcar reaḱ katha. Santal se̠ hoṛ hopon koaḱ menaḱa nij legcar. Noa nij legcar baḍgoḱ khạtirte santal jạtiạr nijaḱ, jug jug ṭikạu menaḱ koa. Santalko babotre sanamko ko badaea onko do̠ rạsika jạti kana ko. Cedaḱ je onkoaḱ menaḱ takoa baro̠ hunạr porob, eneć-sereń ar mehnotiạ ko.

“Am do Ạdibạsi santal hopon ho mãyãm retam rạskạ, eneć sereń getam maraṅ dhon do̠”. Mit́ṭen jạtiạraḱ legcar reaḱ maraṅ sajbaj do̠ hoyoḱ kana pạrsi. Santal koaḱ do̠ nij pạrsi menaktakoa, one ona reaḱ ńutum do̠ Santali pạrsi. Sedae khonge noa pạrsi ko beohar ạguet́kana santal jạti ren hoṛko. Disomren ḍher rạsigosṭi seć koyoḱ lekhan bon ńela baṅgali jạtiaḱ nij legcar reaḱ eṭaḱ sajbaj do̠ pạrsi lạgit́ jiwi ko alae leda. Un okteren Pạkistan sarkar do̠ urdu pạrsi ladeako reaḱ oka ạuṛi kurumuṭu tahẽkan, baṅgaliko do ona baṅko manao hatao dareada. Rafiq, Salam, borkot, Jabbar takoaḱ dãrẽte baṅgali koko ńamleda baṅgla pạrsi, Ona reaḱ aṅgoćaḱ lekate UNESCO do̠ 1999 serma reaḱ November cando 17 tạrik pạrsi lagit́ mãyãm jharaḱ 21 February do̠ goṭa dhạrti gogo pạrsi mãhã hisabteye ghosona keda. Ona khạtirtege baṅgali jạti bisso dorbarre akoaḱ legcar rukhiạ reaḱ mit́ maraṅ nạmuna ko do̠ho oṭoakada.

Santal koaḱ mimit́ sạgại se̠ sompok menaḱa eṭaḱ nạmuna lekate. Jeleka santal sãotare sạgại se̠ sompok talatem baḍae daṛeaḱa kumạṅ, teyaṅ, hili dại, goṛomba tako são cedaḱem landa ṭho̠k daṛeaḱa. Nạmuna lekate mit́ṭen bisoe ulek iń meneda, teńaṅ metakme didi jãwãe belare jahan karonte judi didiye gurlen khan  tobe uni herel do̠ ać bạhu ren kạṭić boeha kuri gharońj reaḱ kusi-rạjiteye bapla daṛewaya oka do̠ sãotae manao hataoa, eṭaḱ sećtebon ńel lekhan  bahońhãrtet́ se̠ ac jãwãeren lạṭu boeha  ạḍi manotan hoṛ kanae ar  uni maejiu do̠ jãwãe gurlen khan hõ jãwãe ren lạṭu boeha do̠ tis hõ bae bapla daṛewaya ar sãotare baṅ ko manao hataoa. Arhõ mit́ pạris ren santal herel ar maejiu do̠ bapla tonolre baṅkin topol daṛeyaḱa. Noate abo bon bujhạu dareaḱa santalko ren ạgil hapṛam ko do̠ tinạḱ bhitre ganḍon kate santal sãota bondobos/rikạ ko tear rakaṕleda. Santal Jạtiạraḱ menaḱa akoaḱ nij ho̠ro̠ḱ-bande. Pạńci, pãṛhãṭ dhuti ḍeṅga/ markhin, dạṛhi emanteaḱ ko. Noa chaḍa santal koaḱ menaḱ takoa nij saj-sapṛaoaḱ aema lekanaḱ saj-bajko. Noako modre ulek lekana do̠ hoyoḱ kana-ṭheka pagra, kạṭhi mala, mạndạli, mạkṛi. Koṛa bạju, bãk, ṭodor, ṭodor bạju, hãsli, khaga, toa mala, kaṭa solok, solok, jhampa solok, ḍuriạ solok, il baha emanteaḱ ko. Santal koaḱ menaḱa nana-hunạr legcar porob. Sohrae, baha, dasãe, eroḱ emanteaḱ ko. Tobe mit́ṭen bisoe eṭaḱ lekateń ulek iń meneda santal jạtiạr ren hoṛko do̠ janam khon gujuḱ dhạbić menaḱ takoa sãota porob ar mimit́ porob reaḱ menaḱa begar begar rạṛ reaḱ sereń durạṅ ko. One oka do̠ mimit́ porob reaḱ sereń eṭaḱ porobre baṅ ko sereńa. Metaḱme sohrae porob reaḱ sereń ko baha porobre do̠ baṅ ko sereńa. Aema onoṛko khon baḍaeaḱ lekate santal jạtiạraḱ amdaj 50 khon hõ ḍher begar begar  rạṛ reaḱ sereń ńamoḱ kana. Noa ko do̠ hoyoḱ kana- (1) sohrae (2) baha (3) lagṛẽ (4) dạrumjaḱ (5) ḍanṭa (6) binsar (7) gunjar (8) chạṭiạr (9) narta (10) doṅ (11) ḍahar (12) guliari (13) bapla (14) ataṅ daram (15) tuṅdam (16) bir (17) gam (18) homor (19) gidrạ bulạu (20) hoṛo rohoe (21) rinjạ (22) matwar (23) karam (24) mora karam (25) dasãe (26) gańjon (27) jãwãe dhuti (28) jhikạ (29) bandhan (30) õ̠ṛhẽ̠ (31) sidhu- kanhũ (32) turighar pukhiri (33) ghar jãwãe (34) porcar (35) kubi gaona (36) tãhãreta (37) jhumur (38) bidạḱ (39) peṛa nẽota (40) topa (41) daram daḱ (42) jargon (43) gại cumạuṛa (44) ganḍon (45) bhajan (46) gadoi (47) laṭin rạṛ (48) Ińgrej rạṛ (49) baṅgla rạṛ (50) binti oṛaḱ rạṛ (51) dinạjpuri rạṛ (52) modern rạṛ (53) balaya (54) gońṭha halaṅ. Joto rạṛge hoyoḱ kana sãota porob bornon. Porob bornon joto rạṛ reaḱ eneć ko do̠ begargea ar herel maejiuwaḱ eneć reaḱ hõ begartet́ menaḱa, jeleka dasãe, ḍanṭa, karam emanteaḱ do̠ hoyoḱ kana herel koaḱ eneć metaḱme porob jokheć noa eneć ko eken herelko ge ko eneća daṛeyaḱa.                            Noa reaḱ ṭhik-ṭhak bhoṅ/beakha do̠ menaḱa. Noate dasãe babotre gapalmarao lekhać pạhilrege hijuḱ kana nakron reaḱ bisoe. Dasãe ńutum do̠ oka khon upel akana ar noa reaḱ mane do̠ cet́ kana? Aema guni hoṛkoaḱ mot lekate lugu buru dãsna ńutuman jaega khon noa eneć reaḱ cạlit́ do̠ ehoṕlente noa do̠ko ńutum keda dasãe. Menkhan noa lugu buru do̠ oka burure menaḱa ona do̠ nit hõ baṅ ṭhikạn akana, noa reaḱ ridkhid (bitorko) menaḱa. Kolkata sãohet́ academy reaḱ juạn kuṛại (puroskar) ńam akat́ onoliạ Abhimunya Mahato do̠ dasãe reaḱ mane do̠ ‘Nacar’ menteye ulek akada. Ona lahare dasãe sạmit́ kạṭić ḍher cạlit́ Itihãs ulek hoyena-

  1. Kathare menaḱa, kheṛwaṛ gosṭi ren hoṛ koge jo̠to̠ khon pạhil Bharot borso reaḱ hasare jaṅga ko do̠holeda. Bharot borso reaḱ hasare unko aema dhao ko lạṛhại akana. Menkhan bharot borso reaḱ hasare pạhil utạr oka lạṛhại hoelen, ona do̠ hoyoḱ kana jahãe mit́ Arjo jạti são. Ona oktere Arjoko ren mukhiạ do̠ dagabaj Indro ar Kheṛwạṛ ko ren mukhiạ do̠e tahẽkana “Huduṛ Durgạ”. Noa lạṛhạire Indro do̠ ekalteye hirạu ocoyena ar sareć palṭon ko ante lạṛhại ṭạnḍi khone dạṛkeda. Ona tayom noa lạṛhại reaḱ lolo hoe ṛeaṛen tayom Indro do̠ buddi kate midogoḱ reaḱ katha dut hoteteye kolkeda Huduṛ Durgạ ṭhen. Ona midogoḱ reaḱ katha do̠ tahẽkana lạṛhại khon sahaṛakae tahẽkate bapla hotete sompok tear kate midogoḱ reaḱ. Noa kathare Huduṛ Durgạe rebenen khan Indro do̠ Arjokoren jo̠to̠ khon mońj husnak kuṛi sandes lekate Huduṛ Durgạ ko emade tahẽkana. Uni kuṛiwaḱ ńutum do̠ tahẽkana “Debi”. Noa midogoḱ tear tayom Arjoko do̠ jãhãtin oktorege begor chaṛtege Kheṛwaṛ gar bhitri calaḱ hijuḱ reaḱ ạt ko ńamkeda. Note Debi do̠ Indroe hukum adi tahẽkana Kheṛwaṛ gaṛ bhitri reaḱ khobor metaḱme Huduṛ Durgạ do̠ tinreye joma, tinreye  jạpida, oka okto do̠e rạskạjoṅa, oka okte do̠e ńu-buluḱa ar oka lekae tahẽna emanteaḱ din hiloḱ reaḱ jaoge soṅbad ko kulgot́kaḱ. Indroaḱ hukum lekage Debi do̠e onkaet́ tahẽkana. Debi do̠ ać jãwãe ṭhen dagabaj hoyoḱtaya ona do̠ Debi khaṭigeye baḍae kan tahẽkana. Jạtiạr cetanre behũṭ khạtirte ar mit́ do̠ Indroaḱ hõ hukum tahẽkana. Nonkate aema din reaḱ kho̠bo̠r kote Indro do̠e nichinena je̠ ṭhik noa oktege din hiloḱ ńindạ noa okteye jirạu kan tahẽkana. Ạt́ bujhạu kate Indro do̠ bar-pe goṭen bir joddha ko peṛa lekateye kolket́koa kheṛwaṛ gaṛ reaḱ bhitri mahalte. Debi selet́ Huduṛ Durgạ phenkaoe lạgit́ kuḍạm seaḱ duạrte. Debi ar Huduṛ Durgạ bana hoṛ phenkao tayom, sanam palṭonko ante ona ńindạge arhõ Indro do̠ kheṛwaṛ gaṛe jhapṭao keda. Khan kheṛwaṛ gaṛren barhere horho ko palṭon lạṛhại ko ehoṕleda ar onko modren okoe ko do bhitri mahalte ńir sen kate Huduṛ Durgạ khobor ko emae kan tahẽkana. Menkhan  onko sen kate ko ńelkeda bhitri mahal ma phakage, Debi ar Huduṛ Durgạ okoe hõ baṅ ko ńel ńam let́ kin khan onko do̠ko akbakaoena. Kheṛwaṛ palṭon kodo̠ ko lạṛhạilen rehõ dilate do̠ baṅko lạṛhại daṛeada. Khan onko do̠ ạyurko ṭonṭate ekalteko harao ocoena. Oraḱ duạr jeret́ salaḱ maejiu ko ko bemanot ocoena ar maejiu-herel, gidạr-pidạr sanamko ge dạṛ kate buru gajarre asrae ko hatao keda.

Debi doe dagabaj akadae ar Huduṛ Durgạ do̠ko goć kedea!

Ona tayom setaḱen khan kheṛwaṛ palṭonko do̠ galmarao lagit́ ko hohokeda. Onko do̠ galmaraore noako goṭa keda je̠, Debi-Durgạkin jãhãlekatege sendra oḍok kate uddharkin hoyoḱa. Onkoaḱ diṛho biswạs Debi-Durgạ jãhãregekin calao ocoge okoe hõ onkin baṅko goć daṛeakina. Menkhan Onko do̠ baṅko baḍae kan tahẽkana je̠ Debi do̠ dagabaj akada ar Durgạ do̠ko goćgiḍi akadea.

Dasãe palṭonko maejiu sajao reaḱ motlob:

Palṭonko galmarao kate noako goṭakeda, Onko do̠ Debi ar Durgạ sendra ko calaḱa ekalte eṭaḱ chinante, hatiạrko ukukate sãore tahẽna. Onko do̠ tear kateko calaḱa, jãhãrege onko do̠ onkinko sendra ńamkina, onḍege lạṛhại kate onkinko uddhạr kina. Onate sanam juddhako ekkalte maejiu lekako sajaoena. Onko do̠ akoaḱ Aḱ-ạ̃pạ̃ṛĩko ko uku do̠hokeda buạṅ bhitrire metaḱme jeliń ho̠to̠t́ reaḱ ṭhoṅga bhitrire ar ona jeliń ho̠to̠t́ reaḱ ṭhoṅga do̠ Aḱ reko to̠l do̠hokeda. Okoeaḱ Aḱ-ạ̃pạ̃ṛĩ baṅ tahẽkan tako onko do̠ akoaḱ taṛwaṛi sạṛi reaḱ gochareko uku do̠hokeda ar ḍal do̠ tire saṕkate kạṭhite buạṅ reaḱ saḍe são milạu kate ruruko lagaoena.

Dasãe eneć-sereń reaḱ dhạt/chond/nạmuna:

Ekkal nãwã hudisante kheṛwaṛ palṭonko do̠ Debi-Durgạ tạkin sendra ńamkate uddhạr kin lạgit́. Ona oktere kheṛwaṛ sãotare eyae (7) jona mukhiạ guruko tahẽkana. Sanam palṭonko do̠ eyae(7) do̠l reko haṭińena ar mimit́ do̠l mimit́ guru latarre tahẽ kate guruaḱ hukum leka mimit́ seć ko oḍokena. Eneć-sereń reaḱ rạskạ do̠ baṅ noa do̠ onko ṭhen ạḍi bhabna reaḱ.

Hae! Hae! Okare Huduṛ Durgạ Do?

Kheṛwaṛ palṭonko do̠ bhabna dinre hae hae kate eneć-sereń uduḱ kate kokoe bahana kate jo̠to̠ oṛaḱ oṛaḱ calaḱ ko lagaoena. Onkoaḱ noa eneć-sereń reaḱ aso̠l motlob do̠ tahẽkana phenkao akat́kin Debi-Durgạ takin sendra ńam kate uddhạr kin. Menkhan onko do̠ onkin okare hõ baṅko sendra ńamlet́ kina. Nithõ santal jạtiạrren hoṛko do̠ akoren maraṅ mukhiạ Huduṛ Durgạ ar bạhutae ńamkin lạgit́ hae hae kate ko sendra baṛaet́kina.

  1. Muhisasur do̠ jãhãn bạṛić daṛe reaḱ cinhạ do̠ baṅ kana. Uni do̠e goćgea. Arjo tamadi/sobhota reaḱ Aggrason birudre tiṅgu daram tear khatir KHUN enae “Huduṛ Durgạ” ńutuman onarjo bir.

Sedae do̠ ona naṅgraha reaḱ ńutum do̠ tahẽkana “Boṅgadisom” ar onaren maraṅ Raj do̠e tahẽkana nui Boṅgasur se̠ Mohisasur. Huduṛ (bijli reaḱ saḍe do̠ Huḍuṛ se̠ Huduṛ ko metaḱa) bijli leka uniaḱ daṛe ar elaṅ do̠ tahẽkantaea. Onate uniaḱ ar mit́ṭen ńutum do̠ Huduṛ Durgạ. Rạskạ ạtuḱ reaḱ ulṭạure hirdạni. Serma ar hoe ko talare tinre sarodia reaḱ rạskạ, unre noa Bharot reaḱ naksa se̠ mancitro rege mit́ seć palonoḱkana dasãe one oka do̠ bhabna reaḱ porob. Muhisasur do̠ belek lekateko khun ledea, nonkage keṭeć pạtiạu ạdibạsi hoṛkoaḱ. Onate durgạ pujạ din kore mit́ hạṭiń ạdibạsi koaḱ oṛaḱre marsalge baṅ joloḱa. Puruliạ Bhalagoṛa atore aema serma dhạbić Huduṛ Durgạ aḱ  pujạ reaḱ cạlit́ tahẽkana. 2011 serma reaḱ 20 October Delhi reaḱ Jawaharlal Nehru University reaḱ chatro soṅsod ren sompadok Jitendro Jadob chạbi ạ̃k kate noa pujạe hẽḱ akawadae. Moca mocate heć ạguakan ạdibạsiaḱ sereńre ghane ghane ruạṛ hijuḱa hoṛkoaḱ mare itihas. Cạicampa se̠ campa gaṛ do̠ onkoaḱ basoḱ jaega tahẽkan takoa. Ona buniạdi jingire hende rimil rakaṕente Arjokoaḱ dokholdar ehoṕena. Heć ạguakan pạtiạu, Huduṛ Durgạ são bạ̃hĩ bolte baṅko daṛeaḱ iạte eṭaḱ upạiko hatao keda dokholdarko. Maejiu são lạṛhạire nitigoto aphoti tahẽkantaea Huduṛ Durgạ aḱ. Onate cholona kate mit́ Arjo maejiu são uniko bapla kedea.  Mucạt́re uni maejiuaḱ titege gujuḱ hoyentaea nui besima daṛeanić ạdibạsi joddha waḱ. Huduṛ Durgạ saṕ ocoyen tayom kheṛwaṛkoren ạyurko hoyoḱ lekan ar okoege baṅko tahẽkana. Dhorom gurukoaḱ bud-batlaote onko do̠ Sorosoti gaḍare ḍạbrạ/paera kate maejiuaḱ kicrić horoḱ kate eneć enećte purub seć dạdạṛ ko lagaoena. Noa eneć reaḱ ńutumge dasãi eneć ńutumte heć ạguiyena. Ạsin cando do̠ ạdibạsiko ṭhen nichoḱ dasãi. Ạyurić begor kheṛwaṛ ko do̠ ona okte sạri sạrige tehel-buhelre ko paṛaolena. Dasãi eneć reaḱ sereńre hõ ona hae-hutạsge menaḱa. Onate menogoḱa, ‘Durgạ do̠ behoḱ oktere Muhisasure benḍaoledea. Henda bir, amaḱ dhoṛoste ale dole bhabnaḱ kana. Am do aleren bap dada. Aleaḱ manot́ hatao me.

 Cetan reaḱ gam-kạhni khonge bujhạḱ kana dasãe do cedaḱ herel koko eneća. Ona chaḍa punḍitkoaḱ mot lekate doṅ reaḱ upel do hoyoḱ kana oṅ, sohrae aṛaṅ do̠ heć akana sarhao khon, lagṛẽ aṛaṅ do̠ heć akana laṅga marao khon. Nãhãḱ piṛhiren ko aema hoṛgeko mena ạgil hapṛamko do̠ lelhageko tahẽkana. Menkhan ona oktore Iskul kore baṅko paṛhaolen rehõ onko do̠ sirjon lekatege budanko tahẽkana ar onkoaḱ moj pachnao ko khạtirtege santal jạtiko legcariạ lekate emanteaḱ cetanreye idiakada.

Hẽ abo jotokoge bon baḍaea legcar do̠ garla gurlạ, legcar do̠ hoyoḱ kana ạtuḱ daḱ gaḍa leka. Dhạrtiren sanam jạti-gosṭiaḱ legcarge oktoko são sãote jaoge bodoloḱ kana.  Legcar reaḱ bạhi toṛ hora do̠ko metaḱ kana lại-legcar. Horoḱ-bandi, jom-nũ, pạrsi reaḱ sajbaj aṛaṅko talare hõ aema pạrsi reaḱ aṛaṅko mesaloḱ kana, eneć ar sereńre emanteaḱ ko aema lekate bodol calaḱ kana santal legcarre. Tobe bhageaḱ ko bodoloḱ do mońjgea. Ona khạtirte santal koaḱ jion-jingi lahanti akana. Santalko do̠ nãhãḱ jugre dhạrtiren ko são tal milạu kate ko calao daṛeaḱ kana. Technology são ko jopoṛaoḱ kana. Legcar bodoloḱte jãhãn hae-hutạs reaḱ cet́ hõ bạnuḱa, bhabnaḱ reaḱ cet́ hõ bạnuḱa, arhõ jotowaḱ bodoloḱte rạskạḱ reaḱ cet́ hõ bạnuḱa. Legcar reaḱ nonkanaḱ jãhãnaḱ bodol hoelen khan jạtiạrko lạgit́ muskilanaḱ hoe daṛeaḱa. Onate pạhilrege legcar khon paltuṛ begar reaḱ kurumuṭu hoeakana.

Ạdibạsikoaḱ aema mahalkore gapalmarao reaḱ mit́ṭen bisoe do̠ hoyoḱ kana noa jạtiạraḱ eken Santali paltur (ạri-cạli lekate heć ạguakanaḱ) sereńkoge sereń hoyoḱa. Hạli se adhonik sereń do̠ baṅ sereńõka se̠ eṭaḱ legcar reaḱ sereń do̠ baṅ sereńõḱa, ona onka lekhan legcar do̠ bạṛićjoḱa. Mit́ṭen silpi do̠ aćaḱ gạkhuṛtet́ aema lekateye sodor daṛeaḱae, one okaṭaḱ do̠ manot emaḱ jạruṛ. Tobe nijaḱ legcar reaḱ bisoe do̠ disạ doho jạruṛ. Okto bodoloḱ ko são sãote aboren silpiko hõ classical baḍae ạḍi jạruṛa, nijaḱ legcar bisso dobarre idi lạgit́́. Classicalte do̠ gạkhuṛ silpiko nijaḱ sereń se̠ eneć ko ạḍi napaeteye sodor daṛeaḱa, cedaḱ je onko do̠ sereń reaḱ oka tal se rạṛ menaḱ, ona do̠ napae tegeye khonḍon daṛeaḱa. Ona iạte sạriaḱ Silpi do̠ bańcao hoyoḱa, ar ṭhik leka mulại/tulạo hoyoḱa.

Mit́ṭen slogan, “Bodol me baṅ khan eṭaḱ ko jãhãe am ko bodolmea”. Nãhãḱ jugre legcar reaḱ Aggrason jokheć, niạ okte tayom daram piṛhiren ko ṭhen nij legcar hewa ar okaṭaḱ nij jạtiạr aḱ legcar reaḱ ana gonḍa oka menaḱ ona bujhạu ocoko ạḍi jạruṛa. Onate eṭaḱ jạtiạraḱ legcar ko disom ar barhe disomkore ạhlạ se̠ tul rakaṕ reaḱ hõ ạḍi jạruṛa. Nãhãḱ piṛhiren aćaḱ legcare hewako hạli se̠ bajnako Guitar se keyboard se drums ante ạgil khon heć ạ̣guakan sereń reaḱ rạṛko raṛaṅa noage cạlit. Menkhan ona hạli se̠ adhunik bajna reaḱ chuạute ạgil khon heć ạguakan “Chamḍa latar” DJ sereń beohar se̠ tumdaḱ-ṭamak reaḱ raṛaṅ jemon alo bạrićjo onte hõ bạṛti beṅget́ ar joton hatao hoyoḱa. DJ sereń reaḱ koṭhor birud baṅ sen kate, chamḍa latarre do tumdaḱ-ṭamak ge tahẽn ṭhika. Cedaḱ je noage aboaḱ heć ạguakanaḱ do̠. Baṅ khan heć ạguakanaḱ ko bạrijoḱa ar legcar do rogoṛ re paraḱa. Horoḱ-bandiaḱ ko belare eṭaḱ jãhãn okto kore baṅ rehõ aboaḱ aema lekan porob ar sãota reaḱ nẽo dhorom kore nij jạtiạr reaḱ horoḱ-bandiaḱ ko horoḱ jạruṛa. Gel (10) serma lahare mit́ṭen santal gorob kateće menet́ tahẽkana iń do̠ santalite bạń roṛ daṛeaḱa, menkhan nebetar jugre Santali baṅ baḍae do̠ tinạḱ je lajao paṛa reaḱ bisoe kana ona do̠ hoṛko bujhạu daṛeaḱ kana. Thoṛa din laharege kuṛi-koṛa ko do̠ bako ḍoboḱ-joharet́ kan tahẽkana. Menkhan nitar do̠ sohorre se̠ ato-ṭola kore ar okoe hõ bako digdhạḱ kana. Abobon asoḱ kana piṛhike piṛhi nãwã piṛhiren koaḱ titege santal koaḱ legcar do̠ bisso dorbarre seṭeroḱa menteń pạtiạuḱ kana.

Tobe do okte são sãote legcar reaḱ bodol hõ hoyoḱ kana, hoyoḱa. Noage cạlit. Mit́-bar bodol ko do ataṅ daramoḱa. Menkhan joto bodoloḱa ko manao hatao lekhan jạtiạrko talare muskilanaḱ ko tearoḱa, noa babotre jãhãn digdhạ bạnuḱa.  Khobor onoṛ:

  1. Santali sereń ar onoṛhẽ
  2. Sarsạgun khobor sakam
  3. Baha sandes
  4. Internet




Santalkoaḱ Ạricạli

Santal hoṛ koaḱ ạricạli

Sanam jạti khon ạḍi soros,

Sereń duraṅ ar eneć sogoe

Sanam jạti khon ạḍi rạskạ.

Horoḱ- bandi ar sajsaṕṛao

Sanam jạti khon ạḍi napae,

Jom ńu ar isin basaṅ

Sanam jạti khon ạḍi sebel.

Man manot ar dulạṛ sodor

Sanam jạti khon ạḍi sabasi,

Pal porob ar bapla bihạ

Sanam jạti khon ạḍi begar.

Sạgại hoho ar roṛ landa

Sanam jạti khon ạḍi soṛom,

Santal hoṛ koaḱ ạricạli

Alobon at́ ocoe somaj khonaṅ.

Saṕ dohoe mabon joto kote

Jogao joton mabon gharońj kore,

Santal hoṛ koaḱ ạri- cạli

Sanam jạti khon ạḍi soros.




Santal Hoṛ

Santal ho̠ṛ ho ạdibạsi

Reṅgeć- tetaṅre tahenako ạḍi kusi.

Bir- buru sendra daṛanre

Aḱ- sar tahẽntako banar tire

Kulại, maraḱ ar eṭaḱ janwar

Goć ạgukoako nana hunạr

Tirio- murli oroṅkate

Ar hohoeako ạḍi jomkaote.

Tumạl: BAḌAEJOṄ HOR, Pạhil hạṭiń




Dhuṛi Dhạrtiye Bạgiada Father Cornelius Murmu

Ạḍi gạhir bhabna selet́ baḍae oco hoyoḱ kana je, teheń 4 August bud bar tarasiń 2:20 tiṛ̣ić okte Rajshahi Dhormo prodesh reaḱ Bagwan ko khon mońj so mit́ bhage dare reaḱ mahkaoḱ kan baha do ńurena. Ar uni doe hoyoḱ kana santal somaj talare Sisirjạuićaḱ horte saeota sagaṛ laha seć laga idie re aćaḱ jione bitạulet́ Manotan Father: Cornelius Murmu. 

Uni do calaoen aema cando khonge Cancer rog tey jạbunlena ar Ran ocoḱ regeye tahẽ kana. Calaoen 14 July khonaḱ uni do Dhaka Ahsania Cancer Hospitalre bhortiye kana ar muskil iạte ICU re life support khonge teheń 4 August tarasiń 2:20 okte noa dhuṛi dhạrti reaḱ dulạṛ khonaḱ jaejug lạgit́ baṅ ruạṛoḱ Disom sisirjạuić hobor reye calaoena.

Uni do 26 October 1971 Sermare Rajshahi Jilạ Tanore Thana reaḱ Dibostholi atoreye janam lena. Uni do Mõṛe boeha koṛa arm it́ boeha kuṛi ko khon huḍiń utạriće tahẽkana. Uni do Calaoen 30 December 2005 Sermare naeke hudạ reye ojoḱ bahal ocolena.

Teheń uni manotan Father Cornelius Murmuaḱ nonkate noa dhạrti bagiaḱ te The sandals Times do ạḍi gạhir duk bhanae sodoreda ar ona são sãote onko gharońjren lạgit́ jiwi rareće koejoṅ kana.




DO̠Ṅ SO̠GO̠Y

Hoṛ ho̠po̠naḱ bapla re̠ juạn koṛa koaḱ maraṅ rạskạ kana doṅ sogoy. Ñeota baṅ ńam len khan hõ doṅ sogoy calaḱ do ganoḱ giya. Tobe apnar ato kho̠n hõ barhe ato re doṅ sogoy ḍher rạskạ bujhauḱa. Ar aema koṛa do tala ńindạ ko senoḱa do̠ṅ so̠go̠y lạgit. Teheń bon ańjoma doṅ sogoy reaḱ mit́ṭen golpo.

Gel (10) serma laha reaḱ katha, Matkom bir ato re Birju murmu ńutuman mit́ṭen koṛai tahẽ kana. Uni do eṅgat apat ren mit goṭen sader hopone tahẽ kana. O̠lo̠ḱ parhaoḱ te̠ okoe  ge uni são baku daṛeaḱ kan tahẽ kana. Mahasoy ko̠ hõ ạḍi ko̠ dulaṛ de kan tahẽ kana. Iskul mucạt kate college calaḱe ehop akada. Hoṛ ar diku chaḍa arhõ aema eṭaḱ jạt ren gate ko tahẽ kan taya. Enteḱ uni do parhaoḱ gidrại tahẽ kana. Jahan mela ar bapla sogoy re hõ bae calaḱ kan tahẽ kana. Acar bebohar ạḍi tet́ mońj tahẽ kan iạte ać go baba hõ hoṛ ṭhen uniak ńutum gorob salaḱ kin ńumet tahẽ kana. Kukmu tahẽ kan tạkina ạḍi maraṅ officer kin benaoeya.

Diku aḱ Eid jokheć aema din do college chuti tahẽ kana. Ar un o̠kte re onko ato sor re bapla huyuk kan tahẽ kana. Ado̠ uni ren eṭaḱ barea gate guniram ar kajek. Unkin do̠ doṅ sogoy kin reyạu idi kidiya. koṛai laṭu akan iạte ać go baba hõ thọra sạdhin te calaḱ reaḱ ạidạri kin emade tahẽna. Birju do̠ ạḍiye ñehorok kan tahẽ kana je bae calaḱa mente. Enteḱ uni ma jahan sogoy hõ bae baḍae. Menkhan uniren banar gate do ̣aḍi muruk te uni kin metadea am do̠ baṅ sogoy lagaoma. Khạli aliṅ são em tahẽna.

O̠kte do tahẽkan ńindạ gel (10) bajaḱ. O̠nko pea gate kọra do̠ sen kate manḍwa latar re ko bo̠lo̠yena. Enteḱ sereń do̠ sạrdi akan tahẽkana. Sogoy bạkin jomkao daṛeaḱ kan tahẽ kan iạte bar bạṭi hạnḍi ńu reaḱ kin cintạ keda. Birju hõ kin soṅge tora kidiya. Mit bạṭi kate kin ńu ket́ khan barhe thoṛa calaḱ kin men joṅ na. Ar Birju do kin metadeya duruṕ hataṛok. Thora ghuṛi tayom ruạṛ hijuk reaḱ katha kin metadea. Eskar re duṛup akan jokheć acka ge mit́ṭen kuṛi do hạnḍi taṅ ona oṛak reye boloyena. Ado Birju ye kuli kidiya am hom ńu baṛay geya? Birju do̠e baṅ keda. Uni kuṛi doe metadeya lajaḱ reaḱ cet́ hõ bạnuḱa. Hape seń dulam legi. Thik un okte ge okoe co barhe khon duạr do̠ ko siń kaják keda. Ar barhe re ạḍi kawa rawa do ańjomena.

Birju do ạḍiye tharbasao ena. Duạr jhićen khan Birju do barhe re aema hoṛ jarwa akankoe ńel ńamket́ koa. Adom do̠ Birju dale reaḱ ko kurumuṭu keda. Birju ar uni ren gate do̠ ạḍi ko̠ ñehor ena. Aḍe pase ren aema hoṛ do̠ Birju ko ńel thik kadi tahẽkana. Mạńjhi haṛam ar eṭak sanam ko̠ duṛuṕ kate ko̠ thik keda uni kuri do Birju bapla huyuk taya ar o̠na ńindạ un okte ge Birju do bai rạjik kan tahẽ kana.  Enteḱ kuri do̠ uni kho̠n hõ bar umer lahai tahẽkana.  Menkhan dal ar jorimana reak katha anjom kateć uni do̠ bapla re rạjiyena. nawa bạhu ante birju do̠ o̠ṛaḱ bai ruạrlena. Gati koṛa ṭhen kho̠n thoṛa paesa hatao kate bajar seć gei nir pharaḱena. Dosar hilok ac go baba ona ańjom kateć bhabna te kin laṅga cabayena.       




Bidhan sabha Bhoṭre jitạuen sanam Santal M.L.A ko̠ lạgit́ Sạgun Johar!

Jhaṛgram Jilạ re moṭre ponea Bidhan sabha kendro- Nayagram, Gopibollobpur, Jhaṛgram ar Binpur. Menkhan Jhaṛgram Loksabha kendro re eae goṭen Bidhan sabha kendro menaḱa. Ona ko do̠- Nayagram, Gopibollobpur, Jhaṛgram, Goṛbeta, Salbo̠ni, Binpur ar Bandoan. Niạ dhao niạ joto kendro rege Trinomul Congress ko̠ daṛe akana bhoṭre. Ona eae goṭen kendro modre 04 re ge santalko jitạu akana Trinomul Congress kho̠n. Bidhansobha ren nawa jitạu akan M.L.A ko̠ do̠ ko̠ hoyoḱ kana- Jhaṛgram re pạhil dhao leka  Birbaha Hansda, Nayagram re tesar dhao lekae pass keda Dulal Murmu, Binpurre Debnath Hãsda, Bando̠an re dosar dhao lekae daṛeyena Rajiblocon Soren.

Bạkuṛa Jilạ reaḱ ponea ason modre ạdibạsi soṅrokhito ason hoyoḱ kana Ranibãdh ar Raipur Bidhansabha.  Nonḍe kho̠n kin jitạu akan Mritunjoy Murmu ar Jotsna Marḍi. Purulia jilạ reaḱ Manbajar kho̠ne jitạu akana lahaten Rasṭromo̠ntri Sondharani Ṭuḍu.

Niạ bho̠ṭ re daṛe akan Sanam Santal M.L.A ko lạgit́ Santals times seć kho̠n taheyena aema manot johar. Sanam santal ko lahanti lạgit́ mit́ kate ko̠ kạmiya mente niạ Baṅlgadiso̠m ren Santal ko ko asjoṅoḱ kana.

Source-Internet




NO̠ḰÕ̠E PEṚA CAKHA LEGAEME

Dinge gate salaḱ,

Haṭiạ bajar hijuḱ calaḱ,

Haere! rạnu boṅga gargadlaḱ,

Cakhna no̠te̠ khalaḱ-khalaḱ,

Mitạńako…….,

No̠ḱõ̠e peṛa cakha legaeme!

Aḍe̠ pase̠ ńe̠pe̠l kuṛi,

Go̠ṛo̠m buḍhi tako,

Maraṅ Go̠,

Ho̠po̠n Go̠,

Tala Go̠,

Arhõ̠ atoren,

Mitạńako………,

No̠ḱõ̠e peṛa cakha legaeme!

Duṛuṕ-dupuṛuṕ,

Ńe̠lmese pante-pitạt́,

Ạ̃iṭhạ gilạs arhõ̠ hạṇḍi itạt́,

Mitạńako…………,

No̠ḱõ̠e peṛa bạbu cakha legaeme!

Ado̠mkoko so̠ṅe̠t́,

Ado̠koko o̠ṅe̠t́,

Ado̠mkoko re̠ńje̠t́et́,

Ado̠mkoko ko̠yo̠ḱ ańje̠t́et́,

Ado̠mkoko be̠t́et́,

Ado̠mkoko oṭaḱet́,

Mitạńako…………,

No̠ḱõ̠e peṛa cakha legaeme!

Ado̠mko do̠ e̠ḍhe̠re,

Ado̠mko do̠ duṛuṕ goḍhe̠re,

Ado̠mko do̠ ańjlere,

Ado̠mko do̠ sorńo̠ḱ je̠ńjle̠re,

Mitạńako………….,




Santal kạhniante̠ darae kana baṅgla cinema SUJUKI

Darae kan Eid-Ul-Phito̠r re̠ oḍoko̠ḱ kana santal ho̠ṛ koaḱ kạhni niye̠ te̠ar akan baṅgla cinema SUJUKI.

Noa cinema babo̠t cine̠ma director soib sadike meneda,disom re̠n ho̠ṛko Santali ạri cạli ar itihãs ko baḍae daṛe̠ḱa.

Diso̠mre̠n aema ho̠ṛge santal leg ạri cạli ce̠t́le̠kana o̠na bako baḍaya o̠na hudis khonge no̠a cinema do̠ te̠ar ho̠e akana.

No̠a cinema do̠ MAHI KOTHA CITRO aḱ be̠narre̠  pro̠jo̠jo̠na akadae Mostafijur Rahman ar kạhini doe o̠l akada Borzahan Hossain.

Cinema re ko ovine  akada Bangladesh jatio colocitro Siropa (puroskar) ńam akat́ ko Dilara jaman, Sahid Alom Saccu, Parveg Murad, Koci Khandakar, Kaji Raju, Kohinur Alom ona são̠te̠ 30 go̠ṭe̠n santal ovine gainahako.

Dilara Zamane me̠ne̠da, pạhil dhao̠ le̠ka santal hisạbte̠ń ovine ke̠da, ạḍi ko̠sṭo̠ ho̠ele̠na. aso̠ḱ kạnạń ạḍi mo̠ńj mit́ṭe̠n cinema pe̠ ńe̠l ńama.

No̠a cinema re̠ bare̠a se̠re̠ń ko se̠re̠ń akada diso̠mren gạkhuṛ se̠re̠ń do̠l SEṄGE̠L.Se̠ṅge̠l banḍ re̠n ạyurić john hembrome me̠ne̠da, noa cimena do̠ se̠dae re̠aḱ santal koaḱ ạri cạli ar aboaḱ jibo̠n japo̠n uduḱ re̠aḱ ko kurumuṭu akada.cinema re̠aḱ kạhni ar saṕdaṕ babo̠t ale̠aḱ me̠nte̠aḱ do̠ ce̠t́ hõ me̠nte̠aḱ do̠ bạnuḱa.ale̠ do̠ e̠ke̠n noa bare̠a se̠re̠ń são tege jo̠po̠ṛao̠ do̠ me̠naḱle̠a.mit́ṭe̠n se̠re̠ń do̠ jhumur rạṛ re̠aḱ kana ar do̠saraḱ do̠ bhinsạr rạṛ re̠ tho̠ṛa baṅgla rạṛ jo̠po̠ṛao̠ kate̠ḱ le̠ te̠ar akada.banar se̠re̠ńge  Santali ar baṅgla banar aṛaṅte̠ se̠re̠ń ho̠e akana.

No̠a cinema do̠ shoot ho̠e akana Rajshahi ar Dinajpur re̠aḱ aema jaega re̠.