21 Phebruary “Jạtiạri Go̠ Pạrsi Mãhã”

Ińaḱ pạrsi ińaḱ go̠ro̠b

Ińaḱ pạrsi ińaḱ dho̠mo̠k

Ińaḱ pạrsi ińaḱ dho̠n

Ińaḱ pạrsi ińaḱ oporom

Ińaḱ pạrsi ińaḱ man

Ińaḱ pạrsi ińaḱ abhran

Ińaḱ pạrsi ińaḱ mẽ̠t́

Ińaḱ pạrsi ińaḱ sahẽ̠t́

Ińaḱ pạrsi ińaḱ jiwi

Ińaḱ pạrsi ińaḱ ạri cạli

Ińaḱ pạrsi ińaḱ aṛaṅ

Sebel he̠ṛe̠m saḍe raṛaṅ.




Ekushe Man Cinhạko Ńam keda 21 goṭen sãota Bhạlaian Disom Rạsiạ

Niạ serma ekushe re̠aḱ manko ńam keda 21 goṭen ńum uduḱ ganoḱ diso̠m susariạ.teheń sạnicar din raj naṅgraha re̠aḱ Osmani dinisạ  chaṭkare̠ maraṅ Montri pahṭa khonaḱ noa man-manot doe̠ tul- calat́ koa Mukti juiddho Bisoyok Montri A K M Mojammel Haque.Noa Oktere̠ virtual te mit́e̠ tahẽkana Maraṅ Montri Sheikh Hasina.

Niạ dhao do̠ Bhasa(Aṛaṅ) lạṛhạire pe hoṛ, Muktijoddho pahṭa seć khon pe hoṛ, Silpokola khonaḱ eae hoṛ Bhasa(aṛaṅ) ar Sãohet́ khonaḱ pe hoṛ, ar Khoboriạ, Siknạt,(Gobesona)khondroṅ-Ganḍon, Kạuḍi niti, ar Sãota- susạr noa ko joto khonaḱ mit́ hoṛ katet́ Man- Manot ko em ocoḱ kana.

Noa man-Manot ńamket́ kodo Muktijuddho Bisoyok Montri ṭhen khonaḱ apan apin Man cinhạ ko ataṅ keda ar Okoe kodo hanapuri akan Man- manot ko ńam keda onkoaḱ Man Cinhạ do onko pahṭa khonaḱ Gharońjren ko ataṅ keda.

Aṛaṅ(Bhasa) Lạṛhạire oṅsoṅ jopoṛao tahen reaḱ cinhạ lekate̠ Man cinhạ doe ̠ńam keda Motahar Hossain(Hanapuriakan) Uniaḱ doe ataṅkeda kimintet́ Jannat ara Siddiqe .

Noa chaḍa Aṛaṅ(Bhasa) Lạṛhạire̠ Samchul Haque(hanapuriakan) uniaḱ doe ataṅkeda hopontet́ Grihayon ar Gonopurto Proti Montri Md. Shorif Ahmed ar Advocate Afsar Uddin Ahmed(hanapuriakan) uniaḱ doe ataṅ keda hoponera Sharmina Parvin.

Silpokola re̠ Man Cinhạ ko ńam akada papiya Sarowar(Seren) Raysul Islam Asad(Obhinoy)Salma Begum Sujata(Obhinoy)Ahmed Ikbal Haider(Natok) Soiyod Salauddin Jaki(CholoChitro) Dr. Bhassor Bondopoddhae(Abriti) ar Pavel Rahman (Alokchitro).

Muktijuddho pahṭa khonaḱ Golam Hasnayen,Fojlur Rahman Khan Faruk, Bir Muktijoddha Sayida Isabela(Hanapuri akan) uniaḱ Man cinhạ doe ataṅ keda hopontet́ Kabir Bin Anowar.

Noa chaḍa hõ Khoboriạre Ajoe das Gupto, Khiondoṅ-Ganḍon re Dr. Samir Kumar Saha,Siknạt re Mahfuja Khanom,Kạudi nitire Dr. Mirja Abdul Jalil,Sãota susạr re Oddhapok Kaji Kamrujjaman takoaḱ tire noa Man cinhạ em-cal hoyena. Ar (Bhasa)Aṛaṅ ar Sãohet́ re Onoṛiạ Kaji Roji, Bulbul Choudhuri, Golam Mursid noa Man Cinhạ ko ńam keda.

Noa Man cinhạko ńam ket́ joto koge 35 gm hamalaḱ mit́ṭen kateḱ sona re̠aḱ mạndạli(Podok), mit́ṭen kateḱ Mna sakam ar 4 lakh ṭaka re̠aḱ check ko ńam keda. Aṛaṅ (Bhasa) Lạṛhại re̠ jiwi ko alae akat́ diḱsạ te ehoṕ akan noa enemre sarkar do jao serma aema pahṭaren bhage ar diḱsạ lekan kạmiko cetanre̠ noa Man Cinhạ doe emako kana.




Brazil Samaṅre̠ Bako Te̠ṅgo Ṭarhao̠le̠na Argentina

 “She Believes Cup” seć lekate̠ Dhạrti jakat Football re̠ ko ruạṛ akana Dhạrti jakat Maejiu Football gãota. One̠ okare̠ jaejugre̠n bạiri khilạḍiạ Argentina 4-1 Goal re̠aḱ mit́ maraṅ pharak te̠ko pạnḍuć ke̠tkoa Brazil.

Pon dol re̠aḱ noa Haparao̠re̠ League ạrite̠ mit́ dol e̠t̠aḱ ko são ko khilạḍ ńapame̠na seledoḱ kodo. Florida re̠ noa re̠aḱ akhṛare̠ Marta aḱ Brazil do̠ ạḍi keṭećge tahẽkana.

30 Miniṭre̠ Pananṭi khonaḱ goal kate̠ akoaḱ dole̠ or lahaleda Marta ać nijege. 47 Miniṭre̠ Debinhoaḱ Goal inạ tayo̠m 54 Miniṭre̠ Adrianoaḱ  goalte̠ mit́ leka akoaḱ jitkạr do̠ hoe ṭhik akan tahẽna.

60 Miniṭre̠ Larroque̠tte̠ Argentina seć khon mit́ ṭen goale sod keda. E̠nre̠hõ 84 Miniṭre̠ Geyseaḱ Goalte 4-1 re̠ḱ mit́ṭen Maraṅ pharak jitkạrante̠ Brazil do̠ Khilạḍ ṭhạ̃iko bạgiyada.

Source-BD-Protidin




SEDAE DO̠

Sedae do̠….

Lajao tahẽ̠kan,

Lajao tahẽ̠kan do̠,

Sajao tahẽ̠kan.

Sedae do̠….

Man mano̠t tahẽ̠kan,

Man mano̠t tahẽ̠kan do̠,

Jo̠to̠aḱ tahẽ̠kan.

Sedae do̠…

Iṅgạń Ạpuń bo̠to̠r tahẽ̠kan,

Bo̠to̠r cabaen do̠,

Jo̠to̠aḱ cabaen.

Sedae do̠….

Ato ṭola ho̠ṛaḱ manao ganao tahẽ̠kan,

Manao ganao cabaen do̠,

Sanamaḱ cabaen.

Sedae do̠….

Lạṭu kạṭić ho̠ṛaḱ ijjạt tahẽ̠kan,

Ijjạt tahẽ̠kan do̠,

Aema tahẽ̠kan.

Sedae do̠….

Lạṭu kạṭić ho̠ṛaḱ sạgại tahẽ̠kan,

Sạgại cabaen do̠,

Ce̠t́ hõ̠ baṅ sare̠ćlen.

Sedae do̠….

Duk bipo̠tre go̠po̠ṛo̠ḱ tahẽ̠kan,

Go̠po̠ṛo̠ḱ cabaen do̠,

E̠ke̠n ro̠po̠ṛo̠ḱ bańcaoen.




Puṭhiạre Ạdibạsi Maejiu Beạbruk(Dhorson) kateko goćkedea.

Rajshahi re̠aḱ puṭhiạre̠ at́e̠n 15 ghonṭa tayo̠m Merina Marḍi (35) Ńutuman pe gidrạ eṅgat mit́ Ạdibạsi maejiuaḱ goć mạ̃ṛiko ńam keda pulis. Uni goćenić ren gharońj re̠n koaḱ menaḱ do bạṛić hoṛko do uni maejiu Beạbruk kateko goć akadea ar oṛaḱ sor re̠aḱ mit́ kaera bagwanre̠ uniaḱ goć hoṛmo/mạ̃ṛi doko giḍi oṭo akada.Pulis do ona mạ̃ṛi hatao̠ kate̠ moena todontoe lạgit́ Ramek haspatal re̠aḱ Morg te̠ko kol akada. Goć ocoakan Merina marḍi do Upojilạ re̠aḱ Aṭbhag Ạdibạsi atore̠n Nore̠n ńutuman hoṛre̠n oṛaḱ rhoṛ kanae̠.Calaoe̠n som hiloḱ ńuhum okte uni do oṛaḱ khon geye at́le̠na ar calao̠e̠n Moṅgol hiloḱ Setaḱ amdaj 9 baja okte̠ oṛaḱ khonaḱ 500 goj metaḱme̠ 1000 moka sạńgiń re̠ mit́ṭe̠n kaera bagwan khonaḱ uniaḱ mạ̃ṛi do ńamen taea. Bhalik gachi Union re̠n Rạsiạ(member) Juel rana noa khobor khạṭi kateye baḍae oco akana, Som hiloḱ ńuhum okte uni maejiu do̠ oṛaḱ khone̠ at́lena. Ona tayo̠m gharońjre̠n hoṛko do̠ aema ṭhạ̃i kore̠ uniko sendra akadea, mucạt́re̠ Moṅgol hiloḱ atore̠n hoṛko do̠ mit́ṭe̠n kaera bagwanre̠ uniaḱ mạ̃ṛiko ńek ńam ket́ taea, inạ tayo̠m onko do noa khobor pulis e̠mat́kote̠ onko do̠ tojbij akte̠ mạ̃ṛiko idikeda. Tobe cet́lekate̠ nui doe̠ goć oco akana ona do̠ nit hõ khạṭite̠ baṅ baḍae̠oḱ kana. Goć oco akanić re̠n Jãwãe̠ Norenaḱ katha do̠ ‘Ińre̠n bạhu do̠ bạṛic hoṛko ńuhum okte oṛaḱ khon laha khonaḱ goṭawaḱ lekate̠ko idi akadea ar Beabruk kate̠ kaera bagwanre̠ goć kate̠ko giḍi oṭo akadea, uniaḱ hoṛmo re̠aḱ aema jaegare̠ ona re̠aḱ cinhạko ńeloḱ kana iń do̠ diso̠m re̠aḱ ainre̠ noa re̠ko selet́ len sanam koaḱ maraṅ sạsti iń dabiye̠t́ kana. Noa bisạete̠ Thanare̠n dạyikan boṛo bạbu (OC) Rejaul Islame meneda khobor ńam katege goćićaḱ mạ̃ṛi hatao kate̠ moena todonto lạgit́ Ramek haspatal tele kol akada. Pạhil ńelre̠ bujhạuḱ kana noa do̠ limbot́ goć hoe daṛeaḱa mente̠ ohmaḱ kana.Gharońjre̠n ar Atore̠n koaḱ mone do̠ uni maejiu beabruk kateko goć akadea noa re̠aḱ́ kuklire̠ uni doe menkeda moena todonto re̠aḱ report chaḍa cet́ hõ baṇ menogoḱa. Tobe  noa re̠aḱ mit́ mamla samaṅ re̠aḱ sapṛao̠ do ehoṕ akana ar ona lạgit́ Thanate̠ko heć akana gharońjre̠n hoṛko.

Source-Uttara Prodin-17.02.2021




Ar hõ Mit́ dhao̠ Siknạt gãota re̠aḱ Bond Bạṛti hoe akana.

Arhõ Siknạt gãota re̠aḱ calaḱkan bond se chuṭi do̠ baḍhao̠ hoe̠ akana.Noa bond se ̠ chuṭi do̠ darae̠ kan 28 February hạbić bạṛti hoe̠ akana. Noa lahare̠ ae̠ma dhao̠te̠ chuṭi do̠ ḍher kate̠ calao̠e̠n 14 February hạbić tahẽkana. Tobe Koumi Madrasa re̠aḱ do̠ ṭhik lekage kilạs ar biḍạuko hoe heć akana.

Noa katha ko doe̠ khạṭi akada Siknạt Montronaloe̠re̠n Gonosonjog ạpisar M A Khaer. Uni doe̠ menkeda calaḱkan do bond se̠ chuṭi do̠ arhõ thoṛa din ḍher kate̠ darae̠kan 28 February hạbić baḍhao̠ hoe̠ akana.

Nãwãte̠ bond se̠ chuṭi baḍhao̠ okte kore̠ diso̠m re̠aḱ sanam siknạt gãota ko do̠ bond tahẽna. Tobe Sonsod TV Radio, online re̠ kilạs ko do̠ calaḱ tege tahẽna.SSC ar HSC biḍạu emoḱ ko lạgit́ do̠ je, nãwã khaṭo syllabus em hoe̠ akana, o̠na le̠kage oloḱ paṛhao̠ḱ ko do̠ calao̠ idie̠ lạgit́ ko men oco akana.

Lại lekate̠ gano̠ḱa baṅgladiso̠mre̠ calao̠e̠n 8 march 2020 ṭarikre̠ pạhil Korona rog re̠n rugi saṕ ńam tayo̠m 17 March khonaḱ sanam siknạt gãota kodo̠ bond tahẽkana. Ona tayo̠m calao̠en̠ 14 February hạbić bond do̠ tahẽkana, Ona bond ge nitọḱ dọ 28 February hạbić baḍhao̠ hoe̠ akana. Bond tahẽ oktere̠ online siknạt do̠ calaḱ tege tahẽna.

Source-Sonali Sonbad.14.02.2021




Ko̠ro̠na re̠aḱ vaccine ko hatao̠ e̠da Santalko

Calao̠e̠n January cando̠ re̠aḱ 27 tạrik budbar pe̠ baja o̠kte̠ Baṅglade̠sh re̠n maraṅ montri Sheikh Hasina ko̠ro̠na re̠aḱ ṭikạ kạmi ho̠rae̠ e̠to̠ho̠ṕ le̠da. Pạhil din hisạbte̠ 25 ho̠ṛ do̠ diso̠m re̠aḱ itihãs puthi re̠ko o̠l caṛhao̠ akana, o̠na mo̠dre̠ pạhil ṭikạ do̠e̠ hatao̠ ke̠da Kurmiṭo̠la General Hospital re̠n Nurse Runu Varonika Co̠sta. Uniaḱ no̠nkan ḍhĩṭ mo̠n khạtirte̠ Maraṅ Montri She̠kih Hasina do̠ ạḍi ae̠ma mano̠t ar dulạṛ jo̠hare̠ cal adea. Ṭikạ hatao̠ lahare̠ Maraṅ Mo̠ntri do̠  nurse Runu Veronika Costa ṭhe̠n kukliye̠ do̠ho̠ le̠da; bo̠to̠rem aṭkare̠da? Ro̠ṛ ruạṛ do̠ tahẽ kana ‘Baṅ’. Maraṅ Montriye̠ me̠tadea, ạḍi dilan ho̠ṛ kan geamto̠. Am lạgit́ tahẽn kana iń se̠ć kho̠n ae̠ma ko̠e̠jo̠ṅ ar ạsis. am do̠ arhõ bạṛti rugiko jo̠to̠nko̠m. Maraṅ Mo̠ntri ar ho̠e̠ me̠nke̠da, tinre̠ ko̠ro̠na e̠ho̠ṕe̠n unre̠ nunạḱ ãṭ ho̠ṛko bo̠to̠re̠na je̠, Go̠go̠aḱ mạ̃ṛi bako jo̠ṭe̠t́ le̠da gidrạko, babawaḱ mạ̃ṛiko giḍi kada. Me̠nkhan un o̠kte̠re̠ ho̠ṛmo̠ ce̠tanre̠ kạmi kan ho̠ṛko geko laha le̠na e̠ṭaḱ ho̠ṛko go̠ṛo̠ ako lạgit́.  

Te̠heńaḱ din ạḍi ae̠ma jo̠har iń e̠mako kana Baṅgladesh re̠n Santal ho̠ṛ ho̠po̠nko hõ. E̠nte̠t́, ae̠ma ho̠ṛaḱ facebook page khon iń baḍae̠ daṛeaḱ kana je̠, santalko hõ bin bo̠to̠r te̠ ṭikạ ko hatao̠ jo̠ṅ kana.

Calao̠e̠n February cando re̠aḱ 11 tạrik iń o̠lo̠ḱ ić Stephen Soren hõ e̠ṭaḱ ko le̠ka ṭikạ do̠ń hatao̠ ke̠da. ṭikạ hatao̠ re̠aḱ jãhãn mo̠nsubạ do̠ baṅ tahẽ kantińa. Me̠nkhan Amnura Mission Hospital re̠n staffko lạgit́ bondo̠bõ̠s khạtirte̠ Nurse Salomi Hasdak, Nurse Ruth Hembrom, Nurse Hiramoni Tudu, Nurse Mery Hembrom, Hospital Receptionist Mrs. Selina Tudu, Pharmacist Rupen Soren, Accountant Markus Murmu, Dr. Simion Kisku, Dr. Suvas Chandro Sarker soṅge Chapainawabgonj Sadar Hospital iń se̠ṭe̠r ke̠t́ koa. Sarkari Doctor M A Matin aḱ go̠ṛo̠te̠ registration kạmile̠ e̠ho̠ṕ ke̠da, ạḍi bhabna se̠le̠t́ jo̠to̠ ho̠ṛaḱ do̠ baṅ ho̠e̠ le̠na, e̠nre̠hõ Dr. Suvas Chandro, Nurse Salomi Hasdaḱ ar iń o̠lo̠ḱić Stephen Soren aḱ registration kạmi hõ̠e̠ purạu e̠nte̠ ṭikạ le̠ ńam ke̠da.

Bangladesh re̠n Santalko ṭikạ ko ńame̠t khạtir te̠ katha hoe̠ le̠na ạḍi sạṅgiń diso̠m Norway re̠n mare santal missionary Manotan Torbjorn Lied Sahe̠b uni o̠koe̠ do̠ ạḍi ae̠ma bo̠cho̠r santal, mahali ar kolhe talare̠ye̠ kạmi akat́, uni do̠e̠ baḍae̠ o̠co̠ ke̠dińa je̠, ape̠ do̠ ạḍi bhagan e̠nte̠t́ Norway re̠do nit hõ bale̠ ńam caba akada. Ar Bangladesh re̠do̠ Santalko hõ ṭikạ ko ńame̠t́ kana.

O̠nka le̠ka Australia re̠n Mise̠ra Mano̠tan Elsbeth Bakker, o̠ne̠ o̠ko̠e̠ do̠ ạḍi rạskạ se̠le̠t́ Ko̠lhe̠, Santal, Mahali, Kuṛuk se̠le̠t́ Orian jạtiko talare̠ nãwã te̠ lahanti kạmikoe̠ e̠ho̠ṕ akat́, bạṛti kaete̠ English mahasoe̠ hisạb te̠. Uni ho̠e̠ baḍae̠ o̠co̠ kedińa je̠, ape̠ do̠ ḍher bhạgan ko kan geape. E̠nte̠t́ Australia re̠do̠ ạḍi bại bại te̠ kạmi do̠ calaḱ kana.

Pro̠tho̠m Alo re̠aḱ report February 14, 2021 tạrik ṭikạ do̠e̠ hatao̠ ke̠da; Mano̠tan Chonchol Choudhuri. Sonichar hilo̠ḱ do̠ń registration keda ar te̠heń Aṭhwar din do̠ ṭikạ iń ńam ke̠da. Ṭikạ hatao̠ tayo̠m mo̠n ạḍi dil do̠ń ńam akada. Maraṅ maraṅ diso̠m kore̠ nit hạbić ṭikạ bako ńam akada; ar  Baṅgladoso̠m do̠ ṭikạye̠ ńam akada, o̠ne̠ o̠ka do̠ ạḍi maraṅ hame̠ṭ kana diso̠m sarkar lạgit́.    

Ińaḱ baḍae̠ re̠ facebook page se̠ć te̠ baḍae̠ akana mano̠tan ho̠ṛko hõ ko̠ro̠na ṭikạ ko hatao̠ jo̠ṅ akana;

Mrs. Sorola Murmu, Project Officer, World Vision Bangladesh

Samson Hasdak, Lecturer, Rajshahi College, Rajshahi, Bangladesh;

Samiel Mardy, Program Implement Officer, Thakurgaon Sadar, Bangladesh;

Juwel Soren, Lecturer, St. Philip High School & College, Dinajpur, Bangladesh;

Nurse Salomi Hasdak, Amnura Mission Hospital, Amnura, Chapainawabgonj;

Ińak baḍae̠ re̠ no̠a ṭikạ hatao̠ lạgit́ alo̠pe̠ digdhạḱ̠, e̠nte̠t́ apnar hatao̠ kate̠t́ e̠ṭaḱ ko uskurko tabo̠npe̠. O̠ko̠ baṛae̠ ce̠t́ ho̠yo̠ḱa me̠nte̠ ṭikạ babo̠n hatao̠ le̠kan, abo apnar ge̠bo̠n e̠ṛe̠ o̠co̠ḱa. Diso̠m re̠ ae̠ma ho̠ṛaḱ kukli do̠ ae̠ma le̠ka; o̠ka baṛae̠ ce̠t́ muskilaḱ ho̠yo̠ḱa se̠ ce̠t́? Me̠nkhan abo jo̠to̠ ho̠ṛ bon baḍae̠ gea je̠, jo̠to̠ ran rege mimit́ le̠kan ho̠ṛko lạgit́ muskilaḱ do̠ me̠naḱa. No̠a ṭikạ hõ ṭhik o̠nka le̠kage. Judi ińaḱ ho̠ṛmo̠ re̠ e̠ṭaḱ jãhãn rog se̠ ruạko baṅ tahẽ̠n khan jãhãn muskilaḱ do̠ o̠ho̠ hoe̠ daṛe̠akoḱa. Baḍae̠a abon je̠, Registration o̠kte̠ rege apnaraḱ ho̠ṛmo̠re̠ ce̠t́ le̠kan ro̠g se̠ ruạ me̠naḱa? No̠a ko confirm kate̠t́ ge ṭikạ do̠ hatao̠ ho̠yo̠ḱa kana. Mit́ bar diso̠m re̠n ho̠ṛko e̠ṛe̠ kathako pasnao̠ e̠da, o̠nate̠ o̠nako kathako̠re̠ baṅ lutur kate̠t́ de̠labon abo jo̠to̠ SANTAL bo̠e̠ha/mise̠rako mit́ jo̠mo̠ḱte̠ ko̠ro̠na re̠aḱ ṭikạ hatao̠ tabon pe̠ ar ko̠ro̠na kho̠n rukhiạ tahẽn pe̠.




Baṅgladeshren Santal Hoṛko̠ O̠nkoaќ Legcar, Pạrsi ar Sãohẽt́-03

Santali Patak/ (Magazine)/ kagocko

Santali patak/ (magazine) ko babo̠tre nitkate Bangladesh’ren Hoṛko do ạḍitet́bo licạṛgea. Pakistan amolre do Misonariko akoaќ khoj leka jage mit́ bar khoborko baḍae oco são sãote so̠maj ar bậṛtikaete do̠ dho̠ro̠m reaќ sikhạuna Ho̠ṛko̠ emako̠ lạgit́ Santali patak Santali ho̠ro̠ṕte o̠ḍo̠ṅ reaќ kurumuṭu heć ạguќkan tahẽ kana. Lại lek lekan patakko do̠ latarre o̠lena-

  • Pakistan amo̠lre Amnura Lutheran Miso̠n kho̠n ‘Peṛa Hoṛ’ ńutuman cando̠kiạ patak sodoroќkan tahẽ kana. Bangladesh sạdhin tayom do ‘Bangladesh Peṛa Hoṛ’ ńutumte sodor hećakana. Menek nit do̠ cet́ko karo̠nte co̠ṅ bo̠ndgea.
  • ‘Juḍạsi Jharna’ ńutuman miť patak Lutheran juạnko daraete 1974 Kr. sal sen o̠nḍo̠ṅ reaќ kurumuṭu hoelena, menek ona hõ cetatko karonte coṅ bondena.
  • ‘Bhurkạќ Ipil’ noa hõ Amnura Mision khon onḍoṅoќ ehoṕlena, menek noa hõ bondena.
  • Bangladesh sạdhin tayom ‘Aleaќ Kurumuṭ’ inạpo̠r do̠ ‘Aboaќ Kurumuṭ’ ńutumte Dhanjuṛi Katholik Mision khon miť candokiạ khobor kagoc sodoroќ ehoṕlena ar ḍher sermage bahaolena. Menkhan ṭaka go̠ṛo̠ emo̠ќić bidạsi phadar ako disome calaoen khan ona kagoc so̠do̠r hõ bo̠ndena.
  • ‘Go̠ḍet’ ńutuman patak Bangladesh rajdhạni Dhaka’re paṛhao̠ќ chatro ar miť bar cạkriwan ho̠ṛko daraete pạhil do̠ pe-mahna po̠r, inạkate do̠ bar mahna po̠r po̠r o̠nḍo̠ṅoќkan tahẽ kana. Ar noa patak hõ oka do bond ar oka do jaoge sodor hijuќkan tahẽ kana. Menkhan nit do noa hõ bondgea.
  • ‘Hihiṛ Pipiṛi’ no̠a patak do̠ ‘Santal Develo̠pment Society’, Dinajpur khon pe-mahna por por o̠nḍo̠ṅoќkan tahẽ kana, menek nit do bondgea.
  • ‘Sandes’ noa do Bangla ar Santali pạrsite Dhakaren chatro gidrạko bo̠cho̠rre miť dhom kateko onḍoṅeť kana. Netar do ńeloќ kana Santali onol do ạḍi kom tahẽn kana, ḍher do Bangla onolge tahẽn kana. Ar jao bo̠cho̠r hõ baṅ o̠nḍo̠ṅoќ kana.
  • Paromen Ḍesembor 2012 kr. salre Amnura mison khon ‘Tabitha’ ńutuman miť patak chapa sodor hoeakana. Noa do baṅma bar mahna por por onḍoṅ hoyoќa.
  • Bangla pạrsite hõ joto Adibashiko lạgiť oktere miť bar patako jemon ‘Ulgulan’, ‘Lahanti’ ar ar patakko onḍoṅ lạgiť kurumuṭu hoeakana, menek onako hõ miť bar dhom onḍoṅ tayom bondena.

      Ado noќõe noṅka Santalko mudre Santalite patakko onḍoṅ reaќ kurumuṭu heć ạguakana. Menkhan nit hạbićte oka kurumuṭu reaќge napae jo ńeloќte jạsti din do baṅ tahẽ ṭikạuakana. Ar baṅ menogoќ kana noṅkan lesraha kurumuṭu jãhãtis teṅgo keṭejoќa se baṅ ?

Santali Pạrsite puthiko- Bangldesh’re Santali pạrsite asokaete sẽṛã hoṛko lạgiť somajteaќ jãhãn puthi ińaќ nońjorre do ạuri paṛaoќa. Tobe Lutheran ar Katholik Misonarikoaќ miť bar dhorom puthiko do menaќgea. Ar latar (primary) iskulkore gidrạko paṛhao ocoko lạgiť Hoṛ onoliạkoaќ miť bar puthiko hõ menaќgea ar Misonari iskulkore chaṭ chuṭ paṛhao hõ hoyoќ kana. Nonḍe thoṛa ńum lek ganoќa je “Katha Pạṛiạn’ ńutuman miť dictonary Santali khon Bangla, 2008 Kr. salre Mr. Gabriel Hãsdaќ ar 2005 kr. salre “Santal Civil Law” ńutuman miť puthi hanapuriakan Mn. Michael Sorene oḍoṅakaťa. Ar Hoṛ onolia ar Deko onoliạkoaќ Bangla pạrsite Santal ar eṭaќ Adibasiko cetanre olakať miť bar puthiko hõ netar do ńamoќ kana.

Santali Sãohẽť- Santali sãohẽť ar onolko babotre hõ abo mudre hudis rakaṕ botejoќa, enkathae jothat mane salaќ jạruṛ sumuṅ Santali ronoṛ (word) do bạnuќ anaṅ. Ronoṛge pạrsire ṭonṭage khan sãohẽť do cekate tear rakaṕa ? Noa katha ạḍi ḍher baṅre hõ thoṛa do sạrigea. Asokaete  nahãќ jug reaќ biggan, karigor, ḍaktari, hisạbketab, dhon-ạri, raj-ạri, mon-bhạsi (psychology) ar ar somaj biggankore Santali miťṭen pạrsi hisạbte thoṛa  taenomakan do menaќgea. Menkhan, baḍaegeabon ar disại lek kana- duniạre okoe jạt se oka pạrsige etohoṕ khon do lahãṭakan bạnuќkoa ar bạnuќa. Jãhã pạrsige janam bhoṭoќre do lebṛeć poha leka tahẽ kana, ar din dinte hara buruakana. Noṅkate sẽṛã juạn, purṭhạ ar sạbitteť do jug cetan jug kerme kermete heć akana. Aboaќ pạrsi hõ coṅ noṅkage haraburu ar sẽṛã purṭhạќ hãќ.

Ar Sãohẽť tear rakab lạgiť Santali pạrsi ạḍi do baṅ licạṛa. Aboaќ ronoṛ do baṅ koma. Santalite aema ronoṛ menaќa oka do begor laṛcaṛ karonte babon baḍae kana. (ol to̠ṅgeḱa)




Gel Po̠n February

Dulạṛ Dulpulạṛ ma hoyen

Gel pon february

Dạṅwạrege chạḍwi ako̠

Chạḍwiako̠ tinạḱ co̠ṅ ko̠ṛa kurị.

Juạn ko̠ṛawaḱ ro̠moń rasa

Tearako̠ jio̠n gate

Ragako̠ jo̠to̠ bạckạr sado̠m,

Bạlis hạṛuṕ kate.

Dulạṛ ńutumte uku coku,

Ro̠ḍo̠ć jo̠ṅako̠ heṛem,

Ako̠aḱ monere kuṛi ho̠po̠n do̠,

Eken so̠ṛo̠m sebel reṛem.

E mại am do̠ mano̠tiạ,

Sirjo̠n ḍaharem arsala,

Nasem tho̠ṛam gayo̠ḱlenre Jiwim hale dale.

 




JULI – 7

Juli Pre̠m ńam kede khane̠ hudis le̠da baṅma paro̠me̠naḱ sanamaḱ hiṛiń kate̠ e̠kkalte̠ nãwã jio̠ne̠ e̠ho̠ba ać kusiaḱ le̠kanaḱ jio̠n. Ạkinaḱ jio̠n. Bar ho̠ṛaḱ jio̠n. Pre̠m ar Juliaḱ jio̠n. Tho̠ṛa din do̠ nãwã nisạre̠ khub be̠sgekin khe̠mao̠ le̠da. Juli hõ bho̠rme̠-bho̠rme̠ te̠ pạtiyạu idiḱkan tahẽ̠na Pre̠mre̠. Me̠nkhan tinạḱge Juliaḱ pạtiyạu Pre̠mre̠ diṛho̠ idiḱ kan tahẽ̠na Pre̠m hõ bại-bạite̠ Juli se̠ć kho̠ne̠ ạtruń Idiḱkan tahẽna gate̠ko Pre̠m babo̠tte̠ ar ạkinaḱ nãwã so̠mpo̠k babo̠t te̠ye̠ lại so̠do̠r akawat́ko tahẽkana….. pase̠ć rạskate̠. Julie̠ hudise̠t́ tahẽna no̠a do̠ bại-bạite̠ nãhãḱ juto̠ḱa. Pase̠ć Pre̠maḱ dulạṛre̠ aćaḱ diṛho̠ idiḱ kan pạtiyạr khạtirte̠.

Jo̠kho̠n sanam se̠ć kho̠n khạtir kate̠ Pre̠maḱ tige Juli saṕ urić re̠aḱe̠ go̠ṭa ṭhik ke̠da o̠nkan o̠kte̠re̠ Rupaḱ no̠a ciṭhi Julie̠ ńam ke̠da. Go̠ṭa ciṭhi e̠ge̠r chaḍa ce̠t́ hõ baṅ tahẽkana. E̠ke̠n nisṛạu ar he̠no̠sta ar hirkhạ kạli-ko̠lo̠mte̠ kago̠j re̠ye̠ po̠tao̠ akat́ tahẽna. Mucạt́ mucạt́ re̠ye̠ o̠l akawade tahẽna. “Bis jo̠m me̠ ar baṅ khan phạsi gujuḱme̠.”

Juliaḱ kukmũ gaṛ do̠ mit́ ripit́re̠ dhasao̠e̠ntae̠a. Rup arhõ Juliaḱ jio̠n duạr re̠ye̠ te̠ṅgo akan tahẽna. Niạ do̠m do̠ dulạṛ re̠aḱ baha ḍalwaḱante̠ do̠ baṅ bicko̠m jạnum jhạnṭi saṕ kate̠. Juli salaḱ o̠nto̠r re̠aḱ duk hạṭiń lạgit́ do̠ baṅ bicko̠m Juliaḱ ḍaharre̠ jạnum ramphae̠ lạgit́.

Kandha re̠aḱ ńutre̠ Juliaḱ mẽ̠t́ khon mẽ̠t́daḱ jạṛie̠na-hiḍir-hiḍir. Me̠nkhan o̠na jo̠d lạgit́ do̠ o̠nḍe̠ o̠ko̠e̠ hõ baṅko tahẽkana. Juli be̠re̠t́ kate̠ bijli bạtie̠ je̠re̠t́ ke̠da. Ạrsi samaṅre̠ye̠ te̠ṅgoe̠n khan aćaḱ muṭhạn hõ bae̠ o̠ro̠m daṛe̠ada Juli. Ar ạḍi laṅga aṛaṅte̠ye̠ ro̠ṛana, “Dear Juli, you have become Julooy jizbel” (Dulạṛiạ Juli am do̠m khilḍi cabae̠na).

Ar aćaḱ blouse bhitri khon Rupaḱ ciṭhi o̠ḍo̠k ke̠t́te̠ye̠ paṛhao̠ do̠hṛa ke̠da. Juliaḱ mẽ̠t́ mit́ pante̠te̠ ol akat́ haro̠pre̠ jalat́ uriće̠ntae̠a… “Bis jo̠m me̠ ar baṅ khan phạsi gujuḱ me̠….”

Bại-bạite̠ o̠na ciṭhi tirmit́-tirmit́te̠ o̠ṛe̠j tuluć to̠go̠ć ḍaṭa kate̠ Julie̠ ro̠ṛ ke̠da “Rup, bis hõ bạń jo̠ma ar phạsi hõ bạń ho̠ro̠ga. Ińaḱ jio̠n no̠ro̠k be̠nao̠ kate̠, no̠nkan sikhạuna e̠mo̠ḱić am do̠ o̠ko̠e̠? Lucạ; se̠ta; chi…”

Ar nạkić saṕ kate̠ uṕ são̠hae̠ tuluć hindi re̠aḱ mit́ṭe̠ć do̠ha ro̠ṛ ro̠ṛte̠ nạkijo̠ḱe̠ e̠ho̠ṕe̠na:

“Ham ko mita sake

Jamane me wo dam nahin,

Jamana khud ham se hae

Jamane se ham nahin.”        

M U C Ạ T́