H O R A S I

Koṅka kedeńae̠ uni

E̠se̠l kuṛi,

 Ḍiglạu ạdińae̠

Kulhi dhuṛi.

Din – bho̠rmań jạpit́ ke̠t́

Ńindạń tahe̠n be̠ṅge̠t́,

Mo̠nre̠ haso e̠mkate̠ am

Iń nito̠ḱiń so̠ṅge̠t́.

kagoc – ko̠lo̠m saṕ kate̠

Gate o̠nako̠ń me̠lao̠

Acka amaḱ jạstie̠ntam

Ḍisko dulạṛ hilạu.

Riskạ- ce̠tan jãwãe̠ são̠te̠

Mobile me̠naḱ tire̠

Jiṛiṕ jiṛiṕ  araḱ ńe̠lo̠ḱ

Sindur ho̠rasire̠.




14 April khon Diso̠mre̠ Ạḍi kajak Lock Down re̠aḱ lại jạhir hoe akana.

14 April khonaḱ Goṭa diso̠mre̠ arhõ kajakte̠ lock down e̠hobo̠ḱ kana. Pạhil dhao̠ do̠ Eae din re̠aḱ noa lock down re̠ Ạḍi jạruṛ Goṛo(seba) kạmi chaḍa sanamaḱge bond tahe̠na. Teheń sokol hiloḱ khoboriạko noa lathae̠ lại sodor akat́ koa Jono prosason proti Montri Phorhad Hossain.

Uni doe̠ menkeda Maraṅ Montriaḱ hokum lekatege noa kajak Lock down do̠. Korona mãhãmạri re̠aḱ arhõ bạṛti calaḱ te̠ṅgo daram lạgit noa chaḍa ar jahan e̠ṭaḱ upại do̠ bạnuḱa.

Phorhad Hossain doe̠ menkeda, 14 April khonaḱ diso̠mre̠ ạḍi jạruṛ Goṛo(Seba) kạmi chaḍakate̠ Sarkari- Be Sarkari sanam Ạpis ko do̠ bond tahena. Garments kohõ bond tahena. Ạdi jạruṛ Kạmiko chaḍa joto Gạḍi kohõ bond tahena.

Source-Bangladesh Prodin




Sạri Gho̠ṭna umul pańja kate̠ go̠lpo̠ Dulạṛ do̠e̠ kãṛãgea

Ạḍi ae̠ma din re̠aḱ katha, Baṅgladiso̠m sạdhine̠n se̠rma bạrin ṭe̠hanḍ re̠ do̠rloe̠ hoe̠le̠na. Santal ho̠po̠n ko do̠ jo̠m ńu ṭhik le̠ka baṅ milạu ako kante̠ bajar kạmi lạgit́ge Dulạṛ takoaḱ gharo̠ńj hõ e̠ṭaḱkoaḱ gharo̠ńj le̠kage so̠ho̠r bajar re̠ko giro̠bạsie̠na. Nito̠ḱ Dulaṛaḱ ume̠r do̠ 21 hoe̠ akan taya ar ać didi Phulmoni do̠ bar bo̠cho̠re̠ lạṭugea. Go̠ baba re̠n bar boe̠ha kuṛi ge gidrạ do̠. Huḍińić do̠ So̠namoni ge me̠nkhan jo̠to̠koge dhe̠rko ce̠re̠ć le̠dea dulạṛ me̠nte̠, ar unkhon ge Dulạṛ geye̠ bahnaye̠na.

Dulạṛ do̠ ńe̠lo̠ḱ te̠ e̠se̠l ar usul ńõḱe̠ tahẽkante̠ aḍe̠pase̠ re̠n ko̠ṛa kodo̠ ho̠ṛ aṛe̠ se̠ ato daṛan re̠ Dulạṛ tako se̠ć do̠ko hiri to̠rae̠ gea. Atore̠n mukhiạ ko do̠ ko bujhạuakat́a, dare re̠ jo̠ tahẽ̠n khan ḍhe̠lak do̠ jãhãe̠ baṅ jãhãe̠ ko capadgea. Dulạṛre̠n ać nanare̠n talaić ko̠ṛa bapla re̠ banar boe̠ha ge tale̠ṭo̠la te̠do̠kin se̠ṭe̠rle̠na. Dulạṛre̠n ać baba Ḍạmru ar gogo Makae̠ do̠ tho̠ṛa ro̠so̠posokin ruạḱ kante̠ baplare̠ baṅkin calao̠le̠na. Dulạṛ do̠ nonḍe̠ ge Kạnhu so̠ṅgeye̠ oporomle̠na, baplare̠ hõ pante̠te̠ e̠ne̠ć saṕkate̠ boge̠te̠kin e̠ne̠ćle̠na. Kumạte̠t́ ar Hato̠mte̠t́ do̠ Kạnhu so̠ṅge Dulạṛaḱ he̠ṛage̠sa dhe̠r baṅkin kusi le̠na, me̠nkhan tho̠ṛa do̠ mon re̠kin kukmu le̠t́gea, Dulạṛ so̠ṅge Kạnhu doe̠ jurikoḱgea. Bapla khunṭi ạuriko tut́ hạbić Kạnhu do̠ udhuṛ dhupuṛe̠ kạmi ke̠t́a, baṅdo̠ bhala rạskate̠, baṅdo̠ Dulạṛ so̠ṅge tho̠ṛa ko̠yo̠ḱ ńapam ar ro̠ṛ aste̠. Mõṛe̠ siń mõṛe̠ mãhã rạskạ paro̠me̠n tayo̠m do̠ Phulmoni ar So̠namoni do̠kin ruạṛ he̠će̠na ako o̠ṛaḱte̠.

Ḍạmru ar Makae̠ do̠ bajar re̠aḱ drain se̠ nala ko sapha kate̠ Phulmoni ar So̠namoni tạkin o̠lo̠ḱ paṛhaoḱ re̠aḱ sana tahẽkante̠, laṅga re̠ṅge̠ć be̠go̠r jo̠m ńu kate̠hõ jhũk kin taṛam lahale̠na o̠lo̠ḱ paṛhao̠ḱ re̠. Kuṛikinaḱ kurumuṭu ńe̠lte̠ e̠ṅgat-apat do̠ dare re̠ nãwã sakam sage̠no̠ḱ le̠kage monre̠ as re̠aḱ darere̠ sakam halae̠le̠n tạkina. O̠nako dinre̠ge tale̠ṭo̠la re̠n Kạnhu do̠ baplaḱ lạgit́ raibariće̠ kol kedea. Sonamoni do̠ ać khon lạṭuić kuṛi tahẽ̠n tuluć baplaḱ do̠ bae̠ hẽḱ le̠da. Kumạt ar hato̠mte̠t́ do̠ noa khoborkin ańjo̠m ke̠t́ khan hako pako kin ńir he̠će̠na. Girhạt koko me̠pe̠ne̠na, ce̠t́bon ce̠kaya. Hato̠mte̠t́ doe̠ so̠do̠rke̠da, Kạnhu doe̠ mo̠ńj ko̠ṛa kana, atore̠n e̠ṭaḱ ko̠ṛa le̠ka labaḱ cabaḱ hõ bae̠ ro̠ṛ baṛaya. Bako kisạṛ re̠hõ bo̠cho̠r jo̠m le̠ka ho̠ṛo̠ do̠ ho̠yo̠ḱ takoa, e̠nte̠ pe̠ dhao̠ge ho̠ṛo se̠ pho̠so̠l do̠ ko upjạua. Kumạte̠t́ doe̠ me̠nke̠da, pase̠ć Dulạṛ doe̠ kusi gea, me̠nkhan Phulmoni geye̠ cintạyae̠ kana. Laha tayo̠m hudis ar ganḍo̠n kate̠ jo̠to̠kote̠ geko go̠ṭa ke̠da, raibarić je̠mo̠n bon ho̠ho̠ae̠. Kạnhu ar Dulạṛkin kusi gea, tobe̠ ce̠daḱ bapla do̠bon bilo̠ma! Pase̠ć tayo̠m daram nonkan jãwãe̠ koṛa baṅ milạuabon. Dulạṛre̠n go-baba do̠ mit́ dhapkin lahaḱ kan khan bar dhapkin tayo̠mo̠ḱ kana. Sonamoni ko hoho adea arko kulikedea, Dulạṛ mae̠ biṭi ce̠t́ am do̠m kusigea? E̠nte̠ amaḱ go̠ṭa le̠kage ale̠ do̠ am lạgit́le̠ hudis daṛeaka. Hato̠m se̠ć ko̠yo̠ḱ ke̠t́te̠ bo̠ho̠ḱe̠ ḍubuḱ ḍubuḱ ke̠da, Kạhnu do̠ e̠naṅ khonge Dulạṛ gharọńjre̠ rakaṕe̠ lạgite̠ chaṭpaṭaḱ kana.

Katha do̠ sạriạu calaoe̠na, Kạnhu hõ inạko dinre̠ge bajar re̠aḱ ṭeksu officere kạmiye̠ ńamgot́ ke̠da. Banar gharo̠ńj ge ar bako tạṅgi le̠da, ạḍi rạskạ ar jakjo̠mo̠k ge bapla do̠ hoe̠ purạule̠na. Kạnhu do̠ o̠ka bhaṛa o̠ṛaḱ re̠ye̠ tahẽ kan, o̠nḍe̠ khon jo̠to̠ mo̠ṭra ko do̠ Dulạṛ takoaḱ o̠ṛaḱ te̠ye̠ ho̠bo̠r ạguke̠t́ taya. Hońrarte̠t́- hanharte̠t́ bana ho̠ṛge jãwãe̠ ko̠ṛa kin ne̠hõr ade̠ tahẽkana je̠mon ako são̠te̠ge bapla tayo̠m do̠kin tahẽn. Kạnhure̠n go-baba hõkin rạskạle̠n gea, e̠nte̠ ona gharo̠ńj re̠ mit́ go̠ṭaṅ hõ he̠re̠l ho̠po̠n do̠ bạnuḱkoa. Sạrige ạḍi rạskạ ar mo̠ńj dinko khe̠maoe̠t́ tahẽkana. Tho̠ṛa din tayo̠mge Dulạṛ doe̠ lạiat́ koa, nãwã pe̠ṛa doe̠ se̠ṭe̠ro̠ḱ kana, nonkan kho̠bo̠r ńam kate Phulmoni hõ e̠kal bo̠kot kuṛiye̠ hạṛuṕ kedea. Mo̠nre̠ye̠ gunạne̠na, bapla ạuri ho̠yo̠ḱ hạbić gidrạ são̠tege o̠kte̠ doe̠ laga paro̠m daṛe̠aḱa. Aćge dhe̠re̠ cintạ keda, ko̠ṛae̠ hoe̠le̠n khan se̠ kuṛie̠ hoe̠le̠n khan ce̠t́ ńutum do̠ho̠e̠ lạgit́e̠ po̠ramo̠s ạkina. Baṅko batao̠le̠ re̠hõ ać do̠ aćaḱ go̠ṭaakat́ ńutumte̠geye̠ ho̠ho̠aya. Bokot kuṛire̠n gidrạ lạgit́ ar ce̠t́ koe̠ ce̠kaya, nana hunạr kukmu gaḍare̠ye̠ paera baṛae kana.

Duṛuṕ din tiyo̠ḱe̠n khan bajar re̠aḱ mit́ hospital te̠ko ạtkir idikedea, ḍoctor do̠ biḍạu kate̠ye̠ ńe̠l ke̠da, Dulạṛaḱ ho̠ṛmore̠ me̠nae̠ gidrạ do̠ ṭhik position re̠do̠ bạnuya. E̠nhõ doctor bho̠rsae̠ e̠mat́ koa, kurumuṭuyae̠, je̠mo̠n mo̠ńj te̠ nãwã pe̠ṛa doe̠ se̠ṭe̠r daṛe̠aḱ. O̠peration theater te̠ko bolokedea, pe̠ ghanṭa doctorko kurumuṭu ke̠da, me̠nkhan Dulạṛaḱ obostha do̠ bạṛić se̠ćge bạṛić calaoe̠na. Mucạt́re̠ gidrạ ko bańcao̠ daṛe̠adea, me̠nkhan Dulạṛ do̠ mẽt́e̠ bo̠ndke̠da tire̠juge lạgit́ge. Kạnhu do̠ bo̠ho̠ḱre̠ ce̠ṭe̠r ńur ade le̠kae ạukạu ke̠da, ce̠kate̠ nãwã janam gidrạ doe̠ bańcaoe̠ya! Ato oṛaḱre̠ me̠naḱkin aćre̠n go-baba do̠ ce̠t́e̠ lại ạkina! Cando baba ce̠daḱ nun maraṅ duk do̠m ladeadińa, ce̠daḱ ce̠daḱ me̠nkate̠ ko̠ṛam ce̠ṭaḱ ce̠ṭaḱ te̠ye̠ ho̠mo̠r ke̠da. Me̠nakat le̠ka ‘obhaga jedike takai, sagor sukaeya jai’.

Phulmoni do̠ bokot kuṛire̠n gidrại ho̠bo̠rkedea, monre̠ye̠ go̠ṭa ke̠da, ińge̠ń hara burue̠ya. Nito̠ḱ Kạnhu do̠ huḍiń gidrạ lạgit́te̠ ae̠ma ae̠ma bhabnare̠ye̠ paṛao̠e̠na, ajnarte̠t́ Phulmoniaḱ jo̠ton, gidrạ jo̠m oco, ḍạbrạ ar ar e̠mante̠aḱ ńe̠lte̠ mo̠ndo̠ dhirpure̠n taya. Se̠taḱ re̠ office calaḱ ar he̠ć tayo̠m hõ gidrạ gate̠ye̠ ar siń ńindạ go̠ṛo̠-go̠po̠ṛote̠ gidrạ jo̠to̠n e̠kal banaho̠ṛ kin jhuke̠na. Tho̠ṛa din tayo̠m ge katha do̠ onḍoke̠na, Kạnhu do̠ Phulmoniye̠ dohoe̠de kana, noa do̠ ce̠kate̠ ho̠yo̠ḱa, uni mae̠ ajnarte̠t́ kan! Mit́ mo̠ca, bar mo̠ca te̠ge mạńjhi paranik ko ṭhe̠n hõ kho̠bo̠r do̠ se̠ṭere̠na. Jo̠to̠ suṭhik tayo̠m ge mạńjhi do̠ kulhi duṛuṕe̠ ho̠ho̠ ke̠da, mõṛe̠ mạńjhire̠n ho̠ṛ ho̠ko de̠lawat́ koa, cahe̠ nonkan bicạr do̠ baṅ ańjom akana. Santal somajre̠n guruko jo̠to̠aḱ ańjo̠mkate̠ bo̠ho̠ḱ do̠ kuḍbure̠n takoa. E̠nre̠hõ so̠majre̠n ho̠ṛko ãṭ te̠ko ro̠ṛke̠da, no̠a do̠ abo so̠maj re̠ tis hõ baṅ hoe̠ daṛe̠aḱa. Ko̠ṛa kodo̠ ạn le̠kate̠ so̠maj ṭhe̠n khon baḍae̠ sanake̠t́ koa, ma ape̠ guruko te̠he̠ńge no̠a phanḍao̠ ar lại saḍe̠ale̠pe̠! Tho̠ṛa gulmal hoye̠nte̠ so̠maj susạriạko go̠ṭake̠da, tayo̠m te̠ no̠a bicạr do̠bon phanḍao̠a.

Kạnhu ar Phulmo̠ni do̠ mit́ ńindạ gidrạwante̠ o̠ṛaḱ khonkin pharkao̠e̠na. O̠kate̠kin calao̠e̠n̠a, o̠kare̠kin kạmi kana, okoe̠ hõ ṭe̠wan bako e̠m daṛe̠ada. Kạnhu do̠ so̠maj ṭhe̠n kuliye̠ do̠ho̠le̠t́a, santal so̠maj re̠aḱ ạricạli le̠kate̠ ce̠t́ Phulmoni bạń do̠ho̠ daṛe̠aya? Diso̠m re̠aḱ ạn le̠kate̠ ce̠t́ nonkan bapla do̠ baṅ hoe̠ daṛe̠aḱa? Gulmalre̠ Kạnhuaḱ ae̠ma kathage baṅ pusṭạule̠ntaya. Ce̠t́ tobe̠ bon me̠ndaṛe̠aḱa, dulạṛ doe̠ kãṛãgea, se̠ kãṛãgea dulạṛ do̠!




Mit́ṭe̠n Ayo Ho̠ṛ

Mit́ṭen ayo ho̠ṛ

Aema haro̠n sahaokate

Benaoedae mit́ṭen sajao gharõ̠ńj

Am ar iń lạgit́te.

Setaḱ tora beret́ cho̠ṭ

Jo̠ḱ raca, chõ̠c potao

Ge̠ć gurić gasao mańjao

Guriće hạra simiće saphaea

Mit́ṭen ayo ho̠ṛ

Aema harket sahaokate

Benaoedae mit́ṭen sajao gharõ̠ńj

Am ar iń lạgit́te.

Daḱe ạgui kũi ḍạḍi

Jo̠ḱ sapha jobra giḍi

Sahane halaṅ culhại o̠ṅ

Dhurạuakan isin basaṅ

Mit́ṭen ayo ho̠ṛ

Aema hamalaḱko sahaokate

Benaoedae mit́ṭen sajao gharõ̠ńj

Am ar iń lạgit́te.

No̠te aćren nunu gidrạ

Lokha ho̠bo̠r ce̠re̠ć dulạṛ

Duk suk ạtuḱ ać beṛhae

Sunum na sindhet́ enkage menae

Mit́ṭen ayo ho̠ṛ

Aema hirdạn sahaokate

Benaoedae mit́ṭen sajao gharõ̠ńj

Am ar iń lạgit́te.

Mimit́ jinis hisạb bạki

Huḍiń maraṅ ruti ruti

Ghaney disại ghane̠ hiṛiń

Kạmirege menae dinman din

Mit́ṭen ayo ho̠ṛ

Aema haṛhat́ sahaokate

Benaoedae mit́ṭen sajao gharõ̠ńj

Am ar iń lạgit́te.

Setaḱ kho̠n ạyuṕ hạbić

Kạmirege menae bạpuṛić

Mimit́koe jo̠to̠n sãohãet́ko

Aćaḱ sebel sạgạitey to̠let́koa

Ro̠ḱ joṛaoet́koae dulạṛ sutạmte

Mit́ṭen ayo ho̠ṛ

Aema hasoko sahaokate

Benaoedae mit́ṭen sajao gharõ̠ńj

Am ar iń lạgit́te.




Teheń do̠ Isại Boeha Mise̠rakoaḱ Paska Porob

Easter Sunday. Isại dhoromre̠n Boeha/Miserakoaḱ Sanam khon Maraṅ Porob.
Easter Sunday se Sonot Aṭhwar do hoyoḱ kana Isại dhorom Pạńji re̠aḱ mit́ṭe̠n ạḍi Manotanaḱ dhorom Porob din. Isại ko do̠ noa dinre̠ Gujuḱ cetanre̠ Jisuaḱ Jitạn jiwet́ beret́ ruạṛoḱko ko Manaoe̠da. Isại dhoromre̠ biswasoḱ ko ṭhe̠n do noa mare̠ join caba kate̠ nãwã join ehoṕ re̠aḱ mit́ṭe̠n cinhạ kana. Isại koaḱ pạtiạu ;lekate̠ noa dinre̠ Isại dhorom re̠n guru Jisu do goćko khone̠ jiwe̠t́ beret́ lena. Uni do Good Friday/ metaḱme sokol  hiloḱ thoṛa bạṛić hoṛko metaḱme Jihudi Sostor baḍae̠ko do̠ Krus re̠ khil jalat́ kate̠ko goć ledea.  Goće̠n Tesar hiloḱ metaḱme Aṭhwar hiloḱ uni do̠e̠ jiwet́ beret́e̠na. Soetanaḱ gujuḱ suṅgạ rạput́ marao kate̠ probhu Jisu  do̠ Goćko khonaḱ Jiwe̠t́ beret́ kate̠ arho̕ Manwa ko talarey ruạṛ heće̠na.

Jisuaḱ noa jiwe̠t́ beredoḱ re̠aḱ bhage sombat do jisure pạtiạuḱ ko lạgit́ ạḍi maraṅ rạskạ ar buj re̠aḱ kana. Isại dhorom re̠aḱ asol rehet́ do kana Krusre̠ Jisuaḱ gujuḱ ar Jitan te̠ Jiwe̠t́ beredoḱ. Manwako goṛoako lạgit́ apnar baṅoḱte̠ sạriaḱ ar bhage horte̠ laha seć taṛam idie ge hoyoḱ kana Easter Sunday se Paska Porob re̠aḱ se Jisuaḱ Jiwet́ beredoḱ din re̠aḱ Asol katha.




Koronate̠ Arhõ 50 Hoṛko goće̠na

Mãhãmạri rupe hatao̠ akat́ Korona nito̠ḱ Diso̠mre̠ hoe̠ leka ạḍi usạra gujuḱ ar jạbun re̠aḱ lekha do̠ ḍhero̠ḱ kana. Calao̠en 24 Ghonṭare̠ arhõko goće̠na 50 hoṛ, Oka do̠ nit hạbićte̠ dosar sanam khonaḱ ḍher lekha kan. Niate̠ goće̠n hoṛkoaḱ lekha do̠ nit hạbíćte̠ hoye̠na 9 hajar 155 hoṛ. Noa chaḍa Diso̠m re̠aḱ nagamre̠ calaoe̠n 24 ghonṭare̠ joto khonaḱ ḍher 6 hajar 830 hoṛ do̠ Korona rog teko jạbunena mente̠ baḍae niṭ akana.

 

Calao̠e̠n 8 March 2020 Diso̠mre̠ Pạhil dhao̠ Korona rogte̠ jạbun hoṛe̠ baḍae oromen tayom khon nit hạbićte̠ nunạḱ bạṛti Korona rogte̠ jạbun hoṛ do̠ bako ńam akan tahẽkana. Nit hạbićte̠ diso̠̠mre̠ jotote̠ Korona rogte̠ jạbun hoṛkoaḱ lekha do̠ hoe akana 6 lak 24 hajar 594 hoṛ.

Source-Padmatimes




BAHA PO̠RAE̠NI

Hãsge ńe̠lo̠ḱ Baha poraeni,

Pase̠ć amge bahare̠n rạni?

Sit́megeń mena baha poraeni,

Mo̠ne̠y mena baṅa amdo̠ Maharạni.

Daḱ cetan amdo̠m upe̠l,

Dinge ale̠ so̠ṅge̠m ńẽ̠pe̠l,

Amaḱ hilạu hipiṛ dinge̠le̠ ńe̠l,

Mo̠ne̠r gaḍa aleaḱ cehel-cepel.

Hahaṛage daḱ talam teṅgoakan,

Hahaṛage daḱ cetane̠m saṛakan,

Hahaṛage daḱ kho̠ne̠m o̠mo̠nakan,

Hahaṛage cạriạko̠nḍe̠m abhranakan.

Hạriạṛ sakam tala naṭal-

naṭale̠m bahawakan,

Ce̠t́ baṅ se̠ Baha poraeni

ńitdo̠m cekawakan,

Tin dhạbine̠m teṅgona

amdo̠ lo̠so̠t́,

Un dhạbić Baha poraeni amdo̠ baco̠m mo̠so̠t́.




Ce̠t́ko Me̠nke̠da Dhạrtire̠n Ạyurko 50 Se̠rma Re̠aḱ Baṅgladesh!

Calaoe̠n se̠rma 2020 do̠ tahẽ̠ kana Baṅgladesh be̠nao̠ re̠n kạrigo̠l Bo̠ṅgobondhu Se̠kh Mojibur Rahman aḱ 100 sae̠ se̠rma  mãhã ar ne̠s do̠ ho̠yo̠ḱ kana Baṅgladesh re̠aḱ 50 se̠rma ume̠r. Araḱ mãyãm jo̠ro̠ kate̠t́ no̠a hạriạṛ ar so̠nate̠ to̠l diso̠m do̠ hame̠ṭ hoe̠ akana.

2020 ar 2021 se̠rma do̠ Baṅgladesh re̠ ạḍi ae̠ma hudis, kạmi ho̠ra ar programko ho̠yo̠ḱ re̠aḱ go̠ṭa tahẽ kana. Me̠nkhan ko̠ro̠na le̠kan maraṅ rogte̠ jo̠to̠ le̠kan saj sapṛao̠, hudisko se̠le̠t́ programko do̠ bo̠nd hoe̠ akana. E̠nte̠re̠hõ hudis program kote̠ ganao̠ manao̠ hoe̠ e̠na diso̠m be̠nao̠ re̠n kạrigo̠l Bo̠ṅgobondhu Se̠kh Mo̠jibur Rahman aḱ sae 100 se̠rma janam mãhã ar 50 se̠rma do̠ diso̠m re̠aḱ ume̠r.

Niạko din re̠ go̠ṭa dhạrtire̠n mano̠tan President ar Prime Ministerko Baṅgladiso̠m te̠ko he̠ć se̠ṭe̠ro̠ḱ kana ar ae̠ma do̠ vurtual se̠ćte̠ lại le̠kcarko so̠do̠re̠t́ takoa. Ạḍi ae̠ma he̠ṛe̠m ar sarhao̠ kathako do̠ko jạhir oṭokaḱ kana. O̠ne̠ o̠ka do̠ sạrige ạḍi maraṅ hame̠ṭ kana diso̠m so̠rkaraḱ ar Jạtiạri re̠n Apat Bo̠ṅgobondhu She̠kh Mo̠jibur Rahmanaḱ. De̠labon ańjo̠m lege ce̠t́ ko me̠n akada mimit́ diso̠m re̠n President ar Prime Ministerko         

;

US President Manotan Joe Biden, darakan 50 se̠rma se̠ o̠na laha rege je̠mo̠n ar hõ ạḍi ae̠ma lahanti ho̠yoḱ o̠na koe̠jo̠ṅ ar as iń do̠ho̠ e̠da. Nonkan huḍiń diso̠mre̠ 1 million Rohiṅga refugeeko rạkhi jo̠gao̠, ṭhạ̃iko e̠m ar jo̠m ńu se̠le̠t́ do̠ho̠ ńutumte̠ go̠ṭa dhạrti re̠ ạḍi ae̠ma mano̠t ar sarhao̠ do̠pe̠ hame̠ṭ akada. United States hõ ape̠aḱ no̠nkan daman kạmire̠ jo̠po̠ṛao̠ tahẽ kate̠t́ supuluk lạgit́e̠ kurumuṭu e̠da.

UK Prime Minister Boris Johnson, aboaḱ no̠a to̠no̠l do̠ 600,000 Brithis re̠ me̠naḱko Baṅglade̠shi ho̠te̠te̠ din hilo̠ḱ ge jukto̠rajjo̠ re̠ maraṅ go̠ṛo̠ko e̠mo̠ḱ kana. Mit́ katha te̠ń ro̠ṛ so̠do̠r le̠khan je̠, Ho̠ṛmo̠ jo̠to̠n re̠ ḍaktarko ar nurse ko ko̠ro̠na le̠kan maraṅ ruạ o̠kte̠re̠ ạḍi mo̠n se̠le̠t́ go̠ṛo̠ko e̠m akada. Te̠heń kạuḍi utnạu se̠ćte̠ ạḍi ạt do̠ laha akana, arhõ lahaḱ idiḱ ma darakan dinkore̠ no̠a as ar ko̠e̠jo̠ṅ ge tahe̠ñ kana.

Russian President Vladimir Putin, aćaḱ khạndri o̠nto̠r se̠ć khon mano̠t ar dulạṛ jo̠hare̠ kol akada 50 se̠rma Baṅglade̠sh ńutumte̠. No̠a do̠ mit́ ṭe̠n maraṅ cinhạ kana no̠ako dinre̠, ape̠aḱ diso̠m be̠nao̠ re̠n kạrigo̠l She̠kh Mo̠jibur Rahman aḱ 100 sae se̠rma, uni o̠ko̠e̠ do̠ ạḍi bhage ạyurić ar diso̠m be̠nao̠ re̠n e̠to̠ho̠ṕić. Ińaḱ as ar kho̠jo̠ḱaḱ tahe̠ñ kana je̠ abo jo̠to̠koaḱ go̠ṛo̠ go̠po̠ṛo̠te̠ darakan dinre̠ lahanti ar de̠ne̠-banar sapṛao̠ kate̠t́ ae̠ma le̠kan mo̠ńj kạmiko bon kạmi daṛe̠aḱa diso̠m re̠n ho̠ṛko lạgit́, o̠ne̠ o̠ka do̠ ho̠yo̠ḱa

ke̠ṭe̠ćte̠t́, sạriaḱte̠t́ ar security       

.

Canadian Prime Minister Justin Trudeau do̠ aćaḱ online jo̠har katha te̠ye̠ me̠n so̠do̠r akada je̠, calao̠ paro̠m akan 50 se̠rma re̠ Baṅgladesh do̠ no̠nakae̠ kạmi akada se̠ye̠ lahanti akada, o̠ka do̠ ạḍi hahaṛa dhạrtire̠nko lạgit́. Kạuḍi se̠ o̠rtho̠niti se̠ć te̠ye̠ laha akana ar re̠ṅge̠ć o̠re̠ć ho̠ṛko ạḍi ae̠ma ko tho̠ṛa akana, lahanti ho̠e̠ akana o̠lo̠ḱ paṛhao̠ se̠ć, ho̠ṛmo̠ sikhnạt, te̠ar akadako ae̠ma kạmiko re̠aḱ ho̠r se̠ ạt diso̠m re̠n ho̠ṛko lạgit́. Teheń do̠ o̠na o̠kte̠ no̠nkan din manao̠ ganao̠ lạgit́. Ạḍi disại jạruṛa calao̠ akane̠ diso̠m be̠nao̠ re̠n kạrigo̠l She̠kh Mojibur Rahman sae 100 se̠rmar janam mãhã ar diso̠m re̠aḱ 50 se̠rma ume̠r. purgạl(Sạdhin) baṅgla re̠ ać re̠n ho̠ṛkoaḱ dulạṛ te̠ teheń  democratic doe̠ be̠nao̠ rakaṕ akada diso̠m be̠nao̠ re̠n kạrigo̠l jạtiạriko̠re̠n apat Boṅgobondhu She̠kh Mojibur Rahman.   

French President Emmanuel Macron do̠e̠ lại so̠do̠r akada je̠, 1971 se̠rma re̠ Andre Malraux doe̠ ho̠ho̠ le̠da dhạrti re̠nko ṭhe̠n je̠mo̠n Baṅgaliko go̠ṛo̠ko ńam. 50 se̠rma paro̠m tayo̠m Baṅgladiso̠m re̠nko lạgit́ do̠ ạḍi maraṅ hame̠ṭ kana. Baṅgladiso̠m re̠n so̠rkar bahadur ar manwako uduḱ akat́ bo̠nako ce̠t́ le̠ka Rohiṅgako ataṅ akat́ koa arko ho̠rho̠ jaṅgeye̠t́koa calao̠e̠n 2017 se̠rma khon. Noa̠te go̠ṭa dhạrtire̠ so̠do̠r akana sạhại se̠ sạnti ce̠t́ le̠kate̠ ho̠yo̠ḱa. Go̠ṭa dhạrti re̠aḱ ạn te̠ galmarao̠ calaḱ kana je̠mo̠n mo̠ńj rukhiạ do̠ko ńam ar o̠nko lạgit́ boge, sạhại ar mo̠ńj jiwi ho̠ṛmo̠ ante̠ dhạrti jiṅgiko khe̠mae̠ daṛe̠aḱ.

UN Secretary-General Antonio Guterres, calao̠ paro̠m akan 5 jugre̠ somaj lahanti, maraṅ muskilko khon rukhiạ lạgit́ ae̠ma mo̠ńj do̠ko kạmi kana. O̠nate̠ iń se̠ć khon ạḍi ae̠ma jo̠har ar sarhao̠ tahe̠ñ kana. Mayanmar re̠n Rohiṅgako ataṅ daram ar jo̠to̠n te̠ do̠ho̠ko lạgit́ go̠ṭa dhạrti re̠ ạḍi man mano̠te̠ ńam akada. No̠nkan mo̠ńj kạmi ar ke̠ṭe̠ć lahanti kạmire̠ ale̠ do̠ Baṅgladiso̠m so̠ṅge̠ tahẽ̠n lạgit́ e̠kraṛ le̠ do̠hoe̠da.

Japanese Prime Minister Yoshihide Suga; Go̠ṭa dhạrti re̠ Japan do̠ pạhile̠ aṅgoc akada Baṅgladiso̠m. South East Asia ar India do̠ ạḍi be̠s mit́ te̠ kạuḍi se̠ economic se̠ć te̠ te̠ṅgo ke̠ṭe̠ć lạgit́. Ạḍi bhage lo̠ndbo̠nd do̠ calaḱ kana Japan so̠ṅge̠. Jamuna gaḍa re̠aḱ sako be̠nao̠, sae ṭaka ar so̠nargao̠n ho̠ṭe̠l be̠nao̠ re̠ go̠ṛo̠ e̠m hoe̠ akana ̣purgạl(sạdhin) diso̠m re̠ dulạṛ re̠aḱ cinhạ se̠ gate̠ hisạbte̠ de̠ne̠ banar diso̠m re̠ ạḍi ae̠ma o̠kte̠ khon me̠naḱa.

Chinese President Xi Jinping Baṅgladiso̠m do̠ ạḍi bhage pe̠ṛa se̠ gate kanae̠ Chaina re̠n ho̠ṛko ṭhe̠n. Baṅgobondhu bar dhao̠ re̠aḱ hiri 1951 ar 1957, gateko tahẽ̠ kana Chairman Mao Zedong and Premier Zhou Enlai se̠le̠t́ arhõ ae̠ma china diso̠m re̠n mare̠ ạyurko. “Sonar Baṅgla” Bo̠ngobondhu aḱ kukmu, hudis, kạmi ho̠ra re̠ Baṅgladiso̠m re̠n 160 million ho̠ṛaḱ ganḍo̠n, ko̠yo̠ḱ ho̠rte̠ nãwã dhạrti jiṅgi ko hame̠ṭ akada. Calao̠ paro̠me̠n mõṛe̠ jug re̠ no̠a purgạl(sạdhin) diso̠m re̠, manwako me̠naḱ koa sạriaḱ re̠ ar mimit́ o̠kte̠ re̠ mimit́ go̠ṭe̠n challenge re̠ jitkạr akana.  

South Korean Prime Minister Chung Sye-kyun Baṅgladiso̠m do̠ ńe̠l ńamo̠ḱ le̠ka kạuḍi se̠ economic re̠ lahanti ar ạḍi ackako rakaṕ akana Asia re̠aḱ o̠nto̠r re̠. Han River gaḍa daḱ saḍe le̠ka hahaṛa. Go̠ṭa dhạrti re̠n ho̠ṛko ạḍi khạndri khon ko ńe̠l akada, je̠ le̠ka ko̠ro̠na le̠kan maraṅ mũhin re̠ go̠ṭa dhạrti re̠ kạuḍi se̠ economic se̠ć te̠ko latar akana, me̠nkhan Baṅgladiso̠m do̠ ṭhik ho̠r re̠ tahẽ kate̠t́ ko lahaḱ kana. Nithõ ạḍi ae̠ma bhage kạmi ho̠rako me̠naḱa ar hõko kho̠j jo̠ṅ kana, ko̠yo̠ḱ ho̠r re̠ me̠naḱ koa LDC 2026.

Pope Francis do̠e̠ ro̠ṛ so̠do̠r akada Baṅgladiso̠m do̠ So̠na diso̠m kana. No̠a diso̠m re̠ ae̠ma le̠kan jạtiạri ar Pạrsi (bhasha) re̠n ho̠ṛko me̠naḱ ko̠a. No̠a do̠ baba aḱ e̠m akan se̠ do̠ho̠ oṭo akat́ jinis le̠ka She̠kh Mojibur Rahman do̠ baṅgladiso̠me̠ do̠ho̠ oṭo akada. Ińaḱ o̠nto̠r re̠ no̠a diso̠m do̠ me̠naḱa. O̠ne̠ o̠ko̠e̠ do̠ ạḍi bogeye̠ e̠ho̠ṕ oṭoakada ar ińaḱ go̠ṛo̠ me̠naḱa ar ińaḱ go̠ṛo̠ me̠naḱa ar ińaḱ go̠ṛo̠ me̠naḱa diso̠m lahanti be̠nao̠ lạgit́ jo̠to̠ le̠kan go̠ṛo̠.   

Cambodian Prime Minister Hun Sen, Ale̠ diso̠m se̠ć khon iń se̠ćte̠ tahẽ̠n kana ạḍi ae̠ma sarhao̠ ar jo̠har sae̠ se̠rma janam mãhã jạtiạriko̠re̠n baba boṅgobondhu she̠kh mo̠jibur rahman ar mõ̠ṛe̠ ge̠l re̠aḱ golden jubilee ńutum te̠. Baṅgladiso̠m re̠n President Mano̠tan Abdul Hamid ar Prime Shekh Hasina sarker bahadur do̠ ạḍi ce̠tan kạuḍi se̠ćte̠, somaj lahanti ar diso̠m re̠n manwako dhạrti jiṅgire̠ ae̠ma lahanti ar mońj jiwiko khe̠mao̠ e̠da.    

Turkish President  Recep Tayyip Erdogan  e̠to̠ho̠ṕ khon ge ale̠aḱ mare̠ sạgại ar dhạrti jiṅgiko do̠ mit́ gea. aboaḱ sạgại kajak lạgit́ darakan dinre̠ arhõ̠ bạṛti lahanti ho̠yo̠ḱa. Boṅgobondhu She̠kh Mojibur Rahman do̠ harkhe̠t sase̠t sahao̠, lạṛhại ar mucạt́re̠ aćaḱ jiwi alae kate̠t́ re̠hõ aćaḱ diso̠m re̠n ho̠ṛko lạgit̠́e ạguat́ koa so̠na re̠aḱ diso̠m.

Indian Prime Minister Narendra Modi  hõ aćaḱ jo̠har katha re̠ye̠ ro̠ṛ so̠do̠r akada je̠, Baṅgladiso̠m ar India do̠ mit́ te̠ ạḍi jạruṛ lahanti  kạmiko do̠ ho̠yo̠ḱ kana. De̠ne̠-Banar diso̠mre̠ ńe̠l ńamo̠ḱ kana ạḍi bhage pe̠ṛa gate, sạgại, jo̠po̠ṛao̠, tạkić aḱko saphae, je̠ le̠ka o̠t hasa boundary se̠le̠t́ e̠mante̠aḱ. Baṅgladiso̠m doe̠ so̠do̠r akana aćaḱ bhage kạmi ho̠te̠te̠ ar o̠na doe̠ purạu e̠da Mano̠tan diso̠m ạyurić Prime Minister Shekh Hasina ho̠te̠te̠. As tahe̠n kana darakan dinkore̠ hõ ạḍi ae̠ma lahanti ho̠yo̠ḱa no̠a Baṅgladiso̠m re̠.

Bhutanese Prime Minister  Lotay Tshering no̠a diso̠m do̠ janam le̠na phurgạl ar lạṛhại kate̠t́, o̠nate̠ nito̠ḱ ńe̠l ńamo̠ḱ kana jo̠to̠ le̠kan lahantiko. Ạḍi ae̠ma lahanti do̠ hoe̠ akana, calao̠e̠n se̠rma ho̠ń hiri le̠da. Kạuḍi se̠ć te̠ ạḍi ae̠ma do̠e̠ laha akana. covid-19 le̠kan mũhin o̠kte̠ re̠hõ GDP do̠ ṭhik le̠ka ge tahẽ kana. Ale̠ se̠ć khon ạḍi ae̠ma sarhao̠ Baṅgladiso̠m re̠aḱ lahanti ar ke̠ṭe̠ć te̠ rakaṕ calaḱ kana kạuḍi se̠ć te̠hõ.

Nepalese President Bidya Devi Bhandari Boṅgobondhu diso̠m phurgạl (sạdhin) talate̠ ạḍi maraṅ ho̠r do̠ye̠ jhić oṭo akada. Juạn ume̠r khon mucạt́ hạbić te̠ ạḍi  phurgạl kate̠t́ dhạrti jiṅgi doe̠ khe̠mao̠ akada. O̠nate̠ teheń aćaḱ janam mãhã re̠ tahẽn kana ae̠ma mano̠t jo̠har. Boṅgobondhu do̠ ạḍi khạndri dulạṛ tahẽ kantaya Baṅgla p̣ạrsi lạgit́. O̠nate̠ teheń Baṅgladiso̠m re̠n ho̠ṛko ṭhe̠n Baṅgla p̣ạrsiye̠ e̠m oṭo daṛe̠ akada. Nepal ar Baṅgladiso̠m talare̠ ạḍi mo̠ńj j̠o̠po̠ṛao̠ do̠ me̠naḱa, lahanti, sạhại ar supuluk diso̠m re̠n ho̠ṛko e̠mako lạgit́ kurumuṭu calaḱ kana.

Maldivian President Ibrahim Mohamed Solih do̠ Boṅgobondhu She̠kh Mojibor Rahman ạḍi maraṅ cinhạ kanae de̠mocracy diso̠m lạgit́. Ạḍi bhage kurumuṭu tahẽ kan taya phurgạl (sạdhin) diso̠m Baṅgladiso̠m re̠n ho̠ṛko e̠mako lạgit́. Uni do̠ ạḍi ae̠ma udgạu do̠e̠ e̠maḱ ko tahẽ kana jo̠to̠ ume̠r re̠n ho̠ṛko. Bongobondhu aḱ dhạrti jiṅgi kho̠n ae̠ma cecet́ aḱ me̠naḱa, rajạri, democracy babo̠t re̠. Ạḍi harkhe̠t sase̠t kate̠t́e̠ go̠ć o̠co̠ le̠nre̠hõ jao̠ge uniko mano̠t edea jo̠to̠ manwakoaḱ o̠nto̠rre̠.   

Sri Lankan Prime Minister Mahinda Rajapaksa Boṅgobondhu doe̠ tahẽ kana jiwi alae̠ kate̠t́ ho̠ṛkoaḱ sạhại se̠ lahanti lạgit́e̠ kạmi akada. Uni ho̠te̠te̠ be̠nao̠ akana phurgạl (sạdhin) diso̠m, me̠nkhan ackage uniaḱ gharo̠ńj re̠n ho̠ṛkoaḱ dhạrti jiṅgi do̠ ạḍi khaṭo̠ ge tahẽ kana. Teheń unire̠n ho̠po̠n e̠ra Prime Minister Hasina do̠ Baṅgladiso̠m nãwã te̠ye̠ tul rakaṕ e̠da. Baṅgladiso̠m re̠n ạḍi mano̠t ńutum kana Boṅgobondhu Shekh Mojibur Rahman. Baṅgladiso̠m do̠ kạuḍi se̠ economic sạkti o̠ṛaḱ kana me̠nte̠ Sauth Asia re̠ me̠no̠go̠ḱ kana.

Pakistan Prime Minister Imran Khan doe̠ me̠n akada je̠, aboaḱ su-so̠mpo̠rko do̠ arhõ ke̠ṭe̠ć jạruṛa, ar tayo̠m daram re̠nko lạgit́ nãwãte̠ be̠nao̠ rakaṕ ko jạruṛa. E̠nte̠t́ ińaḱ pạtiạu do̠ ho̠yo̠ḱ kana de̠ne̠-banar diso̠m re̠n ho̠ṛkoaḱ bhạg do̠ jo̠ṛao̠ me̠naḱa. O̠nate̠ de̠la hijuḱ tabon pe̠ diso̠m re̠n manwako lạgit́ darakan dinre̠ arhõ lahanti ho̠yo̠ḱ te̠ banar diso̠m talare̠ mo̠ńj so̠mpo̠rko te̠ar kate̠t́ mit́ te̠ kạmi lạgit́ nãwã aro jạruṛa. Noa khạtir de̠la hijuḱ tabon pe̠ abore̠n jạtiạrikoaḱ darakan dinre̠ lahanti lạgit́ bon kạmie̠ ma. 

Tumạl hoe̠ akana; https://www.thedailystar.net/backpage/news/what-world-leaders-said-50-years-bangladesh-2068025

Ge̠l irạl go̠ṭe̠n ho̠ṛaḱ jo̠har kathako do̠ o̠l so̠do̠r akana. Noko jo̠to̠ ho̠ṛge Baṅgladiso̠m re̠aḱ kạuḍi se̠ economic lahanti ar Boṅgobondhu aḱ hudis phurgạl babo̠t ạḍi ae̠ma kathako ro̠ṛ akada. Sạrige abo jo̠to̠ko ge bon aṭkar akada je̠, Boṅgobondhu She̠kh Mojibur Rahman khạtir teheń no̠a phurgạl (Sạdhin) Baṅgladiso̠m ńam akana, o̠na re̠aḱ ce̠t́ digdhạ hõ bạnuḱa. Ar teheń unire̠n maraṅ kuṛi Shekh Hasina aḱ ạyurte̠ darakan 50 se̠rma lahare̠ arhõ je̠mo̠n bạṛti lahanti ho̠yo̠ḱ Baṅgladiso̠m re̠ o̠na as bho̠rsha ar pạtia̠̣u do̠ho̠ kate̠t́ ge jo̠to̠ko bon kạmi idie̠ ma. E̠nḍe̠khan so̠nate̠ to̠l akan hạriạṛ diso̠m bon be̠nao̠ rakaṕ daṛe̠aḱa.

Mucạt́ re̠ Robindronath Ṭhạkuraḱ katha te̠ń disạ o̠coe̠t́ bon kana je̠;

Ińaḱ ńutum no̠nka te̠ ḍam ḍaheḱ ma,

Iń do̠ ape̠re̠n ge mit́ ho̠ṛ,

ar ce̠t́ hõ baṅ,

No̠age ho̠yo̠ḱ ma mucạt́ o̠poro̠m”




Teheń do Dhaka sãote 5 Bibhagre̠ hoedaḱ hoe daṛeaḱa

Rangpur, Dhaka,Ḿmensing,Chitagong, ar Shylet bibhag re̠aḱ mit́ bar jaegare̠ mit́ ghạṛigan bharḍo hoe se Ạndhi hoe são daḱ ar huḍur hoe daṛeaḱ re̠aḱ ohma menaḱa. Noa chaḍa hõ din re̠aḱ hoe –lolo thoṛa beggar hoe daṛeaḱa. Tobe oka kore coṅ arhõ thoṛa gurmi hoe hoyoḱ re̠aḱ hoe-Lolo Ạpis(Abhaoa Odhudoptor ) ko baḍae oco akana.

Som hiloḱ 29 March 29, 2021 Tikin amdaj 12 baja seć Hoe-Lolo bichnạu A̠pis(Abhaoa Odhidoptor) ren Kạmia Md. Abdul Hamid doe men keda Teheň Setaḱ khonaḱ ạyuṕ hạbić noa khobor jojaoḱa. Tobe Ạyuṕ khon noa re̠aḱ beggar hoe daṛeaḱa.

 

Source-Sonali Sanbad

 




Maraṅ Ạyurić

Ạkil hoe tayo̠mge amiń

Ńel akat́ meạń,

Ko̠yo̠ḱ thir kạmạń

O̠nto̠r po̠nḍ kago̠jre amaḱ

Citạrgeň sendrabaraea..

Mit́ Maraṅ ạyurić mon-o̠nto̠rreń ṭhại akadia…

Cedaḱ je amma ạḍi maraṅ

Amaḱ kạmi hora do̠ ạḍi…

Mońj ar napaege.

Onate jo̠to̠ jaega rege amaḱ ńutum do..

Gumanao menaḱa…

Amaḱ o̠na garjao̠ aṛaṅ do̠

Dhạrti nakha hạbić raṛaṅ raṛaṅge ańjo̠moḱ.

Am do̠  mit́ṭen jạtem em akat́lea…

Mit́ṭen phurgạl diso̠m em akat́lea…

Onate  am do̠ baṅgli jạtren Apatge

Am ge no̠a dhạrtire Baṅgladiso̠mren maraṅ ạyurić

Bo̠ṅgo̠ Bo̠ndhu Seikh Mo̠jibur Rahman

Ale ko̠ ṭhen do̠ Sheikh Saheb ge.