Dhuṛi Dhạrtiye Bạgiada Father Cornelius Murmu

Ạḍi gạhir bhabna selet́ baḍae oco hoyoḱ kana je, teheń 4 August bud bar tarasiń 2:20 tiṛ̣ić okte Rajshahi Dhormo prodesh reaḱ Bagwan ko khon mońj so mit́ bhage dare reaḱ mahkaoḱ kan baha do ńurena. Ar uni doe hoyoḱ kana santal somaj talare Sisirjạuićaḱ horte saeota sagaṛ laha seć laga idie re aćaḱ jione bitạulet́ Manotan Father: Cornelius Murmu. 

Uni do calaoen aema cando khonge Cancer rog tey jạbunlena ar Ran ocoḱ regeye tahẽ kana. Calaoen 14 July khonaḱ uni do Dhaka Ahsania Cancer Hospitalre bhortiye kana ar muskil iạte ICU re life support khonge teheń 4 August tarasiń 2:20 okte noa dhuṛi dhạrti reaḱ dulạṛ khonaḱ jaejug lạgit́ baṅ ruạṛoḱ Disom sisirjạuić hobor reye calaoena.

Uni do 26 October 1971 Sermare Rajshahi Jilạ Tanore Thana reaḱ Dibostholi atoreye janam lena. Uni do Mõṛe boeha koṛa arm it́ boeha kuṛi ko khon huḍiń utạriće tahẽkana. Uni do Calaoen 30 December 2005 Sermare naeke hudạ reye ojoḱ bahal ocolena.

Teheń uni manotan Father Cornelius Murmuaḱ nonkate noa dhạrti bagiaḱ te The sandals Times do ạḍi gạhir duk bhanae sodoreda ar ona são sãote onko gharońjren lạgit́ jiwi rareće koejoṅ kana.




DO̠Ṅ SO̠GO̠Y

Hoṛ ho̠po̠naḱ bapla re̠ juạn koṛa koaḱ maraṅ rạskạ kana doṅ sogoy. Ñeota baṅ ńam len khan hõ doṅ sogoy calaḱ do ganoḱ giya. Tobe apnar ato kho̠n hõ barhe ato re doṅ sogoy ḍher rạskạ bujhauḱa. Ar aema koṛa do tala ńindạ ko senoḱa do̠ṅ so̠go̠y lạgit. Teheń bon ańjoma doṅ sogoy reaḱ mit́ṭen golpo.

Gel (10) serma laha reaḱ katha, Matkom bir ato re Birju murmu ńutuman mit́ṭen koṛai tahẽ kana. Uni do eṅgat apat ren mit goṭen sader hopone tahẽ kana. O̠lo̠ḱ parhaoḱ te̠ okoe  ge uni são baku daṛeaḱ kan tahẽ kana. Mahasoy ko̠ hõ ạḍi ko̠ dulaṛ de kan tahẽ kana. Iskul mucạt kate college calaḱe ehop akada. Hoṛ ar diku chaḍa arhõ aema eṭaḱ jạt ren gate ko tahẽ kan taya. Enteḱ uni do parhaoḱ gidrại tahẽ kana. Jahan mela ar bapla sogoy re hõ bae calaḱ kan tahẽ kana. Acar bebohar ạḍi tet́ mońj tahẽ kan iạte ać go baba hõ hoṛ ṭhen uniak ńutum gorob salaḱ kin ńumet tahẽ kana. Kukmu tahẽ kan tạkina ạḍi maraṅ officer kin benaoeya.

Diku aḱ Eid jokheć aema din do college chuti tahẽ kana. Ar un o̠kte re onko ato sor re bapla huyuk kan tahẽ kana. Ado̠ uni ren eṭaḱ barea gate guniram ar kajek. Unkin do̠ doṅ sogoy kin reyạu idi kidiya. koṛai laṭu akan iạte ać go baba hõ thọra sạdhin te calaḱ reaḱ ạidạri kin emade tahẽna. Birju do̠ ạḍiye ñehorok kan tahẽ kana je bae calaḱa mente. Enteḱ uni ma jahan sogoy hõ bae baḍae. Menkhan uniren banar gate do ̣aḍi muruk te uni kin metadea am do̠ baṅ sogoy lagaoma. Khạli aliṅ são em tahẽna.

O̠kte do tahẽkan ńindạ gel (10) bajaḱ. O̠nko pea gate kọra do̠ sen kate manḍwa latar re ko bo̠lo̠yena. Enteḱ sereń do̠ sạrdi akan tahẽkana. Sogoy bạkin jomkao daṛeaḱ kan tahẽ kan iạte bar bạṭi hạnḍi ńu reaḱ kin cintạ keda. Birju hõ kin soṅge tora kidiya. Mit bạṭi kate kin ńu ket́ khan barhe thoṛa calaḱ kin men joṅ na. Ar Birju do kin metadeya duruṕ hataṛok. Thora ghuṛi tayom ruạṛ hijuk reaḱ katha kin metadea. Eskar re duṛup akan jokheć acka ge mit́ṭen kuṛi do hạnḍi taṅ ona oṛak reye boloyena. Ado Birju ye kuli kidiya am hom ńu baṛay geya? Birju do̠e baṅ keda. Uni kuṛi doe metadeya lajaḱ reaḱ cet́ hõ bạnuḱa. Hape seń dulam legi. Thik un okte ge okoe co barhe khon duạr do̠ ko siń kaják keda. Ar barhe re ạḍi kawa rawa do ańjomena.

Birju do ạḍiye tharbasao ena. Duạr jhićen khan Birju do barhe re aema hoṛ jarwa akankoe ńel ńamket́ koa. Adom do̠ Birju dale reaḱ ko kurumuṭu keda. Birju ar uni ren gate do̠ ạḍi ko̠ ñehor ena. Aḍe pase ren aema hoṛ do̠ Birju ko ńel thik kadi tahẽkana. Mạńjhi haṛam ar eṭak sanam ko̠ duṛuṕ kate ko̠ thik keda uni kuri do Birju bapla huyuk taya ar o̠na ńindạ un okte ge Birju do bai rạjik kan tahẽ kana.  Enteḱ kuri do̠ uni kho̠n hõ bar umer lahai tahẽkana.  Menkhan dal ar jorimana reak katha anjom kateć uni do̠ bapla re rạjiyena. nawa bạhu ante birju do̠ o̠ṛaḱ bai ruạrlena. Gati koṛa ṭhen kho̠n thoṛa paesa hatao kate bajar seć gei nir pharaḱena. Dosar hilok ac go baba ona ańjom kateć bhabna te kin laṅga cabayena.       




Bidhan sabha Bhoṭre jitạuen sanam Santal M.L.A ko̠ lạgit́ Sạgun Johar!

Jhaṛgram Jilạ re moṭre ponea Bidhan sabha kendro- Nayagram, Gopibollobpur, Jhaṛgram ar Binpur. Menkhan Jhaṛgram Loksabha kendro re eae goṭen Bidhan sabha kendro menaḱa. Ona ko do̠- Nayagram, Gopibollobpur, Jhaṛgram, Goṛbeta, Salbo̠ni, Binpur ar Bandoan. Niạ dhao niạ joto kendro rege Trinomul Congress ko̠ daṛe akana bhoṭre. Ona eae goṭen kendro modre 04 re ge santalko jitạu akana Trinomul Congress kho̠n. Bidhansobha ren nawa jitạu akan M.L.A ko̠ do̠ ko̠ hoyoḱ kana- Jhaṛgram re pạhil dhao leka  Birbaha Hansda, Nayagram re tesar dhao lekae pass keda Dulal Murmu, Binpurre Debnath Hãsda, Bando̠an re dosar dhao lekae daṛeyena Rajiblocon Soren.

Bạkuṛa Jilạ reaḱ ponea ason modre ạdibạsi soṅrokhito ason hoyoḱ kana Ranibãdh ar Raipur Bidhansabha.  Nonḍe kho̠n kin jitạu akan Mritunjoy Murmu ar Jotsna Marḍi. Purulia jilạ reaḱ Manbajar kho̠ne jitạu akana lahaten Rasṭromo̠ntri Sondharani Ṭuḍu.

Niạ bho̠ṭ re daṛe akan Sanam Santal M.L.A ko lạgit́ Santals times seć kho̠n taheyena aema manot johar. Sanam santal ko lahanti lạgit́ mit́ kate ko̠ kạmiya mente niạ Baṅlgadiso̠m ren Santal ko ko asjoṅoḱ kana.

Source-Internet




NO̠ḰÕ̠E PEṚA CAKHA LEGAEME

Dinge gate salaḱ,

Haṭiạ bajar hijuḱ calaḱ,

Haere! rạnu boṅga gargadlaḱ,

Cakhna no̠te̠ khalaḱ-khalaḱ,

Mitạńako…….,

No̠ḱõ̠e peṛa cakha legaeme!

Aḍe̠ pase̠ ńe̠pe̠l kuṛi,

Go̠ṛo̠m buḍhi tako,

Maraṅ Go̠,

Ho̠po̠n Go̠,

Tala Go̠,

Arhõ̠ atoren,

Mitạńako………,

No̠ḱõ̠e peṛa cakha legaeme!

Duṛuṕ-dupuṛuṕ,

Ńe̠lmese pante-pitạt́,

Ạ̃iṭhạ gilạs arhõ̠ hạṇḍi itạt́,

Mitạńako…………,

No̠ḱõ̠e peṛa bạbu cakha legaeme!

Ado̠mkoko so̠ṅe̠t́,

Ado̠koko o̠ṅe̠t́,

Ado̠mkoko re̠ńje̠t́et́,

Ado̠mkoko ko̠yo̠ḱ ańje̠t́et́,

Ado̠mkoko be̠t́et́,

Ado̠mkoko oṭaḱet́,

Mitạńako…………,

No̠ḱõ̠e peṛa cakha legaeme!

Ado̠mko do̠ e̠ḍhe̠re,

Ado̠mko do̠ duṛuṕ goḍhe̠re,

Ado̠mko do̠ ańjlere,

Ado̠mko do̠ sorńo̠ḱ je̠ńjle̠re,

Mitạńako………….,




Santal kạhniante̠ darae kana baṅgla cinema SUJUKI

Darae kan Eid-Ul-Phito̠r re̠ oḍoko̠ḱ kana santal ho̠ṛ koaḱ kạhni niye̠ te̠ar akan baṅgla cinema SUJUKI.

Noa cinema babo̠t cine̠ma director soib sadike meneda,disom re̠n ho̠ṛko Santali ạri cạli ar itihãs ko baḍae daṛe̠ḱa.

Diso̠mre̠n aema ho̠ṛge santal leg ạri cạli ce̠t́le̠kana o̠na bako baḍaya o̠na hudis khonge no̠a cinema do̠ te̠ar ho̠e akana.

No̠a cinema do̠ MAHI KOTHA CITRO aḱ be̠narre̠  pro̠jo̠jo̠na akadae Mostafijur Rahman ar kạhini doe o̠l akada Borzahan Hossain.

Cinema re ko ovine  akada Bangladesh jatio colocitro Siropa (puroskar) ńam akat́ ko Dilara jaman, Sahid Alom Saccu, Parveg Murad, Koci Khandakar, Kaji Raju, Kohinur Alom ona são̠te̠ 30 go̠ṭe̠n santal ovine gainahako.

Dilara Zamane me̠ne̠da, pạhil dhao̠ le̠ka santal hisạbte̠ń ovine ke̠da, ạḍi ko̠sṭo̠ ho̠ele̠na. aso̠ḱ kạnạń ạḍi mo̠ńj mit́ṭe̠n cinema pe̠ ńe̠l ńama.

No̠a cinema re̠ bare̠a se̠re̠ń ko se̠re̠ń akada diso̠mren gạkhuṛ se̠re̠ń do̠l SEṄGE̠L.Se̠ṅge̠l banḍ re̠n ạyurić john hembrome me̠ne̠da, noa cimena do̠ se̠dae re̠aḱ santal koaḱ ạri cạli ar aboaḱ jibo̠n japo̠n uduḱ re̠aḱ ko kurumuṭu akada.cinema re̠aḱ kạhni ar saṕdaṕ babo̠t ale̠aḱ me̠nte̠aḱ do̠ ce̠t́ hõ me̠nte̠aḱ do̠ bạnuḱa.ale̠ do̠ e̠ke̠n noa bare̠a se̠re̠ń são tege jo̠po̠ṛao̠ do̠ me̠naḱle̠a.mit́ṭe̠n se̠re̠ń do̠ jhumur rạṛ re̠aḱ kana ar do̠saraḱ do̠ bhinsạr rạṛ re̠ tho̠ṛa baṅgla rạṛ jo̠po̠ṛao̠ kate̠ḱ le̠ te̠ar akada.banar se̠re̠ńge  Santali ar baṅgla banar aṛaṅte̠ se̠re̠ń ho̠e akana.

No̠a cinema do̠ shoot ho̠e akana Rajshahi ar Dinajpur re̠aḱ aema jaega re̠.




21 Phebruary “Jạtiạri Go̠ Pạrsi Mãhã”

Ińaḱ pạrsi ińaḱ go̠ro̠b

Ińaḱ pạrsi ińaḱ dho̠mo̠k

Ińaḱ pạrsi ińaḱ dho̠n

Ińaḱ pạrsi ińaḱ oporom

Ińaḱ pạrsi ińaḱ man

Ińaḱ pạrsi ińaḱ abhran

Ińaḱ pạrsi ińaḱ mẽ̠t́

Ińaḱ pạrsi ińaḱ sahẽ̠t́

Ińaḱ pạrsi ińaḱ jiwi

Ińaḱ pạrsi ińaḱ ạri cạli

Ińaḱ pạrsi ińaḱ aṛaṅ

Sebel he̠ṛe̠m saḍe raṛaṅ.




Baṅgladeshren Santal Hoṛko̠ O̠nkoaќ Legcar, Pạrsi ar Sãohẽt́-04

Santali Pạrsi reaќ Jạruṛ ar Josteť– Santali pạrsi reaќ jạruṛ ar josteť ne-hoṛko usạra babon buj daṛeaќre hõ patiạu menaќa, onoliạ, onoṛhiạ ar gaenahako do pạrsi reaќ phaelaoteť, bebohar reaќ lekmanteť, jomokteť, liṭhurteť ar soṛomteťko dhorageko aṭkar-buja. Tobe Santali pạrsi babotre pasen aema hoṛaќ monrege dhukucuku hõ menaќgea, enkathae noa pạrsi ceťkate do ceť porho hoyoќa ? Baṅgladesh’re haṭ bajar, ophis ar jahãn ṭhaonakore goṭaṭạḍige Baṅglate roroṛ ar oќol hoyoќ kana. Enḍekhan Santali pạrsi bạgi giḍilekhan ceť loksan hoyoќa ? Abokoaќ noṅkan cintạ reaќ roṛ ruạṛ do ceť emkoќa ? Enhõ iń do noṅkań menkea.

Go pạrsi do manwa lạgiť Sisirjạuićaќ miť heṛan dange. Manwa do aćaќ go-pạrsitegeye oromoќ kana cele jạt kanae mente. Pạrsitege uni do aćren jạt sãoteye tol miťakana ar helmelreye tahẽn kana. Noa iạtege nij jạtaќ pạrsi baḍae do ạḍige cạhitaea. Ar pạrsi banaḍae kạcikom tahẽn karonte hoṛaќ hudis daṛe hõ eṭeť esedoќa. Ente manwawaќ hudis ar gunạn do pạrsire ṭehãḍ katege dukạna. Ar hudis gunạnre ṭonṭalen khan ạkil baṛhaoteť hõ ṭạrhiќa.

Noa chaḍa ar miť katha hudis tiạќ jạruṛ kana; ato somajre Santal hoṛko do nit hõ Santali pạrsiko roroṛkana. Miť bar shiknạt hoṛko oktere Baṅglako roṛre hõ gharońjre do ḍherkaete Santaliko roṛeť kana. Aboren go-baba, boeha misera, apto gusṭikoaќ dinạm din reaќ hudis gunạn eneć, sereń, boṅga buru, Sisirjạuić ṭhen raќ koejoṅ, jotoaќge Santalite hoyoќ kana. Miť kathate roṛkoќa disomren Hoṛko do Santali legcarko manao ạgueť kana. Ar noa legcar do nit hạbić ḍher niphuṭgea. Note ne-hoṛko do dhorage sikhnạt hoṛko cetanre as bhorsa menaќtakoa enkathae ạyur sotoќko ńama. Somaj reaќ licạṛ, bạṛićteť do sikhnạt hoṛko daraete sudhrạu ar keṭeć aroќa. Enḍekhan Santal hoṛko do Santali pạrsi baṅ baḍae do baṅa, bickom jạruṛtege ceť dohoe lek kantabona. Khạjuk babon ced, Santal jạt lạgiť aboaќ oka kạmi lek menaќ ona do ḍherkaete nahakoќa. Un do aboaќ bemurwạd ar licạṛteťge bậṛti sodoroќa.

Arhõ khạndriń macha hudisle khan ńelabon manwa jiṅgi reaќ khodteť do ạḍi gạhir ar phaelaogea. Noa dhạrtipurire manwawaќ jiṅgi reaќ motlob do menaќgea. Enḍeteṛoṅ manwa do bańcaoќ lekan bańcao bon menjoṅ kana. Ar noa bańcao lekan bańcao mane do apnar jạtrenko ńir bạgiakote eskar bańcaoќ ar cheć beć jom-ńũ ar bin kosṭte jingi bitạu do baṅ kana. Bickom manwa do apnar jạt, somajre tahẽ kate dhorage kusi rạskạ, haron kosṭo, as bhorsa, hados joto lekan aohal (environment) se obosthare miť bhedan ar sạbit jiṅgige khemao bon menjoṅ kana. Ar noa bhedan ar sạbit jingi do miťgoṭen manwa aćaќ somaj jingiregey ńam daṛeaќa. Enḍekhan manwa aćaќ somaj soṅge jopoṛao dohoete suluk ar helmelte tahẽn jạruṛ kantaea. Menkhan nij jạtaќ pạrsi baṅ baḍaekanić do aćren jạt sãote jopoṛao komoќ kantaea ar bại bạiteye geť begar idiќ kana. Uni do nij jạtaќ legcar ar somaj reaќ soṛomteť bae aikạua. Jạt, somaj lạgiť daya dulạṛ reaќ jharna do ańjeť rohoṛoќtaea. Un do apnar jạtrenko são, emon se aptoko são hõ epem gopoṛo komoќa. Ar onkan hoṛ cetanre jạtaќ as hõ hucạgoќa. Noṅkate apnar jạt sãote somaj jingi hõ lebṛeć calaќtaea. Emon se hoe botejoќa somaj jingi adoќte apnar jiṅgire eklage bujhạuќa. Ar noṅkate hoṛ do be-somaj jiṅgi senko ạwiloќa. Un do bapla bihạ lạgiť muskilaќ ńeloќa. Ar atma-jiṅgi, somaj-jingire samojos (balance) adoќte manwa jiṅgi reaќ heṛan bhed se khod, motlob ar sạbitteť do dhund cabaќa.

Ado ma Santal jạt ar pạrsi babotre ḍher kathań roṛkeťa. Noate do ạikhạ bạń buj ocoeť kana enkathae eken Santali pạrsi bon ceť dohoea. Baṅa, Santali pạrsi são sãote abo Bangladesh’ren Hoṛko do Baṅgla, Iṅrạji ar eṭaќ pạrsiko hõ ceceť hoyoќ tabona. Baṅgla do abo janam disom reaќ pạrsi kana. Noa disomre tahẽn ar apasul lạgiť Baṅgla pạrsi ceceť do jạruṛ kangea. Iṅrạji do dhạrtire jạt jạtrenko são jopoṛao tahẽn, disom duniạ daṛãn, nana lekan cetan sikhạuna hameṭjoṅ ar apasul lạgiť jạruṛkana.

Ar Santali do goaќ pạrsi, apnaraќ gorob, oќporomoќ ar jạt bhạiko são helmel ar gopoṛore jiṅgi bitạu lạgiť ceťjoṅ ạḍige cạhia. Ona lekare iń doń menkea Santali pạrsi ṭikạu doho ar lahãṭ ocoe do jạruṛgea. Ar noa pạrsi do noṅkate bon lahãṭ oco daṛeaќa-

  1. Apnar gharońj ar somajre Santali pạrsi beohar cạhia.
  2. Gharońjre gidrạko Santali ceť ar paṛhao ocoko hoyoќa.
  3. Santal atore menaќ iskul, okako do Mison ar ato hoṛaќ goṛote calaќkan onḍe gidrạko Santali paṛhao ocoko hoyoќa.
  4. Okare Santal isại hoṛ ḍher menaќko onḍe do Santalite hõ girjạќ reaќ ạt dohoe jạruṛ kana.
  5. Santal hoṛko miťjoṭ kate Santalite patak/ khobor kagoc onḍoṅ daṛeaќa.
  6. Girjạ Kạlisiạ do Santali pạrsi beohar reaќ ạt doho ar ać hõ jạruṛ okte beohar lekkan taea. Noa babot do manotan naeke/pạdriko, pasṭorko akoaќ dupuṛuṕkore roṛ rakaṕ ar guni bhạbiќ jạruṛ kantakoa.
  7. Santal hoṛko talare asokaete Bangladesh ar India mudre Hoṛaќ legcar, sãohẽť reaќ epem, jogajog ạḍi ãṭ jạruṛ menaќa; enḍekhan aboaќ legcar, pạrsi, sãohẽť do napae tear rakaboќa ar miť eṭagić bon uskur udgạuoќa.

Mucạťreń mena Santali pạrsi do baṅ licạṛa. Hoṛkoaќ kurumuṭu begorte ḍhilạuakan menaќa. Enhõ as menaќa noa pạrsi do tirejuge jiweť tahẽna ar baha lekage bomborkoť saṛ pasnaoќa.  (Mucạt’)

– – – – – – – – –  – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – – –

  • Onol reaќ kho̠ṛo̠ tumạlakan-
  1. State Formation Among Tribals, (A Question for Santal Identity), by A B Chaudhuri, India;
  2. Land or Religion? (The Sardar and Kherwar Movements in Bihar 1858-95), by John MacDougall;
  3. cwðge½, muvIZvj we‡`ªvn msL¨v, 1995| cÖKvkK Z_¨ I ms¯‹…wZ wefvM, cwðge½ miKvi;
  4. Catholic Beginnings in North Bengal, by Late Fr. Luigi Pinos, PIME, Bangladesh;
  5. Arhõ miť bar huḍiń onolko khon,

Mn. phadar Cattaneo (PMIE, Italian)- Nui manotan phadar do tayomte Rohanpur (Bangladesh) Katholik misonrey tahẽ kana ar nui do British amolre Jitu Hembromaќ Adina gaṛ dokhol ar East Pakistan amolre Nachole thanare Ila Mitrawaќ  laṛaonare puliskoaќ ti khon aema Santal Hoṛ (Isại, Be-Isại) koe bańcaoleťkoa)

 




Kudum re̠ Kũṛit́ kũṛit́

         Mase̠ boe̠hako lại tabo̠npe̠ kudum re̠aḱ bhe̠d ko:

  1. Kudum kũṛit́ kũṛit́ co̠ṭ rema gidi tukạ loḱkan, pheḍrema bumbuć hakoe bhuṛbhuṛạuḱkan. Mase lạipe ce̠t́?
  2. Kudum kũṛit́ kũṛit́ Bap cikạn co̠̠ko̠̠n be̠ṭa kạbnuć. Ce̠t́ hoyoḱa no̠a do̠̠?
  3. Kudum kũṛit́ kũṛit́ parko̠m latar gayaṅ guyuṅ. Niạ do̠̠ bhala ce̠t́?
  4. Kudum kũṛit́ kũṛit́ Gaḍa aṛe̠ aṛe̠te̠ bạnduk ṭenḍar.
  5. Kudum kũṛit́ kũṛit́ Gaḍa aṛe̠ aṛe̠te̠ ṭukuć to̠pa. Mase̠ bhala lạime ce̠t́ kana?



Rajshahire URÃO ar PAHAṚIẠ hoṛ koaḱ Eneć Sereń haparao

Rajshahi reaḱ Godagaṛi upojilạ re Adibạsi Urạo jạtigusṭi reaḱ 9 goṭen ar pahaṛiạ jạti gusṭi hoṛ koaḱ 4 goṭen Rokkha gola gãota koaḱ seledoḱte bạchri eneć sereń haparao ạḍo jakjomok selet́ hoe purạu akana. Godagaṛi reaḱ 35 goṭen Rokkha gola Ato gãota ko noa bạchri eneć sereń haparaore ko selet́ lena

 “Bred for The world” Germany reaḱ kạuḍi goṛo sohot́te CCBDO- Rajshahi aḱ sapṛaote noa akhṛa do hoe purạuena.Noa akhṛa reaḱ tesar din hiloḱ do Urạ̃o ar pahaṛiạ hoṛkoren Rokkha gola eneć sereń gãotako noa akhṛa redoko selet́ lena. Teheń Robibar Upojilạ reaḱ Deo paṛa Union Sent Joseph Junior High Schoolre noa akhṛa do sapṛao hoelena.

Setaḱre Jạtiạri sereń ar Disom phurgạl jhạnḍi uḍạu talate goṭa din reaḱ  akhṛa kạmi hora reaḱ uḍhạure Maraṅ peṛa lekate selet́e tahẽkana Upojilạ Awamileage ren dạyik  ńam akat́ sabha mukhiạ Abul Kalam A̠zad.

Bises peṛa lekate selet́ ko tahẽkana Deopaṛa union parisod ren Mahila member Kostantina Hasda Pahaṛiạ Baisi Mukhiạ ṛasiạ ren lekha dupuṛuṕić Avilas Biswas, ar pathor ghaṭa Rokkha gola sãota ren mukhiạ Ujir Ekka. Noa akhṛa  ạḱyurre sabha mukhiạ doe tahẽ kana Rokkha gola gãotaren sabha mukhiạ Ojoe Minj. CCBDO seć khon udgạu gapal maraoe dohokeda ona sãotaren ńeljutić ạpis kạmiạić Arif.

Eneć sereń akhṛa haparao re bohoḱ katha do tahẽ kana “Urạ̃u ar Pahaṛiạ hoṛkoaḱ Bapla”. Akhṛa reaḱ noa haparao ren Bicạrok/bachnao ko doko tahẽkana Avilas Biswas, Ranjit Sauria ar sahabuddin Sihab. Eneć sereń reaḱ noa akhṛare Pahaṛiạ horkoaḱ haparaore pạhil ṭhão doko hameṭ keda Napit paṛa Eneć sereń gãota ar mit́te Dosar Ṭhão dokin hameṭ keda Golai ar Ḍaiṅpaṛa. Urạ̃o Hoṛkoaḱ haparao re pạhil ṭhạ̃o doko hameṭ keda Pathor ghaṭa noa chaḍa Dosar ṭhạ̃o do Belḍaṅga ar tesar ṭhão do Sahana paṛako hameṭ keda. Noa akhṛa doe ạḱyur keda CCDBO ren cecet́ić Ạpisar Nirabal Islam ar uni goṛo redoe tahẽkana Manik Ekka.

Source- Sonali RR




Nobabgonjre̠ Santal koaḱ Aḱ-sar tuń Haparao

Hola Sokolbar do Dinạjpur ̠reaḱ Nobabgonj re̠ Ạdibạsi Santal koaḱ mit́ Aḱ Sar Tuń haparao Ạḍi jak-jomok selet́ hoe purạuena.Upojilạ re̠aḱ Golabaṛi Marsal Juạn Gãota ar Khilạḍiạ (Sporting) Gãota noa haparao dokin sapṛao leda.Ạdibạsi santalaḱ apnar sodoroḱ ạricạliko modre̠ Aḱ Sar do mit́t̠en maraṅ cinhạ kan gea.Santal kodo nit hõ Aḱ Sar do akoaḱ bańcaoḱ re̠aḱ ḍhal lekako hudiseda. Noa Akhṛa re̠aḱ etohoṕ rege Upojilạ Ạdibạsi Chairman Norens Murmuaḱ Ạḱyurte gapal marao akhṛa do ehoṕ ena,noa akhṛare̠ Maraṅ peṛa hisạbte seṭere tahẽkana Upojila Nirbahi Officer(UNO) Ms. Najmun Nahar ar Bises peṛa lekate̠ damanaḱ galmaraoe lại cal keda Gram Bikash Kendrore̠n Ạḱyurić Sara Marndi ar Upojila Mahila Vice Chairman Parul Begum. Noa Aḱ Sar tuń haparao Akhṛare̠ mimit́ dol 3 hoṛ kate̠ jotore̠ 16 goṭen Dolko selet́ lena. Noa Haparao re Jahan pur do Pạhil Rajbaṛi do Dosar ar Baṛko ṭola do Tesar ṭhãoe hameṭ keda.

Source- Beautiful Dinajpur.