30 March khonaḱ Iskul-Kolej Jhijoḱ kana

Korona Mãhãmạri re̠aḱ mit́ serma tayo̠m bond tahẽkan sanam Iskul Kolej do̠ darae kan 30 March jhić hoyoḱ kana tobe nit hõ baṅ jhijoḱ kana Pạhil Iskul ko calaḱ kan gidrạ koaḱ Kilạs do.

Sanicar ńuhum okte̠ Sacibaloere̠ Montri porisod Bibhag re̠aḱ Montri Porisod Kandhare̠ joto Montronaloe ko re̠aḱ dupuṛuṕre̠ noa do goṭa hoe akana.

Dupuṛuṕ mucạt́re̠ siknạt Montri Dr. Dipu Muni noae lại jạhir keda,.

Noa Dupuṛuṕre̠ Cas-bas Montri Md. Abdur Rajjak,Tottho Montri Hachan Mahmud,Sorastro Montri Asadujjaman Khan Kamal,Prathomik ar Gonosikkha Proti-Montri Md. Jakir Hossain setxer ko tahewkana.

Montri doe menkeda Prathimik, Maddhomik,ar Ucco Maddhomik darja re̠aḱ sanam siknạt gãota ko do̠ darae kan March cando re̠aḱ 30 tạrik jhijoḱa. Pạli-pạlire̠ pạhilre̠ mõṛe̠ kilạs,ge̠l kilạs, ar gel bar kilạs do dinạmge calaḱa. Ar e̠ṭaḱ kilạs re̠aḱ paṛhaoḱ kodo haptare̠ bardin, pe din onkate̠ bại- bạite̠ laha leka ạgu ruạṛ hoyoḱa. Tobe Pạhil kilạs(Prak-Prathomik) darja re̠aḱ Iskulko do̠ noa ko Iskul jhić tayo̠m goṭa hoyoḱa mente̠ Montri doe baḍae oco akana.

Iskul Kolej ko jhić lahare̠ sanam lekanaḱ sapha-sạphi kạmiko sạt akana mente Montro dpe baḍae oco akana. Noa chaḍa hõ Iskul jhić lahare̠ge Joto Mahasoe̠ ar Kạmiạko Korona re̠aḱ Ṭikạko hatao̠ sạta mente̠ Montri doe asoḱ kana.

Disomre̠ calaoe̠n serma 8 March Korona re̠n pạhil jạbune̠n hoṛe ńame̠n tayom1 17 March khonaḱ sanam siknạt gãotako bond menaḱa, ona tayom aema dhao ona bond re̠aḱ dinbaḍhao idi hoe lena.

Maraṅ Montri calaoe̠n 22 February Montri koaḱ d́upuṛuṕ sabhare̠ Iskul-Kolej jhić gapal maraore̠ noa re̠aḱ hudis re̠aḱe̠ metat́koa sanamko. Korona re̠aḱ kạhil ko nit do aema komao akanate̠ tis khonaḱ Iskul-Kolej ko jhić hoe koḱa noa re̠aḱ ganḍon galmaraoe̠  menleda uni do. Ona men katha cetanre̠ gapalarao katege darae kan 30 March khonaḱ Iskul- Kolej jhić re̠aḱ do goṭa hoe akana.

Source-Sonali RR




CEDAḰ CO̠ ?

Cedaḱ co̠…

Koṛage ńuiako hạṇḍi,

Ńameam goṭa ṭạṇḍi,

Cakhnatae do̠ Sim sạṇḍi,

Ać do̠ bole Jharkhaṇḍi.

Cedaḱ co̠…

Aṅga puṭạḱ godam suṇḍi,

Sãote tahe̠n lać kaṭa In kuṇḍi,

Calaḱ ako Bagmuṇḍi Jarmuṇḍi,

Aema ro̠ko̠m Iṅgrạji baraṇḍi,

Ge̠l mit́ pạris Hembrom,

Hansdaḱ,Baski,Besra,Soren,

Ṭuḍu,Kisku,Pauria,Cõ̠ṛẽ̠,Murmu,Maraṇḍi.

Cedaḱ co̠…

Bako bachao bạhu kuṛi,

Ńamkedeae mit́ ge̠le̠ gidrạ eṅgat ayo rạṇḍi,

Cahey menet́ chại baṅ se̠ nạṇḍi,

Oṛaḱre do̠ jo̠mạkin daka daḱ mạṇḍi,

Menaḱkore hõ̠ caole pe̠re̠ć jạrṇḍi.

Cedaḱ co̠…

E̠ke̠n menaḱtape kạu-kạu,

Metape kạnạń hendạ hạu,

Alosepe ńuia hạu,

E̠nho̠ bape bujhạu,

Ar tinạḱiń ro̠ṛa,

Iń rạput́ moca phogṛa.




Kuṛi ho̠po̠n koaḱ lahanti ar ạidạri lạgit́ GO̠GO̠ BABA aḱ ge dạyik .

Gharo̠ń̠j  me̠naḱ́ te̠ So̠maj ṭikạu me̠nak̇́ a . gharo̠ńj baṅ tahẽle̠n khan so̠maj baṅ tahẽko̠k̇ a . So̠maj me̠nak̇ te̠ ḍ̣anṭao̠ me̠nak̇a, ạn me̠nak̇a, o̠nkate̠ ạri cạli le̠ka o̠kte̠ nạpit re̠ak̇ kạmi ko napae̠ te̠ paro̠mo̠k̇ kana.

Gharo̠ńj re̠ mae̠jiu se̠ kuṛi ho̠po̠n ko bako tahẽle̠n khan ạḍi mo̠ńj gharo̠ńj do̠ baṅ ho̠yo̠k̇a .gharo̠ńj re̠ak̇ kạmi ko ạyur idi lạgit́ kuṛi ho̠po̠n se̠ maejiu ko̠ak̇ do̠ ạḍi ge jạṛur me̠nak̇a .Dhạrti sirjạu o̠kte̠ re̠ak̇ bon disạ le̠khan bon bujhạu daṛe̠ak̇a , sisirjạuić̕ jo̠to̠ak̇e  sirjạuke̠t́ o̠kte̠ re̠ jo̠to̠ ge manan se̠ sajao̠ do̠e̠ ńe̠l ke̠da, me̠nkhan manwa se̠ baba ho̠ṛ do̠ be̠manan ge̠y ńe̠l kedea,tinre̠ maejiue̠ te̠ar kedea un o̠kte̠  manwa do̠ manan ge̠y ńe̠l kedea . O̠na te̠ aboaḱ jio̠n kore̠ bo̠n hudis jo̠ṅa kuṛi ho̠po̠n se̠ mae̠jiu koaḱ do̠ tinạḱ jạruṛ me̠naḱa gharo̠ńj kore̠ .

Santal so̠maj re̠ kuṛi hopon koaḱ jion bon ạri bạndhie ma, onko do̠ ạḍi huḍiń huḍiń khon ge gharońj re̠aḱ kạmi ko̠re̠bon he̠wa koa ar o̠nkate̠ gharo̠ńj re̠aḱ kạmi ko do̠ ạ̣ḍi ko gạkhuṛo̠ḱa  . O̠nate̠ tayo̠m din ko̠re̠ gharo̠ńj re̠aḱ kạmi lạgit́  jãhãn muskil do̠ bako bujhạua. Kuṛi ho̠po̠n ko do̠ gharo̠ńj re̠ tahe̠n o̠kte̠ re̠ gharo̠ńj re̠ak̕ kạmiko sambṛao̠ kate̠ bahre̠  income̠ se̠ upại lạgit́ hõ ạḍi ko gạkhuṛa , ar daya mãyã te̠ hõ ạḍi ko pe̠re̠ć a .

Ume̠r hoe̠le̠n khan kuṛi ho̠po̠n ko do̠ bon bapla ye̠t́ koa , ar jãhãn so̠mpo̠d do̠ babon e̠ma ko kana ,e̠ke̠n o̠ka danko ńame̠t́ o̠na moto̠ ge bon e̠mako kana . Bapla tayo̠m do̠ janam o̠ṛaḱ re̠aḱ ce̠t́ ạidạri hõ baṅ tahe̠n taya, uni do̠ e̠ṭaḱ ho̠ṛ̣ e̠nte̠ bidạ hilok̇ ge bon jimạ akadea e̠ṭak̇ ho̠ṛaḱ tire̠, niạ kan gea ạn se̠ dhara kuṛi ho̠po̠n be̠la re̠. Bapla  kate̠ ge bo̠jha do̠ rawalo̠ḱ tabona, uni lạgit́ te̠ ḍḥe̠r bhabna do̠ cabaḱa. No̠nka obostha do̠ se̠n idiḱ kana kuṛi ho̠po̠nko  lạgit́ . No̠nka ge se̠n idiḱa ạn se̠ dhara do̠? Se̠ bon phe̠rao̠a? Khạṭi ge bon phe̠raoa, gharo̠ńj re̠n gogo baba ge kin daṛe̠ak̇a no̠a dhara phe̠rao̠ do̠ . Khạṭi ge gharo̠ńj re̠n kụri ho̠po̠n kan khane̠ uni hõ bakhra doe̠ ńama gogo babaaḱ o̠ṅso̠ khon . E̠nte̠ lạṛhạ̣i re̠n o̠lo̠k̇ić  KAZI NUJRUL ISLAM do̠ maejiu ko̠aḱ Ono̠ṛhẽ̠ re̠y me̠n akada ,” DHẠRTI RE̠ JÃHÃNAḰ MARAṄ AR MOŃ̕jAḰ  JAE̠JUGAḰ TE̠ARAḰ ORDHE̠K DO̠ MAE̠JIU AR O̠RDHE̠K DO̠ BABA  HO̠ṚE̠ TE̠AR AKADA”   o̠na  te̠ gogo ar babawaḱ te̠araḱ khon o̠rdhe̠k baṅ re̠ hõ tho̠ṛa bakhra ńam le̠k kanae̠ e̠nte̠ gogo baba re̠n ho̠po̠n kan ge̠ae̠. O̠nkate̠ janam o̠ṛaḱ khon ge ạidạri do̠ tahẽ̠n kan taya ar o̠na ạidạrian te̠ Jãwãe̠ o̠ṛ̣aḱe̠ se̠n le̠n re̠ o̠nḍe̠ hõ ạidạri do̠ tahẽ̠n taya ,ar ạidạri khon ge lahanti ho̠yo̠k̇ taya ar lahanti khon ge dar̠e̠ do̠e̠ ńama ar man mano̠t hõ tahẽ̠n taya .




Bir banṭa sipạhi Kạnhu Murmuaḱ jạtiạri mãyãm gohare̠ manot johar

Teheń do̠ 23 February 1856 Serma re̠aḱ teheńaḱ dinre̠ santal Hul re̠n dilgạriạ bir banṭa Sido Murmure̠n boeha Kạnhu Murmuaḱ pạsiko hoe ocoleda aćaḱ apat ḍinḍa Bhognaḍihi atore̠.

Santal Hulre Kanhu do̠ ạḍi gạkhuṛ ar dilgạriạ lạṛhaiyić hisạbte̠ namḍake  tahẽkana. Ona oktere̠ uniaḱ umer amdaj 30-32 tahẽkan taea. Santal Hulre̠ uni do̠ Sidore̠n asol sipạhikore̠n aḱyuriće bahal ocolena.

Ona iạtege kạnhu ge sanam lạṛhại re̠aḱ sapṛaoḱ ar jhãp em babot do unigeye lahaḱ kan tahẽkana. Tinre̠ Kạnhu lạṛhại reye ghạl ocoye̠na unre̠ ar bar boeha Chand ar Bhairo do uni Hajaribag te̠kin idi kedea, unrege onko do̠ horre̠ ko saṕ ocoye̠na.

Kạnhu ar unire̠n bokot boeha Chand ar Bhairo do̠ 30 November tạrik 1855 sermare̠ Kuńjora Jamtaṛare̠n sordar Ghatwal Jorowar Siṅ hotete̠ko giriptar ocoye̠na, Uni sordar do̠ noa khạtirte̠ 900 Rupi siropae ńamleda, one oka do un oktere̠ aema ge tahẽkan.

Kạnhu Giriptar tayo̠m uni do̠ souṛi kạd oṛaḱte̠ko kol kedea. Onḍe uni do̠ 3 cando lạgit́ko doho kedea.

Bises Commissioner WH Eliot  one okoe do̠ Kạnhu bicạre̠ lạgit́e̠ bachao ocolen, uni do bicạr kate̠ kạnhu bicạrkate̠ goć ocoye̠ re̠aḱ raie em keda. Leftanent  Governor Kạnhuaḱ pạsi re̠aḱe khạṭi akada ar hukum keda je̠mon uni do̠ ać apataḱ ḍinḍa ato Bhognaḍihi rege ko pạsíe̠.

Kạnhu do̠ Siuṛi khonaḱ 16 February 1856 serma ạḍi aema sipạhiante̠ Bhognaḍihi te̠ko ạgu kedea, onḍe̠ do̠ arhõ gạkhuṛ sipạhi koko dohoke̠t́ koa onḍe horhoe lạgit́ ado Kạnhu do Choṭo laṭ ṭhe̠n ko soprot kedea. Kạnhu Murmu do 23 February 1856 amdaj ńindạ 2 baja sećko pạsi kedea. Noa pạsi doe hoe purạu oco keda São Commissioner  E Tailors

Kạnhu Murmu pạsi okte Bhognaḍihi re̠ko tahẽkan Pulis Ạpisar koaḱ ńutum

  1. Bradley Bard,.
  2. TE Webster (Bises Commissioner)
  3. Tailors.
  4. Togood. (Magistrate)
  5. Jems Pontent.(Superintendent damin-koh)(

 

Source- Santal Hul  Soren E J

Santal Pargana re̠ak Nagam Marenaḱ ḍinḍhạu ar sãohet́. Dr. Dinesh B N




K O R O N A

Korona! Korona!! Korona!!!

am do̠ o̠ka kho̠ne̠m se̠ṭe̠r akana

iń do̠ń se̠ṭe̠r akana

cin diso̠m re̠aḱ huaṅg naṅgraha khon   

bo̠to̠r, bo̠to̠r ạḍi bo̠to̠r

go̠ṭa so̠maj re̠ ạḍi bo̠to̠r.

Eho̠ṕ ke̠dako lockdown

Mocare̠ko hurạṛ ke̠da mask

O̠ṛaḱ re̠ko do̠ho̠ ke̠t́ko home quarantine

 Niyo̠m ke̠dako o̠kte̠ nạpit re̠

haṭ bajar, bạnij be̠par

hante̠ nate̠ bạṅ daṛan

re̠ṅge̠ć nacar santal ho̠ṛbon

paṛao̠ e̠na ạḍi haro̠n re̠.

Nito̠ḱ do̠ se̠ṭe̠r akan vaccine

Hatao̠ mabon jo̠to̠ko bin bo̠to̠rte̠

rukhiạ bon ńam jo̠ṅa

Korona le̠kan maraṅ ro̠g khon.




Chapai Nawabganjre̠ Gogo Pạrsi dạbite̠ Khoboriạko são Uttar Boṅgo Ạdibasi Forumaḱ(Saṅbadik)Sabha

Santali Pạrsite Oloḱ paṛhaoḱ puthi Chapa sodor,Jumi jaega re̠aḱ muskilaḱ ar sarkari nukrire kouṭa ńam ruạṛ  selet́ 5 dopha dạbi samaṅ kate̠ Saṅbadik Dupuṛuṕ ko hoe oco akada Uttar Baṅgo Adibasi Forum. Teheń Som hiloḱ Chapai nawabganj Press Club re̠aḱ khoboriạ koaḱ sabhare̠ noa re̠aḱ olaḱ katha koe̠ paṛhao ańjomat́ koa Uttar Boṅgo Adibasi Forum re̠n Secretary Advocate: Provat Tudu. Ona sabha re̠aḱ olaḱ gapal maraore̠ men hoe akana je, Disom re̠ak Uttar nakhare̠ Adibasi re̠n aema jạt p̣ạrsire̠n hoṛko nit do̠ disom re̠aḱ lahanti seć calaḱ ḍahar khonko taenom gea, noko Nrigusṭire̠n kạṭić gidrạko jate akoaḱ gogo pạṛsite̠ ạkil bidiạko hameṭ daṛeaḱ ona iạte sarkar do̠ disom re̠n 6 goṭeć jạtre̠n hoṛko lạgit́ kạṭić gidrạ koaḱ puthiye  chapa oḍok akada, menkhan bhabna re̠aḱ katha nit hõ santal Adibasiko lạgit́ do̠ gidrạ koaḱ puthi do baṅ chapa oḍok lena. Adibạsiko do nit hõ ako disomre menaḱ korehõ porobasi lekage menaḱ koa, jumi jaega ko khạtirte̠ jaoge aema lekan jobor dokhol, haron, botor uduḱ kate̠ bạṛić hoṛko nit hõko rećet́ koa adibasi hoṛko.

Teheńaḱ noa sabhare̠ 2022 serma bhitrire̠ santal gidrạko lạgit́ gogo pạrsite pạhil cet́joṅ puthi chapa sodor, nukri re kouṭa bahal ruạṛ,Korona re̠aḱ Ṭikạ ńam lạgit́ khạṭijoṅ emanteaḱ 5 dopha dạbi purạu lạgit́ Sarkar ṭhen  ardas samaṅ hoyena.

Noa sabha reaḱ gapal maraore̠ selet́ ko ́ahẽkana Uttar Boṅgo Adobasi Forumre̠n Sabha mukhiạ Mr. Hingu Murmu,Chapai jilạre̠n Secretary Mr. Kornrlius Murmu, Forumre̠n mit́ ạḱyurić Mr.Modon Murmu,Bison Mijon, Rumali ar Munika Soren.

Source: Chapainawabganj News, 22.02.2021




Dhamoir haṭre Adibạsi Kirsạn Apnarteye goćena.

Naogaon re̠aḱ Dhamoirhaṭre̠ Siblal hasda(52) Ńutuman mit́ Kirsạn hoṭoḱre̠ baber tol kate̠ye̠ goće̠na.

Baḍae̠oḱ kana Upojilạ re̠aḱ Khelna Unionre̠ me̠naḱ Udoesri Atore̠n Siblal Hasda aḱ mạ̃ṛi calaoe̠n Bud hiloḱ setaḱre̠ oṛaḱ khon dạkhin nakhare̠ menaḱ Rabindra Ũrao aḱ mit́ṭe̠n Kanṭhaṛ bagwanre̠ hoṭoḱre̠ pạsi akan mạ̃ṛi ato hoṛko ńe̠l ńam keda. Khobor ńam kate̠ thanare̠n pulis ona mạ̃ṛiko hatao keda. Siblal Hasdaḱ re̠n barea bạhu, barea koṛa arm it́ kuṛi menaḱ kotaea. Ato hoṛko lạieda mit́ okte̠ uniaḱ aema dhon duribko tahẽkan taea. Menkhan murti karbar re̠  bolo kate̠ uni do barea gharońjante̠ye eken ti caba lena. Onage uniaḱ pạsi gujuḱ re̠aḱ karon hoe daṛeaḱa.

Dhamoirhaṭ thanare̠n daroga Md. Abdul Momin doe meneda mạ̃ṛi do hatao kate̠ moena todonto lạgit́ morgte̠ kol hoe akana.Niạ hạbićte̠ Thanare̠ okoe hõ jahan ijạhar do bako em akada.

Source-jago adibasi jago..




21 Phebruary “Jạtiạri Go̠ Pạrsi Mãhã”

Ińaḱ pạrsi ińaḱ go̠ro̠b

Ińaḱ pạrsi ińaḱ dho̠mo̠k

Ińaḱ pạrsi ińaḱ dho̠n

Ińaḱ pạrsi ińaḱ oporom

Ińaḱ pạrsi ińaḱ man

Ińaḱ pạrsi ińaḱ abhran

Ińaḱ pạrsi ińaḱ mẽ̠t́

Ińaḱ pạrsi ińaḱ sahẽ̠t́

Ińaḱ pạrsi ińaḱ jiwi

Ińaḱ pạrsi ińaḱ ạri cạli

Ińaḱ pạrsi ińaḱ aṛaṅ

Sebel he̠ṛe̠m saḍe raṛaṅ.




Ekushe Man Cinhạko Ńam keda 21 goṭen sãota Bhạlaian Disom Rạsiạ

Niạ serma ekushe re̠aḱ manko ńam keda 21 goṭen ńum uduḱ ganoḱ diso̠m susariạ.teheń sạnicar din raj naṅgraha re̠aḱ Osmani dinisạ  chaṭkare̠ maraṅ Montri pahṭa khonaḱ noa man-manot doe̠ tul- calat́ koa Mukti juiddho Bisoyok Montri A K M Mojammel Haque.Noa Oktere̠ virtual te mit́e̠ tahẽkana Maraṅ Montri Sheikh Hasina.

Niạ dhao do̠ Bhasa(Aṛaṅ) lạṛhạire pe hoṛ, Muktijoddho pahṭa seć khon pe hoṛ, Silpokola khonaḱ eae hoṛ Bhasa(aṛaṅ) ar Sãohet́ khonaḱ pe hoṛ, ar Khoboriạ, Siknạt,(Gobesona)khondroṅ-Ganḍon, Kạuḍi niti, ar Sãota- susạr noa ko joto khonaḱ mit́ hoṛ katet́ Man- Manot ko em ocoḱ kana.

Noa man-Manot ńamket́ kodo Muktijuddho Bisoyok Montri ṭhen khonaḱ apan apin Man cinhạ ko ataṅ keda ar Okoe kodo hanapuri akan Man- manot ko ńam keda onkoaḱ Man Cinhạ do onko pahṭa khonaḱ Gharońjren ko ataṅ keda.

Aṛaṅ(Bhasa) Lạṛhạire oṅsoṅ jopoṛao tahen reaḱ cinhạ lekate̠ Man cinhạ doe ̠ńam keda Motahar Hossain(Hanapuriakan) Uniaḱ doe ataṅkeda kimintet́ Jannat ara Siddiqe .

Noa chaḍa Aṛaṅ(Bhasa) Lạṛhạire̠ Samchul Haque(hanapuriakan) uniaḱ doe ataṅkeda hopontet́ Grihayon ar Gonopurto Proti Montri Md. Shorif Ahmed ar Advocate Afsar Uddin Ahmed(hanapuriakan) uniaḱ doe ataṅ keda hoponera Sharmina Parvin.

Silpokola re̠ Man Cinhạ ko ńam akada papiya Sarowar(Seren) Raysul Islam Asad(Obhinoy)Salma Begum Sujata(Obhinoy)Ahmed Ikbal Haider(Natok) Soiyod Salauddin Jaki(CholoChitro) Dr. Bhassor Bondopoddhae(Abriti) ar Pavel Rahman (Alokchitro).

Muktijuddho pahṭa khonaḱ Golam Hasnayen,Fojlur Rahman Khan Faruk, Bir Muktijoddha Sayida Isabela(Hanapuri akan) uniaḱ Man cinhạ doe ataṅ keda hopontet́ Kabir Bin Anowar.

Noa chaḍa hõ Khoboriạre Ajoe das Gupto, Khiondoṅ-Ganḍon re Dr. Samir Kumar Saha,Siknạt re Mahfuja Khanom,Kạudi nitire Dr. Mirja Abdul Jalil,Sãota susạr re Oddhapok Kaji Kamrujjaman takoaḱ tire noa Man cinhạ em-cal hoyena. Ar (Bhasa)Aṛaṅ ar Sãohet́ re Onoṛiạ Kaji Roji, Bulbul Choudhuri, Golam Mursid noa Man Cinhạ ko ńam keda.

Noa Man cinhạko ńam ket́ joto koge 35 gm hamalaḱ mit́ṭen kateḱ sona re̠aḱ mạndạli(Podok), mit́ṭen kateḱ Mna sakam ar 4 lakh ṭaka re̠aḱ check ko ńam keda. Aṛaṅ (Bhasa) Lạṛhại re̠ jiwi ko alae akat́ diḱsạ te ehoṕ akan noa enemre sarkar do jao serma aema pahṭaren bhage ar diḱsạ lekan kạmiko cetanre̠ noa Man Cinhạ doe emako kana.




Brazil Samaṅre̠ Bako Te̠ṅgo Ṭarhao̠le̠na Argentina

 “She Believes Cup” seć lekate̠ Dhạrti jakat Football re̠ ko ruạṛ akana Dhạrti jakat Maejiu Football gãota. One̠ okare̠ jaejugre̠n bạiri khilạḍiạ Argentina 4-1 Goal re̠aḱ mit́ maraṅ pharak te̠ko pạnḍuć ke̠tkoa Brazil.

Pon dol re̠aḱ noa Haparao̠re̠ League ạrite̠ mit́ dol e̠t̠aḱ ko são ko khilạḍ ńapame̠na seledoḱ kodo. Florida re̠ noa re̠aḱ akhṛare̠ Marta aḱ Brazil do̠ ạḍi keṭećge tahẽkana.

30 Miniṭre̠ Pananṭi khonaḱ goal kate̠ akoaḱ dole̠ or lahaleda Marta ać nijege. 47 Miniṭre̠ Debinhoaḱ Goal inạ tayo̠m 54 Miniṭre̠ Adrianoaḱ  goalte̠ mit́ leka akoaḱ jitkạr do̠ hoe ṭhik akan tahẽna.

60 Miniṭre̠ Larroque̠tte̠ Argentina seć khon mit́ ṭen goale sod keda. E̠nre̠hõ 84 Miniṭre̠ Geyseaḱ Goalte 4-1 re̠ḱ mit́ṭen Maraṅ pharak jitkạrante̠ Brazil do̠ Khilạḍ ṭhạ̃iko bạgiyada.

Source-BD-Protidin