Pạtiạr Gate

Mit́ dhao kelas re Mahasoe pạṭhuạkoe kukliket́koa, haro̠n ar muskil o̠kte o̠ko̠e cetanre bạṛtipe bhorsaḱa? Ado̠ amdaj jo̠to̠ko kikiạuate ko roṛ ruạṛkeda gogo cetanre, ar ado̠m do̠ko menkeda baba cetanre. Khange mucạt́re duṛuṕ akan mit́ṭen pạṭhuạ gidrạ do hapege tahẽyena, cet́ge bae roṛ ruạṛleda. Mahasoe do̠ uni gidrại kulikedea, ado̠e roṛkeda, iń do̠ ińren gate cetanreń bhorsaḱa. Uniaḱ ro̠ṛ ruạṛ ańjomte jo̠to̠ ko thir cabayena. Khange Mahasoe onko jo̠to̠ko bujhạuakoe ehoṕena, haro̠n ar muskil o̠kte abo do̠ aboren joto khon pạtiạr gate cetanre bon bhorsaḱ kana.

Disạ dohoe hoyoḱa 5 lekan hoṛko são gateć baṅ bogea.

Eṛe ro̠ṛo̠ić: O̠ko̠e do̠ morcha jinis leka hoṛkoe thokami daṛeako.

Lelha hoṛ: O̠ko̠e do̠ amaḱ bhạlạire bae hijuḱa.

Pocra hoṛ: O̠ko̠e do̠ amaḱ muskil ńelte dạṛ pharaḱ.

Konṭet́ hoṛ: Goṛom khojle o̠ko̠e do̠ ame bạgi giḍiam     

Apnar ektiạri reaḱ: O̠ko̠e do̠ jaoge aćaḱ ektiạri se ạidạri reaḱe kurumuṭui.

Onate onkan gateko khon pharaḱre tahẽnge bogea. Pạtiạr gate do̠  tis hõ am são bạṛić bae beohar daṛeaḱa.   




Kạmi

̣Kạmi begorte dhạrtire jãhãn lahanti baṅ hoyoḱa. Begor kạmite moloṅ reaḱ jorte lak ṭaka hoyoḱtama noa do tis hõ alom hudisa. Dhạrti jionre jãhãnaḱgem asoḱ kạmi do lagaoamgea. Apnar hoṛmo bańcao lạgit́ hõ kạmi do lagaoamgea. Kạmi talatege jionre suk-sạnti menaḱa. Ạṛiste jãhãe bań kạmi katei duṛuṕkoḱ uni doe nosṭoḱ gea. Eṭaḱko dos emkate cet́ porho? Okoe hõ abo do bako kạṭić bona. Abo do apnartege nosṭoḱ reaḱ hor bon tearjoṅa. Ạṛiste baṅ kạmikate eken duṛuṕ tahẽlen khan okoe hõ tis hõ jomaḱ se ṭaka-poesa do bako ạgu oṭoabona. Noa dhạrtire reṅgeć orećko geko kạmia ona do tis hõ baṅ hoe daṛeaḱa. Din hiloḱ jomaḱ jogaṛ khạtir kạmi do lagaoakoa ona do besgea. Menkhan okoe koaḱ aema dhon sompod ṭaka menaḱtako se ko kisạ̃ṛge onko hõ kạmi do lagaoakoa. Ṭaka poesa sećte bam ṭonṭaoa, nijaḱ dhon-sompotti bes menaḱtama bickom jãhãn kạmi reaḱ jạruṛ bạnuḱtama noa do tis hõ alom hudisa.

Noḱoe oka ṭaka poesa ar dhon sompotti menaḱtam noako jogaṛ khạtir am apat tinạḱ kạmi lagao akadea noako jãhãtisem hudis akada? Am gharońj, Manḍer se disạm mukhiạm hoe daṛeaḱa, apnar lạgit́ baṅ rehõ gharońjren, manḍerren se disạmren hoṛ lạgit́ kạmi lagaoama. Jãhãe judi eṭaḱ koaḱ dhon sompotti kombṛo kate bańcaoḱ ko kurumuṭui onkoaḱ do kạmi reaḱ jạruṛ bạnuḱtakoa. Sạriaḱ horte jion khemao lạgit́ kạmi do jạruṛ kangea. Sạriaḱ horte tahẽkate bhageaḱ kạmi idime amaḱ duk cabaḱtama. Amaḱ noako kạmiko ńelte aema hoṛ am kạṭić monan hoṛ men kateko nisṛạu daṛeama. Menkhan okoe amko nisṛạuet́me onko ṭhen amaḱ duk hiloḱre mit́ bar poesa koekom ńelkoam am ṭhen khon ko ńir pharakoḱa.

Mit́ṭen reṅgeć hoṛ hamal bojha liạ hoṛ aṛereye duṛuṕakana. Ona bojha tulem goṛoae khan uniaḱ upkạr hoe koḱa. Noa montem meneda tobe bam kạmi daṛeaḱ kana. Amren bhạṅguạ gateko seć koyoḱ kate ona bam kạmi leda. Onko são ạuṛiaḱ khilḍu enećte somoem nosṭoeda. Onko bhạṅguạ gateko seć baṅ koyoḱ kate uni reṅgeć hoṛ amaḱ dulạṛem sodorae khan bhageaḱ em kạmikea. Kami do kạṭić se lạṭu jãhã lekanaḱ kange mon lagao kate kạmime. Onate amaḱ man do baṅ khatoḱtama boroṅ bạṛtiḱtama. Bhạṅguạ gateko lajaote kạmi do alom ạṛisaḱa. Okte reaḱ kạmi okterege kạmi purạu reaḱ kurumuṭuime. Teheńaḱ kạmi gapam kạmia ona do amaḱ monre ṭhạ̃i alom emaḱa. Baṅ khanem eṛe ocoḱa. Somoe reaḱ dam okoeko emet́kan onko do tis hõ bako eṛe Ocoḱa. Okaṭaḱ kạmite am mońj se rạskạm bujhạua onaṭaḱge kạmi me. Am do din hiloḱ jãhãnaḱge ceka lagaoama. Thoṛa thoṛa kate jao sermam kạmile khan kạmi mucạt́re amaḱ kạmi reaḱ porho ńelte amgem hahaṛaḱa.

Kạmi katege tinre ṭaka poesa, suk-sạnti, man manot́ ńamoḱa tobe cedaḱ bam kạmia? Amaḱ jion jiṅgi ạṛiste baṅ ḍhilạu kate okte menaḱre kạmi reaḱ kurumuṭuime. Apnarte tis hõ reṅgeć alom hudisoḱa. Bạṛti dhon sompot do alom lalocaḱa. Amaḱ okaṭaḱ menaḱtam, inạtege jion khemao reaḱ kurumuṭuime mucạt́re porhom ńama.




MIT́ MONOḰ

Pukhri jalapuri gaḍako eman daḱ

Kạṭić kạṭić ṭhoṕ midoḱte ạtu jarwaḱ

Mimit́ goṭeć akhor koge jaoṛaole khan,

Hajar hajar puthiko cet́ baṅ benaoḱ kan!

Mimit́ goṭeć itạko gathao mit́kate

Hapṛaḱ hapṛaḱ dolan hõ benaoḱ kajakte;

Sutạm lekan sobot́ son ḍherao pãk kate

Moṭa moṭa barahi ạḍi keṭećge.

Manwa hoṛmo jaṅ jel mãyãm ar sirkote

Muṭhạn akante onako mit́ akante.

Uć phạnṭillenre oka eskar bam dhej,

Gel hoṛ mit́te do algatem leṭej.

E gidrạko mit́ monoḱ de kurumuṭuipe,

Mit́ mon hạr joṅ lạgit́ ma jhũkoḱpe.




Mit́ṭen Kuṛi Iń Dulạṛkedea-Bargel Mit́ Aḱ Porbo

Dulạṛiạ Gate,

Alom raga, dayakate alom raga. Amaḱ obosthań bujhạu daṛeaḱkangea, khubiń bujhạu daṛeaḱ kana. Botoroḱ reaḱ cet́ jạruṛge bạnuḱtama. Tinre iń am tuluć minạńa tisge alom botoroḱa. Ona ma joto ińaḱge bhul tahẽkan; Ińge galmarao jạruṛ tahẽkantińa. Jãhãnaḱ kulime jạruṛ tahẽkantińa. Menkhan iń hõ tho bạń daṛeada.

Oka enhiloḱ hoyen onako sanamaḱtege ạḍiń bhaṛoyena: cet́ leka iń panterem duṛuṕena, enkathae eken iń lạgit́ge onka do. Onage co sanamaḱmae lạiạdińa katha khon bạṛtige.

Am dom jạdukedińa arhõ as menaḱgetińa. Teheń do cal reaḱ mãt́ sener batako seć baṅ koyoḱkate iń gogo baganreń goṛoadea. Bhaṛote uni hõ tan mane ńelkedińa.

Noage Amren

Pạtiạr gate

 

 

 




Meskoć

Meskoć

Mit́ṭen Bepari ar sardar hoṛaḱ ropoṛ-

Mit́ṭen bepari hoṛ ḍaharte calaḱkan okte sardar hoṛ sãoe ńapamena. Ado bepari do uni hoṛe metae kana, E sardar, noa pauḍar idi me, dam do eken gel (10) ṭaka.

Sardar: Noa pauḍar hatao kateć cet́ hoyoḱa?

Bepari: Oṛaḱ idikate, amaḱ oṛaḱre tinạḱ mũć, tejo, capṛa menaḱko, onko cetanrem chiṭạua, arem ńela cet́ lekan hahaṛa kạmi ema.

Sardar: Bohoḱ bạṛić akantama! Teheń pauḍar idi lekhan gapa lipsṭik ko khojoḱa!




Mit́ṭen Gạ̃ṛĩ Ar Kẽoṭa Aḱ Golpo

Mit́ṭen gaḍare kẽoṭa jhạliko or kan tahẽkana. Mit́ṭen gạ̃ṛĩ do ona gaḍa aṛerege darere duṛuṕ akan tahẽkana, ar onkoaḱ ona jhạli ore ńeńel kan tahẽna. Jãhãn jạruṛ karonaḱte kẽoṭa do jhạli bạgikate thoṛa sạńgiń sećko senena. Onko kẽoṭa ńelte gạ̃ṛĩ hõ hako sasaṕ monadea.

Ado dare khone ãṛgo pheḍena ar jhạli saṕkeda. Khange saṕket́ sãote aćaḱ ti jaṅga do jhạlirege jhạliyentaea. Khan cekate ona jhạli khone chinḍạḱa onkan jãhãn horge bae ńamleda. Ado tinre onko kẽoṭako koyoḱkeda, ńele kanako gạ̃ṛĩ do jhạli oṛeć kana. Nonka hudis ganḍonkate harephare onḍeko sen sorena, ar joto hoṛ mit́te gạ̃ṛĩ ko dalkedete. Ado gạ̃ṛĩ do mon monte duk salaḱ nonkae menkeda,  Ińaḱ kạmi reaḱ jo doń ńamkeda. Ente iń do hako sasaṕ reaḱ cet́ge bạń baḍaea, menkhan cedaḱ, ạuṛiaḱ hećkate jhạliń saṕkeda.




Pheraoḱ Babot Thoṛa Katha

Nãhãḱ jugre ạḍi oprom mit́ṭen ḍhạrwạḱ hoho katha menaḱa, ar ona do hoyoḱ kana “Pheraoḱ me ar pherao me”. Noa do ạḍi jạruṛ kana. Entet́ Pherao ar Pheraoḱ reaḱ ạḍi jạruṛ menaḱa, Pạhilre jạruṛ menaḱa pheraoḱ reaḱ, pạhilre apnar nijtet́ pheraolen khange ạt do hoyoḱa sanamaḱ pheraoḱ reaḱ. Nitoḱ kukli do hoyoḱ kana, oka khon pheraoḱ reaḱ jạruṛa? Se cet́ lekate pherao do hoekoḱa? Sạriaḱ do hoyoḱ kana abo do nitge joto seć khon pheraoḱ reaḱ jạruṛ menaḱtabona. Aboaḱ Raj niti, kạuḍiniti, sãota ạri cạli. Bud Akel, Sikhnạt emanteaḱ metaḱme sanam sećtege pheraoḱ jạruṛ menaḱtabona. Hẽ aboaḱ mon reaḱ pheraoḱ hõ jạruṛ menaḱa. Aboaḱ mon reaḱ pheraoḱ bạnuḱte tinạḱ do dinko parom calaḱ kan disom ar sãotare kisạ̃ṛ ko do kisạ̃ṛ ar reṅgeć ko do reṅgeć geko tahẽn kana. Disom ar sãota reaḱ ạn ạri ko do jotoge tahẽn kana kisạ̃ṛ koaḱ tire, ar onko ṭhen sanamaḱre  jaogeko eṛe ocoḱ kana.

Sãotare juạn koṛa-kuṛiko hõ mońj se bhage jãhãn kạmi lạgit́ dạyik babon goḱet́ kana, juạn ko do bhageaḱ baṅkate hạnḍi-tạṛi, cuṭi-biṛi, gul-gańja, emanteaḱ bạṛić kạmi reko boloḱ kana, ar onkate juạn ko do s̃otako nosṭoeda. Abo bon baḍaea nebetar ren juạn koge darakan din ren sãota, church, disomren ạyur ko do. Menkhan juạnko talare noako gun colon tahẽlen khan sãota, church, disom do tis hõ noko ṭhen khon bhageaḱ do bae as daṛeaḱa, ona iạte juạnkoaḱ jạruṛ menaḱa noako khon pheraoḱ reaḱ, apnar pherao kate eṭaḱko pheraoko reaḱ aboaḱ mon khon noako bạṛić mạilạ se monsubạ baṅ caba akante sãota se abo do nit hõ unạḱ tayomre menaḱbona.

Aboaḱ as akan ṭhạ̃ire babon seṭer daṛeaḱ kana, menkhan nonḍe khon se noako ṭhạ̃i khon oḍoṅ hijuḱ reaḱ upại do cet́ kana? Judi ạn benao kate kạmire ona babon beohar se babon pheraoḱ! Noa do ạḍi aema dhao bon ńel akada abo disom reaḱ soṅbidhante ạḍi keṭeć ạn menaḱa jãhãe esiḍem arećae khan (asid nikkhep) korṭ do am cetanre mit́ṭen maraṅ rae do ema ar ona do “phạsi” onka leka saṅge hoṛ bhitrire cuṭi se biṛiyem ńu lekhan ḍanḍom (Fine) emoḱ reaḱ ạn menaḱa. Ado cet́ unạḱ keṭeć ạn tahẽkate esiḍ areć’, biṛi-cuṭi ńu bond akana? Baṅ bond akana, noako lạgit́ jạruṛ menaḱa apnarte mon bhitri khon pheraoḱ reaḱ.

Abo judi apnarte nit bon ekraṛlen khan bạṛić babon kạmia, bhage se mońj kạmi lạgit́ bon kurumuṭuia, tobe khange abo dobon pherao daṛeaḱa. Menkhan sạri-sạrige pherao lạgit́ aboaḱ ạn (bibek) jagwaroḱa? Delabon noa reaḱ apnartegebon sendraea. 




Halaṅ Ńam Baha

Janamenam am do bạbu

Reṅgeć nacar gharońjre

Duk kosṭo harhet sanam

Paṛaoena am cetanre.

Gogo baba dulạṛ khonem

Chiṭkạu ńurena

Dhạrtiren dhukhi ko modre

Amgem tahẽna.

Duk kosṭo harkhet talare

Halaṅ kedam ạkil

Hoe koḱam mente am do

Somajre marsal ipil.

Somaj reaḱ bhạlại lạgit́

Amgem tahẽn laha

Somaj talare am dom hoyen

Halaṅ ńam baha.




Mit́ṭen Casa Hoṛaḱ Golpo

Mit́ṭen casa hoṛe tahẽkana. Uniren do pea hoponko tahẽkantaea. Uni casa hoṛ do ạḍi bhage kạmiye baḍae kan tahẽkana. Uniaḱ gujuḱ lahare uniaḱ joto kạmi cecet́ lạgit́, uni do aćren hopon ko hoho kateće metat́koa, E beṭa ańjom pe! Iń do ạḍi usạra noa dhạrtiń bạgiaḱa. Iń ṭhen oka menaḱ, ona do noako jumire sendra joṅpe khạṭigepe ńama. Ado uniren hoponko hudis keda, onako jumire baba do dhon duribe doho akada.

Casa hoṛ goć tayon hopontae dhon durib lalocte ạḍi usạra ona jumiko la keda. Menkhan okoe do ạḍi haron kateć jumiko la ket́, ona lekate onkan daman dhon durib cet́ge bako ńamleda, menkhan ona jumi ạḍi khạndriń la karonaḱte inạ serma ạḍi ḍher phosol hoyena, dhon durib bako ńamlet́ rehõ onkoaḱ kạmi se khaṭaoḱ do baṅ ạuṛiaḱlena. Ente  ạḍi aema jo se phosol doko ńamkeda.




21 Podoke ńam keda Santal Kuṛi Kohati Kisku

21 podok ko ńam keda 18 goṭen manotanko ar phootball khilạḍiạ kụriko. Calaoen Lukhibar 20 February cando setaḱ ber seć Rajdhani Onman Sriti helmel sabha ṭanḍire Maraṅ Peṛa disom ạyurić Prof. Muhamod Ynus do sanamko ti reye em calat́ koa. Baṅgladisom re pạhil Santal hisạb te Santal kuṛi Kohati Kisku doe ńam keda. Baṅgladisom reaḱ utạr nakha Thạkurgaon jilạ, Ranisoṅkol upozila, Raṅgaṭuṅgi ato oṛaḱ ren dilgạriạ footbolar Santal kuṛi Kohati Kisku ńam keda 2025 Serma reaḱ man/sirpạ 21 Podok. Baṅgladisom reaḱ football lạgit́ ạḍi aema obodan/Enem doe doho akada.

“Abo do̠ Baṅgla pạrsi rajosṭi pạrsi lekatebon khojoḱ kana”, “Aboak̕ ạidạri do̠bon aṅgoć jạruṛa”, “Abo do̠ Baṅgla pạrsi rajosṭi pạrsi lekatebon khojoḱ kana” – hajar hajar pạṭhuạko do̠ kạṭic̕ kạṭic̕ ḍạrkore pe se hạṭińte laha sec̕ ko calao idiyet̕ kana, ona do̠ Section 144 reaḱ ạn ạri ko bạṛić akada. Pulisiko do̠ ạḍi rạskạte pạṭhuạko ḍahar secy ạguko lạgit́ beṭon ar tear gas beohar ko ehoṕ keda. Paṛhaoḱ kan koaḱ ḍamaḍom baṅ hoelen khan police do̠ guli ạgu ko e̠ho̠ṕ keda. Salam, Barkat, Rafiq, ar Jabbar sãote Beṅgal ren ạḍi gạkhuṛ koṛako do Beṅgal reaḱ gạḍi kore mãhãm ḍaṅgra ko ḍaṅgra ket́ koa, onko do ‘A A K Kh’ ar ‘Baṅgla do aboaḱ ạyur pạrsi kana’ reaḱ placard ko ạgu kate, onkoaḱ bohoḱ re guli ko ḍeṅga aṭkar kate mit́ṭen asol itihãs ko benao keda.

1952 sal reaḱ pạrsi lạṛhại reaḱ kathań roṛet́ kan tãhẽkana. Ona din do eken abo lạgit́ do baṅ, menkhan dhạrti reaḱ goṭa itihãs lạgit́ mit́ṭen pạrsi lạgit́ pạhil dhao mit́ṭen jạt́ do akoaḱ mayame ạtu keda. Abo do̠ Baṅgladisom ren onko dilgariạ gidrạko lạgit́ Baṅgladisom rajạri pạrsi lekatebon sạbit daṛeaḱa. Ona tayom 21 February do̠ Shahid Dibos reaḱ sạjại ko ńam keda. Tayomte noa din do̠ Antarjatika go̠ Pạrsi Dibos lekate manao̠ hoelena. Onko pạrsi sạhidko disạ uihạrkate 1952 salre Ekushey podok benao lena. Noa Ekushey Podok do̠ ạḍi jạruṛ ho̠ṛko ṭhen ạḍi jạruṛ okte khon ge ạḍi jạruṛ ho̠ṛko em ocoakana. Ekushey podok da chet́ kana se Ekushey podok renaḱ itihãs baḍae sanayet́ me khan noa onol paṛhao hoyok’ tama.

21 podok do cet́ kana? Ekushey Podok do̠ Baṅladiso̠m reak̕ rajosṭi ar ạḍi maraṅ sibil sạriạk̕ kana. Ekushey Podok do̠ diso̠m reaḱ ạḍi namḍak ạkilạn, somaj ạri-cạliren ho̠ṛko, ar diso̠m reaḱ uskur re ạḍi maraṅ kạmi ko kạmi akat́ sorkari ar be-sorkari sãota se sạdhin ạri-cạli ko manot lạgit́ Baṅladisom sorkaraḱ Sanskriti Mo̠ntrial hote̠te̠ em hoyoḱ kana. 1952 sal reaḱ maraṅ pạrsi lạṛhại reaḱ amṛet́ sạhidko disạ dohoe lạgit́ 1976 sal khon aema lekan kạmi kore ạḍi khaṭo kạmi lạgit́ aema lekan hoṛ ar sạsạriạko ṭhen Ekushey Podok em akana.

Mit̕-mit̕ Ekushey Podok jitạuic̕ mit̕ṭen meḍel, mit̕ṭen nạmuna, ar mit̕ṭen sạriạk̕ kạuḍi em hoyok̕ kana. Noa meḍel re 18 kereṭ sona te benao akan 35 gram reaḱ meḍel menak̕a, ona do̠ Nitun Kundu hotete benao akana. Pạhil do̠ 25 hajar ṭaka kana, menkhan aema okte re 2 lakh ṭaka re bạṛti hoelena. Ekushey Podok do nonkan siropa kana oka do poesa lekate dam do baṅ daṛeaḱ kana. Noa ńam lạgit́ oka motivation calaoḱ kana ona do sona se kạudi te baṅ jạruṛa.

21 podok reaḱ khaṭo Itihãs do hoyoḱ kana; 1976 salre ona okte ren sikhnạt ar ạri-cạli lạgit̕ sahitya solha emok̕kan solhate Baṅladisạm ren pạhil military rajạri General Ziaur Rahman do̠ Ekushey Podok’e e̠ho̠p̕ keda. Pạhil dhao Baṅgabhabạn re so̠maolen kạmi re Ekushey Podok’ sodor reak’ bebosta hoyena. 1976 sal re ko̠bi kaji nazrul islam, ko̠bi jasim uddin, begum sufia kamal, Dr. Muhammed Qudrat-e-Khuda sãote mõ̠ṛẽ̠ go̠ṭen 9 ho̠ṛ Ekushey podok̕ ko emkeda.

2018 sal hạbić aema lekan ḍạr re mõ̠ṛẽ̠ ge̠ 457 ho̠ṛ ar Dhạrtiren Majhi Pạrsi Dulạṛiạko 21 February Ạdibạsi Majhi Pạrsi Dibos mente jạhir lạgit́ akoaḱ asol kạmi lạgit́ Ekushey Podok emlena.

21 podok do okoe ko nama? Ekushey Podok do̠ jãhãe jivet se̠ go̠ć ho̠ṛ, dol, sạdhin se̠ sãota lạgit́ noako  kạmi reaḱ sarhao ar ạḍi namḍak kạmi lạgit́ sorkare em daṛeaḱa:

1) Pạrsi ạri-cạli

2) Kala (Sereń, Eneć, Obhin, ạḍi bhage kạmi sãote sanam ḍạr)

3) Mukti lạṛhại

4) Paṭhkar kạmi

5) So̠do̠r

6) Siknạt

7) Bigyan ar Teknoloji

8) Artha ạri

9) Samajik seba

10) Rajniti reak̕ katha

11) Pạrsi ar Sahitya ar

12) Sarkar hotete thir akan eṭaḱ jahan khilạḍ.

Ekushey Podok do̠ menaḱ ḍạrkore em hoyoḱ kana, ar Ekushey Podok ńam lạgit́ do̠ jãhãe ho̠ṛ, ḍạr, sạdhin, ar sãota do̠ ona ḍạr re khas kạmi ko kạmi akada. Arhõ̠ Ekushey Podok ńam lạgit́ ho̠ṛ do̠ ạri-cạli ar disom dulạṛ reaḱ ạḍi jạruṛa. Ekushey Podok lạgit́ mit́ṭen hoṛ se sãota do̠ akoaḱ jion reaḱ jo̠to̠ lekan ạidạri lekate no̠mbo̠r em hoyoḱa. (21 se podok reaḱ blog khon tumạl hatao hoe akana)

Ekushey Podok ạn re ol akana je jahan serma re ge pe gel pon khon jạsti meḍel do baṅko emakoa ar noa ekushey podok do eken Baṅladisom ren nagari/sanstha/sạstha ko geko ńam daṛeaḱa. Menkhan sorkar do̠ ac̕ak̕ monsubạ lekate jahan serma re hõ ạḍi tho̠ṛa se̠ bạṛti kạmi lạgit̕ ạḍi jạruṛa ar jahan jạruṛan ho̠ṛ se̠ sãota Ekushey Podok lạgit̕ no̠mbo̠re em daṛeak̕a.

Kohati Kisku ren maraṅ didi Epina Kisku soṅge katha hoe akana je, ạḍi maraṅ jit hameṭ do sạrige ạḍi rạskạ reaḱ kana. Aćren baba hõ ạḍi rạskạyena nonkan khobor ńam kate. Nonkan khobor ńam kate ạḍi ãṭ ko rạskạ ena aḍepase renko ar goṭa baṅgladisom ren santal jạtiạriko. Baṅgladisom reaḱ nonkan maraṅ man se sirpạ doe ńam keda.

Kohati ren maraṅ boeha Epina Kiskuye lại keda je, meḍel hatao tayom Kohati do phone kate bae lạiadea je, uni do Ekushey Podoke ńam akada. Noa do aema maraṅ hoṛ ar sãota kore ńamoḱ kana. Kohati lạgit́ nonkan meḍel ńam do̠ ạḍi maraṅ bhor dan kana.

Adibạsi ren onolia ̣ar researcher Mithusila Murmue meneda, “Abo jạt do̠ baṅ hoe daṛeaḱkanaḱ ko sombhobon benao akada.” Uni do̠ thoṛa din laha SAFF reaḱ champion reaḱ kheloḍ kate diso̠m reaḱ ạidạri ạgu akada. Nit  arhõ meḍele ńam akada, ona do disom ren maraṅ meḍel kana Ekushey Podok. Noa do̠ ḍạr ar Nandail lạgit̕ ạḍi maraṅ rin kana. Ona do̠ itihãs hoyoḱa.

Kohati Kisku do nitok United Arab Amirat disom re menaea bar goṭen khilod lạgit́.

Baṅgladisom reaḱ Supreme Court ren Pạhil Santal Advocate Provat Ṭuḍu aḱ hõ ạḍi rạskạ nonkan khobor baḍae kate. Uni do Santals Times re rạskạ khobore em keda je, Santalko lạgit́ ạḍi maraṅ gorob kana. Nonka Baṅgladisom ren sanam santalko jemon sanam jaega rebon seṭer daṛeaḱ ar laha seć bon laha idiḱ.

Teheń ińaḱ noa hopon olaḱ te Baṅgladisom ren sanam Santalko udgạuet́ pe kana; jemon darakan din re delabon Baṅgladisom reaḱ sanam man/sirpa bon hameṭ ar santal jạtiạri bon tul rakab ma dhạrti ren sanam jạtrenko ṭhen.