Bijli Relgạḍi jugre boloyena Baṅgladiso̠m

Baṅgla disom d̠o kukmu reaḱ metrorel jugrei boloyena. Baṅgla disom re̠ pạhildhao metrorel calao hoyaḱana. Rajdhạni uttora Diyabaṛ̣i ṭoṭhate̠ kho̠n biḍau-lạgit́ (Performance Run) calaokedako̠ bijli (carrent)te̠ calaḱ noa rail gạḍi. No̠nkanaḱ ar hõ 18 goṭen biḍạuko̠ calaoa mente̠ mukhiạić doe lại jạhirkeda. Moṅgolbar tikin 12 baja o̠kte̠ Diyabaṛi Ḍipo bhit́rire̠ calao ho̠yna metrorel reaḱ pạhil trạin. Workshop kho̠n calao calaote̠ turui (6) bogi (coatch) train do Anloding zonere̠ ko̠ ạgukeda.  Metrorel uduḱakan akhṛare̠ virtualy se̠le̠t́en soṛok poribohon ar setumontri Obaidul kader. Rạil gạḍi do̠ unloding zone re̠ ạgo̠ tayo̠m Baṅgladiso̠m re̠ bachaokan Japani rasṭrodut Ito Naoki ona sãote̠ meṭrorel re̠n maraṅ mukhiạ do̠ coatchko̠ talare̠ bo̠lo̠kate̠ ńel baṛa ạcurke̠da.

Niạ lahare̠ calaoen 21 April, meṭrorel reaḱ pạhil seṭ Ḍhaka heć se̠ṭe̠r akana. Noate̠ turui goṭen coatchko̠ hijuḱa. Un okte̠ meṭro rel prokolpo benaoakat́ soṅgstha DMTCl sasaṕṛao ạyurić MNN SiddikiMNN Siddiki lại jạhir ke̠da, Coatchko̠ do̠ Ḍipote̠ko̠ hataokoa.Ona tayom traial run ạuri ehoboḱre̠ noako̠ reaḱ mit́ṭen gãota biḍau hoyoḱa.

Note̠ dosar seṭ hõ calaoen Robbar moṅgla bondorre̠ heć se̠ṭe̠rakana. Coatch ko̠ gel are (19) le̠ka̠naḱko̠ biḍukoa. Prokolpo reaḱ hudis bhabna le̠kate̠, noa cando mucạt́ seć pạhil seṭ biḍạu reaḱ jatra  se̠ traial run hoy daṛeaḱa.




Meskoć- 05

Mit́ṭaṅ ḍaṅgra gupi koṛa do bạihạṛ reaḱ dare buṭạre̠ye̠ duṛuṕ akan tahẽkana. O̠na oktege ona horte̠ mit́ṭaṅ kokoe̠ haṛame̠ calaḱ kan tahẽkana, uni hõ thoṛae̠ jirạuena. Calaḱ lahare̠ gupi koṛae̠ metae̠ kana ‘E bạbu thoṛa daḱem ńu oco daṛeạńạ! Ente̠ ạḍi ãṭ daḱ te̠taṅediń kana. Juạn ar jhukạl gupi koṛa do̠ usạra tho̠ṛa sạṅgiń re me̠naḱ gaḍa khon mit́ lo̠ṭa daḱ ạgu kate uni kokoe̠ haṛame̠ cal adea. Daḱ ńu kate̠ calaḱ lahare̠ uni do̠ gupi koṛae ce̠t́ oṭoadea mit́ṭaṅ montroge.

Cedaḱ ame̠m gasaoeda, onań baḍaya

Cedaḱ amem gasaoeda, anań baḍaya.

Noa hoe̠ meta oṭoadea, ‘Am do̠ joto okterege noa montro lạṭu aṛaṅte̠m ro̠ṛ baṛaya; khange amaḱ moloṅ reaḱ olaḱ do̠ ruạṛ hijuḱa’. Sạrige onhiloḱ khonge gupi koṛa do̠ onka roroṛe̠ ehoṕke̠da! Ato oṛaḱre̠n ko do̠ ko me̠nkeda, pase̠ć nui koṛa doe̠ boṅgaye̠ saṕ akadea!

Ona diso̠mren cacalaoić Badsa do̠ bhage ho̠ṛe tahẽkana. O̠kte̠ oktege koe̠ phukir cinte̠ oḍok kat̠e diso̠mre̠n hoṛkoaḱ halote̠ baḍaet́ kan tahẽkana. Dãṛã dãṛãte calaḱ oktege Badsa do̠ ńel ńamke̠t́ koa, tho̠ṛa hoṛ do̠ kombṛoe̠ lạgit́te̠ mit́ṭaṅ oṛaḱ ko bhugạḱe̠t́ kana. Guti koṛa hõ horte̠ calaḱ calaḱ te lạṭu aṛaṅteye̠ roṛ idiet́a-

Cedaḱ amem gasaoeda, onań baḍaya

Cedaḱ amem gasaoeda, anań baḍaya.

Kombṛo ko do̠ nonkan katha ańjom kate̠ sabol-khontawante̠ harephare ko dạṛ pạnḍuć ke̠da. Badsa do̠ thoṛae̠ hudis ke̠t́a, khạṭige nui gupi koṛa do̠ jãhãnaḱe̠ baḍaya! Onatege kombṛo koaḱ joto kho̠bo̠r doe̠ baḍae ńame̠t́ kana. Gupi koṛa do̠ okoe̠ ṭhe̠n khon noa montroe ce̠t́ akada, joto katha do̠ Badsae̠ lạiadea. Niạ katha chaḍa ar ce̠t́ keramoti hõ bạnuḱa. Iń do̠ e̠ke̠n ãṭ aṛaṅte noa montro iń roṛ akada.

Cadaḱ amem gasaoeda, onań baḍaya

Cadaḱ amem gasaoeda, anań baḍaya.

Badsa do̠ gupi koṛa ṭhen khon montro ce̠t́ ke̠t́te ḍher ṭaka-paisae̠ e̠madea. Badsa re̠n ujir do̠ bạṛić monan hoṛe̠ tahẽkana. Uni do̠ coko coko te̠ Badsa goć ocoye̠ reaḱ́e̠ guni bhạbiḱ kan tahẽkana. Mit́ din Badsare̠n lạpit do̠ mit́ moṭra ṭakaye̠ cal adea are̠ me̠tadea, ‘gapa tinre̠ badsa gocoye hoyoḱa, un oktege am do̠ goco hoyoe̠ me̠nte̠ badsawaḱ lạnḍrie̠m ge̠t́ topag taya’. Ujir ṭhen khon nunạḱ ṭakae̠ ńam are ńelket́ te̠ usạra geye rạjie̠na.

Katha le̠kage do̠sar hiloḱ do̠ Badsa goco hoyoḱe hećena, lạpit do̠ holat́ lase̠r ńog lạgit́te̠ dhiri ce̠tanre̠ e̠kal te̠ye̠ gasaoet́a. Badsa do̠ monreye̠ gunạnena, gupi koṛa ṭhen khon ce̠t́ akat́ montro thoṛa ãṭ aṛaṅ te̠ń roṛ le̠ge se̠, ce̠t́ hoyoḱa! Hudis le̠kage jore̠ jore̠ montro roroṛe e̠hoṕena.

Cadaḱ amem gasaoeda, onań baḍaya

Cadaḱ amem gasaoeda, anań baḍaya.

Lạpit do̠ bạṛić botore̠ botore̠na, hudis ke̠dae Badsa do̠ paseć joto oko kathae̠ baḍae ńam akada! Usạrage badsawaḱ jaṅga re̠ye̠ giḍi chaḍaoena ar raraḱe ehoṕena, menke̠dae, ‘Badsa hujur, dayakate̠ ikạ kạńme. Amre̠n uni ujirge ae̠ma utạr kạuḍi e̠mkateye̠ me̠tadińa, jemon amaḱ hoṭoḱ iń he̠leć topag tam.’ Badsa do̠ joto phorphundiye̠ bujhạuke̠t́te ujire̠ giriptar ocoe̠na ar gupi koṛa do̠ aćaḱ raj sobharen mit́ hoṛ me̠nte̠ye bahal kedea.




Korona: Santal Gidrạ Koaḱ Halot

Nãhãḱ jugren gidrạ koge darakan dinren hạtiạr kanako. Noko darakan dinren hạtiạr ko napaete benao ar hara buruko reaḱ maraṅ dạyik do abo joto hoṛaḱ kana. Calao idiḱ kan go̠ṭa dhạrtire̠ korona rog do̠ ạḍi botor ar santal gidrạko talare̠ maraṅ tạkićaḱ do̠ bolo akana. Korona Khạtir School, college, universityko bo̠nd gete kalaṅ ḍolaṅko se̠ loṛoṅ pho̠coṅ ko daṛan kana. Onako ạṛiste̠ gogo baba do gidrạko kạuḍi sõćjoṅ lạgit́ kạmi teko kole̠t́ koa. Ar noa kạmi khạtirte̠ gidrạkoaḱ oloḱ paṛhao re̠ laksan hoyoḱ kana, me̠taḱ me mit́ din hiloḱ do̠ oloḱ paṛhao hõ bako kusiaḱa ar gidrạ do̠ school, college te̠ calaḱ hõ baṅ sanakoa. Baṅgladisom redo̠ niạko dinre̠  kisạ̃ṛ –reṅgećko bhitrire̠ ae̠ma le̠kan tạkić aḱ te̠ lak lak gidrạko ạḍi tho̠ṛa ume̠r rege school te̠ calao baṅ kate̠t́ kạmire̠ko dhurạu e̠t́ koa. Goṭa dhạrti re̠ 5 se̠rma ume̠r khon e̠hoṕ kate̠t́ 17 se̠rma ume̠r hạbić 215 milion gidrạko nonkan mũhin do̠sa re̠ko paṛao akana. Noko tho̠ṛa ume̠r re̠n gidrạko do̠ dhạrtire̠ ae̠ma le̠kan kạmiko kạmi kana. Ar noa do̠ hoyoḱ kana gharońj re̠ ạḍi bạṛti re̠ṅgeć, nindhạn ar nacar karo̠nte̠. Ạḍi ae̠ma gidrạko ge casbas kạmi, kirsạn se̠ guti kạmi, gại ḍaṅgra gupi kạmi, karenṭ/electricity kạmi, hasa gemer kạmi, Iṭạ dipil kạmi, Jo̠m ńu ho̠ṭelre̠ kạmi, maraṅ do̠kan kore̠ kạmi, huḍiń tahẽn rege bapla kạmi purạu, cuṭi biṛi, hạnḍi tạrc̣i ńu buloḱ se̠le̠t́ ae̠ma le̠kan bebạṛić kạmikore̠ abore̠n haraḱ kan gidrạko lobdhaoḱ kan te̠ko bạṛijo̠ḱ kana ạḍi usạrate̠.    

Covid-19 te̠ lak lak kạṭić gidrạko kạuḍi sõćjoṅ lạgit́ko lahae̠t́ koa-ILO ar UNICEF reaḱ khaṭo̠ report te̠ baḍaeo̠ḱ kana. Noa report re̠do̠ jo̠to̠ko me̠naḱ koa, menkhan Santal gidrạko hõ ạḍi ae̠mako bạṛijo̠ḱ kana. Ińaḱ ńe̠lre̠ ato o̠ṛaḱ re̠n gidrạko do̠ bạṛti kạete̠ noako muskilaḱ re̠ko bolo akana.  

Baṅgladisom re̠n Santal gidrạ koaḱ mit́ bar baḍaejoṅ bisoe̠ko;

  1. Diso̠m reaḱ hạr samṭao report re̠ ńelo̠ḱ kana 85% kạmi gidrạko do̠ ato o̠ṛaḱ re̠n kanako. Me̠nkhan nãhãḱ dinkore̠ gidrạ kạmiạko do̠ so̠ho̠r bajar se̠ć kạmi ńam lạgit́ko ṭenḍaro̠ḱ kana.  
  2. Diso̠rm re̠ 4.3 sotaṅgsho gidrạ (5 khon 14 umer) koge gharońjre̠ go̠ṛo̠ e̠moḱ lạgit́ lajao̠ e̠ge̠r de̠ya katet́ kạmi re̠ko jo̠po̠ṛaḱ kana. Korona te̠ disom re̠ arhõ bạṛti duk doe̠ ạgu akada. Nitoḱ ńelo̠ḱ kana gidrạ kạmiạko tho̠ṛa baṅ kate̠t́ ar hõko dhe̠ro̠ḱ kana.
  3. Dhạrti re̠do gidrạko lahanti lạgit́ gidrạ kạmiạko haptare̠ goṛte̠ 8 ghonṭako kạmia. Nonkate̠ ńelo̠ḱ kana din re̠ 2 ḍolarko sõćjoṅ kana.
  4. Baṅgladisom re̠ gidrạ kạmiạ koaḱ ạḍi kajak ạn do̠ me̠naḱa. Diso̠m re̠ me̠naḱ bonte̠ sạrige abo santal gidrạko lạgit́ hõ inạ ạn ge panjaḱa. 2006 serma re̠ Baṅgladisom sarkar bahadur do̠ 14 umer khon komren gidrạko do̠ kạmi lạgit́ kajak ạn te̠ bond tahẽ kana. Menkhan nãhãḱ somoe̠ re̠ ạḍi ãṭ gidrạ kạmiạkoko bạṛti akana. International Labor Organization (ILO) doe̠ hudise̠t́ kana; amdaj 5 million kạṭić gidrạko kạmiạkoko hoe̠ akana.
  5. Baṅgladisom sarkar bahadur do 2010 serma gidrạ kạmiạko je̠mon baku tahen se hoyok lagit adi maran kami hora 2012 sermako etohop leda. 2010 serma re kami hora hatao katet nitok 2021 serma re nelok kana joto khon barti gidra kamiakoko hoe akana.
  6. Disom sorker 2002 serma khon Primary school ren gidrak stipend ko emako kana. Noa te jemon gidrako kami te ban calao katet, parhak re monko lagit ar school teko calak lagit. Metakme ato orak ren gidrako do begor tolop te olok parhao ar puthiko nam lek kanako. Nitok do onka leke joto gidrako lagit an hoe akana, bin tolop te olok prhao ar puthiko.
  7. Disom re umer secte ketec ban hoe akanko gidrako bapla et koa. Noa do gota dharti sec lekate nel lekhan Bangladesom do pon 4 nombor re̠ me̠naḱa. Santalkoaḱ gharońj re̠n ạḍi ae̠ma gidrạ tahẽn te̠ ar joto le̠kan khorocko bako calao daṛeaḱ te̠ umer se̠ć te kom tahẽn re̠hõ ko baplae̠t́ koa.

Koronate̠ jạbun akan disomre̠ santal gidrạko o̠war rakaṕ ko lạgit́ noako bisoe ạḍi jạruṛa jo̠to̠ gharońj kore; a) Dinạm din reaḱ kạmi horako ol tolte be̠nao katet́ gidrạko ạyur do̠ ạḍi jạruṛa. b) Eneć/gate; gidrạkoaḱ hoṛmo, monko sapha do̠hoe̠ lạgit́ e̠ne̠ć se̠ gateḱ do̠ ạḍi jạuṛa. c) Gidrạ jãhãn muskilaḱ se̠ tạkić aḱ re̠ye̠ paṛao le̠n khan mońj so̠lha te̠ o̠war rakaṕ ar bujhạuae jạruṛa. d) Dạyik; ạḍi jạruṛa huḍiń dạyik e̠moḱ. Ente̠t́ nit khon huḍiń dạyik mońj te̠ye̠ palon le̠khan, maraṅ kạmiko se̠ dạyik kạmi hõ be̠s te̠ye̠ purạu daṛeaḱa. e) Gidrạko jãhãn kạmire̠, e̠ne̠ć, se̠re̠ń, biḍạu se̠ jãhãn bhageaḱe hame̠ṭ le̠khan do̠ udgạu se̠le̠t́ huḍiń progam hoe̠ ocoe̠te̠, bạṛti rạskạ ar go̠rob doye̠ bujhạua. f) jo̠to̠waḱ re̠ jao̠ge udgạu jạruṛa joto gidrạko. g) santalite̠ mońj roṛ lạgit́ uskurko jạruṛa. h) Santal gidrạko do̠ ạḍi mon se̠le̠t́, sontorte̠ be̠nao rakaṕko jạruṛa, e̠nte̠t́ gogo babako ṭhen khonge pạhil do̠ maran\̣ sikhnạt ko hame̠ṭ joṅa.

Disom re̠ kạṭić gidrạko kạmi bondko do̠ ạḍi alga kạmi do ban\̣ kana. Menkhan joto gogo babako ge ạḍi ãṭ ko kurumuṭu eda apnare̠n gidrạ koaḱ sikhnạt se̠ć te̠ lahantiko babot. Gidrạko ban\̣ kạmi ocoko hoyoḱa ar eger, edre se̠ dal do̠ baṅ, bickom dupulạṛte̠ hara buruko lạgit́ go̠ṛo̠ jạruṛa.  




BAḌAEGEAM’

Pạurạ do̠ nisạge,

Cabaegeae disạge,

Bam paṛaoḱa hisạge,

Baḍaegeam caḱe̠m ńuńukana.

Ho̠ṛko am ńe̠lteko dạṛge,

Gunṭhi poṭor bhindạṛge,

Jạruṛamre ńirgeam baṛgege,

Baḍaegeam caḱe̠m ńuńukana.

Cabae tamae ho̠ṛmo̠ daṛe̠ge,

̠Ńamo̠ḱ dare buṭạ baṛege,

Bam hoyoḱa aṛe ar kaṛege,

Baḍaegeam caḱe̠m ńuńukana.

Oṛaḱ ho̠ṛ hõ̠co̠e e̠ge̠rge,

Lạṛhạilenre ḍaṭa te̠hõ̠e ge̠ge̠rge,

Ricạṅ-picạṅ goco hõ̠co̠e pe̠ṭe̠rge,

Baḍaegeam caḱe̠m ńuńukana.

Bin huḍurte ńuruḱgea ce̠ṭe̠rge,

Okama pẽ̠nṭ rehõ̠m ciḍirge,

Lo̠ho̠mlenre raggeako hiḍirge,

Baḍaegeam caḱe̠m ńuńukana.

Ńu buluḱre ho̠ṛko ro̠ṛa bạṛićge,

Ḍạbrạ bego̠r so̠ kanam siṛićge,

Bul bhindạṛ ge̠re̠t́ meko sikṛićge,

Baḍaegeam caḱe̠m ńuńukana.




Rohonpur re mit́ ạdibạsi santal juạnaḱ mạ̃ṛi pulisko ńam akada.

Chapainawabgonj reaḱ Gomostapur re Juel Mardi (20) ńutuman mit́ santal juạnaḱ mạ̃ri ko ńam akada police. Sokolbar (7 may) setaḱ irạl (8) baja tala seć Rohonpur union Tẽtultola ńutumanaḱ ṭhạ̃i khon noa mạ̃ṛi do ńam akana. Goć ocoyen uni juạn do upjilạ reaḱ Radhanogor union Belḍaṅga ato ren Sudhir Mardi ren kora. Gomostapur Thana ren Officer Incharge (OC) Dilip Kumar Das doe lại keda,setaḱ́re aḍepase ren  hoṛko do mạ̃ri ńel ńam kate police ko khoboraḱ koa. Ghoṭona ṭhạ̃ire seṭer kate maṛiyaḱ lać re  get́ dag ńel ńamena. Amdajoḱ kana calaoen ńindạ jãhãtin jokheć gogoć ko do uni  goć kate onḍe ko gidi oṭo akadia. Noa babot́ re CID ko baḍae oco akadea. Onko heć kate alamot ko jogaṛ ar jotoaḱ saitạu tayom mãṛi do moenatodonto lagit́ jilạ sodor hospiṭal reaḱ goć oraḱ re kologoḱa.

Source-Padmatimes




Timon Hasdak Probhureye Jirạuena

Rajshahi jila Tanor thana reaḱ Cho̠knaka atoren mano̠tan Timon Hasdaḱ doe hana puriena. Calaoen 6 may, 2021 tạrik setaḱ ber 63 serma umer re niạ dhuṛi dhạrtiy bạgiyada. Timon Hasdaky do̠ Baṅgladesh Northern Evangelical Lutheran Church reak ‘Theological extension education’(TEE) re ḍher dine kạmilet́a. BNELC Church reaḱ sereń puthi re 17 goṭen o̠l sereń ar 1 goṭen do̠ to̠rjo̠ma sereń menaḱ taya. 1958 sermareye janamlen Timon Hasdak aḱ mit́ goṭen sereń do̠ no̠nkage tahẽkana-

  1. ‘Hoṛmore saj baj hoṛko ńela,

      Ontor saj baj do̠ o̠koe ńela? ::

    ::Pata chata ṭanḍi So̠etanaḱ jhạli,

     Mońjem ạikạu menam So̠etan hạli.::

  1. :: Dhoromre rak jak sạri sewa

      Isor ṭhen dohoeme sorok hewa. ::

      Sabha, girja, koejoṅ, dhorom cạli,

Menaḱ khanem topag So̠etan jhạli! ::

  1. :: Hoṛogme saj baj Isoraḱge,

Bạṛić jiuko sao lạrhại lạgit́. ::

::Teṅgo takoḱme, dhorom aḍonaḱ,

Sạriaḱte paṭhe keṭejoḱme. ::

  1. :: Koṛamre horogme dhorom aḍonaḱ,

Jaṅgare Isoraḱ suluk kharpa::

::Biswạs reaḱ dhal mase saṕjoṅme,

Seṅgel sarem irij bạrić jiuaḱ! ::

  1. :: Bańcaoḱ reaḱ bohoḱ aḍonaḱ

Jiuaḱ tarwaṛege hataojoṅme::

:: O̠ne ona do̠ Isoraḱ katha kan,

Jiure ko̠ejoṅme sanam ghuṛi! ::




H U L Ạ S L A N D A

Cẽṛẽ leka tinạḱlaṅ  uḍạuḱ

 Serma uḍạu uḍạuteń laṅgaena .

Den thoṛa sãhet́ dulạṛ

Oka jhạl khon dulạṛ tetaṅ ińma.

E ! am ma bahan landa mẽt́tam

 Koṛam baṛge re rohoe kedam aema abad .

Ạḍi jhạl khon hõ amma esel sapha

Amaḱ mayam tema

Bại-bạiteń eset́en

Hoṛmo – mayam-sãhet́  loloen.

Kạṛuṅ ńutre, setoṅ talare

Enećjoḱkan  kukmũ bhabnako

Oko-cukute bana hoṛaḱ ge .

Eṭaḱ  koaḱ ṭopoḱ dulạṛ lekado

 Ar baṅ hanḍe-nonḍe jiṅgi juri.

Alaṅaḱ hulạs landa sirijạnoḱ leka

Tol tearoḱ sona bando nạ̃ṛi.

 




Rajshahire sikhnạt goṛo ko̠ ńamkeda Ạdibạsi pạṭhuạ gidrạko

Rajsahi jilạ reaḱ Tanor ar Godagaṛi upojilạ re bosotoḱ kan Ạdibasi  pạṭhuạ gidṛạ ko talare siknạt́ goṛo kạuḍi ar paṛhao re goṛo emoḱ jinis ko emawaḱkoa. May cando reaḱ 5 tạrik Budbar setaḱ bela 10:00 baja okte re Upojila Nirbahi Officer (UNO) manotan Sree Poṅkoj Chondro Debnath aḱ ạyurte  noa akhṛa hoyena.

Ar noa  akhṛa re maraṅ peṛa hisạbte selet́e tahẽ kana Tanore-Godagaṛi ren saṅsod Alhaj Omor Faruq Chawdhuri M.P ren protinidi, Upjila Chearman manotan Lutfor Haedar Rosid Moena. Niạ  2021-21 Orthobochore Tanore upojilạ re basotoḱ kan 841  goṭen Ạdibasi paṭhuạ gidrạ ko talare 10 lak ṭaka reaḱ siknạt upobritti ar 170 goṭen paṛhaoḱ gidrạ talare 3 lak 5 hajar ṭaka reaḱ siknạt upokoron ar paṛhaoḱ re gạkhur gidrạ ko talare 80 goṭen  mońj utạraḱ ḍuluṅ gạḍi em hoe akana.  Ar  Godagaṛi re do maraṅ peṛa hisạbte seṭere tahẽkana Tanore-Godagaṛi ren saṅsod Alhaj Omor Faruq Chawdhuri M.P aćtet́ge.  Noa Godagaṛi upojilạ re 841 goṭen pạṭhuạ gidrạ ko re siknạt goṛo kạuḍi, bag ar thoṛa gidrạko talare ḍuluṅ gạḍiye em keda ać tite.




Korona: Santal Kuṛi Koaḱ Nãwã Kukmu

Calaoen May cando reaḱ sombar 4 tạrik do̠ Upozila health complex te mit́ Kala-Azar rugi doń idi ledea je̠mon mońj treatment ar ran rehet́ koe ńam daṛeaḱ sorkar seć khon. Ạḍi jeleń galmarao hoyena Dr. M. A Matin, Upozila Health ren senior medical officer soṅge. Ona jeleń galmarao o̠kte re baḍae oco kedeạń je̠, aleren santalko do̠ ạḍi haro̠n re̠ menaḱ koa noako dinre̠. Am seć le̠kate disom sorkaraḱ jahan goṛo tahe̠n khan dayakatet́ aleren hoṛko goṛo akome̠. Enhiloḱ ńindạ are (9) baja seć phone kateye̠ meta dińa gapa aperan hoṛ lạgit́ 20 goṭe̠n bo̠sta (10 kg caole, Alu, 2 liter sunum, buluṅ, semai, lifeboy sạbun) doń jogaṛ akada. De̠la hijuḱ me noako jo̠maḱ dobon em hạṭiń akoa. Ạḍi rạskạ kho̠bo̠r ńam katet́ rehõ iń do bạń seṭer daṛeada office kạmite̠, me̠nkhan ińaḱ office ren são kạmiạkin Markus Murmu Manager cum Accountant, NAGR Amnura Lutheran Mission Hospital ar Program Officer NAGR Community Development for Rural People’s. ALMH ar CDRP seć khon O̠na bargel gharońj ren joto hoṛko lạgit́ tahẽkan PEKHOM khon be̠nao akan barea katet́ Mask ar Amnura Lutheran Mission Hospital seć khon Hand sanitaizer do em hạṭiń hoe akana.    

Disom re nitoḱ arhõ nãwã ạn ạriko jạhir selet́ darakan may 16 mãhã hạbić lockdown tahẽna. Pạhil lekage sạṅgiń reaḱ dejoḱ bus gạḍi, rail gạḍi ar lonch Istimar ko do laha reaṅ ạn lekage bond tahena. Menkhan May 6 mãhã khon do̠ apnar jilạ talare dejoḱ gạḍiko calaḱa mente̠ disom sorkar bahadur doe lại so̠do̠r akada. Disom sorkar montri koren secretary Khondokar Anowarul Islam soṅgbad ren kạmiạko ṭhene lại sodor akada je, disom re lockdown calaḱ kan do tahẽna ar noa hobon baḍaea je, muslạ koaḱ sohrae do̠ darakan May 14 tạrik ar lockdown do̠ calao idiḱa may cando reaḱ 16 tạrik hạbić. Muslạ aḱ sohrae redo 3 mãhã ce̠tan jahan chuṭi do baṅ ńamoḱa. Onate hudisoḱ kana disom talare ạḍi aema hoṛ do̠ mit́ ṭhạ̃i khon eṭaḱ ṭhạ̃ite bako calao daṛeaḱte, ạḍi napae te sohrae do manao reaḱ ko as joṅ kana.  

Abo jotoko bon baḍaea je, 1 May do tahẽ kana goṭa dhạrtiren kạmiạ koaḱ bises Mãhã. Ona din re mit́ gạkhuṛ Santal maejiu soṅge boge judạ galmarao selet́ aćaḱ ontor katha koe lại sodor akada; Rajshahi jilạ, Godagạṛi Upojilạ reaḱ Dogachi Ato re̠n Miru Soren, umer do̠ amdaj 55 le̠ka. Ạḍi tho̠ṛa somoe re ae̠ma utạr galmarao hoye̠na korona babot, jom ńu babo̠t ar aćaḱ gharońj. Aćre̠n oṛaḱ ho̠ṛ do pe̠ serma laha re noa dhuṛi dhạrti doye̠ bạgi akada. Ạkinaḱ noa gharońj re̠ pea kuṛi ar mit́ ko̠ṛa. Apnaraḱ jumi jaega do̠ bạnuḱa, eken nalha tumạl kạmi kate̠t́ jo̠jo̠m hoṛ kanako. Kukli tãhe kana Miru ṭhe̠n; ce̠t́ le̠ka me̠naḱ pea lockdown ar teheńaḱ bises mãhã re̠ do̠? Uniaḱ roṛ ruạṛ do̠ tahẽ kana; lockdown karonte̠ ạḍi muskil re̠ me̠naḱ lea. O̠ṛaḱ re̠aḱ jo̠maḱ male̠ jo̠m cabake̠t́. Nito̠ḱ do̠ hoṛo ko ge̠t́ e̠hoṕ akana ar o̠nakote̠ jãhã le̠ka din do̠le̠ khe̠mao idi eda. Ar bises mãhã babot do̠ ce̠t́ iń me̠na; sạpṛi bagwan kore̠le̠ kạmi e̠da, goṭa din re̠ e̠ke̠n bar (200) sae kạuḍi kate̠t́ ko e̠male̠ kana. Inạ hõ bam kạmi le̠khan bam ńama. O̠nate̠ inạ kạuḍi kate̠t́ gele̠ kạmi kana. Apnaraḱ kukmu do hoyoḱ kana; mit́ din apnaraḱ tho̠ṛa khe̠t baṛgiko kiriń le̠khan ohogeń calaḱa eṭaḱ hoṛaḱ jumire kạmi do. Sermaren sisir jạuić tis coṅ nonkan goṛoye̠ emạń. O̠na koyoḱ hor ar kurumuṭu re̠ń tahẽyena. (the santals times, 1 May 2021, Kamiạ koaḱ mãhãre Santalaḱ mũhim halot)

Rajshahi Boṅgobondhu College khon Higher Secondary Certificate pass akat́ kuri Ms. Abonita Hembrom do University re bhurtiḱ lạgit́ ạḍi kurumuṭu katet́e paṛhaoḱ kana. Ona selet́ Nursing Institute re diploma nurse training hatao lạgit́ hõye kurumuṭu kana. Noa korona lekan maraṅ mũhin rog ar disom lock down re ạḍi muskil doe bujhạu eda. Sisirjạuić ṭhe̠n koejoṅe doho akada, jemon lahate leka disom calaḱ ar school, college, universityko jhijuḱ te oloḱ paṛhao re mon le lagao ar sikhnạt le̠ hameṭ te darakan din re santalko ar disom lạgit́ le kạmi daṛeaḱ noa as iń doho eda.       

Naogaon zilạ reaḱ Nozipur Government College re paṛhaoḱ kan kuṛi Ms. Susanna Hasdaḱ do HSC 1st year re menaea. College re bhurti tayom khon ge korona ar lockdown te class ge bae class daṛe akada. Onate bhabna selet́ iń menet́ kana je college reaḱ ae̠ma galmarao iń ańjom akada lạṭu didiko ṭhen khon, menkhan ińaḱ jiṅgire do̠ ạḍi bhabna ar upạige bạń ńam leda. Online te class do calaḱ kana, ado ińaḱ smart phone baṅ khạtirte̠ bạṅ iń class daṛeaḱ kana. Ạḍi hudis menaḱ taya je mit́ din do̠ Magestrate hoyoḱa. Ar disom lạgit́ goṛo kạmi selet́ santalko lạgit́ hoe̠ kạmiạ. Enterehõ Isor ṭhen koejoṅ iń doho eda jemon ạḍi usạra jotowaḱ do̠ pạhil le̠ka hoyoḱ ar oloḱ paṛhaoḱ hõ bes te calao idiḱ.    

Dhaka re menaḱ Holicrose College ren 2nd year paṛhaoḱ kan Sudipta Puninna Murmu (Trina) aćaḱ online class do ạḍi beste̠ calaḱ kan taya. Lecture sheet ar question kodo mail teko kol ako kana. Arhõ mail tege mahasoeko ṭhen hõko kolet́ kana. Uniaḱ kukmu do̠ hoyoḱ kana; Psychologist hoyoḱ.

Rotary International aḱ kạuḍi ar Tabitha Foundation aḱ goṛote Rajshahi bibhag re aema kuṛiko doko goṛo ako kana santal kuṛikoaḱ tayom daram dhạrti jiṅgi mońj khe̠mao ar santal jạtko laha seć hara rakaboḱ lạgit́. Noa goṛoko ńamet́ kana Chapainawabgonj jilạ ren Dina Murmu, Soṅgita Mạrḍi, Abonita Hembrom, Dinajpur jilạ ren Noyomi ar Sudipta Shinigdha Hasdaḱ, Rajshahi Jilạ ren Poly Nirmola Soren, Razina ar Naogaoren. Noa selet́ 60 santal students ko ńam akada hepatitis vaccination. Noko joto kuṛiko ge ạḍi be̠sko oloḱ paṛhaoḱ kan tahẽ kana. Adom kodo BSc nurse, diploma nurse ar general nakha hõko oloḱ paṛhaoḱ kana. Rotary ar Tabitha seć te jotote sae 100 cetan kuṛiko jopoṛao tahẽ katet́ bhage sikhnạt ko hameṭ joṅ kana.         

Nãwãte kukmu ko ńelet́ kana 5 Santal kuṛi……… (Prothom Alo; 3 May 2021, Page 6 / Disom sakam) Baṅgladisom re santal kuṛiko selet́ joto jạtren kuṛikoge hara godoḱ sãoteko baplayet́ koa. Onate jãhã lekate mõṛe class, Ina tayom gel class ar ạḍi thoṛa college/university ar ḍher ge oloḱ paṛhao ko bond eda. Calaḱ kan korona reaḱ lockdown karonte din kạmi lạgit́ sohor bajar teko hijuḱ kana ar kạuḍiko sõćjoṅ kana. Noa news paper re rakaṕ ente Poba ren UNO do onko mõṛe̠ kuṛiko aćaḱ office re hoho katet́ mõṛe goṭen cycle, school bag, turui goṭen katet́ khata, gel bar goṭen katet́ kolom, pencil ar mit́ ṭen katet́ jamati boxe em hạṭiń at́ koa. Noa goṛo do em hạṭiń hoe̠ akana Prime Minister soman otre basoḱ kan kạṭić khunḍren hoṛ hoponko lạgit́ kạuḍi khon. Jhorna Hembrom doe men akada; pạhil khon cycle calao doe̠ baḍaea, onate aćren boehawaḱ cycle giye calaoet́ tahẽna. Ar mit́ din school chuṭi tahẽlen khange din kạmiạ hisạb teye kạmiet́ tahẽna. Mit́ din apnaraḱ cycle hoyoḱa ar jemon school teń sen heć daṛeaḱa. Menkhan teheńaḱ noa goṛo ńamte ạḍi rạskạń bujhạu eda ar noa do tishõ bạń hudis akat́ tahẽna. Ona selet́ thoṛa botor ar bhabna re menaḱ koa bapla babotre̠. Ado Bapla babot re Poba upojilạ ren UNO Manotan Simul Akhtar doe men akada oloḱ paṛhao calao idi lạgit́ joto lekan goṛo doko ńam idia.    

Korona khạtir disom do lockdown menaḱa ar onate reṅgeć nacar hoṛko ḍher akana. Dinạmge reṅgeć ar nacar hoṛ doko ḍher calaḱ kana. Calaoen serma khon korona ehoṕ katet́ disom re nit nãwãte 2 kạruṛ 45 lak hoṛko reṅgeć akana. 2021 serma march cando hạbićte disom re reṅgeć hoṛ koaḱ soṅkha do 14.75 sotaṅsho. Korona lekan maraṅ mũhin te joto ṭhạ̃i korege noa reaḱ elaṅ do paṛao akana. Kạmiko caba ente aema hoṛ do maraṅ mũhin muskil reko paṛao akana. Onate khạndri hudis se ńeńel do̠ ạḍi jạruṛ.

Korona oktere disom sorkar bahadur do ạḍi ãṭe kurumuṭu kana reṅgeć, nacar ar nindhạnko goṛo emakote jemon rukhiạko ńam joṅ. Noa selet́ aema lekan kạmi horako hoye ehoṕ akada, jemon upkạrko ńamte disom ren reṅgeć nacar ar nindhạn hoṛko bogeko tahẽn. Niạko okte re abo Santalko hõpe nẽhor ocoḱ kana je, Union porishod, Upajila ar jilạ office kore sendrai tabon pe boge ạt ko ńam lạgit́. Ona selet́ abo santal ko khon bud ạkil te laha akanko ho upkạrko tabonpe aboren reṅgeć, nacar ar nindhạn santal boeha, misera, gogo ar babako. Nonkate aboaḱ santal somaj kore je̠mon santalko bogeko tahẽn korona reaḱ lockdown re.




Sạdhin Soṅbad Mãhã: The Santals Times

Teheń do hoyoḱ kana 3 May ar Dhạrti Sạdhin Soṅbad Mãhã (World Press Freedom Day). Soṅbad do hoyoḱ kana, sạriaḱ tumạloḱ joto le̠kanaḱ, one oka do electronic lekate manwako soṅge jopoṛao tahẽn. Ona soṅgete chapa katet́ sodoroḱ kan soṅbad, news letter, puthiko, leaflet selet́ arhõ eman teaḱ. Noako kan gea manwako ṭhen so̠ho̠r seṭeroḱ se jopoṛao reaḱ pạhiltet́. Ar dhạrti reaḱ joto disom ren manwa koge ạḍi tạṅgi reko tahena khoborko baḍae lạgit́, je̠mon bhageaḱ, muskilaḱ, rạskạ reaḱ, culturko selet́ eman teaḱ. Nãhãḱ jugre manwako mõdre topol tahẽn lạgit́; soṅbad, magazine, internet, television, radio, fm, YouTube selet́ cinema. Noako do ạḍi maraṅ ar usạra khoborko em hạṭiń reaḱ horkana. Tinre abo jotoko tv re kho̠bo̠r se apnaraḱ khusi sana lekan serialko se radio re khobor, sereń, naṭika, thuthi selet́ emanteaḱ nit hạbić te bańcao menaḱa eken manwako lạgit́ ge.   

Goṭa Dhạrtire nit hạbić te ạḍi bhage kạmi doe kạmi kana chapa khobor ar electronic khobor sećte. Noako hortedo boge bạṛić selet́ ae̠ma mońj sikhạuna hõbo ńam akada se bon ńama. Onka ge Baṅgladisom rehõ aema judạ judạ magazineko, news letterko ar soṅbad selet́ online news hõ ehoṕ akana. Santali Magazineko reaḱ ńutum do̠ hoyoḱ kana; Peṛa-hor, Juḍạsi Jharna, Aṛaṅ, Tabitha Soṅbad, Kukmu……. selet́ emanteaḱ. 

Onako modre nãhãḱ jugre ạḍi soros bar goṭen santali online news portal menaḱa. Mit́ do The Santals Times (santalstimes.com) ar dosar do̠ Santali News 34 (santalinews24.com). Ạḍi khạndri hudis katet́ online news seć lekate santalkoaḱ boge bạṛić, lai-lagcarko, kobitako, sereńko, khoborko, eneć-sereńko, khoborko, aema lekan sikhnạtko selet́ ạḍi aema bhage kạmi do̠ ehoṕ katet́ toṅge calaḱ kana.

The Santals Times do e̠tohoṕ akana calaoen serna 2020 reaḱ 9 August mãhnạ khon. Santals times re disom ren Santal ko abo bon ol daṛeaḱa aboak mon ontor kathako, duk-bhabnako, rạskạ joṅaḱko. Noa mit́ serma auri seṭeroḱ rege aema mońj khobor, sikhnạt, hoṛmo hạṭiń, kudumko, ạri-cạliko selet́ lai-lagcar te ạḍi bhage doye kạmi eda. Onkage teheń bon aṭkar daṛeaḱ kana je, online news portal sećte santalko talare ạḍi aema uskur se cehaona ko ńam eda. Noa tedo sikhnạt, rạskạjoṅ, baḍaejoṅ, jopoṛao tahẽn lạgit́ santal koaḱ ạḍi maraṅ platform/oloḱ ṭhạ̃i kana. Onate delabon the santals times re jạruṛ kaete abo santal koaḱ sạri kathako sodor lạgit́ ol mabon. Enḍekhan disom ren hoṛko ṭhen abo santal koaḱ katha, ạri-cạli, lai-lagcar, eneć-sereń, sikhnạtko selet́ ạidạri hameṭ lạgit́ disom sorkar ar goṭa dhạrtiren aboaḱ aṛaṅ tebon sodor daṛeaḱa.   

America disom ren mare President Abraham Linkon doe men akada; soṅbad tumạl koaḱ kạmi do̠ hoyoḱ kana hoṛkoaḱ sạriaḱ soṅbad, khobor, jạruṛko selet́ emanteaḱ gũṭ kathako ạḍi sontor selet́ sorkar bahadur ṭhen seṭer jạruṛa. Nonka ạḍi alga bon bujhạu daṛeaḱa je; disomre soṅbad sạdhin menaḱa se baṅ ar disom hoṛaḱ hõ hudis ganḍon, roṛ reaḱ ạidạri hõ menaḱa se baṅ.

Omorto Sen hoe nonkae men akada; soṅbad sećte oka asol kathako hijuḱ, onate disom sorkar aḱ ge boge se bhạlại hoyoḱa. Soṅbad re noa do ạḍi sạriaḱ je, sorkar judi kajak ạn ạrikoe doho lekhan, eken disom hoṛ moto do ńutre bako tahẽna, bickom disom sorkar ṭhen hõ ạḍi ae̠ma jạruṛ kathako baṅ seṭeroḱa.  

1948 serma re 19 reaḱ dharare nonkan katha lại pasnao akana je, kathako, lai-lagcarko em hạṭiń do hoyoḱ kana Manwakoaḱ ạidạri. Calao parom akan 1997 serma khon UNESCO do jao serma ge, ‘Guillermo can no world press freedom prize’ ko em ạgu eda, onako soṅgoṭhon manot lạgit́ okoe do soṅbad sakam reaḱ sạdhin rukhiạ se muskil re paṛao akanko. Noa man manot do̠ uni ńutum teko doho akada.

Onate delabon abo joto santalko apnaraḱ aṛan, lai-lagcar, sikhnạt, ạri-cạli, khoborko lại pasnao lạgit́ mit́ te bon kạmi lekhan, ạḍi usạrate Baṅgladisom selet́ goṭa Dhạrtire̠ abo santal koaḱ jotoaḱ bon tul rakab ma mit́ jomokte. Sạdhin soṅbad bańcao tahẽna, sạriaḱ sodor re santalaḱ aṛaṅkoe chapae tabona the santals times ar nonkate abo santal manwa koaḱ jotobon tul rakab ma disom ar dhạrti ren manwako ṭhen.