COVID (Ko̠ro̠na) : Baṅgladiso̠m re arhõ Hoṛ ṭikạ kạmihora ehoṕena, pe lekan hoṛko ṭikạko ńam

Lukhibar (01.07.2021) kho̠n Dhaka selet́ goṭa disạmre arhõ ko̠ro̠na virus re̠aḱ ṭikạ e̠m kạmihora ko̠ ehoṕ akana. Niạ dhao do̠ disạm reaḱ aema centre re China re̠aḱ ran benao sãota Sinopharm reaḱ ṭikạ ar eken Rajdhạni Dhaka re juktorasṭro re̠aḱ ran benao sãota ko̠  Pfizer reaḱ tikạ ko̠ emako̠ kana. Sastho odhidaptor sabha mukhiạ Dr. Md. Robed Amin noa khobore lại sodor akada.

Okare Ńamoḱa?

Baṅgladisạm re̠ calaoen May cando ar June cando Pfizer re̠aḱ ṭikạ biḍau lạgit́ e̠m ehoṕ akana. Okoe talare hõ jahan roṛ ruạṛ baṅ ńamlente Lukhibar kho̠n ehoṕ akana noa̠ ṭikạ kạmihora ko̠. Pfizer tikạ thoṛagete Dhaka reaḱ eyae (7) go̠ṭen centre re pạhil do e̠mgoḱa.

Centre ko̠ do̠ hoyoḱ kana, Dhaka Medical College, Sir Solimullah Medical College, Sohid Sohwardi Medical College Haspatal, Mugda Medical College Haspatal, Bonṅgobundhu Shekh Mujib Medical Haspatal, Shekh Rasel Gastorlever Haspatal ar Kurmiṭolla General Haspatal.

Inạ chaḍa hõ Sinopharm reaḱ ṭikạ goṭa disạmre 40 goṭen centre re e̠m hoyoḱa. Noa ko̠ modre menaḱa disạm reaḱ jo̠to̠ Medical College Haspatal são, Jilạ sodor Haspatal, bar sãe mõṛẽ gel (250) bichạna Haspatal. Noa ko centre khon dinạm din setaḱ 8 baja khon ạyuṕ bela 3 baja hạbić ńutum ol caṛhao akat́ hoṛko̠ pạhil doge ṭikạ ko̠ hatao daṛeaḱa.

Okoe do̠ Tikạ ko̠  Ńama?

Jo̠to̠ centre kho̠n dinạm din 100 khon 200 doge ṭikạ e̠moḱ reaḱ katha menaḱa. Me̠nkhan Lockdown  poristhiti khạtir tikạ e̠m reaḱ soṅkha do̠ thoṛa ko̠m daṛeaḱa mente Mr. Amin do̠e lại akada. Niạ dhao ṭikạ reaḱ soṅkha thoṛa ńokgete ol caṛhao reaḱ dhoron hõ  thoṛa akana. Surokha website lekate nit khạli ạn bancao bạhini, Cikit́sa siknạt são jopoṛao menaḱ babotre oloḱ paṛhao gidrạko̠ ar Bissobiddaloi re̠n abasik halls re̠ menaḱko̠ gidrạko̠ tikạ ko̠ ńama.

Inạ tayom pon gel (40) parom umeren hoṛko̠ hõ e̠m hoyoḱa.

Me̠nkhan Surokkha App re laha reaḱ lekage bar gel pon (24) goṭen Catagori reaḱ katha me̠n hoy akana. Sastho odhidaptar seć khon baḍae ńam akana, prathomik cikit́sa seba khat re̠ jopoṛao akan ko̠ metaḱme Doctor, Nurse ar Medical Assistant ona sãote Police ar ạn rukhiạ bạhini sodosso ko̠ ṭikạ ko̠ e̠makoa. Public Bissibiddaloi re tạlikạ menaḱ ko̠ oloḱ paṛhao gidrạ ko̠ hõ niạ dhao ṭikạ ko̠ ńama. Okoe do̠ laha dhao ṭikạ hatao lạgit́ ńutum ko̠ ol caṛhaolet ar bako hatao daṛeakat́ onko hõ niạ dhao do̠ ko̠ ńama mente lại sodor akana.  Sastho odhidaptar re̠n line Director ar tikạ kamihora ren  ạyurić Dr. Shamsul Hoqe do̠ budhbar ko̠ro̠na bulletin rey lại akada, okako̠ disạmre Sinopharm reaḱ tikạ bạsut akan, onako̠ disạmre ren kạmia̠̣ hoṛko̠ hõ ṭikạ ko̠ ńama. Okoeko̠ Oxford AstraZeneca reaḱ tikạ pạhil doge hatao tayom dosar doge bako hatao daṛeakada onko ho Pfizer ar synoferm reaḱ tikạ hatao niro̠po̠n hoyoḱa se baṅ Mr. Amin do̠e me̠nkeda. Uni do̠e me̠nkeda, vaccine mesal hoyoḱa se baṅ ona reaḱ aema report do̠ oḍoḱ akana. Noa ko report tege Baṅgladisạm National Imionaization Technical Committee duṛuṕ kate goṭa katha ko̠ hataoa je̠ eṭaḱ disạm leka tikạ re mesal-juri abo disạmre hoy daṛeaḱa se baṅ. Goṭa katha baṅ hatao hạbić AstraZeneca pạhil doge ko̠ hatao akat́ onko do̠ cet́ tikạ hõ bako ńama. Pfizer se Sinopharm – jãhãṭaḱ  tikạge hatao hoyoḱ, ona re̠aḱ pạhil doge hatao pon (4) hapta se̠ bar gel irạl (28) din talare dosar doge hatao hoyoḱa me̠nte Dr. Rubed Amin do̠e me̠n akada. Pạhil doge ṭikạ hatao tayom  tayom dhao re̠aḱ doge hatao reaḱ tạrik card re ol dohoe hoyoḱa.

Cet́ Lekate Ol Caṛhao hoyoḱa?

 Laha ńam hoḱ lekate okoe do̠ tikạ hatao lek kan ko̠, onko lạgit́ budhbar kho̠n ol caṛhao re̠aḱ kạmi hora ko̠ e̠hoṕ akana. Ṭikạ hatao okte do laha lekage menaḱa. www.surokkha.gov.bd web porṭal re̠ bolo kate baṅ khan google play re̠ bolo kate “surokkha” App download kate ol caṛhao hoyoḱa ar ṭikạ card tmạl hoyoḱa. Inạkate mobile phone re SMS talate tikạ e̠m reaḱ tạrik ar centre baḍae ńamlen khan ,okte nạpitre centre calaokate ṭikạ hatao hoyoḱa. Ṭikạ card ar NID soṅge re dohoe hoyoḱa mente Mr. Hoqe do̠e menkeda.

Lockdown Okte Tikạ

Ko̠ro̠na virus re̠aḱ tikạ e̠m kạmihora lockdown okte hõ ol caṛhao akat hoṛko̠ do ṭikạ ko̠ hatao daṛeaḱa. Goṭa disạmre lockdown calaḱ okte jãhãe ṭikạ hatao reaḱe menjoṅ khan Police ṭikạ card uduḱ ako khange hoyoḱa.

Tinạk ṭikạ menaḱa…

January cando  reaḱ mucạt seć kho̠n Briten re̠ benao akan ar Bharot re̠aḱ Siram Institute Oxford Astraageneca covisilt tikạ do̠ bidạu lạgit e̠m ehopena. Tayomte 7 February kho̠n ona tika e̠m kạmihora ̣do gota disạmre ehoṕena. Me̠nkhan Bharot chukti lekate okte nạpitre Baṅgladisạm do̠ tika baṅ e̠m hoy akante no̠a kạmihora do̠ muskilre paṛaoena ar 26 April kho̠n pạhil doge tikạ e̠m ḳmihora do̠ bondena.  Okoe do̠ pahil doge re̠aḱ tikạ ko̠ hatao ńam akat́ onko modre aema hoṛge dosar doge ṭikạ e̠m lekan Sarkaraḱ jãhãn upạige bạnuḱa. Niạ okte, Baṅgladesh Sarkar do̠ nãwãte Chin, Juktorastro ar eṭaḱ disạm kho̠n tikạ ạgu re̠aḱe kurumuṭu keda.

Baṅgladisạmre Pạhilre Oxford Astrazeneca re̠aḱ  E̠m Hoy akana.

Ona dharalekate tikạ re̠aḱ Antorjatik Platform Covax kho̠n calaoen 31 May Pfizer BioNTech re̠aḱ benao akan 1 lakh do do̠ Baṅgladisạm sandes hisạbtei ńam akada. Inạ tayom 21 June  pe̠a Haspatal re̠ 360 hoṛ talare ona tikạ biḍạu lạgit́ e̠m ehoṕena. No̠a lahare Chin kho̠n  May ar June cando  re̠aḱ talamala re̠ bar dhaote Synoferm re̠aḱ moṭ  gel mit (11) lakh ṭikạ Baṅgladisạmte hećena. 25 May kho̠n sinopharm re̠aḱ biḍạu lạgit́ e̠m  e̠hoṕena. Sinopharm kho̠n sarkari porjai re̠aḱ 1.5 kạruṛ kạuḍi do̠ re̠aḱ ṭikạ kiriń cukti do̠ hoy purạuena. Cukti lekate June July ar August cando re̠ mõṛẽ (5) lakh kate moṭ 1.5 kạruṛ tikạ hijuḱ re̠aḱ katha. Me̠nkhan nitoḱ hạbić kiriń akat́ ṭikạ do̠ baṅ heć akana. Me̠nkhan China Dutabas sutro kho̠n baḍae ńam akana, Baṅgladisạm  re̠aḱ kiriń akat́ Sinopharm 20 lakh ṭikạ Baṅgladisạm re jogaṛ lạgit́ sapṛao akana. Tobe̠ tis hijuḱa baṅ menogoḱ kana. No̠te, darakan bar dinre Juktorastro  re̠aḱ moderna bar gel mõṛẽ (25) lakh doge Covid019 reaḱ tikạ Baṅgladisạmre hijuḱa me̠nte Sastho Montri Jahid Malek do̠e lại so̠d̠or keda . Sokolbar, ńindạ 11:20 baja re̠ Dhaka Sahjalal Antorjatik Bimanbondorre America kho̠n kul akat Moderna moṭ 25 doge tikạ  re̠aḱ pạhil doge hisạbte amdaj 12 lakh tikạ hijuḱa. Dosar din 3 July, Sunibar setaḱre, inạ thạ̃irege moderna sareć akan 13 lakh ṭikạ do̠ hijuḱa. Lukhibar tikin okte Sastho ar poribar kollan Montri Jahid Malek no̠a kho̠bo̠r do̠e lại keda. No̠a ṭikạ hatao lạgit́ uni do̠ Sokolbar ńindạ Hajrat Sahjalal Bimanbondorre seṭere tahẽna me̠nte Montronaloi kho̠n baḍae ńam akana. Nonkate eṭaḱ tikạ ko̠ hijuḱ ehoṕlen khan  ṭikạ e̠m re̠aḱ soṅkha hõ ḍher hoyoḱa me̠nte lại so̠do̠r keda Dr. Robed Amin.

 BBC Baṅgla kho̠n torjo̠ma re Sumitra Murmu

 

 

 




HUL JOHAR

E̠ Sido-Kạnhu,

E̠ Cand-Bhaero,

E̠ Phulo-Jhano,

Teheń apeaḱ gur mãhãre,

Teheń apeaḱ dinisạ mãhãre,

Hul Joharle ro̠ṛet́kana!

Jo̠to̠ge…

Lạṭu kạṭić,

Koṛakan kuṛikan,

Kạṭić gidrạkan,

Haṛamkan Buḍhikan,

Hul Joharle menet́kana!

Sanamge…

Metaḱme,

Santal ho̠po̠n,

Deko ho̠po̠n,

Ũrạ̃o Muṇḍa,

Ho̠ khaṛia,

Hul Joharle aṛaṅet́kana!

Me̠nkhan,

Jo̠kho̠nge apeaḱ,

Noa dinle hiṛińe̠t́kana,

Ape leka lạṛhạile pạcạḱkana!

E̠nhõ̠ Hul Johar ro̠ṛ do̠,

Ekalge bale hiṛińa.




Virtual Bạisi hotete Baṅgladesh ar India mit́te Santal Hul Mãhã reaḱ 166 Serma ko manao keda

Baṅgladiso̠m ar Bharot (India) diso̠m ren, Sãota susạriạko, sãota galojko, ghạkhuṛ onoliạ ar kho̠bo̠r sakam, Telivisionren sasaṕṛaoko niạ 30 june Santal Hul Mãhã reaḱ 166 serma Virtual gapalmaraote manot hoyena.

Online virtual (online zoom) ar muṭhạnputhire(Face book live) so̠do̠r uchạn do The Santals Times (Santali online news portal) aḱ saṕṛao te  gapalmarao bạisi do̠ ạyurena. 30 June 2021 ạyuṕ  Baṅgladiso̠m okte 7:30 ar Bharo̠t diso̠m 7:00 okte niạ virtual Hul nagam gapalmarao bạisi do ehoṕkate 2 ghanṭa  cetan okte hạbić niạ HUL nagam reaḱ galmarao tuṅgi idiyena.

Niạ domge pạhil dhao leka Bharot ar Bangladiso̠mren Sãota susạriạko, sãota galojko, ghạkhuṛ onoliạ ar kho̠bo̠r sakam, Telivisionren sasaṕṛaoko ar Ạn bepariko niạ Hul Mãhã re Sidạ- Kanhũ-Cadvairo-Fulomuni koaḱ ạyurte Santal Hul reaḱ nagam babot ko̠ lạe hạtińkeda. Ar niạ galmaraore Hul reaḱ aema baṅ baḍae nagam ko̠ do̠ so̠do̠rena. Oka do̠ muṭhạnputhi se facebook live so̠dor uchạn sećte 1900 hoṛ cetan do̠ ko ńelkeda.

 Santal Hul nagam  reaḱ diḱsạ idi ar abo̠aḱ baḍe ar tayo̠m daram piṛhi ko ṭhen niạ sạriaḱ nagam lại so̠do̠rre aboaḱ dạyik noa cetan gapalmarao bạisi re selet́ ko tahẽkana Bharo̠t diso̠m kho̠n Jugsirigol magazine ren sasaṕṛaoić Mn. Tonol Murmu, Santal sãota  susạri  Mn. Dr. Sontosh Kurmar Besra, All India Radio ren Santali kho̠bo̠r pathuạ ar Jugsirijolren maren sasaṕṛaić ar Mn. Dilip Hembrom, Sãota susạri ar onṛiạ Mn. Gabriel Soren, Sarsạgun kho̠bo̠r sakam ar Television ren sasaṕṛaoić Manlinda Hasdaḱ, Khobor sakam Adivasi Patheyo ren são-sasaṕṛaoić Mn. Sidan Murmu, Titri Ghuṭu Express kho̠bo̠r sakam sasaṕṛaoić Mn. Lalchand Murmu, Sandes magazine ren sasaṕṛaoić Mn. Joshep Soren ar Baṅladiso̠m ren Sãota susạria ar Jatiyo kho̠bo̠r sakam ren Columnist Mn. Mithusilak Murmu, The Santals Times chapa so̠do̠rić ar Sãota lahanti galojić ar kạmiạ Mn. Stephen Soren, Santali News24.com ren são sasaṕṛaić ar Language Research Hub ren bandhaić Mn. Somor M. Soren, Mado̠l Magazine ren sasaṕṛaoić ar Uttạr Baṅgo Adivasi Forum ren Secretary Mn. Advocate Probhat Tuḍu.

Hul mãhã reaḱ 166 sermare HUL reaḱ karon ar Hul nagam ol cetan ạḍi khạndiń galmaro hoyena. Ar nonḍe kho̠n nagam reaḱ aema nawa nawa mare katha ko̠ lại so̠do̠rena.  Niạ virtual bạisi kho̠n sanam santalko ar ranajoṭ kate nawate  nitoḱ aḱ sãota ar ạidạri koclon cetan tingu daram lạgit́ arm it́ dhao HUL lagao abona mente joto manotan ko hohoket́a. Sanam ko jumit kate o̠t baṛgi dhokhol ko, luṭpaṭ ko siknạt ar nukhri re ạidạri kho̠n eṛanoḱ ko teṅgo daram la̠git́ ko menkeda.

Hul nagam gapalmarao bạisi do̠ ạyurkeda The santals Times ren Sasaṕṛaoić Prodip Hembrom. Ar nonḍe gapal marao bạisi kho̠n sanam manotanko mit́ sãote Citri Ghuṭu Express ar Sandes ńutuman mit́ kho̠bo̠r sakam ar magazine do uḍhau hoyena. The Santals Times online kho̠bo̠r sakam darakan dinkore ar hõ nonka dupuṛuṕ ar gapamarao reaḱ asjoṅe dohoakada.




Nacholre re 166 serma HUL mãhã disạ ruaṛ ar MADO̠L puthi uḍhạuena

Chapainawabgonj jilạ re̠aḱ Nachol upạjilạ re̠ hola 30 June 2021 Santal Hul Mãhã reaḱ 166 serma ko̠ manao keda. Utạrboṅgo Ạdibạsi Foram aḱ ạyurte setaḱ 11 baja tala okte Shidu- Kạnhuaḱ naksare bahamala horoḱaete no̠a akhṛa do̠ ehoṕlena.

Niạ akhṛa ren Maraṅ neota peṛa hisạbte selet́e tahekana Nachol upojilạ ren santal birbanta Mukti joddha Amin Hembrom. Enạ chaḍa manot peṛa hisạbte The Santals Times ren chapa so̠do̠rić Mn. Stephen Soren, Nachole Ạdivạsi Academy ren mukhiạ Mn. Jotin Hembrom, Uttạrboṅgo Ạdivạsi Forum ren Maraṅ Mukhiạ Mn. Hingu Murmu,  Chapainawabganj jilạ Uttrạrboṅgo Ạdivạsi Forum dạr gãotaren mukhiạ Mn. Kornelius Murmu, Nachole Adivạsi Maejue ạyurić Ranjona Rani Bormon, Mn. Modon Hasda, Prodip Hembrom ar hõ manotan ko seṭer ko tahẽkana.

Sanamko Hul sandes johare emaḱkoa Mn. Bir Muktijoddha Amin Hembrom ar uniaḱ titige Hul Mãhãre  Sidạ-kạnhu ar onko são lạṛhaelen sanamko disạ ruạṛ lagit́ Mado̠l ńutuman mit́ chapa so̠do̠r puthi do hoyena.

 Niạ Mado̠l chapa so̠do̠r puthi do Uttạr Boṅgo Ạdivạsi gãota kho̠n pạhil do̠m  Hul disạ ruạṛ mit́ cinhạ puthi menteko chapa so̠do̠r keda. Ar noa puthire Bangldiso̠mren Mo̠ntri , Attorney General aḱ hul johar katha ko̠ menaḱa ar diso̠m ren maraṅ marȧ onoliạ koaḱ onol ko hõ chapa akana niạ puthire. Noa Madol do kin saṕṛao akada Uttạr Boṅgo Ạdivạsi Forum ren Secretary Advocate Probhat Tudu ar  onoliạ Mithusilak Murmu.

No̠a akhṛa re̠ Utạrboṅgo Ạdibạsi Foram re̠n sabha mukhiạ Hingu Murmu do̠e me̠nkeda,1855 serma re̠aḱ 30 June Shidu- Kạnhu, Chand, Voirob aḱ ạyurte bhognaḍhi ato re amdaj 10 hajar hoṛko seṭerkate re̠ṅgeć nacar hoṛko santhao ocoḱ kan birudre lạṛhại lạgit́e udgạuket́ koa. No̠a lạṛhạire̠ amdaj 30 hajar hoṛko̠ jiwi ko̠ emleda. Teheń hõ abo aema lekate bon koclon ocoḱ kana. Teheń gapa abo hõ aboaḱ opromṭonṭa rebo paṛao akana. Sarkar abo do̠ upạjạti, kạṭić jạtren hoṛ ar aema lekan ńutumte ko̠ bahanayet́ bon kana. Me̠nkhan abo do̠ sedae kho̠nge no̠a disạmrebo̠ girobasoḱ kana. Uni do̠ sarkar ṭhen ạdibạsi santal ko̠ lạgit́ sujog jemon ko̠ ńam ona lạgit́ dạbi keda.

Nachol ạdibạsi Academi re̠n sabha mukhiạ Jotin Hembrom do̠e menkeda, hasa do̠ ạdibạsi koaḱ maraṅ mũskilaḱ kana. No̠a hasa lạgit́ge ạdibạsi santal hoṛko do bạrti bon koclon ocoḱ kana. Uni hõ sarkar ṭhen utạrboṅgo ạdibạsi santal ko̠ lạgit́ eṭaḱ hasa montronaloi lạgit́e dạbi keda.

The Santals Times ren sodorić Stephen Soren do̠e me̠nkeda, okte re̠aḱ bodol hoylen re̠ hõ ạdibạsi ko̠ cetan kho̠n santhao do̠ baṅ thoṛa akana.




Goṭa Disạm Re̠ Eho̠ṕena Kajak Lock down

Ko̠ro̠na mãhãmạri birudre̠ teṅgo daramoḱ lạgit́ goṭa disạmre eyae(7) din lạgit́ kajak lockdown e̠hoṕ akana. Teheń Lukhibar (01) July paha poho 6 bajaḱ okte̠ khon e̠hoṕ akan no̠a lockdown do̠ darakan (7) July tala ńińdạ hạbić tahẽna. Niạ dhao re̠aḱ lockdown d̠o kajakte hoy purạu lạgit́ POLIS, RAB, BGB ar Ansar selet Army ko̠ moedan re̠ ko̠ tahẽna. No̠a okte hoṛko̠ ar gạḍi ko̠ calaḱ hijuḱ ar aema lekan sarkari- Besarkari sãota ko̠ ạyur babotre kajak manao ganao hukum ko̠ Budhbar (30 June) Montri porisod bibhag do̠e lại so̠do̠r akada. Montri porisod kho̠n lại so̠do̠r akan parwanare̠ me̠n akana, Sarkari- Besarkari jo̠to̠ office, gạdi ar dokan ko̠ bond tahẽna. Niạ okte jạruṛ begor bahre jãhãeye oḍoklen khan kajak mũskil re̠ paṛaoḱa, Sarkar seć kho̠n lại so̠do̠r akana. Arhõ parwanare̠ me̠n akana, ko̠ro̠na rog  (Covid-19) re̠aḱ nitaḱ poristhiti hudis ganḍon kate hukum batao lạgit́ 1 July setaḱ 6 baja kho̠n 7 July tala ńindạ hạbić latarre ol uduḱ akan manao-ganao ko̠ e̠m hoyena-

  1. Jo̠to̠ Sarkari, Adhasarkari ar Besarkari office ko̠ bond tahẽna.
  2. Ḍahar, re̠l ar daḱ horte calaḱ gạḍi ko̠ selet́ jo̠to̠ lekan gạḍiko̠ bond tahẽna. Disạm bhitri re̠ calaḱ Biman hõ bond tahẽna.
  3. Shopingmol/ market selet jo̠to̠ dokan ko̠ bond tahẽna.
  4. Jo̠to̠ porjoton (Tourist Centre), Resort, Community centre ar Rạskạjo̠ṅ centre ko̠ bond tahẽna.
  5. Ḍher hoṛko̠ jarwaḱ nonkanaḱ samajik (Bapla bihạ, Janam mãhã, picnic Party) Rajnitik ar dho̠ro̠m acar-onusṭhan ko̠ bond tahẽna.

No̠a lahare moṅgolbar ńindạ mit khobor re̠ lại so̠do̠r akana, Lukhibar kho̠n jạruṛaḱ poriseba ko̠ e̠moḱ kan kạmiạ ko̠ chạḍa ar jạruṛ begor jãhãe bahreteye oḍoḱlen khan uni birudre̠ kajak sạjại ko̠ hataoa. No̠a khobor re̠ arhõ me̠n hoy akana, Sanam ko̠ Mask horoḱ selet jo̠to̠ lekan hoṛmo jo̠to̠n (sasthobidhi)  ko̠ manao lạgit́ Sarkar do̠e nehõr akada.




Siknạt Gãota ko̠ Reaḱ Chuṭi Do̠Arhõ Dherena.

Disạm re̠aḱ High iskul ar College porjai  re̠ menaḱ siknạt gãota ko̠ ar Ibtedayi, Madrasa ko̠ re̠ calaḱkan chuṭi do̠ darakan 31 July hạbić ḍher hoy akana. Teheń moṅgolbar siknạt montronaloi lại so̠do̠r keda, goṭa dhạrti re̠ ko̠ro̠na poristhiti arhõ bạṛić seć mohnḍa akana. Lockdown hõ usrạu akana. Oloḱ paṛhaoḱ gidrạ ko̠, Mahasoe ko̠, kạmiạ ko̠ ar goǵo babawaḱ hoṛmo rạkhi-jogao lạgit ar jo̠to̠ seć kho̠n rukhiạḱ ńam lạgit́ hudis ganḍon kate ar covid 19 babot re̠ Jatio solha committee são galmarao kate no̠a chuṭi do̠ ḍher hoy akana. Mucat́ re̠ lại so̠do̠r akan leka chuṭi tahẽkana 30 June hạbić.

Source: Prothom alo 




Disạm Re̠ Moṭ Hoṛ soṅkha 16 Kạroṛ 91 lakh.

Disạm re̠ nitoḱ moṭ hoṛ soṅkha gel turui (16) kạror are gel mit (91) lakh. Baṅgladisạm porisoṅkhan Breau (BBS) MSVAB (3 tesaraḱ) Prokolpo report re̠ ‘Bangladesh Sample Vitle Statistik 2020’ so̠do̠r re no̠a khobor baḍae oco keda. No̠a lahare̠ 2020 serma disạm re̠ moṭ hoṛ soṅkha ko̠ tahẽkana 16 kạror lakh 2 hajar . Sombar (28June) Rajdhạni re̠aḱ Agargao Breau hotete noa khobor sodor akana. No̠a sodo̠rte baḍae akana, 2021 serma re̠aḱ January hạbićte disạm re̠ moṭ hoṛsoṅkha 16 kạror 91 lakh 1 hajar. Hoṛsoṅkha ḍher re̠aḱ persent do̠ hoyoḱ kana 1.30, goṛ 72.8 serma, maejiu koaḱ bharsa akan goṛ ayo 74.5 serma, baba hoṛ koaḱ goṛ ayo 71.2 persent. No̠a so̠do̠r re̠ arhõ baḍae ńam akana, moṭ gidrạ janam soṅkha 2.04, hajar re̠ gidrạ janam okta meajiu ko̠ gujuḱ kan soṅkha do̠ 1.63 persent, Calaoen 15 serma re̠aḱ hoṛ ko̠aḱ siknạt soṅkha 75.6 persent, 7 serma ar parom akan hoṛkoaḱ siknạt soṅkha 75.2 persent, arhõ paraom akan 7 serma re̠

maejiu koaḱ siknạt soṅkha 72.9 persent. Disạm re̠ 15 serma re̠ Internet beoharet́ kan 43.5 persent hoṛ ko̠. Ona modre̠ baba hoṛ ko̠ hoyoḱ kana 7 persent ar maejiu ko̠ do̠ 34.3 persent.  Source: Banglar janapod




Konac kate ko goć kedea Chottogramre Marma kuṛi gidrạ

Chottogram re̠aḱ Chadgay re̠ mitṭen mõṛe (5) se̠rma umeran kuṛi gidrạ dhorson tayom ko̠ goćledea no̠a khobor ńam akana. Tori ńutuman uni kuṛi gidrạ do̠ so̠ho̠r re̠aḱ Bohirsignal ṭoṭha re̠ acaḱ o̠ṛaḱ rege dhorson kate ko̠ goć akadea me̠nte Polis ko̠ lại so̠do̠r keda. Uni gidrạ ar eṅgat́et motoge mitṭen kạṭić o̠ṛaḱre̠ kin tahẽn kan tahẽna. Ghoṭna hiloḱ uni gidrạ do̠ eskarge o̠ṛaḱreye bạgioṭokate ac gogo do garments re kạmiye calaoakan tahẽkana. Chottogram utạr  polis bibhag re̠n Commissoner Abu Siddque do̠e lại so̠do̠r keda, khobor ńam tayom polis do̠ ghoṭna hoy akan ṭhãire senkate uni gidrạ aḱ mạṛi bancao kate ko̠ ạgukeda. Nit hạbić polis ghoṭna são jopoṛao me̠naḱko okoe hõ bako̠ ńam daṛeakat́ koa .  – Source: ipnews.com.bd




Duluṅ Gạḍi Ko̠ Ńamkeda Porsha re̠n Ạḍibạsi Pạthuạko̠

Hola (27 June) 2021, Noaga jilạ reaḱ Porsha upạjilạ ạyurić aḱ bo̠ndo̠bo̠s re̠ Nirbahi officer Mr. Najmul Hamid Reja aḱ ạyurte Manotan Maraṅ Montri hudạ kho̠n “Bisess toṭha lahanti lạgit́ go̠ṛo̠ (Parbortto Chottogram chaḍa) ko̠ e̠matkoa”. Niạ duluṅ gạḍi e̠m hạṭiń kạmiroha akhṛa re̠  Manotan O̠n (Khaddo) Montri aḱ sechaddhin tohobil re̠aḱ sandesh check e̠m hạṭiń Video Conference akhṛa hoy purạuena. Maraṅ pe̠ṛa hisạbte Manotan O̠n Montri Mr. Shadhon Mojumdar, MP Video conference re̠ kathai roṛ keda. Bisess pe̠ṛa hisạbte seṭere tahẽkana upạjilạ porisod re̠n Chạirman Mr. Shah Monjur Morshed Chowdhory, upạjilạ Aowami league re̠n sạdại sompadok Mr. Mofajjal Hossain Molla, Vice Chairman Mr. Kazibul Islam selet́ aema daptar re̠n subedar hoṛko̠. No̠a akhṛare̠ arhõ Ạḍibạsi ạyurko̠ selet́ go̠ṛo̠ ko̠ ńamet́ hoṛ ko̠ seṭer ko̠ tahẽkana. No̠a akhṛare upạjilạ re̠n Ạḍibạsi gel (10) goṭen pạṭhuạ kuṛi ko̠ talare̠ mitṭen (1) kate duluṅ gạḍi ko̠ e̠m hạṭińat́ koa ar aema Mosjid, Mondir, Madrasa, Atimkhana (Tuạr) ko̠ cikit́sa go̠ṛo̠ lạgit́ Check ko̠ e̠m hạṭińat́ koa.

  • Daily Pune Kho̠bo̠r kho̠n torjomaere Sumitra Murmu



GO̠ṬA DISẠM RE̠ LOCKDOWN REAḰ O̠KTE̠ DO̠ BO̠DO̠L AKANA

Ko̠ro̠na rog bạrti kho̠n ṭarhao lạgit́ goṭa disạmre̠ gapa so̠mbar (28 June) kho̠n eyae (7) din re̠aḱ ‘Kajak Lockdown’ eho̠boḱ re̠aḱ katha tahẽkan re̠ hõ goṭawaḱ do̠ bo̠do̠l hoy akana. So̠mbar kho̠n thoṛa ar Lukhibar (1 July) kho̠n do̠ goṭa disạmre̠ kajak Lockdown re̠aḱ goṭa hoy akan. Sunibar (26 June) ńindạ aḱ khobore odhidaptor re̠n maraṅ so̠mbat subedar Suroth Kumar Sarkar do̠ khoḱboriạ ko̠ noa khobor doe khạṭiaḱ koa. Cando hạsur o̠kte Sorastro Montri Asadujjam  Khan Kamal aḱ ạyurte jopoṛao akan ko̠ são online sabha re̠ noa̠ do̠ goṭa hoy akana. Robibar (27 June ) Montriporisod bibhag kho̠n no̠a parwana do̠ lại so̠do̠r akana. Maraṅ so̠mbat subedar do̠e me̠nkeda, So̠mbar kho̠n Budhbar hạbić thoṛa lockdown bataoae Sarkar. Ar Lukhibar kho̠n 7 din lạgit́ goṭa disạmre̠ kajak lockdown tahẽna. Uni do̠ arhõe me̠nkeda, Lockdown re̠ jaruṛaḱ seba kạmi ko̠ chaḍa jo̠to̠ Sarkari- Be sarkari office, do̠kan ar markeṭ ko̠ bond tahẽna. Jạruṛaḱ jinisko̠ idi nonkanaḱ gạḍi chạḍa jo̠to̠ gạḍi bond tahẽna. Cikit́sa babot kạmire̠ gạḍi calao daṛeaḱa. Jạṛuṛ begorte oṛaḱ kho̠n okoe hõ ạuṛiaḱte bako oḍoḱ daṛeaḱa. Enhiloḱge Jonoprason Montri Farhad Hossain do̠e me̠nkeda, darakan mit́ (1) hapta lạgit́ ale do̠ kajak manao ganao le̠ e̠ma, jạṛuṛ hoylen khan arhõ ona do̠ ḍher hoyoḱa. Me̠nkhan nãwãte goṭa akat́ katha lekate So̠mbar kho̠n thoṛa ar, tayom daram Lukhibar kho̠n 7 din goṭa disomre kajak lockdown tahẽna. No̠a lahare̠, 24 June covid-19 Technical solha committee sobha mukhiạ Odhapok Md. Shohidullah aḱ suhi-sakkhor akat́ mit́ dhạṛwạḱ re̠ goṭa disomre 14 din re̠aḱ ‘Shutdown’- lạgit́ suparis hoy akana. No̠a re̠ me̠n akana, Diso̠m re̠ covid-19 rog re̠aḱ bharot re̠aḱ Delṭa lekanaḱ samajik rog do̠ ńam akana. No̠a rog do̠ ạḍi ḍher akana. Niạ jạt re̠n jiwi piliń ko̠aḱ rog reaḱ daṛe do̠ ạḍi jạstigea. Sastho odhidaptor re̠aḱ khobor lekate goṭa disạmre̠ ạḍi at́ ḍher akana no̠a rog, m̃oṛe gel (50) goṭen kho̠n hõ ḍher jilạ ko re̠ noa rog ńel ńam akana.Noa ṭarhao lagit́ kạṭić kạṭić kạmi hora ganoaḱ ko kukli reye paṛao akana. Eṭaḱ diso̠m, bạrtikaete so̠r diso̠m bharot sumbhrạu akana, kajak lockdown chaḍa no̠a rog do̠ baṅ cabaḱa. Bharot ren cetan utạr ren co̠lo̠nti ko̠ são no̠a babot́re galmarao hoykana. Onkoaḱ mo̠t lekate, oka ko̠ thãiko̠ re̠ ‘Shutdown’ e̠m hoylena ona ko̠ re̠ noa rog do̠ kabja daṛeakana.

Source: Podmatimes