Rajsahi Re̠ Baṛhaoḱ kana Lockdown

Rajshạhi medical re̠ ko̠ro̠na ãjaṛ te̠ ko̠ goć akan modre̠ bạrtige delṭa veyrient te̠ ko̠ jạbun akana doctor ko̠ moneyeda. Haspatal re̠n ạyuriće me̠nke̠da, Ko̠ro̠na rogte̠ jạbun kateć hsapatal re̠ bhurti me̠naḱ ko̠ 40 persent hoṛge ṭola- paṛa re̠n kana ko̠. Ko̠ro̠na rogi din din te̠ ko̠ bạṛti idiḱkan te̠ gujuḱ soṅkha hõ baṅ komoḱ kana. Lockdown re̠aḱ mońj jo̠ ńam lạgit́ eyae (7) din do̠ baṅ, (14) din re̠aḱ poramorsoi dako doctor  ko̠.

Note̠ ṭola- paṛa re̠ ko̠ro̠na rog ạḍi ãṭ chạplạu akan khạtir o̠na toṭha ko̠ re̠n prosason ko̠ ạḍi  ko̠ bo̠to̠r akana.No̠a rog são lạṛhại lạgit́ mit́ galmarao re̠ jilạ prosasok do̠ goṭa katha hatao re̠aḱe me̠nke̠da. Lockdown re̠aḱ gota katha baḍae ńamoḱa gapa budhbar 8:30 bajaḱ okte̠ so̠ho̠r re̠aḱ sarkit house re̠ jilạ prossasoḱ Abdul Jolil do̠e me̠nakada. Haspatal re̠n  maraṅ mukhiạ do̠e lại sodor ke̠da, ko̠ro̠na do̠ khạli so̠ho̠r do̠ baṅ, me̠nkhan ato paṛa ko̠ re̠ hõ chạplạu akana.

Nãwãte̠ arhõ  mõṛẽ ge̠l irạl (58 ) horko̠ bhurti akana. Rajsạhi medical re̠ ko̠ro̠na unit re̠ teheń hõ ge̠l bar (12) hoṛko̠ goćena.Noko̠ modre̠ eyae (7) baba hoṛ ar mõṛẽ (5) hoṛ maejiu. Haspatal re̠n ạyuriće me̠n akada,goćko̠ modre̠ ḍher bhagge̠ delṭa veyrient te̠ jạbun re̠aḱ sombhabona me̠naḱa bạṛti.E̠nteć haṛam-buḍhi hoṛko são kuṛi-koṛa ko̠ aḱ gujuḱ soṅkha ge̠ bạrtiḱ kana. Ko̠ro̠na rogi samal ko̠ lạgit́ haspatal re̠aḱ ICU se̠le̠t́  ge̠l pe̠ (13) word re̠ cikit́sa calaḱ kana. Arhõ mit́ṭen word ko̠ sapṛaoeda. Bibhag re̠n sasth




Koach Ạdibạsi Maejiu Ko̠ dho̠̠rso̠n Ke̠de̠ gho̠tna Khạtir Jo̠to̠ Gãotakoaḱ Raṅgao SO̠DO̠R

Tangail re̠aḱ Sokhipur upạjilạ re̠ pe̠a ko̠ṛa mit́kate̠ć ạdibạsi maejiu ko̠ konac se̠ (Dhorson) ke̠de̠ no̠a ghoṭona duṣau ar protibad lạgit́e̠ jạhir akada jopoṛao akan gãota ko̠. Gãota re̠n sadharon sompadok Saleh Ahomed mit́ bibo̠ro̠n kathate̠ no̠a pro̠tibad do̠e jạhir ke̠da.

No̠a bibo̠ro̠n re̠ ro̠ṛ akana, Nui maejiu do̠ o̠ṛaḱ kho̠n ho̠ho̠ oḍoḱ kateć mitṭen nisun thạ̃i re̠ idikateć pe̠ (3) hoṛte ko̠ dho̠rso̠n ke̠de̠a. No̠a o̠kte̠ uni maejiuaḱ mẽt mũṭhạn se̠le̠t́ hoṛmo re̠aḱ aema jaiga re̠ ko̠ jo̠kho̠m ocoyena. Inạ tayom ạḍi kajake hạn akan okte̠rege uni maejiu do̠ pe̠ṛa ko̠ ato hoṛko̠ bancao ke̠de̠ tayom Sokhipur upạjilạ sastho complex re̠ ko̠ bhorti ke̠de̠a. Arhõ tayo̠mte̠ tangail jenarel haspatal re̠aḱ  (1)one stop crisis centre (OCC) re̠ ko̠ bhorti kedea.

Sokolbar (11 june) uni maejiu aćre̠n iril ko̠ṛa são sokhipur upạjilại calaoen khan OC do̠ mamla bae hatao le̠da. Me̠nkhan ghoṭna são jo̠po̠ṛao me̠naḱ ko̠ sanamkoaḱ ńutum ar ṭhikạna ol do̠ho̠ ke̠da. Soṅgoṭhon re̠n do̠pto̠r so̠mpado̠k  Biplob Chakma aḱ suhi jạhi akan parwana re̠ arhõ me̠n akana, Polis gho̠ṭna são jo̠ṛao me̠naḱ hoṛko giripter re̠aḱ as kathae e̠m akan re̠ hõ nit́ hạbić o̠koe hõ bae giripter akat́ koa.  No̠a gho̠ṭna mońjte̠ to̠jbij ar o̠na so̠ṅge so̠ṅgete̠ onko̠ dusi ko̠ ạḍi usạra giripter lahare̠ kajaḱ sạsti e̠mako̠ re̠aḱ  ko̠ dạbi ke̠da.

Source:ipnews.com.bd

 

 

 




Diso̠m Re̠aḱ Siknạt Gãota ko̠ Re̠aḱ Chuṭi Arhõ 30 June Hạbić Ḍherena

Diso̠m re̠aḱ high iskul ar  college (Secondary) porjai re̠ me̠naḱ sanam siknạt gãota ko̠ re̠aḱ calaḱkan chuṭi do̠ ar mit́ dhap baṛhao  hoy akana. No̠a chuṭi do̠ darakan 30 june hạbić baṛhao hoy akana.

Sunibar (12 june)  siknạt montronaloy re̠aḱ  kho̠bo̠r ar jonosoṅjog kormokorta M A khayer re̠ suhi jạhi akat́ mit́ dhaṛwaḱ re̠ baḍae oco akana. Diso̠m re̠aḱ aema ṭotha ko̠ re̠ ko̠ro̠na ãjaṛ arhõ ḍher chạplạu akan te̠ ar ado̠m ado̠m ṭotha ko̠ re̠ kajaḱ lockdown calaḱkan te̠, pạṭhuạ ko̠, mahasoe, kạmiạ ko̠ ar go babawaḱ hoṛmo jogao joton re̠aḱ katha ko̠ hudis kate Covid- 19  são joṛao me̠naḱ ko̠ parames committee ko̠ são gal marao kate diso̠m re̠aḱ high iskul ar college (secondary) porjai re̠ menaḱ jo̠to̠ siknạt gãota ko̠ ar abtedayi, Qaumi madrasa ko̠ re̠aḱ calaḱ kan chuṭi darakan 30 june 2021 hạbić baṛhao hoy akana.

Ko̠ro̠na re̠aḱ halsal ko̠ lahanti lạgit́ 13 june diso̠m re̠aḱ high iskul ar college (Secondary) porjai re̠aḱ siknạt gãota ko̠ jhić re̠aḱ kathae lại sodor leda siknạt montronaloy.  Ko̠ro̠na virus khạtir amdaj 15 cando kho̠n diso̠m re̠aḱ jo̠to̠ siknạt gãota ko̠ bond me̠naḱa.




Asia re̠ Aḱ Tuńre̠ Moṛhaḱ UduKkeDa BKSP Re̠N Prodipto Chakma

BKSP re̠ irạl (8) class re̠n pạthuạ gidrạ Prodipto Chakma ṭhe̠ne bhagao ocoena Tokyo olympics khilạḍ re̠i jitạule̠n Malyasia re̠n khayrul Anwar. Dạkhin koria re̠ me̠naḱ Asia world Raking aḱ ạḱpạṛi haparao turnamate re̠ stage 10- re̠ selet́ akana Bangladisom hõ. Raṅgamaṭi  Parbotto jilạ re̠n Prodipto Chakma do̠ hara hạri re̠aḱ noa ponaḱ din re̠ ạḍi maraṅ mit́ moṛhaḱ do̠e uduḱkeda.

Netharlands re̠ aḱ aḱpạṛi haparao Bissocup re̠ bar (2) se̠rma lahare̠  nui khayrul ṭhe̠nge semifinal re̠ bhagao ocolena Roman Sana do̠. Khayrul do̠e jitạulena Rupạ Ar Roman do̠e jitạulena bronze. Khan o̠na bronze do̠ Romane̠ ạgu adaea Tokyo Olympics re̠aḱ tickets.   Ar teheń do̠ nui hara rakaboḱ kan koṛa prodipto chakma do̠ Romane̠  harao ocolen  metaḱme ona re̠aḱge badla do̠e hatao ke̠da.

Pre- quarter final re̠ ạḍi mońj do̠e e̠neć khilạḍ akana. Khayrul birud re̠ 6-4 set point re̠ do̠e jitạuena. Me̠nkhan quarter final re̠ uni do̠e thir hapeyena. Semifinal lạṛhại re̠ prodipto do̠e bhagao ocoena  Japan re̠n haparaoić Furkawa Takaharu ṭhen, 2-6 point bebodhan re̠. Rojoni são hõe eneć khilạḍ akana prodipto. Japan re̠n do̠l ṭhen bhagao ocoenae 0-6 point te̠. Korea kho̠n  Baṅgladisom aḱ aḱpạṛi haparao Federation re̠n sadharon sompadok Kaji Rakib Uddin do̠e me̠nkeda, ‘Baṅgadisom ńutumte̠ no̠a hara hạri rei enećjoḱ kana BKSP.

Nonde do̠ Japan,Korea, Malyasia re̠n  Olympics do̠l selet́ lạṭu lạṭu dol ko̠ eneć khilạḍoḱ kana. Lạṭu ko̠ são ko̠ eneć khilạḍoḱ kana aboren kạṭić do̠l ko̠ hõ. Prodipto jatio do̠l camp re̠ ạt́e ńam akada. Darakan  October cando̠ uni do̠ Bissocup re̠i kol ocoḱ kana. Baṅgladisom aḱ aḱpạṛi haparao Federation do̠ Prodipto chakma talare̠ Roman Sanawaḱ umulko̠ ńel ńameda. 




Bodolgachi re̠ Benao Mucạt́ Laharege Dasaoena Ạdibạsiko̠aḱ Tahẽn O̠ṛaḱ.

Naogan re̠aḱ bodolgạchi re̠ ạdivạsi ko̠ lạgit́ benaoet́kan tahẽn oṛaḱ ạuri benao mucạt́ rege dasaoena. Baḍae ńam akana, ko̠m dam re̠aḱ jinisko̠ te ko̠ benao akat́te̠ ona do̠ dasao akana. Budhbar hiloḱ sodor  union jirol atore̠ ńel baṛakate ko̠ bujhạu ńam akada. Me̠nkhan Oṛaḱ benao lạgit́ iṭa,gitil, ar bhit se̠ gonḍa ko̠ la akat́ kạmiạko̠ lạgit́ akoge̠ dam e̠moḱ lagaoat́koa.

Baḍae ńam akana, 2020-21 se̠rma re̠ Manotan Maraṅ Montri Sekh Hasina do̠ ạdivạsi hoṛ ko̠aḱ jion jiṅgi lahanti lạgit́ o̠ṛaḱe bkhrawat́ ko̠a .No̠a  irạl (8) got̠en oraḱ modre̠ ko̠ e̠m akan hoṛ ko̠ hoyoḱ kana jiol atore̠n Jogen Nath re̠n ko̠ṛa hopon Bikas Pahan ar Akash Pahan.  O̠na  ato re̠n hoṛ ko̠ lại sodor ke̠da, o̠ṛaḱ benao re̠  mit́ (1) no: iṭa beohar re̠aḱ katha tahẽkan re̠ hõ 3 no: iṭa ko̠ e̠m akat́ ko̠a. Ar gitil re̠ ạḍi thoṛa cement ko̠ me̠salaḱ kana. Ona iạte bhit dasao ńurena. Akash pahan do̠e lạike̠da, mistri ko̠ do̠  oṛaḱ lạgit́ irạl (8) hajar 3 no: iṭa tho̠ṛa dam re̠aḱ gitil hõ ko̠m dam re̠aḱ ko̠ ạgukeda. Inạ cdaḍa arhõ bar (2) hajar iṭa ar 1 gạḍi mońj gitil ar aleaḱ nijeraḱ tk te̠ kirin lagaoakat́lea. Ona bar oṛaḱ benaoić mistri do̠e hoyoḱ kana sor upạjila re̠n Sumon ńutuman ar uni sãotei tahẽkana kirisno pahan.

Bikas pahan ar Akash pahan kin me̠nkeda ạuri benao mucạt́ rege bhit do̠ dasao ńurena. Tayom daram arhõ rạput́ daṛeaḱa baṅ meno̠go̠ḱ kana. No̠a babodre̠ Sumon mistri são  katha roṛ re̠aḱ ko̠ kurumuṭu ket́ khan phone ge̠ bae risiv leda. Ać re̠n são kạmiạić kirisno pal do̠e  lại ke̠da ona oṛaḱ re̠ 3 no: iṭạ ar ko̠m dam re̠aḱ gitil ko̠ te̠ benao akan te̠ bhit do̠ dhasao ńurena.  Onka ge Akash pahan aḱ oṛaḱ be̠nao re̠ hõ ko̠ dam jinis ko̠ beohar akat́te̠ thoṛa din lahare̠ bhit do̠ paṛaḱ ńoḱlena. Menkhan tayom te̠ ona hõ ko̠ jut́ aro ke̠da.

Prokolpo Upạjilạ Committee member Socib (PIO) Mahububur Rahman do̠e me̠nkeda. Uni do̠ noa oṛaḱ benao babo̠d cet́ hõ bạṅ baḍaea.  Upạjilạ Nirbahi Officer (UNO) prokolpo sabha mukhiạ Alpona Iasmin do̠e me̠nke̠da,Tinạḱem daṛeaḱa olme. Bho̠nḍ lekhan ińgeń bho̠nḍeda, ar lahantiyet́ khan ona hõ ińge.




InTermadiate (HSC) Biḍạu HaTao Lạgit́e Sapṛaoḱ KaNa Centre

Ko̠ro̠na mãhãmari khạtir  nitoḱ hõ siknạt gãota ko̠ bond menaḱre̠ hõ ‘sasthobidihi’ ko̠ manao bachao kate HSC biḍau hatao lạgit́ sapṛaoḱ kanae Dhaka college lebe̠l (Secondary) ar high iskul(Uccho madhomiky)  siknạt board. No̠ako̠ talatege  2021 se̠rma lạgit́ high iskul porjai re̠n siknạt gãota re̠n maraṅ mahasoeko̠ ar ona soṅge joṛao akan ko̠ ṭhe̠n nãwã centre be̠nao ar centre bonodol re̠ań abedon khoj hoy akana.

Siknạt board re̠aḱ dhạṛwaḱre̠ me̠n hoy akana sanam  mahasoe ko̠ 30 june talate̠ nijaḱ padte̠ biḍạu ạyurić ṭhen adedon lagaḱa. Tạlikạ akan sanam centre ge̠ Covid-19 re̠aḱ sasthobidhiko̠ manao kate̠ biḍau hatao hoyoḱa. Nãwã centre be̠nao lạgit́ pe̠ (3) hajar tk ar centre bo̠no̠do̠l bakhra hajar tk  do̠ sonali bank talate jomai hoyoḱa. Fee joma akat́ slip abedonpotro são e̠m lagaḱa. Ko̠ro̠na virus khạtir calaoen se̠rma 17 march kho̠n disom re̠aḱ sanam siknạt gãota ko̠ bond me̠naḱa. Calaoen serma re̠aḱ Hsc biḍau hatao baṅ hoy akana. Niạ se̠rma re̠n pạthạu ko̠aḱ JSC ar SSC result goṛ kate̠t́  re̠sult ko̠ e̠matkoa.

Calaoen 26 may siknạt montri  Dipu Moni mit́ jarwaḱ rei me̠nleda, mãhãmạri thoṛa ko̠m ńoḱlen khan darakan 13 june iskul-collage jhić re̠aḱ ko̠ hudisoḱ kana. Hsc pạthuạko̠  kạtić macha sllebas  cetan re̠ irạl ge̠l po̠n (84 )din class hatao kate̠ bar  (2) hapta tayom biḍau hatao hoyoḱa me̠nte baḍae oco akana. Montri me̠nleda, biḍau hatao re̠aḱ tạriḱ do̠ class e̠hob tayom baḍae ńamoḱa.

Nãwã centre bonodol lạgit Dhaka board re̠aḱ website kho̠n bachao akat́ tạlika download kate̠  purun kateć ardaspotro joma e̠m hoyoḱa. O̠na são joṛao me̠naḱko̠ upạjilạ nirbahi kạmiạić  protayon se̠ protibedon jilạ prosasoḱ hote̠te̠ biḍạu ạyurić ṭhen kul hoyoḱa.

Prostab akat́ centre do̠ high iskul ar college lebel siknạt ko̠ board re̠aḱ mạnjur len khange ạḍepase okako̠ siknạt gãota ko̠ se̠le̠t́doḱ lạgit́ sana me̠naḱ , ona ko̠ siknạt gãotako̠ re̠n maraṅ mahasoe acaḱ pad re̠ soṅkha uduḱ katet́  pusṭạu te̠ jạhir se̠le̠t́ sonmotipotro (consent form) mul copy abedon potro são jomai hoyoḱa. 1 june kho̠n 30 june e̠makan o̠kte nạpit́ re̠ baṅ emlen khan ar abedon potro bako hataoa. O̠ka ko̠ siknạt gãota ko̠ 2021 serma re̠n Hsc biḍau lạgit́ nãwã centre abedon akat́ ko̠ onko̠ do̠ niṭ́ akat tạlika re̠  arhõ abebon lạgit́ me̠n hoy akana. Abedon re̠ nãwã centre baṅ e̠moḱ hoyoḱa.




Uyhạr re Birsa Munḍạ !

Niạ̣ Bharot Upomohadiso̠m re̠ Inrgej birudre ạdibạsi koaḱ tinạḱgan lạṛhạe hoelen onako̠ mo̠dre Ulgulan se Munḍa lạṛhạe mit́ten kana. Ạdibạsi Mundạko̠ ̣do̠ Briṭish amol re̠ onko birudko teṅgo̠ lena ar onkoaḱ koclo̠ṅ birud ko jagwarlena. Noa Munḍa hul se̠ (bidroho) re̠n ạyurić do̠e tahẽkana (Birsa Munda). Me̠n daṛeakabon je̠ nui hotetege no̠a upạmohadiso̠m re̠n ạdibạsiko̠ jagwarlena. Aćre̠n cela ko̠ ṭhen dhạti baba hisạbtei tahẽkana. Nagam re̠n Ulgulan lạṛhạeren ạḱyurić Birsa Munḍạ do̠e tahẽkana mit́ ạdivạsi sãota be̠naoić.

Briṭish ạyur ko̠aḱ harmad se̠ jạr julum birudre ạdivạsi munḍạ ko̠ jarwa mit́ kateć munda hul (bidroho) e̠hoṕleda ok do tayo̠mte Ulgulan ńutumte ko ńumleda.

15 November 1875 se̠rma re̠ un bidal re̠aḱ bihar nitoḱ jhaṛkhanḍ rajjosṭi re̠aḱ Raci Ulihatu ato re̠i janamlena. Ać apat́aḱ ńutum do̠ Sugna Munda ar eṅgãt ńutum Kormi Hatu. Kạṭić kho̠nge uni do̠ british hoṛko̠ hotete jạr julum ocoḱkan hoṛko̠ lạgit́ ạḍi ãṭe bhabnaḱ kan tahẽna, onko̠ bańcao re̠aḱ hore sendra baṛaet́ tahẽna.

Birsa munḍa ạyurte̠ 1899 – 1900 se̠rma re̠ ‘Munḍa Hul do̠’ hoylena.  Raci re̠aḱ dạkhin nakha seć no̠a hul do̠ munḍa pạrsite ‘Ulgulan’ ko̠ me̠taḱa. Ona bhe̠d  do̠ hoyoḱ kana  ạḍi kajaḱ lạṛhại. No̠a re̠aḱ kukmu do̠ tahẽ kana munḍa jạtko furgạl be̠nao. Birsa Munḍạ ar aćre̠n são phạd ko̠ upạjilạ, girjạ, sarkari kạmiạko̠ ar misonari ko̠ akham ket́koa. Onate̠ o̠nḍe maraṅ mũskil paṛaoena.

Mucạt́ hạbićte lạṛhạe ko̠ bhagao ocoena. Birsa se̠le̠t aćren sãotenko̠ amdaj mit́ sãe gan gateko̠ saṕket́koa. Bicạr re̠ Birsa Munda ar bar hoṛaḱ Phạsi lạgit́ ko̠ hukumke̠da. Phạsi laha hiloḱge̠ 9 june 1900 se̠rma re̠ Birsa Munḍạ do̠e goćena. Menako̠  kạd o̠ṛaḱ bhitri rege jomaḱ re̠ bis e̠made taheakana ar ona jo̠mkatećge uniaḱ gujuḱ do̠ hoyakana.

Te̠heń 9 june, BIRSA MUNḌẠ aḱ gujuḱ mãhã.

Niạ din re uni ar uni sãoten lạṛhạean birnanṭa ko lạgit́ tahenkana Uyhạr ar aema aema mano̠t johar!




BAṄ JHIJHUḰ KANA SIKNẠT GÃOTA (Sikkha Protisthan) KO̠

Calaḱkan lockdown re̠aḱ okte̠ do̠ 16 june tala ńindạ hạbić baṛhao kate̠ Robibar (6 june) palwana  (Progapon)lại  jạjir akadae montri porisod bibhab. O̠nate̠ siknạt gãota ko̠ 13 june baṅ jhijuḱ kana. Tis jhijuḱa baṅ me̠nogoḱ kana. Ko̠ro̠na khạtir mit́ se̠rma kho̠n hõ bạṛti hoyoḱgoḱ kana jo̠to̠ lekan siknạt gãota ko̠ bond me̠naḱa. Siknạt gãota ko̠ jhić lạgit́ mimit́ jaegako̠ re̠ nana parkan kạmi ho̠ra ko̠ manaoeda oloḱ paṛhaoḱ kan gidrạ ko̠.

Siknạt Montri Dr. Dipu Moni , calaoen 26 may  lại so̠do̠rle̠da, ko̠ro̠na ṭhoṛa ko̠m ńoḱle̠n khange̠ 13 june kho̠nge Inter mediate lebel re̠aḱ siknạt gãota ko̠ jhijuḱa.Ar Versity jhijuḱ do̠ pạṭhua gidṛa ko̠ ṭikạ e̠m cetan re̠ ṭehaḍoḱ kana .Siknạt Upomontri Mohibul Hasan do̠ sombat madhome me̠tat́ko̠a  ko̠ro̠na mũskil okte̠ manao bachao khạtir siknạt gãota ko̠ baṅ jhijuḱ kana. Tayom daram gapalmarao kate̠ o̠kte do̠ bạḍae ńamoḱa.

Siknạt Montronaloy re̠n  Primary ar Collage siknạt bibhab re̠n Socib Md. Mahbubur Hosain do̠e me̠nkeda, ‘Siknạt gãota ko̠ jhić lạgit́ ko̠ro̠na rog pasnaoḱ 5 percent latar do̠ hoyoḱ jạruṛa.  Menkhan Robibar sarkar calaḱkan lockdown darakan 16 june hạbić baṛhao hoy akana.  No̠a re̠ jo̠po̠ṛao akan ko̠ são duṛup kate̠ iskul-collage jhić re̠aḱ goṭae hoyoḱa.

Ko̠ro̠na khạtir calaoen se̠rma 17 march kho̠nge disom re̠aḱ jo̠to̠ siknạt gãotako̠ do̠ bond me̠naḱa. Aema din chuti hoyen khạtir  Primary kho̠n e̠hobkate̠ Collage lebel hạbić andaj pon (4) kạruṛ oloḱ paṛhaoḱ gidrạ ko̠ ạḍi mũskil re̠ ko̠ paṛao akana. Calaoen se̠rma ko̠ro̠na rog ạḍi ãṭ ḍherlente̠ ona se̠rma re̠aḱ  5 April kho̠nge lockdown do jahir akana. 13 april hạbić jãhãle̠ka lockdown  hoyle̠n re̠ hõ rog arhõ bạṛti pasnaoente̠ 14 april kho̠n do̠ sarkar ‘KAJAḰ LOCKDOWN’ do̠e e̠mke̠da. Taynomte̠ City Corporetion ṭoṭha ko̠ re̠ gạḍi ko̠ calaḱ re̠aḱe hukum ke̠da.   Men̠khan  sạṅgiń te̠ calaḱ kan bus, lonch ar train ko̠ do̠ Eid hạbićge̠ bo̠nd tahẽkana.

Inạ tayom 24 may kho̠n gạḍi ko̠ calaḱ re̠aḱe hukum ke̠da. Khange 31 may hạbić lockdown baṛhao hoyna ar tayomte̠ 6 june hạbić arhõ mit́ haṕta re̠aḱ lockdown baṛhao hoyna.  Thoṛa din kho̠n Ko̠ro̠na rog do̠ ạdi dãṭ chạplạu akante ar gujuḱ re̠aḱ soṅkha hõ ḍher akante̠ ar mit́ dhap manao bachao baṛhaoena.




PAKISTAN RE̠ DHOROM NẼṄGHAO GUJUḰ DUSIAN JURIPẠRI KHALAS KIN ŃAMKET́A

Pakistan re̠ Blassfemi se̠ dhorom nẽṅghao ạn re̠ eyae (7) se̠rma lahare̠ sạri kho̠bo̠r baṅ ńam khạtir  gujuḱ dusi ńam akat́ mit́ juri-pạri do̠ khalase̠ e̠mat́kina ona diso̠m reaḱ mit́ Adalot. Noa rai do̠ Lukhibar e̠m hoy akana. Unkin juri-pạri do̠ 2014 se̠rmare mit́ṭen kho̠bo̠r re̠ Mohamod (Sm) unikin   siṛog akade , nonkana ko̠ lạiket́ khạtir unkin do̠ gujuḱ dusi do̠e e̠mat́kina Adalot. Sagufta kausar do̠ ona ṭoṭha re̠n mit́ Christian skul re̠n Careteker kanae. Ać Jãwãetet́ Safakat Immanuel do̠e ạḍi ãṭe josao akana.  

Khalas tayom ạkinre̠n ukil Saif Ul Maluk do̠e me̠nkeda, BLASSFEMI ạn ṭheć nacar nukin bar (2) ho̠ṛ  khalas kin ńamket́te̠ uni do̠ ạḍi ãṭe kusiena. Ukil do̠e asoḱ kana darakan hapta rege nuking juri-pạri do̠ kạd o̠ṛaḱ kho̠n do̠ khalasoḱa. Noa gho̠ṭna ko̠ sarhao akada pakistan re̠aḱ manobadhi soṅgoṭhonko̠. Emnesti International Asia re̠n Deputi Director Dinosikha Disanaya do̠ adalot re̠aḱ nonkanaḱ go̠tawaḱ ạḍi hahaṛa me̠nke̠da. Pakistan re̠ do̠ dhorom nẽṅghao le̠khan gujuḱ dusi hukum me̠naḱa.  Me̠nkhan nit́ hạbić maṛan lạṭu adalot noa dai re̠ o̠koe hõ gujuḱ dusi bae e̠m akat́koa. To̠be, dhorom ko̠ nisṛạu akat́ khạtir pakistan re̠n tho̠ṛa ho̠ṛ do̠ sadharon ho̠ṛkoaḱ tite̠ goć ocoakanako.Pakistan reaḱ Blassfemi ạn iạte aema din re̠aḱ bito̠rko̠.  2021 Blassfemi ovijog  te̠ gujuḱ dusi  ńam ket́ Asia Bibi. Iṛal (8) se̠rma jehel khaṭao tayom 2018 se̠rmare Suprim Court  uni do̠  aṛaḱkae lạgit́e hukum ke̠da.

Manobadhikar re̠n kạmiạ ko̠ aema din kho̠nge Blassfemi ạn bạtil lạgit́ ko̠ kurumuṭuieda. Onkoaḱ jukti, niạ ạn dhorom hoṛko̠ jalao se̠ nijaḱ sartho re̠ beoharoḱ kana.  Aema kho̠bo̠r lekate̠, pakistanre̠ 1987 kho̠n 2020 se̠rma re̠ Disember hạbić ko̠m se̠ mit́ (1) hajar 855 manwako do̠ dhorom nẽṅghao re̠ko̠ ovijugto akat́koa.  Ona diso̠m re̠ maraṅ isai hoṛ ko̠ do̠ hoyoḱ kana Christian, soṅkha sećte noko amdaj 28 kạruṛ. BLASSFEMI ạn re̠ baṛti noko geko̠ sikạroḱ kana. Calfornia vittiḱ Olabjonok soṅgstha OPEN DORS USA– re̠aḱ 2021 se̠rma re̠̠aḱ  WORLD WATCH lekate̠, Christian ko̠ cetan ạdi jalawanaḱ diso̠m hisạbte̠ gota dhạrti re̠ Pakistan do̠ mõṛẽaḱ (5)  po̠d re̠ me̠naḱa.




Mẽro̠m Ar Jo̠m Ko Ńamke̠da Kolhe ko̠

Ko̠ro̠na re̠aḱ dosar dhapte̠ Disom re̠aḱ Utạr nakha phe̠ḍ jilạ ko re̠ ko̠ro̠na rog ạḍi ḍher akante̠ kạmiạ re̠ṅgeć nacar hoṛko̠ jio̠n re̠ ạdi mũskil okte̠ do̠ heć paraoakana.noa mũskil okte̠ kạmiạ reṅgeć nacar hoṛko phe̠ḍre̠ teṅgoakan ROTARY CLUB OF DHAKA kaouran bajar.

Teheń 1/06/2021 tikin 11 baja okte̠ Godagaṛi Upạjilạ Babuḍaṅg nawa ṭola re̠n kolhe ko̠ talare̠ pe̠ ge̠l (30) kạmiạ gharoṅj re̠n horko̠ jomaḱ Ar ona soṅge soṅge ge̠l (10) goṭen gharoṅj talare̠ mit́ṭen (1) kate̠ mẽrom em hoyna. Arhõ goṛo ko̠ ńam keda ge̠l (10) kg cauli, mit́ (1) kg dạl, mit́ṭen (1) sunum botol ar mõre̠ (5) goṭen mask. Amnura Rotary Comminity Cor ar Tabitha Foundation aḱ utjogte̠ ar Rotary Club Of Dhaka kaouran bajar ar ona selet́ Rotary Club Of Padma Rajshahi, noa r̠eaḱ gopoṛte̠  jo̠m do em hoy akana.

Noa em goṛo akhṛa re̠ Maraṅ sobha mukhiạ Amnura rotary community  cor upadesṭa ar Tabitha  foundation re̠n cạcạlạuić Stephen Soren, arhõ hạjire̠ tahẽkana Amnura  re̠n sabha mukhiạ  Prodip Hembrom. RCC sobha mukhiạ do noa akhṛare̠  jarwa akan sanamko̠ rotary club re̠aḱ kạmi babod rei lạiat́koa, ar ko̠ro̠na okte̠ sasthobidhi manao lạgit́e sontorket́koa. Noa goṭa akhṛare̠ joto lekan goro gopoṛore̠ tahẽkana National Agency  For Green Revolution (NAGR).

Amnura Rotary Comminity Cor 2019 se̠rma kho̠n chapai nawabgoṅj, Rajshahi ar Naogan jilạ re̠ jilạ re̠ Amnura Rotary Cor be̠nao kate̠ noa talate̠ ona ṭoṭha ko̠ re̠ kạuḍi ar siknạt lahanti lạgit́e kạmida.Calaoen se̠rma 2020 kho̠nge̠ ko̠ro̠na mãhãmạri okte̠ pe̠ ge̠l mõṛe (35) goṭe̠n gharoṅj  re̠n hoṛko̠ pe̠ (3) cando jomaḱ em goṛo ar Collage re̠ paṛhaoḱkan  15 reṅgeć gidṛako talare̠ paṛhaoḱ jinis hisạbte̠ Smart phone ar barea Laptop em hoy akana.

Amnura Tabitha kindergarten skul re̠n mit́ sae bar (132) goṭe̠n gidrạko 6 cando mit lagamte̠ pusṭi jomaḱko̠ ńam ke̠da. Arhõ ko̠ro̠na okte̠ kạuḍi sećte lahanti lạgit́ ber ge̠l (20) gharoṅj re̠n horko̠ 10 goṭe̠n geḍe, 20 gharoṅj re̠n hoṛko̠ 10 goṭe̠n sim hopon ar 10 goṭe̠n gharoṅj re̠nko̠ ṭarki sim ar ona se̠le̠t́ 10 goṭe̠n gharoṅj re̠n hoṛko̠ merom ko̠ ematkoa  ona soṅge̠ soṅge̠ ko̠ro̠na sontor tahẽn lạgit́ kạmiko̠ calao idiḱkana.