November Khon 43 Goṭen Model Reaḱ Phone re WhatsApp Bae Kạmia

November cando reaḱ 1 (pạhil) tạrik khon 43 goṭen model reaḱ Smartphone re bae kạmia ̕WhatsApps. Jo̠to̠ hoṛko kusiaḱ niạ Messenging App do̠ bondoḱa. WhatsApps to̠ro̠ṕ  reaḱ report khon baḍae ńam akana, Android 4.0.4 se̠ ona lahatenaḱ Operating System re menaḱ phone ar IOS 9 se̠ arhõ ona lahatenaḱ Operating System re menaḱ phonere ar bae kạmia WhatsApp.

Jo̠to̠ phone tearko songstha noa kho̠bo̠r do̠e baḍae ocokeda. Samsun galaxy Trend lite, Galaxy S3 mini, GalaxyTrend2, Galaxy X cover 2, Galaxy core ar Galaxy As 2. LG Lucid 2, Lg Optimus F7, Optimus F5,  Optimus L3  dual,  Otimus L 7, Optimus L7 2 dual, Optimus F6, Optimus L4 dual, Optimus F3. ZTE grand S flex, ZTE V956, Grand X quad V987 ar Grand Memo. Sony Xperia Mero, Sony Xperia NO L, Xperia Arok S. HTC Dsayar 500, Lenovo A820. Huawei Ascend met, Ascend D Oi, Lcatel 1 Tuch Ivo7 Apollo Iphone SE, 6S ar 6S Plus re WhatsApp bae kạmia mente baḍae akana.

Calaoen serma khon WhatsApp reaḱ nirapokta re aema lekan muskilteaḱ do̠ ehoṕ akana Noa khạtirte hoṛkoaḱ kusiaḱ niạ messenging App re beoharet́ kan hoṛ do̠ko ko̠m akana mente baḍae akana. Tobe App reaḱ nirapokta reaḱ jãhãn eṭkeṭõṛẽć do̠ bạnuḱa mente baḍae oco akana WhatsApp do̠. Nonḍe e̠makat́ message ar chubi jao oktege nirapokta menteye dạbi ạgu akadakko.

Source: IP News




Din Hiloḱ Kelas Hoyoḱa SSC-HSC Ar Mõṛẽ Kelasren Pạṭhuạkoaḱ

Darakan 12 September kho̠n disạm reaḱ jo̠to̠ Primary, Secondary, High iskul sikhnạt gãotako jhijogo̠ḱa. E̠nte ko̠ro̠na mãhãmạri khạtir iskul-College do̠ calaoen serma reaḱ March cando kho̠nge bond me̠naḱa.

Ona iạte ar bilom baṅkate 12 tạrik kho̠nge calaḱkan serma ar  darakan sermaren Secondary School Certificate (SSC), Higher Secondary School Certificate (HSC) ar mõṛẽ kelas ren pạṭhuạkoaḱ din hiloḱ kelas hoyoḱtakoa. Sikhnạt Montri Dipu Moni noa kathae lại so̠do̠r akada. Me̠nkhan eṭaḱ kelas ren pạṭhuạ kodo̠ haptare mit́ din iskul calaḱ lagaoakoa.  Ar Junior School Certificate (JSC) ar Junior Dakhil Certificate (JDC) biḍau reaḱ jo̠to̠aḱ do̠ sapṛao tahẽna. Niạ ko̠ din reaḱ halcal thoṛa mońj ńo̠ḱlenkhan, E̠nḍekhan biḍạu do̠ko hatao daṛeaḱa.

Mask begor o̠koe gidrạge kelaste baṅko bo̠lo̠ḱ ocoakoa. Onate jo̠to̠ Iskul-College jhijoḱ rehõ Sasthobidhi se̠ hoṛmo hạṭiń reaḱ ạnko manao katege kelas do̠ko hataoa.

Source: Padmatimes

 




Teheń Do̠ Bisso Mahasoe Mãhã

Goṭa dhạrtire teheń Sokolbar ‘Bisso Mahasoe Mãhãko manaoet́kana. UNESCO niạ dhao nisạnako doho akada, Sikhnạt reaḱ ạidạri mane do̠ hoyoḱ kana, gun-punte pereć akan mahasoe ńame reaḱ aidạri. Niạ talate goṭa dhạrtiren hoṛko men ocoḱkana je̠ sikhnạt reaḱ ạidạri gạkhuṛ ar le̠kman mahasoe ńame reaḱ ạidạri chaḍa hameṭ do̠ o̠ho̠ge hoelena. Mahasoe do̠ko hoyoḱkana hoṛko benao rakaṕkko ren kạrigol. Bisso mahasoe mãhãre sikhnạt ar lahanti lạgit́ mahasoekoaḱ mońj kạmi ar goṛo ko emoḱkan aṅgoć lekate noa mãhã do̠ manaoḱ kana. Niạ serma songstha reaḱ soddosobhukto 100 disạmre 401 goṭen mahasoe songthon mãhã ko manaoet́ kana. Goṭa dhạrtiren mahasoekoaḱ mońj kạmi ar goṛko emoḱ kan  ńutumte onko disạ salaḱ Jatisongho Ongo songstha UNESCO aḱ hohote noa mãhã do̠ manao hoyoḱ kana. 1994 serma kho̠n jao serma 5 October goṭa dhạrti reko manao ạguieda Bisso mahasoe mãhã. UNESCO ko menet́kana, Goṭa dhạrtire nitoḱ 26 karoṛ 40 lakh 40 lakh gidrạ sikhnạt gãotako reaḱ sikhnạt khon ko barkhas akana. 2030 serma bhitrire jo̠to̠ hor̠ lạgit́ Primary ar High School sikhnạt reaḱ bejha seṭer lạgit́ goṭa dhạrtire amdaj eyae karoṛ nawa mahasoe hatao jạruṛ kana. Kạṭić kuṛi gidrạ, nijor gidrạko,  refugee ar reṅgeć nacar hoṛko talare nuko pạthuạ gidṛa ar mahasoe ko talare ạḍi bạṛti pharak me̠naḱa. Niạ pharaktet́ ocog lạgit́ jo̠to̠ko laha hijuḱ hoyoḱa- noageko moneaḱ kana UNESCO do̠.

Goṭa dhạrti leka baṅgladisạmre hõ manot salaḱko manaoeda Bisso mahasoe mãhã.

Source: Prothom alo




Ạdibạsi ko Ko̠ro̠na Ṭika reaḱ buth ko ńamkeda Amnura re

Bạrin ṭoṭharen ạdibạsi se̠ reṅgeć nacar gharonjren hoṛko covid-19 reaḱ ṭikạ e̠mako khạtir booth se̠ centre uḍhạu do̠ hoyena. Tabitha Foundation ar Amnura Rotary Community Core reaḱ goṛo-gopoṛote hola (03.09.21) Sunibar setaḱ 10 baja okte Chapainawabgonj Sodor Upạjilạ reaḱ 3 namber Jhilim UP re Amnura Lutheren Mission Haspatal re Covid-19 Vaccine booth do uḍhạukedae Capainawabgonj sodor upạjila Sastho ar Poribar Porikolpona Offier (TS) Dr. M A Matin. Niạ okte seṭerko tahẽkana, Amnura Lutheren Mission Haspatal ren Maraṅ Mukhiạ Stephen Soren, Sodor Upạjila Sastho Complex Medical Officer Dr. Aslam Hosain, 3 namber Jhilim Union Porisod ren Chairman Md: Asraful Hoqe (Motu), Amnura Rotary Core ren Sobha mukhiạ Prodip Hembrom, Mission Haspatal ren Manager Markus Murmu. Uḍhạu akat́ pạhil hiloḱ Holage mit́ sae turui gel mit́ (161) goṭen ạdibạsi maejiu ar baba hoṛko ṭikạ em hoyena. Amnura Lutheren Mission Haspatal ren Maraṅ mukhiạ Stephen Soren do̠e menkeda, Bạrin ṭothakore menaḱko ạdibạsi reṅgeć nacar hoṛko ạḍiko nisṛạu ocoḱkana. Niạ Mission Haspatalre noa ṭoṭharen reṅgeć-nacarko thoṛa khoroćtege sebako ńamet́kana. Ale do̠ sanam ạdibạsiko vaccine se̠ ko̠ro̠na je̠mon doko hatao daṛeaḱ ona iạte Sarkar ṭhen mit́ṭen ṭikạ Centre le khojleda. Teheń aleaḱ ona khojoḱteaḱ do̠ hoe purạu akantalea. Aema ạdibạsi gharonjren hoṛko nitoḱ noa Mission Haspatlre ko̠ro̠na ṭikạ selet́ jo̠to̠ lekan seba ạḍi algateko ńam daṛeaḱa. Ona khạtir Manotan Maraṅ Montri aema aema Joharle emaekana.




12-18 Serma Umerren Paṛhaoḱ Gidrạko Pfizer Ar Moderna Reaḱ Ṭikạ ko Ńama

Sastho ar PoribarKollan Montri Jahid Malek do̠e men akada, ’12 serma umer khon cetan, me̠nkhan 18 khon latar umerren paṛhaoḱ gidrạko Pfizer ar Moderna ṭikạko emakoa. Menkhan 12 serma umer ren paṛhaoḱ gidrạko ṭikạ emako babotre goṭa hatao hoyoḱa. Montri do arhõe me̠nkeda, Bisso Sastho Songstha reaḱ ḍhạḍ ho̠ra (guidline) lekate – Skul College ren sikhnạt gidrạko ṭikạ emako do̠ onkoaḱ umer cetanre girhạṛoḱ kana. Paṛhaoḱ gidrạkoaḱ umer 18 serma cetan hoylen khan, enḍekhan jãhãṭaḱ ṭikạgeko hatao daṛeaḱa. Me̠nkhan 12 serma umer khon cetan ar 18 serma umer khon latar umer renko do̠ lahanti akan disạmkore Pfizer ar Moderna ṭikạko emako kana. Aboaḱ noa disạmre paṛhaoḱ  gidrạko ṭikạ emako e̠hoṕlen khan, ‘Bisso Sastho reaḱ ḍhạḍ hora (guide line) o̠to̠ṅ katećge ṭikạ do̠ e̠moḱgo̠ḱa.

Source: Sonali sangbad




ḌUBẠ DAḰ

Ale bạihạṛ reaḱ ḍubạ daḱ,

Cedaḱ hale bam ạikạu ńe̠lte raḱ-raḱ?

Hạriạṛ hoṛo dare ḍubạ unumena,

Ado̠maḱ do̠ lẹh́ galaoena,

Ado̠maḱ do̠ topo to̠lmo̠ćena,

Ado̠maḱ do̠ ricạṅ-picạṅ sarećena,

Ṭin lạukạre de̠ćkateḱ,

Hako jhạliko oḍaoet́kana,

Lạṭu kạṭić hako jo̠to̠ko ńamoḱkana,

Lạṭu kạṭić ho̠ṛ deko gidrạ,

Jo̠to̠geko paeraḱkana,

Hako kaṭko̠m jo̠to̠geko saeraḱkana,

Oṛaḱ-oṛaḱ hakoko utuet́koa,

Ado̠mkoko ro̠ho̠ṛet́koa,

Me̠nkhan, so̠ hõ̠ko so̠ḱkana,

So̠rkar se̠ć kho̠n ce̠t́ge baṅ ńamo̠ḱkana?

E̠ke̠n so̠lhage co̠e e̠mo̠ḱkana,

Bạń baḍaea tinạḱ din co̠ noa ḍubạ daḱ tahe̠na,

Mase̠! haere bacha ce̠t́em me̠na,

Iskul Ko̠le̠j bidạlre do̠ bhageteń paeralena,

Ṭin lạukạge ce̠t́?

Kaera dare lạukạge ce̠t́?

So̠l lạukạge ce̠t́?

Kaṭ lạukạge ce̠t́?

Jo̠to̠reń de̠ćlena.

Nahaḱ do̠ bạnuḱanaṅ ạ̃t apso̠r!

 




13 September Khon Medical Pạthuạkoaḱ Kelas Eho̠bo̠ḱa

Darakan 13 September kho̠n jo̠to̠ Medical College ar Bissobiddaloy reaḱ kelas eho̠bo̠ḱa me̠nte Sastho Montri Jahid Malek do̠e lại so̠do̠rkeda. Medical ren pạhil, dosar ar mõṛẽaḱ sermaren pạthuạkoaḱ kelas eho̠boḱa. Me̠nkhan niropon hoṛmo tahẽn lạgit́ sanamaḱ ạn-ạriko manao ganao hoyoḱa. Bạṛtikaete mask ho̠ro̠ḱ ar hoṛko kho̠n pharak pharak tahẽn hoyoḱa. Inạ tayom jo̠to̠ Skul, College hõ pạri pạrite jhijoḱa.

Tumạl-Korotoa




Oṛaḱre Deṅgu Rogi Jo̠to̠n

Disạmre Deṅgu ruạte aema hoṛko jạbunoḱ kana. Khond-rond kateko me̠net́kana, Niạ sermare  Deṅgute jabunoḱ hoṛko ‘Den 3’ lekanaḱte hõko jạbunoḱ kana. Ona iạte mũskilteaḱ hõ ḍhergea. Deṅgu ruạte aema lekan mũskilaḱ hoe daṛeaḱa. Onate pạhil kho̠nge sontor ar ceton tahẽn jạruṛa, enḍekhan jiwi ko̠ṭo̠ḱ lekan bo̠to̠r ar ona selet aema eṭaḱko mũskil hõ ko̠m ńogo̠ḱa.

Deṅgu ruạrem jạbun akan do̠ cekate bujhạua.

Aboaḱ disạmre Deṅgu ruạ ńeloḱ reaḱ okte do̠ June-July kho̠n September- October cando dhạbic. Jạput́ din jãhãnṭaḱ ruarebon jạbunlenkhan deṅgu aḱ katha do̠ bo̠ho̠ḱre do̠ho̠e hoyoḱa. Noa ruạ reaḱ matra do̠ 102-105 Fahrenhiet. Ruạ soṅge soṅge arhõ thoṛa cinhạ tahẽna, ona do̠ noage, Ạdi ãṭ hoṛmo haso, dea ar jelre haso, mẽt aṛe ar tayom seć haso, be̠ć be̠ć ạikạu costive, reṅgeć baṅ ạikạuḱ , hoṛmore araḱge dag ńeloḱ. Niạ okte ruạrebon jạbun tạnaḱlenkhan bilo̠m baṅkate ruạ ńam tora pạhil mõṛẽ din bhitrire deṅgu SN1 biḍạu jạruṛa. Ona sãote CBC, SGPT ar SGOT hõ bidạu jaruṛa.

Cet́ cet́ko cekae jạruṛa:

Deṅgu ruare jạbilenkhan dactor koaḱ porames lekate apan-ạpin oṛaḱre pạhilte jo̠to̠n ar cikit́sa ehoṕ hoyoḱa. Arhõ thorạ manao ganaoaḱko latarre e̠mena-

  1. Ruạ ko̠m ńoḱ reaḱ upại: Deṅgu ruạ khon kom ńoḱ lạgit́ paracetamol ran beohar hoyoḱa. Noa ran do̠ 5-8 ghonṭa tayom ruạ reaḱ matra bujhạukate beohar daṛeaḱa. Me̠nkhan dinre  8-10 kho̠n bạṛti beoharlekhan Liver re mũskil hoe daṛeaḱa. Rua ko̠m ńoḱ lạgit́ Aspirin ar haso reaḱ NSAD group reaḱ ran baṅ beohar hoyoḱa. Ran begor hõ rua kho̠n pharnaoḱ lạgit́ bo̠ho̠ḱre daḱ dul, goṭa hoṛmo lo̠ho̠t́ kićrić tanaḱte jo̠t ar baṅ khan ruạ hoṛ paera hõbon paera daṛeakoa.
  2. Daḱ Ńu: Deṅgu ruare jạbunlenkhan din hiloḱ 2 tala kho̠n 3 liter daḱ ńu lagaoḱa. Deṅgu rua reaḱ maraṅ cikit́sa do̠ Fluid Replacement se̠ le̠he̠r jo̠maḱ reaḱ bebostha. Daḱ sãote arhõ ńu daṛekeabon orselain, sup, ḍab daḱ, pholmul reaḱ so̠rbo̠t, daḱ mạnḍi, toa emanteaḱ.
  3. Jirạu: Deṅgu ruạre paṛaoakan rogi ko lạgit́ jirạu do̠ ạḍi jạruṛaḱ kana. Ruạ okte hoṛmo do̠ nijo̠r tahẽna.Deṅgu ruạ reaḱ cinhạ ńelen 7-10 din hamal kami baṅ jaruṛa. Me̠nkhan taṛam baṛae, ar din hiloḱ reaḱ kạmi daṛeaḱbon.
  4. Eṭaḱ Ran: Ruạ são sãote aema hoṛ do̠ be̠ć be̠ćko ạukạua, Diria tahẽ idiḱa. To̠be̠ Deṅgu rogi kodo Antibiotics Steroids ran reaḱ jãhãn jạruṛ bạnuḱa.
  5. So̠nto̠r tahẽnoḱ reaḱ soṅket́: Rogiko thoṛa so̠nto̠r tahẽn lagaoakoa. Ar noako cinhạ ńe̠llen khan bilo̠m baṅkate ạdi usara dactor soṅge ńapamoḱ hoyoḱa. Ona do̠ hoyoḱkana, Ạdi aṭ nijor, abo̠l tabo̠l katha roṛ, mit́ talao be̠ć, ạdi ãṭ lać haso, hoṛmore cumkạḱ cumkạḱ dag, sãhet́re muskil, ti jaṅga reaṛ, racatere mãyãm, racate ko̠m hoyoḱ, mũ, ḍaṭa reaḱ jạmbi, tạnḍite horre mãyãm jo̠ro̠ḱ , ạdi bạrṭi masik okte mãyãm calaḱ, mãyãm be̠ć.

Bạṛti mũskilre okoeko menaḱkoa: Mit́ bo̠cho̠r latar ar 65 bo̠cho̠r cetan, bharti hoṛmo maejiu, blood pressure, koṛam re okoeaḱ mũskil menaḱ, Diabetes, Dialysis rogi. Nonkan kodo̠ ehoṕ kho̠nge Haspatalre tahẽ reaḱ porames e̠m hoyena.

Santals Times se̠ć kho̠n Sanam santal boeha-misera kope  nehõr ocoḱ kana je̠ Deṅgu ruạ kho̠n sahaṛakae tahẽn lagit́ cetanre ol akan biso̠iko monrebo̠n rebet́ do̠hoe ma. Ar ona lekabon calaḱma. Enḍekha sạrige Dengu ruạ kho̠n rukhiạbon ńam daṛeaḱa. Ar onkate sanamko napaete dhạrti jiṅgi bon khemao idima.

Source: Prothom Alo




Niạ Candoge Kelas Oṛaḱre Biḍạu Ko Ema 2 Lakh 20 Hajar Pạṭhuạko

Bond akan biḍạu do̠ niạ cando khonge ehoṕ lạgit́e mo̠nejoṅ kana Jatiyo Bissobiddaloy. Darakan 7 -9 September khon klas oṛaḱre Masters ar Degree dosar serma reaḱ bidạu do̠ hatoaḱa. Degree reaḱ biḍạu musạt́ lạgit́ 10 din okte lagaoḱa. Ar Masters reaḱ biḍạu do̠ 2 din hoyoḱa. Noakin banar biḍạuge calaḱ kan serma reaḱ March candore ehoṕlen rehõ tayomte bond hoyena. Masters Final ren mit lakh 30 hajar ar Degree dosar dhapre mit́ lakh 90 hajar oloḱ paṛhaoḱ kan gidrạko seledoḱa.

Jatiyo Bissobiddaloy reaḱ website re bidạu hoyoḱ okte cet́ko niạm manao jạruṛ sanamaḱ do̠ puṣute me̠nakana. Jatiyo Bissobiddaloy reaḱ biḍạu hatao ar biḍạure seledoḱ ar tinạḱ do̠ jopoṛao menaḱko sanamko hoṛmo haṭiń reaḱ ạnko tạńkhie hoyoḱa. Bidạu centre re pạṭhuạko bar hoṛ talare pe fuṭ jaiga phaka do̠hokate duṛuṕ hoyoḱa. Jatiyo Bissobiddaloy ren biḍạu ạyurić Bodruzaman do̠e me̠nkeda, Nit́ khon bidạu do̠ porjai lekate calaḱa.

Niạ candoge Masters Preliminary ar Degree tesar dhap reaḱ biḍạu hõ ehoṕbo̠ḱa. Jo̠to̠ Mahasoe, Officer, Pạṭhuạko ar kạmiạko mask ho̠ro̠ḱkate bidạu centrete bo̠lo̠ḱ hoyoḱa. Mask do̠ niạm lekate horoḱ lagaoḱa. Me̠nkhan biḍạuko reko seledoḱ pạṭhuạkoaḱ oprom se̠ onko cinhạuko lạgit́ mask ocog men hoedaṛeaḱa. Ar hõ batlaore noa me̠nakana, Biḍạu caentre re bo̠lo̠ḱ lahare ti ạruṕ saphae lạgit́ sạbun, daḱ ar sanitizer reaḱ  bebosthae hoyoḱa.

source: Kalerkantha




Santal Ato (Bagda farm) Duk: Vedio Naksa Ho Porman Baṅ Kana!

Gaibandhare Santalkoaḱ mit́ mamla reaḱ nạlis akadako Gaibandha Police Breau Investigation (PBI). Nit́ dhạbić hoṛko hotete oka kho̠bo̠r ńam akan ona mamla ren aso̠l asami ar Police, O̠ko̠e do̠ santalko upạr guliko calaolet́ ar oṛaḱ duạrre seṅgelko jo̠llet́ onko badkate nạlis reportko jo̠ma keda. Ona hamlare o̠ko̠e do̠ jo̠po̠ṛaoko tahẽkan jo̠to̠ hoṛko ńe̠l akada. Police arhõ mit́ṭen chargesheet santal birudreko emakada.  O̠nḍe pe gel are (39) goṭen hoṛko asami akat́koa. O̠koe koaḱ oṛaḱ do̠ lo̠ rapaḱakat́ ar gulite okoeko goć se̠ akhamen, niạbar do̠ onkoge asami. Santalkoaḱ oṛaḱ duạr rapaḱakat́ reaḱ chubi ar vedio naksa tahẽn tuluć hõ PBI reaḱ tojbij lekate ona reaḱ jo̠ se̠ (pholaphol) banuḱ karonaḱte aema lekan boge bạṛić reaḱ gapalmarao do̠ calaḱkana. 2016 serma reaḱ 6 November Gaibandha reaḱ Gobindagonj upạjilạ reaḱ Sahebgonj- Baghda Farm re 2 hajar santal ạdibạsi ar jạiga jumi bạnuḱan hoṛkoaḱ bo̠so̠t bhiṭare police oka seṅgel ko lagaolet́ ona reaḱ mit́ṭen video naksa Al- Jazeera Television re porcar hoeakana. Ar ona video ńe̠l hotete baṅgladisạm selet́ goṭa disạm ren manwako baḍae ńamkeda, Santal atore seṅgelko lagaoleda thoṛa police ar Rangpur cini ko̠l ren kạmiạko.Inạ tayom 2017 serma reaḱ ehoṕ se̠ć hoṛko ṭhen kho̠bo̠r hećena baṅma noa ghoṭna khạtir nij nij bibhag reko tojbijeda bicạr bibhag ar police ko. Pahil do̠ bicạr bibhag inạ tayom police. Niạ lahare, High Court reaḱ hukumte ( writ petitions no̠mbo̠r-14402/2016 reaḱ 14/12/ tạrik) seṅgel lagao niạ ghoṭna reaḱ bicạr ar tojbij lạgit́ dayiḱe ńamkeda Gaibandha ren Chief Judicial Magistrate Md. Sohidulla. Uni do̠ tojbij mucạt́ kate thoṛa aḍepase hoṛko ar 3 hoṛ police member koaḱ jopoṛaoe sendra ńamkeda ar High Court re report do̠e jimạkeda.

High Courte reaḱ batlaotete̠t́ do̠ tahẽkana-“Snice the allegation brought against the police personnels we do not think it would be wise to give the responsibility of the inquiry to the police, thus we direct the chief judicial magistrate, Gaibandha to inquire about the matter to give a report only covering the following questions:

Who were responsible for the fire on the houses of the Santal people? And whether any police personal was involved with this heinous atrocities?”

Niạ batlao lekate Gaibandha reaḱ Chief Judicial Magistrate Md. Sohodullah mit́ cando tae tolas kate 106 goṭen sạkhiaḱ jo̠ban, jaruṛ kago̠jko ar seṅgel lagao reaḱ video tạṅkhikate uniaḱ suhiat́ (29.01.17) tojbij kho̠bo̠r reaḱ nonkae ro̠ṛ ruạrkeda. Santakoaḱ oṛaḱre seṅgel lạgit́ aḍepase hoṛko ar ghoṭna un okte dạyik reko tahẽkan ạn rukhiạ bahni ko.

‘Santalkoaḱ oṛaḱ duạrre seṅgel lagao akat́ ghoṭna são jopoṛao menaḱkin bar hoṛ, mit́ do̠ police member ar mit́ do̠ DB member. Me̠nkhan calaoen Robibar Gaibandha PBI police aema din khon tojbij tayom 90 hoṛko dạyikate adalotre chargesheet ko dạkhilkeda, Ona hõ aso̠l asamiko badkate. Me̠nkhan santalko lạieda asamiko badkate police bhitriren dusiko okoyet́koa PBI. 6 November ghoṭna tayom santalko to̠ro̠p khon Thomas Hembrom Gobindaginj thanare 26 November 2016 re okae mamlalet́ onare olakana, Ńutum ulek akan 33 goṭen asami ar arhõ 500 khon 600 ńutum baṅ baḍae hoṛko noa ghoṭna são jopoṛao me̠naḱkoa.  

Mamla re ulek akana, Songsod member Abul Kalam Azad são Rangpur cini ko̠l ren ạyurić Abdul Awal, upạjilạ nirbahi Officer Abdul Hannan, sugar khamarren Manager abdul Mozid se̠ṭe̠r tahẽkateć santalko upạr ackako jhapṭaoen re ạditet́e uddgạuket́koa….Noa okte Sapmara union porisod ren Chairman Sakil Akondo Bulbul ar Kaṭabari union porisod ren Chairmen Rezaul Korim Shofiq , Police ar cini ko̠l ren kạmiako santal upạrko jhapṭoena. Police aḱ gulite Shymol Hembrom, Romesh Tudu ar Mongol Mardy noko pe hoṛko goć ocoyena. Noko pe hoṛaḱ gharonj dhaṅ-dhaser cabayena, me̠nkhan aso̠l dusi hoṛko ma nit hõ ạdi napete menaḱko. Calaoen serma onkokoaḱ gharońj khoj tolaskate ńelena, Mongol Mardy ren oṛaḱ hoṛ Santina Tudu (60) serma umerrey paṛaoakan khạtir bachae laṅga ńoḱ akana. Uniaḱ gharonjre okoe hõ banuḱkoa. Ona iạte nit́ do̠ koe baṛakate jo̠maḱe jogaṛeda dhạrti jińgi khemaoet́ kana. Uni maejiu do̠e baḍae ocokeda, aćren gharońj mukhiạ se̠ oṛaḱ hoṛ goć tayom Sarkar ṭhen khon jãhãn goṛo nit́ dhạbite hõ bae ńamakada.

Romesh Tudu ren hoponera Josna Tudu (32) calaoen serma Bogura reaḱ Kahalu upạjilạ re mit́ṭen iṭa bhaṭare kạmikan do̠e ńel ńam akana. Ar Shamol Hembrom ren bạhu do̠ bujhạujoṅ reaḱ bud ạkilkoe at́kate nit do̠ Rajshahire menaea. Onko são gapalmarao kate baḍae ńamena, noko modre okoe hõ sarkar ṭhen jãhãn goṛo do̠ bako khoj kana me̠nkhan, Onkoko khoj kana akoren pạribo̠ hoṛko goć ocoakan ona reaḱ sarkar do̠ je̠mo̠ne bicạr ar ona soṅge soṅge bap dada takoaḱ dhon so̠mpo̠te ruạṛako.

Source:The Daily Star