Santal Casawaḱ Hoṛo Khet Ko Jeret́keda Bạiri Ko

Rangpur jilạ reaḱ Pirgonj re mit́ santal ạdibạsi casawaḱ Amon hoṛo khet re hoṛo dare ro̠ṅgo̠ ran chiṭạukate jeret́ roṅgo ket́ako bạiriko. Niạ ghaloḱ pe dhao ona jumire pho̠so̠l khuti reaḱ ghoṭna ko ghoṭao akada. Calaoen Sunibar (9 Octob̃er) ńindạ upạjilạ reaḱ Choitrokol union reaḱ Chokkrisnopur atore noa ghoṭna ghoṭao akana.

Ghoṭna thạ̃ire calaokate ńelena, Uni casa Jotin Hembrom do̠ oṛaḱ pheḍre 1 akor 2 percent jumire amon hoṛo do̠e ro̠ho̠e ket́a, Bại bạite  hoṛo dare hara rakaboḱ ehoṕela. Thoṛa din tayom khange hoṛo gele oḍoḱkoḱa. Me̠nkhan hoṛo dare ko do̠ jeret́ ro̠ṅgo̠ akante e̠kkalte busuṕ leka ńeloḱ kana. Jeret́ ro̠ṅgo̠  akan hoṛo khet ńelte dayage Jotin Hembrom kạumạue raḱet́ kana. Jumi lạgit́ Jotin Hembrom são aḍepase upạjilạ reaḱ Miṭhapukur upạjilạ Durgamoti atoren goć akan Mofiz Uddin ren koṛa  Aziz Miawaḱ aema din khonaḱge kạphạriạu calaḱ kan tahẽkana. Jotin Hembrom do̠e me̠net́kana, Niạ khạtirge Aziz ar uniren koṛa Ashikur do̠ raṅgaote  hoṛo dare ro̠ṅgo̠ḱ ran chiṭạukate khet reaḱ sanam hoṛo dare jeret́ ro̠ṅgo̠ cabaket́ako.

Noa ghoṭna babotre Rongpur adalot re aema mamla nit hõ menaḱa. Noa ghoṭna babotre Aziz Mia são galmarao hoyen khan, uni do̠e me̠nkeda, jumi lạgit́ bibạd menaḱ reaḱe aṅgoćket́ rehõ hoṛo khet jeret́ do̠e be̠muń́jur keda. Niạ babotre Tenḍabaṛi polis todonto kendro ren Incharge Inspector Asaduzzan do̠e baḍae ocokeda, jãhãn olaḱ nạlis do̠ baṅ ńam akana, Ńamlen khange ạn lekate bebostha hataoḱa.

Tumạl- Adivasinews

  




Ṭikạ Hatao Lạgit́ ko Registration Daṛeaḱa 18 Serma Umer Ren Hõ

Ko̠ro̠na virus khon rukhiạ ńam lạgit́ ṭikạ hatao ko reaḱ umer do ko̠mao reaḱe goṭakeda sarkar.  Ṭikạ hatao reaḱ umer do 18-25 bo̠ho̠r doho hoyena. Niạ cando reaḱ (October) mucạt hapta khonaḱge registration reaḱ kạmihora do̠ eho̠b lạgido̠ḱ kana.

Theń Sombar (11 October) tikin okte Sastho Odhodoptor ren Line Director ar ṭikạ kormosuci  ren aḱyurić Dr. Shamsul Hoqe khoboriạko ( sambadik) noa babotrey lạiat́koa.

Tumạl- Bangladesh pratidin




12-17 Bo̠cho̠r Ren 30 Lakh Pạṭhuạko Ạḍi Usạrage Ko̠ro̠na Ṭikạ ko Ńama. Sasthomontri

Ạḍi usạrage 12-17 bo̠ho̠r ren pạṭhuạ gidrạko ko̠ro̠na ṭikạko ńama. Onko do Pfizer ar Moderna ṭika ko ńama me̠nte Sasthomontri Jahid Malek do̠e baḍae ocokeda. Teheń Robibar (10 September) Mohakhali reaḱ Bangladesh college Of Physician And Surgeon re Covid-19 Vaccine ar Somosamoik babotre mit́ sombad sonmelonre Montri do̠ noako kathae me̠nket́a. Uni do̠ arhõe me̠nkeda, Nitoḱ Pfizer reaḱ 60 lakh ṭikạ puńji menaḱa. Niạ 6o lakh ṭikạ do̠ 30 lakh pạthuạ gidrạko ńama se̠ko emakoa. Arhõ calaḱkan niạ candorege 70 lakh ṭikạ hijugoḱa. Unre pạṭhuạ gidrạko ko̠ro̠na ṭikạ emako okte jãhãn o̠kulạn do̠ baṅ hoyogo̠ḱa.

Tumạl- Kalerkantho




Pakistan reaḱ Balochistan re Dhạrti Laṛaote Bar Gel (20) Hoṛko Gurena

Pakistan ren Officer ko baḍae ocokeda , teheń Lukhibar setaḱ paha-poho jo̠khe̠ć Balochistan ilạka re dhạrti laṛaote nit dhạbić bar gel (20)  hoṛko gurena. Ona disomren Durjog Bebosthapona Officerko menet́kana, gujuḱ soṅkha arhõ ḍher daṛeaḱa me̠nte ko aṭkareda. Pạhil kho̠bo̠r lekate, dhạrti laṛao reaḱ  Rikhṭar iskel do̠ tahẽkana 5.7 matra. Noa dhạrti laṛaore arhõ ko̠mkate mit́ sae mõṛẽ gel (150) hoṛ do̠ko jo̠kho̠m akana, onko modre thoṛa hoṛ do̠ ạḍi kạhil o̠bo̠stare haspatalre ko bhurti akat́koa.

Jo̠to̠ kho̠n ḍher khoti se loksan hoeakana ilạka reaḱ Rajdhạni Queta purub ṭoṭha reaḱ Harnai jilạ, Oka do khoni ilạka hisạbte oprom menaḱ. Khoti akan ilạka re uddhạr kạmiko do calaḱ kana.

Source: bbc news




Porsa re Lạihạite Jo̠kho̠m Akan Ạḍibạsi Do̠e Goćena

Naogan jilạ reaḱ Porsare bar do̠l reaḱ lạṛhạite jo̠kho̠mlen Minu Pahaṛi (45) ńutuman mit́ adibạsi do̠e goćena. Ona upạjilạ reaḱ Taitoṛ Murulia ren goćakan Dulu Pahaṛi ren hopon kanae. Baḍae ńam akana, Sombar (4 October) ạyuṕ bela Murulia pukhrire hako bạṛsi karonte ạdibạsi bar do̠l reaḱ lạṛhạite Minu do̠e jo̠kho̠mena.

Me̠nkhan jo̠kho̠m dosarege pạhilre Porsa sastho complex reko bhurtiledea. Ina tayom ạḍi bạṛić dosa hoyen khan Rajshahi Medical idi okte horrege uni do̠e goćena. Porsa thana Officer Incharge Shofiul Azom do̠ ghoṭna sạriaḱ kana me̠ntey khạtikeda ar noa babotre mamla reaḱ sapṛao calaḱ kana me̠ntey baḍae ocokeda.

Source: adivasinews

 




Porsra re Ko Owar Rakaṕkeda Santal Haṛamaḱ Mạ̃ṛi

Naogan reaḱ Porsare Onodia Mardy (Sukṭa) (50) ńutuman mit́ṭen haṛam hoṛaḱ mạ̃ṛi ko owar rakaṕkeda. Uni hoṛ do Naogan jilạ reaḱ Potnitola Mahilipaṛa ạḍibạsi atoren Habil Mardy ren hopon kanae.

Baḍae ńam akana, Sombar (4 October) tikin okte Onodia Mardy do Porsa upạjilạ reaḱ Bhobanipur ṭola khonaḱ ńũ bulkate oṛaḱe ruạṛ kan tahẽkana. Ar un okte Bhobanipur ṭoṭha reaḱ kolapaṛa khạṛi reaḱ bandhal paromoḱ jo̠khe̠n khạṛi pereć cehel-cepel daḱre do̠e ńurena.

Tikin bela ạcur ạḍepase hoṛko khạṛi daḱre campel akan ko ńel ńamkede khan, Polis ko baḍae ocoket́koa. Inạ tayom polis hećkate goć akan o̠bo̠stare ko owar rakaṕkedea.

Tumạl- adivasinews




Pfizer Reaḱ 6 Lakh Kho̠n Bạṛti Ko̠ro̠na Ṭikạ Disomte Hećena

Pfizer reaḱ arhõ 6 lakh 25 hajar 950 doge ko̠ro̠na ṭikạ do̠ disomte hećena. America kho̠n Covax Fesilities hotete ńamakan niạko ṭikạ Sombar ńindạ Emirates Earlicense reaṅ mit́ṭen uḍauḱ gạḍite Hazrat Shahjalal Antorjatik bimanbondor re hećena. Ṭikạ hećen reaḱ babotre baḍae ocokeda Sastho ar Poribar kollan montronaloy ren mit́ officer. Uni do̠e me̠nkeda, Sombar ńindạ 11 baja 20 miniṭ okte niạko ṭikạ do dhakare hećena.

Source: Bangladesh pratidin




Cikit́sa Bigganre Nobel kin Ńamkeda

Calaḱkan sermare cikit́sa bigganre Nobel puruskar kin ńamkeda America ren David Julius ar Lebanon ren Ardem Patapoutian.

Lo̠lo̠-reaṛ soṅ ar jaḱte lo̠lo̠ reaṛ aṭkaroḱ jontro abiskar akat́ iạte unkin do̠ cikit́sa bigganre nobel puruskar 2021 ko emat́kina.

Source: Bigganchinta




Santal koaḱ Ạgil Hapṛam koaḱ Sompotti re EPZ Baṅ Hoyoḱ Reaḱ Dạbi te Tiṅgodaram Bạisi

Sahebgonj Bagdah Farm reaḱ jumi do̠ aleren ạgil hapṛamkoaḱ sompotti kana. Ale do aleaḱ sompotti ruạṛle hataoa. Aleaḱ sompottire jãhã lekanaḱ EPZ ge bale kho̠jo̠ḱ kana. Ar noa do̠ aleaḱ hok reaḱ dạbi kantalea. Ale do̠ ạn birud jãhãn kạmi hõ bale kạmi akat́a ar baṅle kạmia. Aleaḱ noa lạṛhại se daṅga do̠ ạgil- hapṛamkoaḱ sompotti ruạṛ hataojoṅ reaṅ lạiṛhại kana. Bańcao tahẽn lạgit́ hõ noa lạṛhại do̠. 2016 serma 6 November Shymol Hembrom, Mongol Mardy, Romesh Tudu noko pe hoṛko gur ocolena. Ale do̠ onkoko gur ocoakan reaḱ bicạrle khojkana. Ạḍi usạrage Sahebgonj Bagdah Farm reaḱ cas abadet́kan pea jumire EPZ benao lạgit́ hudis hoeakan ona do̠ bond hoyoḱa ar aleren ạgil- hapṛamkoaḱ sompotti sarkar do̠ aleye e̠m ruạṛalea. Noa do̠e me̠nket́a, Sahebgonj Bagdah farm ren Bhumi Uddhar Songram Committee ren sabha mukhiạ Philimon Baskey.

Sahebgonj- Bagdah farm bhumi uddhar Songram Committee Gobindogonj, Gaibandha bo̠ndo̠bo̠sre Sunibar (2 October) 2021 tikin 12 baja kho̠n Kaṭamoṛ toṭhare mit́ bạisiko hoe ocoket́a. Noa lahare Joypur- Madarpur- Dinajpur Dhaka maraṅ ḍahar se̠ćteko mit́teko hohokeda (michil).

Sahebgonj- Bagdah farm bhumi uddhar committee sabha mukhiạ Dr. Philimon Baskey aḱ ạḱyurte kathae ro̠ṛkeda jatio ạḍibạsi porisod ren central committee ren Presidium member Ad. Bablu Robidas, sadharon sompadok Sobin chondro munda, Treasurer Sudhir Tirkey, Doptor sompadok Subhas Chondro Hembrom, Rajsạhi bibhạg ren Sngothonik sompadok Noren chondro Pahan, ar totho ar gobesona sompadok Manik Soren, Rangpur sodor upạjia committee  sadharon sompadok Bimol khalko, Nawabgonj sabha mukhiạ Bablu Tudu, Bodorgonj ren Dr. Shymol Tudu, Maraṅ somaj sebok Surjo Hembrom, Sadharon sompadok (bharapon) Rezzul Korim Master, Sangothonik sompadok Sowpon Sheik, são- sangothonik Sompadok Sufol Hembrom, Gaibandha jilạ bar Association ren sadharon sompadok Ad- Sirazul Islam Babu, Gaibandha Samajik songram porisod member socib Jahangir Kobir Tonu, Manobadhikar kormi Shah Momin Jinnah, Sondha Malo, Mathias Mardy, Cittoronjon Pahan, Mamlabạdi Thomas Hembrom Uttor Bongo Forum, Dinajpur Shymol Mardy, Sahebgonj- Bagdah farm bhumi uddhar songram committee sã goṛoić Treasurer. Noa sabha do̠e ạyurkeda Priscilla Murmu.    

Sahebgonj- Bagdah- farm bhumi uddhar songram committee reaṅ benar ante bo̠do̠bo̠s akan bạisi se̠ sabhare Rajshahi, Naogan, Dinajpur ar Gaibandha ṭotharen ạdibạsi santal ạḱyurko selet́ mońj mońj sãotako ren aema hoṛge selet́ko tahẽkana.   

Sawalia se̠ (bokta) do̠ko me̠nkeda, Sahebgonj Bagdah farm ṭoṭha kho̠n EPZ benao talate ạḍibạsi laga ńir ocoḱ reaḱ mit́ maraṅ hudis-cintạ hoeakana. Noa pea cas- abad jumire ạḍi utạr jo̠maḱ upjạ kana. Sahebgonj Bagdah farm reaḱ noa jumire EPZ baṅ hoyoḱma. Hoṛmore mit́ phoṭa mãyãm tahẽn dhạbić ale do̠ aleren ạgil-hapṛamkoaḱ sompotti ruạṛle hataoa. Saṭ marte Gobindogonj Sahebgonj Bagdah farm cas-abad hasa se jumire EPZ benao reaḱ prokolpo bạtilkate 2016 serma reaḱ 6 November reko gur ocoakan pe ạdibạsi santal gharońj selet́ gur ar hạn ocoakan jo̠to̠ gharońrenko lek lekate khoti purun reaḱ hõko dạbikeda sawaliako.

Tumạl- Ipnews

 




Tesar Ar Ponaḱ Kelas Ren Pạṭhuạ Gidrạkoaḱ Kelas Do̠ Haptare Bar Din

Darakan Sunibar (2 October) kho̠n primary reaḱ tesar ar ponaḱ kelas ren pạṭhuạ gidrạkoaḱ haptare mit́ din bo̠do̠lte bar din kate kelas hatao hoyoḱa. Nãwã somoysuci lekate, tesar kelas ren pạthu gidrạkoaḱ kelas do̠ Robibar ar Lukhibar, Ar ponaḱ kelas ren pạṭhuạ gidrạkoaḱ do̠ Sunibar ar Budhbar kate kelas hoyoḱa. Budhbar (29 September) Prathomik sikkha odhidoptor do̠ nãwã somoysuci do̠e so̠do̠r akada.

Inạ chaḍa hõ Moṅgolbar do̠ pạhil kelas ren ar Sombar do̠ dosar kelas ren pạthuạ gidrạkoaḱ kelas hoyoḱa. Mõṛẽaḱ kelas ren pạṭhuakoaḱ do̠ lahate lekage din hiloḱ kelas hoyoḱa. Mõṛẽaḱ kelas ren pạthuạkoaḱ do̠ ṭifin tayom hoyoḱa. Ar eṭaḱ kelas ren pạṭhuakoaḱ do̠ setaḱ bela kelas hoyoḱtakoa.  

Tumạl- Sonali sangbad