Boṅgobondhu Sheikh Mujibur Rahman Aḱ 100 Serma Ar Bangladesh Reaḱ 50 Serma Furgạl Mãhã Ńutumte Kolhe Koaḱ Porob Ar Gaota Cehaona Gapalmarao Ar Eneć Akhṛa

Boṅgobondhu Sheikh Mujibur Rahman Aḱ 100 Serma Ar Bangladesh Reaḱ 50 Serma Furgạl Mãhã Ńutumte Kolhe Koaḱ Porob Ar Gaota Cehaona Gapalmarao Ar Eneć Akhṛa tumdaḱ – ṭamaḱ ante gogo aṛaṅ se̠ nij pạrsite sereńate ạḍi jo̠mo̠ḱate ko enećena ge̠l goṭen legcar do̠l ko. Onkoaḱ eneć – sereńte teheń Sunibar goṭa din andoṛ cabalena Bạrin ṭoṭha reaḱ bhitrire menaḱ Rajsahi reaḱ Godagari Upạjila, Mohonpur Union reaḱ Babudang Adibasi Alor Pathsala maṭh. Kolhe hoṛkoaḱ akhṛa hoelenre hõ noa re Santal ar Mahle jạtigosṭhi ren legcar (sanskritik) do̠lko selet́ena.  Ona akhṛa re tahẽkana gapalmarao bisoi ko hõ. Boṅgobondhu aḱ sãe serma janam mãhã ar Furgạl reaḱ jubilee ńutumte Kolhe hoṛko koaḱ akhṛa ar sãota aodhanoḱ cetanre gapalmarao sabha ar legcar akhṛa reaḱ sapṛaote Samar Institiute Of Linguistic (SIL) International Bangladesh.

Noare goṛoko emkeda Rajshahi bibhag reaḱ Santalkoaḱ Cultural Academy Ar National Agency For Green Revolution (NAGR). Rajshahi bibhag reaḱ Cultural Academy ren gobesona kormokorta Benjamin Tudu aḱ ạḱyurte akhṛare maraṅ peṛa hisạbte kathae roṛkeda Godagari Upojila ren Nirbahi Kormokorta (UNO) Jane Alom. Arhõ eṭaḱ ko modre noa akhṛa re selet́ ko tahẽkana nawatey bachao ocoakan Mohonpur Upojila Porisod ren chairman Khairul Islam, SIL ren Rajshahi Area Manager Nikolas Murmu, NAGR ren Program Coordinator Shamson Soren, Kolhe jạtigosṭhi ren ạḱyurić Rumali Hasda, Kolhe pạṭhuạ Joyonto Soren, Chapainawabgonj ren Prothom alo ren khoboriạ Anwar Hosen.

Arhõ seṭerko tahẽkana Rajshahi bibhag ren Santal Cultural Academy ren Nirbahi Committee ren member Jogendronath Soren, Colistina Hasda, Cittoronjon Sordar, Shusen Kumar Shemduar, NAGR ren Program Officer Prodip Hembrom, Banudang  Alor Pathsala benaoić Maraṅ Mahasoe Kanai Chondro Das, Maraṅ mahasoe Ali Uzzaman Nur hõ seṭere tahẽkana. Noa akhṛa do̠e ạḱyurkeda Rajshahi bibhag ren Santal Cultural Academy ren sereń cecet́ić mahasoe Manuel Soren. Manotan peṛako ko menkeda, noko Kolhe jạtren hoṛko jo̠to̠ seć khon ạḍi tayomre menaḱkoa. Sarkari seba khon hõko eḱṛe ocoḱkana. Ḍher hoṛge khas jumireko basoḱ kana. Pạthuạ gidrạko do̠ Sikhnạt goṛo selet́ aema lekan goṛo khon ko eḱṛe ocoḱ kana. Noa goṛo ńam do̠ nokoaḱ ạidạri kana. Noa akhṛa re legcar do̠lko okoe eneć sereń haparao reko selet́len, ona ńutumte jitạu akanko puruskar ko em hạṭińat́koa.




Jatiyo Bissobiddaloy Re Honors Dosar Bo̠rso̠ Reaḱ Bidạu Do̠ 29 January Eho̠bo̠ḱa

Jatiyo Bissobiddaloy re 2020 serma reaḱ Honors Dosar Bo̠rso̠ ren pạṭhuạ koaḱ (Niyomito, Oniyomito ar Grade Unnoyon) bidạu do̠ darakan 29 January eho̠bo̠ḱa. Hapta reaḱ chuṭi se̠ Sarkari chuṭi chaḍa din hiloḱ setaḱ 9 baja kho̠n bidạu do̠ eho̠bo̠ḱa. Ar darakan serma reaḱ 15 March biḍạu do̠ mucạdoḱa.

Inạ begor hõ 2020 serma reaḱ Honors Tesar bo̠rso̠ ren pạṭhuạ koaḱ biḍạu hõ darakan serma reaḱ 26 February eho̠bo̠ḱa ar 27 March bidạu do̠ mucạdoḱa. Noa biḍạu reaḱ Somoysuci Bissobiddaloy reaḱ website (www.nu.ac.bd) re e̠m akana. Hola (8 December) Budhbar ńindạ Bissobiddaloy reaḱ mit́ ḍhạrwạḱ talate noa  kho̠bo̠r do̠ baḍae oco akana.  




Mit́ṭen Koṛawaḱ Alaṅ kin Get́ket́ Taea Barea Maejiu

Bharot re mit́ juạn koṛawaḱ alaṅ kin get́ket́ tae barea maejiu birudre nạlis (ovijog) akana. Pochimboṅgo reaḱ Bolpur re Santiniketon thana reaḱ ṭoṭha re So̠mbar hiloḱ noa ghoṭna ghoṭao akana. Kho̠bo̠r do̠ Anandabazar Potrika reaḱ kana.

20 serma umer ren uni koṛa do̠  (6 December) So̠mbar ńindạ ńũ bunulaḱ (pạurạ- hạnḍi) ghạṭire peṛa hisạbtey calaolena mit́ aḍepase hoṛaḱ oṛaḱte. Onḍege uni koṛawaḱ alaṅko get́ akat́tae doserey ńam kedea ać ren mit́ gate koṛa. Uni koṛa ar aćren gate koṛa mit́ sãotekin tahẽkan re hõ, ghoṭna do̠ ać danȧrege hoyena. Polis noa ghoṭna babotre tojbij ko ehoṕ akada. Me̠nkhan uni koṛawaḱ gharońjren hoṛko ṭhen kho̠n baḍae ńamoḱ kana, unkin banar maejuge oko okote mantar se̠ mạtri ojha baṛaḱạkin. Ona iạtege uni koṛawaḱ alaṅ do̠kin get́ akat́taea.

Uni koṛawaḱ ńutum do̠ Shymai Soren. Bolpur reaḱ Santiniketon thana re menaḱ Fuldanga Santal atore uniaḱ oṛaḱ do̠. So̠mbar ńindạ 8 bajaḱ okte Shymai do̠ aćren gate Mukul são ńũi lạgit́ aḍepaseren hoṛ Haṛam Pak Ṭuḍu aḱ oṛaḱte kin calaoena. Mukul do̠e lạiket́a, ńũi okte uni haṛam são Shymai aḱ katha reṭha reṭhiḱ do̠ hoyentaea.  Inạ mit́ ghạṛi tayom khange Mukul do̠ bahre sen racatey oḍoḱena. Ruạṛ hećkateye ńelkede Shymai do̠ mayamtey jo̠dbo̠dao akan. So̠mbar ńindạ ghoṭna hoyen torage uni koṛa do̠ Bordhoman Haspatal reko idikedea. Me̠nkhan ạḍi bạṛić dosa hoylen khạtir SSKM  Haspatal teko parom kedea.

Me̠nkhan aḍepaseren hoṛko ṭhen kho̠n baḍae ńam akana, gharoń ren hoṛko do̠ ṭaka paesa reaḱ ṭonṭa se̠ okulạn khạtir Kolkata bako ạgu daṛeadea. Onate oṛakteko ruạṛ idikedea.

Tumạl: Korotoa




Tanorre Ạdibạsi Ko Laga Ńir Reaḱ Ko Kurumuṭuieda

Rajshahi jilạ reaḱ Tanor upạjilạ re ạdibạsi santal hoṛkoaḱ topa thạ̃i jor – jobor dokhol hatao kate oṛaḱ benao, onko ko laga ńir khạtir oṛaḱ- duạr ko raput́, maejiu ar gidrạko dal kate oṛaḱ- duạr jeret́ reaḱ ko dho̠mo̠ḱ akat́koa. Baḍae ńam akana, Upạjilạ reaḱ Badhair union reaḱ je̠l no̠mbo̠r 40 Ekannopur  Goalpaṛa, khotian no̠mbo̠r 217, hal dag no̠mbo̠r 1236, Bhiṭa reaḱ poriman 2 akor 88 so̠to̠ḱ ar khotian no̠mbo̠r 217, dag no̠mbo̠r 1233 sreni bhiṭa, poriman 21 so̠to̠ḱ moṭre 3 akor 10 so̠to̠ḱ.

Onḍe do̠ ạdibạsi santal hoṛkoaḱ topa ṭhạ̃i do̠kho̠l kate oṛaḱe benao akada sollapaṛa ato ren jumi eḱṛe bạṛić hoṛ Durul Huda ren hopon abdul Alim. Aema ṭoṭha ko ren amdaj be̠jaega se̠ tahẽn lạgit́ jaega bạnuḱtako nonkan 30 goṭen gharońj ren hoṛko ṭaṭi – jhạṭite oṛaḱ benao kate girobasoḱ ko ehoṕ akana. Ona jaega cetanre adalot re 144 dhara mamla do̠ bạhi menaḱ akada. Me̠nkhan calaoen (3 December) Sokolbar tikin okte Durul Huda ar uniren saḍge Mozammel, Ershad Ali ar Sumon amdaj 30 goṭen porja bạhini ante, kuḍi, bo̠rlo̠m são aema lekan hạtiar ko ante sapṛao kate 144 dhara rạput́ se̠ bemano̠t kate nana parkan dareko ro̠ho̠e kate jaega do̠kho̠l ar ạdibạsi oṛaḱ duạr ko rạput́ ket́a. Un okte ạdibạsi maejiu do̠ aṭkao ko reaḱ ko kurumuṭuket́ khan onko maejiu ko são ạḍi bạṛić ko beoharket́a, dalket́koa ko ar heo kho̠n gidrạ ko rećkate ko giḍi baṛakat́koa. Ạdibạsi santal ko modre Juel, Maloti ar Suvas Murmu do̠ ạḍepase kho̠bo̠riạ ko bạḍae ocoket́koa, Durul Huda, Milon Mridha ar Mozammel do̠ hoṛkoaḱ oṛaḱ- duạr jeret́ ar kaphon kicrić ko sapṛao do̠ho̠ lạgit́ko dho̠mo̠ḱket́koa.

Inạ chaḍa hõ calaoen Sunibar ạdibạsi hoṛkoaḱ pukhrire hako do̠e cas abad ko lạgit́e aṛaḱket́koa. Un okte Durul ren hopontet́ Sumon onko hoṛko aema lekan be̠ bạrić kathako teye eger ar bo̠to̠r do̠e uduḱat́koa. Ona iạte ạḍi bo̠to̠r re menaḱ koa sanam hoṛko. Un kho̠nge ạdibạsi hoṛko ạḍi haron- kosṭo talate phaka maṭhre jion jiṅgi ko khemaoet́ kana.




12 December kho̠n Metrorail Calaoḱ Eho̠bo̠ḱ Kana

Uttora khon Agargao habić pạhil dhao Metrorail biḍau legae lạgit́ darakan 12 December do calaḱa. Noa lạgit́ rail line, bijli (Electric) calao hijuḱ reaḱ line ar station reaḱ sanam lekan kạmiko reaḱ saṕṛao do̠ mucạt akana.

Metrorail reaḱ jo̠to̠ seṭ re tahẽna hoṛko dejoḱ lạgit́ ponea seṭ, ar bar aṛe barea injin tahẽna. Msss Rapid Transit ren mạliki calaoić (kotripokho) do̠e baḍae ocokeda, jo̠to̠ square meter re 8 goṭen hoṛkoaḱ hisạb lekate bhiṛ okte amdaj 1 hajar 700 hoṛko calao heć daṛeaḱa.

  




Teheń Khon Higher Secondary School Certificate (HSC) Bidạu Do̠ Ehoṕena

Teheń khon Higher Secondary School Certificate (HSC) bidạu do ehoṕ akana. Niạ biḍạure 14 lakh  pạthuạ ko seledoḱ kana. Bidạu je̠mon mońj mońjte hoe purạuḱ ona lạgit́ sikhnạt board do jo̠to̠ lekan bo̠ndo̠bos do̠e hatao akat́a. Jao serma reaḱ April candoge HSC biḍạu ehoṕ baṛaḱ rehõ, ko̠ro̠na mãhãmạri khạtir okte nạpit re niạ serma reaḱ bidạu baṅ ehoṕ akana.

Enrehõ teheń khon biḍạu do ehoṕ akana. HSC se̠ ona man reaḱ bidạu khạtir darakan 3 January dhạbić jo̠to̠ koching center bond dohoe lạgit́ Sikkha montronaloy doe batlao akada.

Tumạl- Bangladesh pratidin




Daraekan 2 Disember Kho̠n HSC Biḍạu Eho̠bo̠ḱa

Disember cando reaḱ 2 tạrik kho̠n gel mit́ (11) goṭen sikhnạt board re Higher Secondary School Certificate (HSC) biḍạu do̠ eho̠bo̠ḱa. Sikhnạt Montri Dr. Dipu Moni do̠ kho̠bo̠riạ (Sambadik) ko noa kathae lại so̠do̠r akat́koa.

Nia dhao HSC bidạu re 13 lakh 99 hajar 690 goṭen pạthuạ gidrạ bidạu ko ema. Noko modre koṛa koaḱ soṅkha 7 lakh 29 hajar 738 ar kuṛikoaḱ soṅkha 6 lakh 69 hajar 952.




Bagdah Farm re EPZ Bond Reaḱ Dạbi

Gaibandha, Gobindoganj upạjilạ reaḱ Sahebgonj Bagdah Farm re ạ̃k khamar reaḱ hạlmạl jumire EPZ benao kamihora ko bond khạtir santal ko mit́ teṅgo daram bạisi ko hoe ocokeda. Calaoena Sunibar (13 November) tikin okte Sahebgonj bagdah Farm bhumi punrudhar songram committee koaḱ baondoboste Gobindagonj – Dinajpur ṭotha reaḱ upạjilạ kaṭamoṛ re noa do̠ hoyena.

Songram committee ren sabha mukhiạ Dr. Philimon Baskey aḱ ạḱyurte noa bạisire sawaliạ (bokta) hisabte katha ko roṛkeda, committee ren mukhiạ Hazi Nurul Islam, Sadharon sompadok Rezzul Korim Master, Ạdibạsi Baṅgali Songhoti Porisod Upạjilạ bibhag ren convener Sowpon Sekh, Ạdibạsi ạyurić Prisila Murmu, Committee ren são goṛoić Somapadok Sufol Hembrom, Pea santal ko gur ocoakan, noa mamla rey bạdi akan Thomas Hembrom hõ seṭere tahẽkana.

Niạ lahare hõ Madarpur, Joypurpaṛa, Sahebgonj selet́ aema ṭoṭhako re baba hoṛ  ar maejiu ko jhạnḍi, Benar ante mit́te gãota kate ho̠ho̠ se̠ ko michil keda.

Mit́ṭen cạtur mo̠ho̠l EPZ benao ńutumte jumi do̠kho̠l hatao reaḱko kurumuṭuieda. Onkoaḱ nonkan be̠ beạṛić kạmiko birudre do̠ teṅgo daram hoyoḱa. Noa jumire EPZ je̠no aloko benao daṛeaḱ.




Teheń Kho̠n Secondary School Certificate (SSC) Biḍạu Do̠ Ehoṕena

Teheń kho̠n goṭa disạmre SSC biḍạu ehoṕena. Niạ biḍạu do̠ darakan 23 November mucạdoḱa. Jao sermage February cando reaḱ pạhil hapta noa biḍạu ehoṕ baṛaḱ re hõ, ko̠ro̠na mãhãmạri khạtir amdaj mit́ serma tala kho̠n sikhnạt gãotako bond tahẽkante niạ dhao do̠ okte nạpitre bidạu hatao baṅ hoeakana.

Niạ dhao reaḱ biḍạu do̠ khaṭo sylebas te hoyogoḱ kana. Biḍạu do̠ mit́ ghonṭa tala hạbić hoyoḱa. Pea bisoi cetanre bidạu do̠ hoyogoḱ kana. Noa ko bisoi reaḱ pholaphol se̠ result cetanre mullayon kate biḍạu reaḱ jo̠ do̠ so̠do̠roḱa.




Ne̠shõ Junior School Certificate (JSC) Biḍạu Do̠ Baṅ Hoyoḱa

Ko̠ro̠na virus karonaḱte Prathomik Somaponi biḍạu leka ne̠s do̠ Junior School Certificate (JSC) biḍạu hõ baṅ hoyoḱa. Hola calaoen Moṅgolbar (09 November) Anto: Sikkha board somonoy Sub- Committee ren sabha mukhiạ ar Dhaka Sikkha board ren Chairman Professor Nehal Ahmed tạkianḱ suhi akat́ mit́ dhạrwaḱ talate noa khobor kin baḍae ocokeda.

Noa re me̠n akana, ko̠ro̠na poristhiti khạtir 2021 serma reaḱ JSC biḍạu baṅ hatao reaḱ goṭa hoe akana. Niạ̣ hạl halot okte nij nij sikhnạt thãonako rege bo̠cho̠r mucạt reaḱ bidạu ar assignment hotete pạthuạ gidrạko mullayon kateḱ cetan kelas se are aḱ kelas reko rakaṕ ocoḱa. Noa karonaḱte darakan 6 kho̠n 13 November bhitrite JSC pạthuạ gidrạkoaḱ form purun lạgit́ batlaoe e̠m akada Anto-sikhnạt board.

Tumạl- Bd-pratidin