Santal Atoe Hirikeda Briṭish Deputy High Commissioner Ar Enećrey Selet́ena

Dhaka rey bahali akan Deputy High Commissioner Javed Patel do̠ Gaibandha reaṅ Kamdia ar Katabari union re mimit́ santal ṭoṭha 21 ar 22 March e- hirikeda. Ar un jo̠khenge Deputy High Commissioner ar sãotenko santal maejiukoaḱ legcar-paltur enećreko selet́ena.

Hoṛko lạgit́ Foundation ar U K-Aid aḱ go̠ṛo̠ go̠po̠ṛote aḍepase besorkari unnoyon songstha ‘Obolombon’ santalkoaḱ ạidạri ar lahanti khạtir “Drive Toward Empower Ethnic Peoples”  project ko benaoeda. Noa project hiri lạgit́teko he̠ćlena.

Obolombon ạpis re ‘Gaibandha jilạ lahanjar re, j.ạti-gosṭhikoaḱ khe̠mota: ekṛaṛ ar o̠psor babotre gapalmaraore santal jạti-gosṭhiaḱ ạidạri ar jion jingire lahanjar lạgit́ cet́ cet́ dahpko hatao akana Ar ona sãote tayom daram cet́ ko cekae hoyoḱa nonkanaḱko gapalmaraokeda. Un okte Changura atore santal maejiuko ạḍi jo̠mkaoate enećante peṛako ataṅ daramket́koa.

Noa laha noko peṛako man-manotket́koa, Obolombon ren sabha mukhiạ Sadequl Islam, nirbạhi se̠ maraṁ ạḱyurić Probir Chokroborti, Ạdivasi baṅgali soṅghoti porisod ren convener Adv. Sirajul Islam Babu ar Sahebgonj Baghdafarm bhumi udhar songram committee ren sabha mukhiạ Philemon Baskey. Ona okte santalkoaḱ mạnmi ạidạri rạkhi jogaore ạdepase civil society reaḱ aema lekan dhap hatao babotre peṛakoko mone moruḱkeda.




Rajshahi University Re Hoyena Ạdivạsi Pạṭhuạ Gidrạkoaḱ Maraṅ Sikhnạt Babot Cepeć Sabha, Nawanko Ataṅ Daram Ar Bidạ Akhṛa

Rajshahi University re hola so̠mbar (21 March) hoyena ạdivạsi pạṭhuạ gidrạkoaḱ maraṅ sikhnạt babot cepeć sabha, nawanko ataṅ daram ar bidạ akhṛa. Enhiloḱ setaḱ 10 baja okte Robindronath Thakur Academic bho̠bo̠n re maraṅ peṛa hisạbte selet́e tahẽkana professor Golam Sabbir Sattart.

Ar inạ chaḍa hõ noa akhṛare selet́ko tahẽkana Professor Chowdhuri Md. Zakaria, Professor Md. Sultan-Ul-Islam, pạṭhuạ gidrạko ren porames-ạḱyurić M Tareq Nur, Proctor professor Md. Asabul Hoqe, Jonosoṅjog daptor ren prosasok professor Prodip Kumar Pandey.

Ạdivạsi Students Association Of Rajshahi University (Asaru) re̠n sabha mukhiạ Sylvester Rubel Murmu aḱ ạḱyurte noa akhṛa do̠ hoe purạuena.




Teheń Do̠ Goṭa ‘Dhạrti Daḱ Mãhã’ Kana

Teheń do̠ 22 March. Teheń hõ bises mãhã metaḱme Daḱ mãhã kana. Eṭaḱ eṭaḱ diso̠mko leka ‘goṭa dhạrti daḱ mãhã 2022’ manao khạtir nana-parkan kạmihora hatao akana. Daḱ so̠mpo̠t reaṅ jaruṛtet́ man hisạbte 1993 serma khonaḱ jao sermage goṭa diso̠mre aema lekateko manao ạguet́ kana. Noa mãhã ńutumte Rasṭropoti Md. Abdul Hamid ar maraṅ montri Sheik Hasina apareḱ kathakin ro̠ṛ akada.

Niạ sermare tehańaḱ daḱ mãhã reaḱ jo̠stet́ do̠, ‘hasa latar daḱ: bin ńelo̠ḱaḱ so̠mpo̠t, ńe̠lo̠ḱaḱ sunạn se̠ chuạu’. Ho̠e-daḱ bo̠no̠do̠l talate dhạrti reaḱ jaḍwahi ar jalapuriko reaḱ muthnitet́ hõ bạṛti idiḱkana. Ar nonkan okte dhạrti latar reaḱ daḱ ạḍige jạruṛ kana.

Jatisoṅgho reaḱ sạdại porisod re ro̠ṛ saḍe akat́ lekate jao serma 22 March daḱ mãhã mente manaoḱ kana. 1992 sermare Brazil diso̠m reaḱ Rio re noako hẽḱada. Onḍe do̠ daḱ so̠mpo̠t lạgit́ge mit́ṭen bises dinko jạhirket́a. Ar enḍete 1993 kho̠naḱge noa mãhã manaoḱ kana. Bại bạite noa mãhã manao ḍher idiḱ kana se̠ko manaoet́ kana.




Diso̠mre Birbão Hoe-Daḱ ‘Oshoni’ Ńuhum O̠kte Hạṇ Daṛeaḱa

Baṅgladisom jalapuri (Bongoposagor) reaḱ dạkhin purub nakha menaḱ jalapurire lạṭkić (nimnocap) do̠ arhõ gạhirre paṛao akana. Dạkhin Andaman jalapuri aḍepase niạ gạhir lạṭkić do̠ bahali akana. Bharot reaḱ Hoe-daḱ (Abohaoa) bichnạu ạpis khon baḍae akana, So̠mbar (21 March) ‘Oshoni’ reaṅ to̠ṛtet́ 60-70 kilomeṭer hoe daṛeaḱa. Ar birbão hoe-daḱ reaḱ to̠ṛtet́ do̠ 80 kilomeṭer hoe daṛeaḱa. Moṅgo̠l hiloḱ bhitrite Utạr Myanmar ar Baṅgladisom reaḱ dakhin-purub jalapurire noa birbão hoe-daḱ se̠n seṭero̠ḱa.

Bharot buṭạri hoe-dak bichnạu ạpis re̠n mit́ bigiạni R.K. JANMONI do̠e lại lahakeda, baṅgladisom jalapuri cetan kho̠n birbão hoe-daḱ do̠ bại bạite utạr nakha sećge sa-calaḱkana. Cala culạ oktege noa reaḱ sạkti se̠ daṛe arhõ ḍhero̠ḱa.  

Uni do̠ arhõe lại lahawakada Teheń setaḱ khonaḱge baṅgladisom jalapurire gạhir lạṭkić go̠rho̠na. Be̠r rakaṕ são sãote noa reaḱ daṛe ḍher idiḱa, ar enkate dhinạn bhitrirege birbão hoe-daḱ se̠ bharḍo he̠ć paṛaoḱa. Menkhan abohaoa reaṅ ackage jãhãn bo̠no̠do̠l baṅ ńelo̠go̠ḱ khan, enḍekhan ńaham-ńuhum bhitrite diso̠mre birbão hoe-daḱ hạṇ daṛeaḱa.




Dhuṛi Dhạrtiye Bạgiada Sạbik Rasṭropoti Sahabuddin Ahmed

Ạḍi gạhir bhabna selet́ baḍae ocoḱ kana je, Sạbik metaḱme mit́ bidạl tahẽkanić Rasṭropoti bicạrpạti Sahabuddin Ahmed do̠ dhuṛi dhạrtiye bạgiada. Teheń Sạnicar (19 March) setaḱ 10:28 miniṭre Dhaka reaḱ sommilito haspatalre cikit́sạ hatao oktege jiwi calaoentaea. 92 serma umeran Rasṭropoti do̠ jạṛbuṅ-apasit́ rogrey jạbun akan tahẽkana.

Sạbik maraṅ bicạrpạti sahabuddin Ahmed 1990 sermare Ershad sarkar tayom modhom sarkar ren maraṅe tahẽkana. Inạkate 1966 sermare Awami League sasao tayom khonge uni do̠ Rasṭropoti hudạrey bac-bachao ocolena.




Nagorik Soṅbordhona

16 march 2022 tekin ber 3 baja tala Chapainawabganj jilạ so̠do̠r upojilạ reaḱ Amnura Mission re 03no. Jhilim Union porisodren nawã chairmen ar member maejiu memberko Adivạsi hoṛko seć kho̠n mit́ nagorik soṅbordhona ko emaḱkoa.Niạ nagorik soṅbordho̠na akhṛa do̠ Uttar Baṅgo Adibạsi Forum, ona ṭoṭharen sanam hoṛko ar adibasi gãotako ạyurte hoepurạuena. Akṛare chapainawabganj so̠do̠r upojilạ reaṅ 03no. jhilim Up reaḱ erạl goṭen (08) adibạsi atoren (Santal, Rajoar, Lohra) hoṛ ko jarwalena. Niạ akhṛa hotete niạ ṭoṭha ren ạdibạsi hoṛko nawã chairman member ko ṭhen akoaḱ johar ar dạbi se kho̠joḱ ako lại so̠do̠rkeda. Bises kaete adibạsiko jemon aloko kocloṅko suluk teko tahe daṛeaḱ ar sarkari sanam lekan ạidạrihõ jemon ko ńamjon ona kathako jạhiraḱkoa.

Niạ Nagorik Soṅbodhona akhṛa re roṛkeda Uttor Boṅgo Adibasi Forum Jhaṛ komitee (Kendriyo)ren maraṅ mukhiạ Mn.Hingu Murmu, Secretary Mn. Advocate Probhat Ṭuḍu, Mn. Sham Ṭuḍu, Horidas Hembrom, Mn.Koruna Rajoar, Mn. Khajoni Murmu, Mn. Robindronath Hembrom, Mn. Nogen pawria, Mn. Rev. Soban Kisku gomkeko. Niạ nagorik akhṛa do̠ ạyurkeda Prodip Hembrom.

Niạ 2022 bho̠ṭre 03no.Jhilim Union Poriso̠d re do Nãwa chairman hisạbte jitakana Golam Lutful Hassan (Lutfor) ar uni são sanam member ko hõ niạ dhaoge pahil dhao leka bho̠ṭre jitạuakana. Chairman aćaḱ roṛre menkeda ạḍi ra̠ska̠ń ạikạueda je pạhil dhao jitkate nia soṅbordho̠na hõ pạhil iń ńameda onate ape sanamko aema aema manoj johar ar sarhao iń emape kana. Iń ar ińren noko são kạmiako (memberko) ape ạdibạsikoaḱ duk sukre khạtige surle tahena mente teheń ekraṛoḱ kanale.




Teheń Baṅgladisạm Kuṛi Do̠lak̕ Pạhil Khilạḍ

SAFF an-umạr -18 marjiv campion -2022 ṭurnameṇṭ reak̕ dosar khilạḍ teheń 17 march. Noa dosar khilạḍre̠ko tapamo̠k̕ako Baṅgladisạm maejiv phuṭbo̠l do̠l ar Nepal maejiv phuṭbo̠l do̠l . Ạyup̕ beṛa Baṅgladisạm o̠kte̠ 7:30 pm re khilạḍ eho̠bo̠k̕a.

Baṅgladisạm phuṭbo̠l iskoaḍre̠ Raṅgaṭuṅgi atoren barea santal kuṛi Sohagi kisku ar Kohati kisku menak̕kinạ. Seṛa ge̠lmit̕ (eleven) do̠lre̠ Sohagi kisku ar Kohati kisku bana ho̠ṛak̕ khilạḍo̠k̕ reak̕ katha menak̕a . Ṭurnameṇṭ reak̕ pạhil khilạḍre̠ mandher 15 march hilạk̕ko tapamle̠na Bharo̠t ar Nepal . Ona tapamre̠ Nepal birudhre̠ 0-7 gol teko jitạuena Bharo̠t maejiv phuṭbo̠l do̠l.

Niạ dhao reak̕ ṭurnameṇṭre̠ e̠ke̠n pea disạmre̠n phuṭbo̠l do̠lko khilạḍok̕ kana. Bharo̠t, Nepal ar Baṅgladesh .Ṭurnameṇṭ reak̕ jo̠to̠ khilạḍ Bharo̠t disạm jhaṛkho̠ṇḍ raj reak̕ JRD ṭaṭa isporṭ jamsedhpur maedanre̠ hoyogo̠k̕a.




Bo̠ṅgo̠bondhu Shekh Mo̠jibur Rahmanaḱ Janam Mãhã

Teheń 17 March. Baṅgladiso̠m jạtiyạri ko̠ren baba Bo̠ṅgo̠bondhu Shekh Mo̠jibur Rahmanaḱ mit́ sae bar serma (102) Janam Mãhã. 1920 serma reaḱ 17 March teheńaḱ dinre Gopalgonj jilạ, Ṭuṅgipaṛa atorey jamamlena.

Bo̠ṅgo̠bondhu do̠ Shekh Lutfar Rahman ar Sayera Khatun ren tesar ho̠po̠ne tahẽkana. Jạtiyạri ko̠ren ạḱyurić, maraṅ birbanṭa do̠ juạn umer khonaḱge disom phurgạl ar Manwakoaḱ duk-dạndi, ko̠clon ocoḱanaḱ khon rukhiạko lạgit́ge apnaraḱ jiwi alae akada.

Ar sạrige teheńaḱ dinre ạḍi man-manot selet́ goṭa diso̠mre uniaḱ janam mãhã rạskạ-duḱ salaḱko manaoet́ kana.  




Sikhạuna Katha

Jionre tuli tulphi harnare paṛaoḱ khạtir, jaoge abon mo̠n khonaḱbo dhaṅgladhaseḱ kana. Ente nonkabo hudis kana baṅma, jãhãtinạḱbo kurumuṭui ona kạmi o̠ho̠gebo daṛelena. Enḍete ekal nijhum duṛuṕ hape akanbo tahẽnkana.

Menkhan aboaḱ jionre kam-kajre jaoge boge jo̠ hạrjoṅ lạgit́ jaoge kurumuṭure tahẽn hoyoḱa. Ente nonkan dosare duṛuṕ hapekoḱ baṅ bogea. Ente arhõ kurumuṭuime, pase̠ć nonkan hal-halotre bam tahẽkan, Menkhan nit ona hal-halot são lạpạṛhại se̠ ona birud teṅgo keṭejoḱre sapaṛao akae menam.

Onate lahateaḱ harnaha saṕakae alo̠m tahẽna, Dela teheń khonaḱge ehoṕme.




Kuṛkikoaḱ Dhạrti Siro̠pa Criket Khiloḍre Nagam Reaṅ ko Jitena Baṅgladisomren Kuṛiko

Sanamko lạgit́ ạḍi jo̠bo̠r ar rạskạ khobor. Ente Baṅgladisom ren kuṛiko mucạt́ dhạbićte Pạkistanko bhagaokate 9 go̠lteko  jitena. Mit́din reaṅ noa ńir haparaore pạhilte nagam reaṅko jitena.

Ńir haparaore bạṛtikaete Pạkistanko jit reaṅ go̠rho̠ tahẽkana. Menkhan Baṅgladisom kuṛikoaḱ ti reaḱ jạdute teheń sạrige goṭa dhạrtire  jitan khobor ḍamḍaheyena.