Bharot Disomren Rastrapoti Lạgit Pahil Pachanore Mn Draupadi Murmu ak Ńutum Uchạnena

Ramnath Kobindo tayom Bharot disomren tayom daram ạḱyurić Rasṭropoti okoe hoyoḱma mente ạḍitet́ kathako uḍạu uphạr baṛae kan tahẽkana. Onkaleka baḍaeteaḱ ar rạskạ sombat do noage je, Jharkhand ren Draupadi Murmu aḱ ńutum hõ niạ dhao uchạnena. Hola (21 June) Moṅgolbar Bharot disomren Maraṅ Montri Norendro Modi do BJP ren maraṅ ạyurko são mit́ bạisi hoe ocokeda.

Inạkate NDA do akoaḱ Rasṭropati hudạ reaḱ ńutume ńumket́takoa.  Draupadi Murmu do BJP saṅgaṛhẽ do̠l ren Rastropati candidate kanae. Nui do 1958 serma reaḱ 20 June Orisar Mayurbhanj  nagraha reaḱ Baidyapsi atorey  janam akana. Apatet́aḱ ńutum do Biranjhi Narayan Tudu. Niạ lahare Jharkhand nagraha caḱlaoić re are aḱ hudạrey bachao ocolena. Menkhan unige pạhil utạr caḱlaić do bachao ńamlena ente napaete mõṛẽ serma doe purạu akada.

Draupadi Murmu do niạ lahare Orisa ren Montri hisạbte tahẽkana. Ar 2000 serma khonaḱ 2004 serma hạbić Rairangpur Bidhansobha centre ren bidhayok (MLA)-e tahẽkana. Un okte BJD ar BJP- dolren Sarkar tahẽkan okte Montri hudạrey tahẽkana. Aema lekan dạyik ko uni cetanre tahẽkana. Ar jotowaḱge ạḍi napaete ńel jut are sambṛao akat́a. Menkhan nit noa election rey bachao ńamlenre Rastropati hudạ doe hameṭjoṅa. Enḍekhan ạdibạsi santalko modre niuge pạhil utạr Rasṭropati doe bachao ocoḱkana.




SSC Pạṭhuạ Gidrạkoaḱ Biḍạu Arhõ Tayomena

Sanamkoge baḍaeabon je, nes reaḱ SSC biḍạu do darakan 19 June khon ehoṕ reaḱ katha tahẽkana. Menkhan Baṅgladisom re menaḱ joto sikhnạt board reak SSC General, SSC Vocational ar Dakhil biḍạu do hapeyena. Arhõ bonodol akan bidạu reaḱ somoysuci tayomte baḍae ńamoḱa.

Ente disom reaḱ banbạsi khạtirte nonkae goṭakeda Sikhnạt Montronaloy. Noa khobor do Sikhnạt Montronaloy ar jonosonjog ạpiser M A Khair-e kolakat́ mit́ṭen ḍhạrwạḱ talate baḍae ocoakana.

Source: bssnews




Darakan 15 June Khonaḱ 7 July Dhạbić Joto Coaching Centre Bond Tahẽna

SSC biḍạu ehoṕ lạgidoḱkante darakan 15 June khon pe hapta Bangladisom reaḱ joto coaching centre ko bond tahẽna mente Sikhnạt Montri Dr.Dipu Moni lại lahakeda.

Arhõe menkeda je, biḍạu ehoṕkate coaching centre dekbhal ar nońjor reko dohoea. Ente biḍạu okte adom adom coaching centre jhićge tahẽna. Onate bond dinre jaha coaching centre jhićko ńamlere, ,  ạn lekate onko birudre bebostha hataoḱa mente hõ lại lahayena. Ente noa do maraṅ utạr se jạṛuṛteaḱ ar  baḍaeteaḱ bisoe kangea.




Pạhil Bar Gel (20) Modre Re Ṭhạ̃iana Bakuṛa Ren Suvasish Hasda

Hola calaoen Sokolbar (10 June) West Bengal Board re hoe akan High School reaḱ result sodorena. Kocbihar jilạren Anisa Dev Sharma 498 nombor ńamkate Pạchim Boṅgo pạṭhuạko modre pạhil thạ̃iye ạidạrijoṅana.  Nes noa biḍạure pas se jitạuen gidrạkoaḱ soṅkha tahẽkana 88.44 percent. Arhõ baḍae ńamena Bakura jilạ reaḱ Bakura Christian Collegiate re paṛhaoḱkan Suvasish Hasda ńutuman pạṭhuạ koṛa moṭre 479 nombor ńamkate bar gelko modrey ṭhạ̃iana.

Jo̠to̠ bisoe re ńam akat́ nombor latarre emena:

Bangla 88, English 96, Computer Aplication re 98, Dorson  99 ar Bhugol re 95 nombor-e ńamakada.

Pạhil bar gel modre ṭhạ̃iante apat́ Lal Mohon Hasda ar eṅgatet́ Nilmuni Hasda asambheṛkin kusiyena. Suvasish ren eṅgat apat́ bana hoṛge BSNL ren kạmiạ hoṛkin tahẽkana. Menkhan nit́ do baṅkin kạmikana. Tinre eṅgat-apat ṭhen hoṛko ạkinren gidrạwaḱ result babotre baḍaejoṅko khojkeda, Unre sạrige ạḍi go̠ro̠b salaḱ kin menkeda, as tahẽkana gidrạ mońj jo̠e ńama mente. Sińke ńindạ mone gaḍaokate paṛhao akana. Jahan ạṛisge baṅ tahẽkantaea. Ar nit Ona reaḱ jo̠e ńamkeda.

Tayom daram dinre cele hoyoḱa mente kuklikedere, roṛ ruạṛkeda, Nit do College re bhorti lạgit́ paṛhaoḱe ehoṕkeda. Ente Bharot nagraha reaḱ bhage utạr Biswabiddaloy re se English te Graduation lạgit́ ạḍitet́ sana ar kukmu menaḱtaea. Inạkate bidạure rakaṕen pạṭhuạ gidrạko nonka menkate udgạuket́koa, je̠, gogo-baba ar gatekoaḱ katha leka do baṅ bickom apnar kusi metaḱme oka bisoe-em kusiḱ, onage paṛhaoḱme. Enḍekhan oloḱ paṛhaoḱ talate rạskạm aṭkara. Ar nonakate oloḱ paṛhaoḱ jingirem laha daṛeaḱa.

Tumạl: Sarsagunpatrika




Santalkoaḱ Jumire EPZ Alo Hoyoḱ Khạtir Santalkoaḱ Teṅgo Daram Bạisi

Gaibandha Gobindogonj re Sahebgonj bạnij-bepar khạtir EPZ bạisạu lạgit́te oka mon subạ tahẽkan ona bạtil lạgit́te mit́ṭen bạisi se jarwaḱ hoyena. Ạgil hapṛamkoaḱ noa jumi ńutumte Moṅgolbar setaḱ upạjilạ Kaṭamor ṭothare ạdibạsi ar santal hoṛko mit́te noa bạisireko selet́ena. Sahebgonj-Bagdah Farm bhumi udhar songram committee, Jatio Adibasi Porisod, Adibasi-Bangali Songhoti Porisod, Gaibandha Samajik Songram Porisod noa bạisi ko saṕṛaoleda.Santalkoaḱ jumire EPZ alo hoyoḱma roṛ uduḱket́a, jeno santalkoaḱ mãyãmte ạruṕ akan noa cas-abad jumi nosṭo kate EPZ alo benao rakaboḱma.

Sahebgonj-Bagdah Farm Bhumi Uddhar Songram Committee ren convener Philimon Baskey noa teṅgo daram bạisi ạyurkeda. Noa bạisire mit́ kathako roṛket́ manotanko modre Bangladesh Orthoniti Somiti ren sabha mukhiạ Professor Dr.Abul Barakat, Dhaka Biswabidaloy ren mahasoe Professor Rubaet Ferdous,Jatiyo Adibasi Porisod ren sabha mukhiạ Robindronath Soren, LLRD ren nirbahi Director Shamsul Huda, Jasad Cendrio Committee ren sangothonik Sompadok Golam Maruf Mona, Jela Association ren sạdại sompadok Sirajul Islam Babu, Basad Nogaon jilạ ren mit́ convener Joynal Abedin Mukul, Gaibandha Samajik Songram Porisod ren convener Jahangir Kobir Tonu, Adibasi-Bangali Songhoti Porisod ren ạyurić Golam Rabbani Musa, Probir Chokroborti, ar eṭaḱko modre Dipayan Khisa,Afzal Hosain, Mirinal Kanti hõ selet́e tahẽkana.

Manotan sawaliạko roṛ sodorkeda, noko pea santal hoṛko goć babotre nit hõ jahan bicạr baṅge hoy akana. Bicạr ńutumte sarkaraḱ aema adalot ar doptarkore nana parkan katha roṛ ạnḍuṅ baṛaet́ kana. Menkhan asami dusi hoṛko laha lahateko ạcur baṛaekana. Okoege baṅko giripteret́ko kana. Ona iạte noko dusikoaḱ bicạr ko khojkeda.Ona são oṛaḱ raput́, luṭpaṭ ghoṭna reaḱ khotipurunko khojkeda. Ar bises kaete je̠mon noa jumire EPZ alo benaoḱma, noa babotre Sarkar ṭhen nehõr ko dohoket́a.




Nigeria Disom Reaḱ Girjạ Oṛaḱre Bạndukiạkoaḱ Gulite 50 Hoṛko Goćena

Ạḍi bhabna reaḱ khobor. Nigeria disomre mit́ṭen Catholic girjare bạndukiạko hamla akat́a. Khobor lekate baḍae ńamakana, niạ ghoṭnare maejiu ar gidrạko selet́ mõṛẽ gel hoṛko goćena.

Ona disom reaḱ Ondo nagraha ren Polis sabha mukhiạ Funmilayo Ibukun Ondunlami baḍae ocokeda, girjạ oṛaḱ bahre ar bhitrire bạndukiạ guli calaokateko goć akat́koa.

Ona nagraha reaḱ St. Francis Catholic girja oṛaḱre tinạk hoṛ akham seko goć akana ona bae lại so̠do̠r akat́a. Menkhan ghoṭna reaḱ karontet́ polis tojbijet́ kanako mente baḍae ńamena.

Ondo nagraha ren Govornor Ankunrin Oluwarotimi Akerodulo do ghoṭna ṭhạ̃i-e hiri ạgukeda. Ar Haspatal re bhotri akan akham hoṛko são ńapam baṛaena. Uni do Noạ ghoṭna do Genocide (gonohotta) mentey ńumet́ kana.

Nigeria Catholic girjạ ren sabha mukhiạ Rev.Augustine Ikwu menkeda, ạḍi hahaṛa ar duk reaḱ katha. Ente acin bạndukiạko St. Francis Catholic girjạre hõ hamlako caḱlao akat́a mente baḍae ocokeda.




Nes Bochor Hõ JSC Ar JDC Bidạu Baṅ Hoyoḱa

Nes bochor ar darakan bochor JSC ar JDC  bidạu baṅ hoyoḱa mente Sikhnạt Monrti Dipu Moni doe lại lahakeda.

Teheń (05 June) Robibar Sikhnạt Montronaloy reaḱ mit́ dupuṛuṕre noa kathae menkeda.

Ona iạte kelasre okaṭaḱ bidạu hataoḱ Ona bidạu reaḱ jo̠ se result tege bac-bachaokate mimit́ pạṭhuạ gidrạ certificate ko emakoa.

Arhõe baḍae ocokeda, darakan bochor  khon nawa curriculum ehoṕ lạgidoḱ kana. Inạkate ona dhara lekate jotowaḱ do manao gaonaoḱa. Ar onka lekage kelas hõ calao idiḱa.




Teheń Khonaḱ Booster Doge Emoḱ Reaḱ Kạmihora Ehoṕena

Goṭa dhạrtire teheń sạnicar (4 June) setaḱ 9 baja khonaḱ ko̠ro̠na ṭikạ booster doge reaḱ kạmihora ehoṕena. Darakan 10 June dhạbić noa calao idiḱa. Mit́ haptare mit́ karoṛ khon bạṛti hoṛ booster doge tabereko ạgikoa mente Sastho Odhidapter-e baḍae ocokeda.

Inạkate Sastho Odhidapter arhõe lại so̠do̠rkeda, jo̠to̠ ṭikạ center kore setaḱ 9 baja khonge ṭikạ emoḱko ehoṕa.  Ona iạte booster doge hatao lạgit́ ṭikạ card sãote idi torae jạruṛ kana. Enḍekhan noa hataore jahan eṭkeṭõṛẽ baṅ hoyogo̠ḱa. Ar algate ṭikạ bon hataojoṅ daṛeaḱa.




Ko̠ro̠na Ṭikạ Booster Doge  Emoḱ Eho̠bo̠ḱ Kana 4 June Khonaḱ

Darakan 4 -10 June mit́ hapta goṭa disomre booster hapta mente Sastho Odhidapter do̠e ńum oḍoṅkeda. Cedaḱ je ona hapta do̠ ko̠ro̠na ṭikạ booster doge emoḱ eho̠bo̠ḱ kana. Menkhan Dosar doge hatao po̠n cando tayom noa doge hatao daṛeaḱabo mente Sastho Odhidaptar-e lại lahakeda.

Teheń Moṅgolbar (31 May) Odhidaptar noae baḍae ocokeda.

Calaoen 23 April Sastho Montri baḍae ocoakada, disomre amdaj 13 karoṛ hoṛ ko̠ro̠na ṭikạ ko ńam akat́a. Onate ko̠ro̠na roge jabun akan hoṛkoaḱ soṅkha ạḍitet́ge ko̠m akana. Ar onka leka gujuḱ soṅkha hõ ko̠m akana.

Onate nit́ hõ tinạḱ hoṛ booster dose baṅbo hatao akat́, kurumuṭui mabon niṭ akan oktere noa doge hataojoṅ reaḱ. Ente ṭikạ hataojoṅ lạgit́ mit́ṭen mońj ạtbon ńamet́ kana.




Teheń Diso̠m Reaḱ  Aema Ṭoṭhare Birbão Hoedaḱ Hoe Daṛeaḱa

Teheń  do So̠mbar (30 May 2022). Calao paro̠men  dinko leka diso̠m reaḱ eyae goṭen bibhạgre ado̠m ado̠m jaega ar bar bibhạg reaḱ ado̠m ado̠m jaega se ṭothare birbão hoe-daḱ heć daṛeaḱa. Ona sãote ado̠m ado̠m ṭoṭhare thoṛa ńõḱe daḱ daṛeaḱa. Menkhan teheńaḱ goṭa dinre setoṅ reaḱ lo̠lo̠te̠t́ metaḱme ãć ko̠m ńõḱge tahẽna. Ar ńindạ reaḱ lo̠lo̠te̠t́ do̠ calao paro̠men dinko lekage tahẽ bo̠tejo̠ḱa.

Aṭhwar hiloḱ (29 May) hoe-daḱ bichnạu ạpis (Abohaoa Odhidaptar)-e lại laha akada. Arhõ baḍae oco akana baṅma Rajdhani dhakare hoe-daḱ reaḱ jo̠rtet́ dạkhin ar dạkhin purub nakha khonaḱ 10-15 kilomeṭer tahẽ daṛeaḱa.