Ca Baganren Kạmiạko Gel Are (19) Din Tayom Arhõ Kạmi Ṭhạ̃iko Ruạṛena

Mit́ lagaote gel are (19) din badre hola Robibar (28 August) khon Syhlet ṭoṭharen ca baganren kạmiạko kusi monante kạmireko dhurạuena. Nunạḱ din badre kạmireko ruạṛ hećente rạskạ michil ante kạmireko selet́ena ar joto hoṛaḱ mẽt́ muṭhạnre rạskạ ńelogoḱ kana. Ente Maraṅ Maraṅ Montri Shekh Hasina do mit́ sae bar gel (120) kạuḍi bodolte mit́ sae eyae gel (170) kạuḍi kateć emako reaḱe goṭaket́te ca baganren kạmiạko são são eṭaḱ eṭaḱ kạmiạko hõ sarkar gunman johar ar sarhao ko emae kana.

Onka leka Ca baganren kạmiạić Union Sylhet Valley ren sabha mukhiạ Raju Goala doe menkeda, Ca bagan re kạmi lạgit́te oka muskil tahẽkan nit ona caba akana. Onate kạmiạko do rạskạ salaḱ kạmiko ehoṕena. Ar note Syhlet bibhạg reaḱ Moulvibazar ar Hobigonj jilạ reaḱ joto ca bagan kạmiạko mojuri se beton ko ḍherentako iạte nonḍen ko kạmiạko hõ kusi monante kạmi ṭhạ̃iteko hećena. Moulvibazar jilạ Srimongol Varaura ca baganren kạmiạić Liton Hazra doe menket́a, Maraṅ Montri okaṭaḱ niṭ akat́ onale manao hataoket́a. Onate kạmirele ruạṛena.

Maraṅ montri aḱ ghosona lekate mojuri hisạbte mit́ sae gel eyae (170) kateć ṭaka ko ńama. Ar eṭaḱ eṭaḱ subitạ lekate dinre 450-500 ṭaka kateć khorocoká mente baḍae ocokeda.

Baḍaeabon je, calaoen 9 August khon ca baganren kạmiạko 120 khon 300 kateć ṭaka ḍher lạgit́te mit́ sae turui gel turui (166) goṭen ca baganren mit́ lakh tala khon hõ ḍher kạmiạko andolon se michilreko pheḍlena. Enhiloḱ khonaḱ pon din dhạbić bar ghonṭa katećko kạmireko jirạuena.

Inạkate 13 August khonaḱ arhõ kạmire baṅ selet́kate michil ko sạrdiyena. Khan 19 August ńindạ mojuri 120 ṭaka khon 145 ṭaka babotre mit́ṭen chukti do hoyen re ona dea  kateć michil se andolon ko calao idikeda. Maraṅ Montri são gapalmarao se ńapam aste kạmire ko ruạṛlena. Ca bagan re kạmiạko hape tahẽkante ca silpo ko hõ ekal ochol cabalena. Nonkan muskil dosare 170 ṭaka kateć emako reaḱ goṭayena. Sạnicar (27 August) ạyuṕ bela Gonobhobon re ca kạmiạkoaḱ dạbi iạte Maraṅ montri Shekh Hasina são joto ca baganren mạlik ko são mit́ bạisi talate noako goṭakeda. Nit Sylhet ṭoṭharen sanam ca baganren kạmiạko nij nij kạmi ṭhạ̃iteko ruạṛ heć akana.




Ạdibạsi ko Cetan Jumi Jaega Hunḍạrkoak Koclon Ar Gopoć Birud Michil Ar Arak Card Uduḱ

Satkhira re Munda ato ar disom reaḱ aema ṭhạ̃ikore ạdibạsi ko cetanre calaḱkan jumi eḱṛe bạṛić hoṛkoaḱ jor-julum, konac, saset nonkanaḱ birud re thoṛa songothon ko teṅgo daram akana. Sạnicar (27 August) setaḱ 11 baja okte Dhaka Biswabidaloy ṭhen mit́ṭen jarwaḱko se michil ko hoe ocokeda.

Institute For Environment And Development (IED) aḱ goṛo-gopoṛote, Utạrboṅgo Adibasi Forum ar Human Rights Defenders Forum ren sodosso ko noa michil reko selet́lena. Sikṛite tol bendhao akan ạdibạsi ko, Sikṛi topaḱkateć odoṅ hijuḱpe”. Michil reaḱ asol jos katha do noa tahẽkana. Ar onka leka sironam reaḱ benar re onko selet́ akan hoṛko cinhạ lekate hoṭokre sikṛi hurạṛ kateć ar tire araḱ card saṕ kateć ko michil keda.

Jonoudog ren sodosso socib Tariq Hosain Mithul aḱ ạḱyurte un okte kathae roṛkeda Manobadhikar ren kạmiạić Chondon Lahiri, Utarbaongo Adibasi Forum ren sạdại sompadok Adv.Probvat Tudu, Bangladesh Adibasi Forum ren Co-organizer sompadok Harendranath Singh, Human Rights Defenders Forum ren sodosso Socib Surati Singh, IED ren coordinator Joti Chotopadhay, Chatro Union ren Sạdại sompadok Dipok Shil ar Monika Marandi.

Ado Sawaliạko (bokta) roṛ sodorkeda seko nạliskeda,  disom reaḱ aema ṭhạ̃ikore jumi jaega hunḍạrko hotete ạdibạsi ko koclon ocoḱ kan do eken sarkaraḱ goṛotege. Sarkar do disomren ạdibạsiko cetanre ghoṭaoḱ kan koclon, gopoć nonkanaḱ re pokho se side re menaea mente nonka ghoṭna jaoge ghoṭaoḱ kana. Ona sãoteko roṛ sodorkeda je, Satkhira ren Norendro Munda goć tayomre okoe asami do jopoṛao menaḱko nit hõ bahre re menaḱkote, botor ko uduḱet́ kana. Ar tinạḱko hạn ocoakan sarkar do onko lạgit́te jãhãn cikit́sạ reaḱ hõ bae bebostha akat́a.

Onkaleka teheń dhạbićte hõ Alfred Soren, Gaibandha Bagda Farm ren Shymol Hembrom. Mongol Mardi ar Romesh Tudu, Cholesh Richil, Piren Slash tako goć oco akankoaḱ jãhãn bicạr baṅ hoe akana. Sarkar noako goć reaḱ jãhãn bicạr bae hataolekhan ạdibạsi hoṛko ar hape baṅko tahẽna mente husiạr se sontoroḱ lạgitko menkeda. Inạkate michil michilte Jatiyo jadughor samaṅreko mucạt́keda.

Onḍege jumi jaega hunḍạrko birud cinhạ lekate araḱ card ko uduḱkeda ar onkoaḱ goć ocoakan ko disạ lekate hende jhạnḍi ko uduḱkeda.




5-11 Umerren Gidrạko Talare Ko̠ro̠na Ṭikạ Emoḱ ehoṕena

5-11 umeren metaḱme  Primary re paṛhaoḱ kan pạṭhuạ gidrạko ko̠ro̠na rog khon nirại ar phạriạ phạṭi doho ko lạgit́te ṭikạ emoḱ ehoṕ akana. Teheń Lukhibar (25 August) setaḱ 9 baja khon gidrạko talare ṭikạ emoḱ ehoṕ akana. Ar dhinạn ber 3:00 baja dhạbić calaḱa. Boṅgobondhu Antorjatik Sommelon kendro re (11 August) tikin ber gidrạko talare biḍạu lekate ṭikạ emako reaḱ kạmihora uḍhạukeda Sastho ar poribar kollan montri Zahid Malek. Rajdhạni Dhaka re 21 center selet́ goṭa disomre gel bar goṭen (12) city corporation 186 goṭen center re 5-11 umerren gidrạ ko talare darakan gel pon (14) din ṭikạ kạmi calao idiḱa. Nonkage pạri pạrite goṭa disomre gidrạko ṭikạ ko emakoa.

Ṭikạ hataojoṅ lạgit́te ńutum ol caṛhao reaḱ niạm-

 1. Surokha web portal se App hotete 5-11 umerren gidrạkoaḱ ńutum ol caṛhao (registration)     ehoṕ akana. Ńutum ol caṛhao re 17 digit reaḱ digital janam sonod nombor beohar hoyoḱa.

 2. Jãhãe gidrạwaḱ janam sonod baṅ tahẽn khan, gogo-babawaḱ janam sonod hotete ńutum ol  caṛhao hoyoḱa.

3. Bidisiạ se po̠rdesi passportdhari gidrạko Surokha webportal se App hotete ńutum ol caṛhao lahare sikhnạt ṭhãona hotete niṭaḱ ‘Exel chok’ re khobor ko emoḱ hoyoḱa.

Ar nonkate ńutum ol caṛhao tayom aḍepase ṭikạ centre kore ṭikạ card idi kateć ṭikạ ko hatao daṛeaḱa.

 

 




Teheń Khon Nãwã Niạmte Office/Ạpis Ehoṕ Akana

Baḍaeabon je, niạko dinre bijli bạti reaḱ bogete ṭonṭa paṛao akana. Onate bijli bạti kom ńoḱ beohar lạgit́te disomre menaḱ joto sarkari, be-sarkari adha-sarkari joto ṭhãonakore ạpiser ar kạmiạko nãwã niạmte ạpis ko ehoṕena.

Teheń Budhbar (24 August) setaḱ ber 8:00 baja khon ehoṕkate dhạnạn ber 3:00 hạbićko ạpisoḱa.  Onkage bank hõ setaḱ 9:00 baja khon 4:00 baja dhạbić jhić  tahẽn kana.

Arhõ bon baḍae akada je, sikhnạt ṭhãonako hõ haptare bar din bond tahẽna. Ona do Sokolbar ar Sunibar din. Darakan hapta khon em akan noa niạm ko sikhnạt ṭhaõnakore hõ bataoḱa.




Amnura Lutheren Mission Haspatal Re Hepatitis-B Vaccine Em Hạṭiń Akhṛa

Aṭhwar hiloḱ (21 August) Chapainawabgonj Sodor upạjilạ reaḱ Amnura Lutheren Mission Haspatal re NAGR (National Agency For Green Revolution) aḱ bondoboste  Rajshahi Cancer Hospital And Research Center, Rotary Club Of Dhaka Kawran Bazar ,Rotary Club Of Padma Rajshahi, Amnura Community Core  ar Tabitha Foundation aḱ goṛo gopoṛote Cancer Hepatitis rog babotre mit́ṭen cehaona ar Hepatitis-B ṭikạ em hạṭiń akhṛa hoe purạuena.

Niạ akhṛa mucạtre mõṛẽ gel (50) hoṛ ko begor kạuḍite Hepatitis-B ṭikạ ko ńamkeda. Niạ okte seṭere tahẽkana Rotary Club Of Dhaka Kawran Bazar ren past president Ahmed Farooq, Amnura Rotary Community Core ren adviser ar NAGR ren maraṅ mukhiạ Mn.Stephen Soren, RCC-Amnura ren sabha mukhiạ Mn.Prodip Hembrom, Secretary Mn.Promila Hasda, ar Amnura Lutheren Mission Haspatal ren Mn. Dr. Suvas.C. Sarkar ar Manager Mn.Markus Murmu.




Rajshahi Mission Nursing Institute Ren Pạthuạ Gidrạ Sikhnạt Goṛo Ko Ńamkeda

Sombar (22 August) setaḱ 11 baja okte Rajshahi Christian Mission Nursing Institute re gel pe (13) goṭen pạṭhuạ gidrạko talare Rotary International seć khonaḱ sikhnạt goṛo hisạbte kạuḍi reaḱ check em hoyena. Un jokhen onḍe seṭerko tahẽkana Rotary Club Of  Dhaka Kawran Bazar ren past president Ahmed Farooq, Rotary Club Of Padma Rajshahi protinidhi ar Rajshahi Cancer Hopital and Research center Trust ren sodosso socib Dr.Patrick Bipul Biswas, RCC Amnura ar NAGR ren maraṅ mukhiạ Mn.Sephen Soren, Rajshahi Christian Mission Hospital ren maraṅ mukhiạ (Director) Prodip Chondro Mondal, ar ona sãote selet́e tahẽkana Rajshahi Christian Mission Institute ren professor Sulta Drong.

NAGR ren maraṅ mukhiạ Mn.Stephen Soren doe menkeda, Rotary International khon jaoge Rajshahi, Rangpur, Chapainawabgonj jilạ ren tayom akan reṅgeć nacar pạthuạ gidrạko sikhnạt goṛoko ńamet́ kana.

Inạ chaḍa hõ Rotary International Rotary Club Of Dhaka Kawran Bazar, Amnura Community Core, Rotary Club Of Padma Rajshahi, Rajshahi Cancer Hospital And Research Center, Tabitha Foundation ar NAGR (National Agency For Green Revolution) aḱ goṛote Chapainawabgonj, Gaibandha ar Dinajpur jilạ ren adom upạjilạ ren hoṛko metaḱme maejiukoaḱ toa re cancer (breast cancer) ar Uterus Cancer babotre sontor ko, Bin kạuḍite Hepatitis B ar gidrạ kukhi reaḱ (Uterus) Cancer khon rukhiạ se ona rog birud teṅgo daram lạgit́te ṭikạ hõ emako hoyoḱ kana.




Haptare Bar Din Bond Tahẽna Sikhnạt Ṭhaõna

Baḍaeabon je, Disomre jo̠to̠ lekan jo̠lo̠ḱ aḱ sunum reaḱ damko arpa korpa ạḍige ḍherakana. Onate ona rukhiạ se ko̠m ńok beohar lạgit́te Darakan Budhbar khon disomre menaḱ sarkari besarkari jo̠to̠ ạpis (office) reaḱ okto do setaḱ 8:00 baja ạyuṕ ber 3:00 baja dhạbić niṭena.

Onka leka bank hõ setaḱ 9:00 baja khon ạyuṕ ber 4:00 baja dhạbić jhić tahẽna. Ar sikhnạt ṭhãonako haptare bar din bond tahẽna.

Sombar (22 August) Maraṅ montri Shekh Hasina aḱ ạyurte virtual hotete mit́ dupuṛuṕ talate noa ko goṭakeda. Maraṅ montri aḱ gonobhobon khon ar eṭak montri ko hõ socibaloy reaḱ montri porisod meeting oṛaḱ khon video conference talate ko selet́ena. Galmarao mucạtre briefing re noako katha ar khobore lại saḍekeda Montri porisod bibhạg ren socib Khandokar Anwarul Islam.

Budhbar (24 August) khon ạpis ar bank reaḱ goṭawakat́ okto do bataoḱa. Menkhan haptare oka din do sikhnạt ṭhãonako bond tahẽna ar tis khonaḱ mạnjur se bataoḱa ona do ạḍi usạrage Sikhnạt Montronaloy hotete baḍaeoḱa.




Candowaḱ Hasate Calaḱkana Adibạsi Maejiu Nicole Aunapu Mann

Antorjatik mohakas sṭeson re pạhil dhao mit́ adibạsi maejiu-e calaḱ lạgidoḱ kana. Darakan bo̠so̠nto re Markin mohakas songstha NACA tayom Space X crew-5 mission re seledoḱ lạgit́e calaḱ kana. Noa lạṛhại re jitkạrlen khange candowaḱ hasa se sermate calaḱkan pạhil ạdibạsi maejiu hoyoḱa Nicole Aunapu Mann.

 

Uni do California Petaluma ńutuman nagraharey janamlena. Ar Welaski jạtiren sodosso kanae. Menkhan utạr California ren girobạsi kanae. Inạ chaḍa Nicole Anupu Mann aḱ samorik career hõ menaḱa. Iraq ar Afghanistan hõe dãrã ạguakada. Bar gel mõṛẽ (25) goṭen judạ judạ biman se udạuḱ gạḍi bar hajar mõṛẽ sãe ghonṭa khon ḍher okto udạu rakaboḱ reaḱ hewa menaḱtaea.

 

NACA reaḱ candore Rokeṭ rakap reaḱ beostha bebenaore hõ goṛoe emakada Nicole. Uni doe roṛ sodor akada noa do ạḍi caṅmaṅgao aḱ kangea. Ale jạtkoren são jopaṛao dohoe jạruṛa. Ente one aema eṭak eṭak native gidrạko menaḱko okoe do jãhãn sombhob banuḱa menteko tayomoḱ kan se akoṭ heć paṛaoḱ kan. Enḍekhan noako bhul hudis cintạ rạput́ chinchạturoḱ takoa.

 

Tumạl:Ipnews.com.bd




Mõṛẽ Sae Kạuḍi Lạgit́te Gateaḱ Bo̠ho̠ḱ Samaḱ Kuṭrạ!

Utạr Assam reaḱ  Sonitpur jilạ re mit́ṭen ạḍi botoranaḱ ghoṭona ghoṭao akana. Sạdhin se phurgạl mãhãre aḍepase club reaḱ bondoboste phuṭbol haparao tahẽkana. Ado ona khilạḍ haparaore Tuniram Madri ar Boila Hembrom do mõṛẽ sae (500) kạuḍi reaḱkin bạji se akhaji yena. Metaḱme okoeṭaḱkin jitạuḱ unige mõṛẽ sae kạuḍi emae hoyoḱa. Khilạḍ mucạ́tre ńelena je, Tuniram do hirạuena ar Boila doe jitena. Menkhan Tuniram doe hirạuen rehõ kạuḍi emoḱ bae rebenlente unkin talare dal-dapal ehoṕena. Ado un jokhenge Tuniram do laser hạtiạrte Boila aḱ bo̠ho̠ḱe samaḱ kiṭrạket́taea. Inạkate Tuniram do mit́ tite laser hạtiạr eṭaḱ mit́ tite do kuṭrạ akat́ bohoḱante 25 kilomeṭer sạṅgiń thanatey senena.

Polis aḱ formula se khobor lekate, ńindạ noa ghoṭona ghoṭao tayom Tuniram do kuṭrạ akat́ bo̠ho̠ḱ ante aćaḱ oṛaḱ hõe senlena. Menkhan oṛaḱre dadat́tet́ ạḍi murukte aṭkaoe kurumuṭuket́ rehõ bae daṛeada. Onḍe khon jãhã lekate dạṛ kateć thana sećge taṛame dhurạuena. Ado gạhir ńindạ thantey seṭeren khan purạ ghoṭonae lạiket́e soprot́ena. Noa ghoṭona ańjomte polis ạḍiko tharbasaoena. Ado kạd oṛaḱ ko ader akadea.

Bạji khạtir noa ghoṭona ghoṭao akana se noa tayomre eṭaḱ jãhãn karon menaḱa tojbij kateć ko ńelet́ kana.

Tumạl:anandabazar.com




Janam So̠no̠d Hatao Lạgit́ Nit Khon Baṅ Jạruṛa Gogo Babawaḱ So̠no̠d

Janam so̠no̠d hatao lạgit́te nit khon ar gogo-babawaḱ janam so̠no̠d baṅ jạruṛa. Noa bohal tahẽkan niạm do Register Genarel office (jomno ar mritu nibondhon) doe rakaṕkeda. Nit khon gogo babawaḱ janam so̠no̠d begorte jãhãege janam so̠no̠d ko hatao daṛeaḱa. Onka leka Haspatal re janamoḱ kan gidrạko hõ tịkạ card se calan kagoj uduḱ lekhange ạḍi algate gidrạkoaḱ so̠no̠d ko ńam daṛeaḱa.

Noa khobor pustạute baḍae ocokeda Register Genarel (upranḍ dạyikan) Mirza Tarik Hikmat. Uni doe menkeda, ạn lekate joto hoṛaḱ ńutum ol caṛhao hoyoḱa. 2021 sermare mit́ṭen ạn do emlena je, okoekoaḱ janam 2001 serma tayom onko koaḱ umer gel irạl (18) ạuri purạute NID card baṅ hoe akantakoa.

Arhõe lại sodorkeda, 18 umer khon latarren lạgit́ gogo babawaḱ janam so̠no̠d bisoe do ardas re mạruk tahẽkan rehõ ona niạm do rakaṕena. Inạ chaḍa hõ 18 umer ren latar ren ko ṭikạ hataore gogo-baba selet́ pea janam so̠no̠d jạruṛ kan tahẽkana. Menkhan Ona hõ ocog se rakaṕena. Tayomte ạuri goṭae dhạbić nonkage ńutum ol caṛhao metaḱme janam tayom registration kạmiko calao idiḱa.

Menkhan sanamko nit khon algatege janam so̠no̠d ko hatao daṛeaḱa. Cedaḱje mit́ṭen hor do sanamko lạgit́ jhićena. Niạ lahare janam so̠no̠d hataore ạḍige muskil ar dạṛ baṛae hoyoḱ kan tahẽkana. Menkhan nit khon jãhãege janam so̠no̠d hataore muskilre baṅ paṛaoḱ hoyoḱtakoa.