Birsa Munḍawaḱ Janam Mãhã Ar Ulgulan

Birsa Munḍa do kanae Bharot upomohadisomre hoylen Munḍa hul (bidroho) ren ạḱyurić. Metaḱme tinạḱgan lạihai tahẽkana onako modre mit́ṭen Munḍa hul se Ulgulan lạiṛhai. Aćren celako ṭhen Birsa Munḍa do dhạrti baba hisạbte tahẽkana. 15 November 1875 se̠rma re̠ un bidal re̠aḱ bihar nitoḱ jhaṛkhanḍ rajjosṭi re̠aḱ Raci Ulihatu ato re̠i janamlena. Ać apat́aḱ ńutum do̠ Sugna Munda ar eṅgãt ńutum Kormi Hatu.

Kạṭić khonge jãhãn bisoere ạḍige baḍae reaḱ sana tahẽkantaea. Onate skulre paṛhaoḱ okte khonaḱge uni do̠ british hoṛko̠ hotete jạr julum ocoḱkan hoṛko̠ lạgit́ ạḍi ãṭe bhabnaḱ kan tahẽna, onko̠ bańcao re̠aḱ hore sendra baṛaet́ tahẽna.Birsa Munḍa ar ać ghrońjren ko 1856-1890 serma dhạbić Chaibasa reko girobasoḱkan tahẽkana. Mit́ jokhen armany ar Roman Catholic isại hoṛko talare lạihai ehoṕen khan ona reaḱ ãćtet́ ạdivạsiko cetanre heć paṛaoena. Phurgạl se sạdhinota lạṛhại karonaḱte Sugana Munḍa do Birsa Munḍa skul khone oḍoḱkedea. 1890 sermare Birsa eṅgat́ do Isại dhorom bạgikate oṛaḱkin ruạṛ hećena. Inạtayom 1891 sermare Bandagao atore Birsa são ńepel oprom hoyentaea Bandargao ren jumidar Jogmohon Singh Munsi Anondo Pao aḱ. Ar unre Birsa do Boisob  dhorome ataṅkeda. Khan Birsa Munḍa do ạdivạsiko akoaḱ mul se khạṭi dhorom “Sharnapontha” pańja lạgit́e udgạuket́koa. Uniaḱ onkan kạmi ar solhate hoṛko ṭhene benao rakaṕena dhạtri baba.

Eken bargel serma umere 1895 sermare nawa dhorome ghosona se jạhirkeda, one ona reaḱ ńutum do Munḍa dhorome dohoket́. Birsa Munḍa do pạhilre lạihại lạgit́ hạtiạrko bae saṕakat́a. Juạn okte uniạḱ tire tahẽkan tahẽkana tạriạ banamko. Menkhan hike hok ạidạri lạgit́te ona tite mit́din aḱ ạ̃pạ̃ṛi saṕkeda. Ente Missonari skulre paṛhaoḱ jokhenge aṭkarleda ạdivạsiko britishko hotete ạḍiko koclon ocoḱ kana. One onate ạdivạsiko akoaḱ basoḱkan jaegarehõ nirại se sulukte bako tahẽ daṛeaḱkan. Khange ạdivạsikoaḱ ạidạri hameṭjoṅ lạgit́ge Birsa Munḍa do lạihạire pheḍena. Birsa munḍa ạyurte̠ 1899 – 1900 se̠rma re̠ ‘Munḍa Hul do̠’ hoylena.  Raci re̠aḱ dạkhin nakha seć no̠a hul do̠ munḍa pạrsite ‘Ulgulan’ ko̠ me̠taḱa. Ona bhe̠d  do̠ hoyoḱ kana  ạḍi kajaḱ lạṛhại. No̠a re̠aḱ kukmu do̠ tahẽ kana munḍa jạtko furgạl be̠nao. Birsa Munḍạ ar aćre̠n são phạd ko̠ upạjilạ, girjạ, sarkari kạmiạko̠ ar misonari ko̠ akham ket́koa. Onate̠ o̠nḍe maraṅ muskil paṛaoena. Mucạt́ hạbićte lạṛhạe ko̠ bhagao ocoena. Birsa se̠le̠t aćren sãotenko̠ amdaj mit́ sae gan gateko̠ saṕket́koa. Bicạr re̠ Birsa Munda ar bar hoṛaḱ Phạsi lạgit́ ko̠ hukumke̠da. Phạsi laha hiloḱge̠ 9 june 1900 se̠rma re̠ Birsa Munḍạ do̠e goćena. Menako̠ kạd o̠ṛaḱ bhitri rege jomaḱ re̠ bis e̠made taheakana ar ona jo̠mkatećge uniaḱ gujuḱ do̠ hoyakana.




Nawa Niạm Se Ạri Lekate Ạpis (Office) Ehoṕena

Teheń Moṅgolbar (15 November). Teheń khonaḱ nawa niạm-ạri lekate Disom reaḱ joto sarkari be-sarkari ạpis ehoṕena. Nawa niạm se ạri lekate setaḱ 9:00 baja khon ạyuṕ bela 4:00 baja dhạbić jhić tahẽna.

Calaoen cando (31 October) Montrisabha re mit́ dupuṛuṕre noa goṭa akana. Dupuṛuṕ mucạt́re Montri porisod ren socib Khondokar Anwarul Islam noa khobore lại jạhirakada. Arhõ pusṭạute menkeda je, reaṛ -rabaṅ din heć seṭerente setaḱ metaḱme 8:00 baja khonaḱ ạpis seṭeroḱ do muskilgea. Onate ạpis okto 9:00 baja khon 4:00 baja do niṭ akana.

 




Mro adivasiko Ren Pạhil Onoliạ Ar Khondronić  Yangnan Mro Hameṭkeda Joy Bangla Youth Award

Mro adivasiko ren pạhil onoliạ ar khondronić Yangnan Mro do Joy Bangla Youth Award-e ńamkeda. Sera Path Finder Award ketagorire Bangladesh sarkar seć khon noa Joy Bangla Award-e hameṭkeda. Aćaḱ oloḱ kạmi, khondron ar sãotare lahanti metaḱme seba kạmiko karonaḱtege noa siropae hameṭkeda. Rajdhani reaḱ Savar re Sheikh Hasina Jubo Institute re hoyen mit́ akhṛare Maraṅ montri ren totho ar jogajog upodesta Sajeeb Wazed Joy aḱ tite noa award/siropae ataṅkeda. Yangnan Mro doe lại sodorkeda, Sạrige ạḍi rạskạń bujhạueda. Ente noa siropa do ińaḱ taṛam ḍaharre mit́ṭen nạmuna kana. Inạḱ kạ̣miko napaete laha idi lạgit́ noa siropae udgạukedeńa. Nit do library ạyuret́ kana. As menaḱa tayom daram arhõ bhageaḱkoń kạmi daṛeaḱa.

Yangnan Mro aḱ janam do Bandorban Parbotto jilạ reaḱ Chimbuk paharre.  Uni do Chottogram Biswabidaloy re Pracho pạrsi Institute khon 2012 sermare Masters degree purạu akada. Un jokhen oloḱ paṛhao sećte metaḱme Mro ko modre nunạḱgan oloḱ paṛhaoaḱ hoṛ baṅko tahẽkana. Onate oloḱ paṛhao sećte dosar aḱ ṭhãirey tahẽkana. Masters purạukate eṭaḱ jãhãn nukri ka̠mire baṅkate puthi oloḱge aćaḱ jionre bachaokeda.

Nit́ dhạbićte gel mõṛẽ (15) goṭen puthi chapa sodor akantaea. Onako modre, Mro ward book, Mro rupkotha, Mro pạrsite Antorjatik adivasi ghosonapotro, Mro pạrsite Parbotto Chotogram chukti ar araḱko. Noako puthire mit́ sae mit́ (101) goṭen namḍak hoṛkoaḱ jion jingi reaḱ itihãs do ol sodor akana. Onako kạmi são sãote Mro jạti-gosṭhiaḱ pạrsi rạkhi jogaore library koe jhić akada, jemon nonkate akoaḱ pạrsiko jiạṛ tahẽnma.




Hoypurạena Baṅgladisom reaḱ “Pạhil Jạtiyạri Santali Sereń-Durạṅ akhṛa-2022”

Santal Musicians Association Of Bangladesh (SMAB) ar Upajila prosason Gobindogonj aḱ bondoboste Sokol hiloḱ (11 November 2022) upajila reaḱ Kamdia union reaḱ Taltola maedanre Baṅgladisomre Pạhil Jạtiyạri Santali Sereń-Durạṅ uḍhạu akhṛa-2022 (First National Santal Music Festival-2022) hoyena.

Noa Jạtiyạri Santali sereń-durạṅ akhṛare Manotan peṛa lekate seṭerko tahẽkana Gaibandha ren Additional District Commissioner Robiul Hasan, Gobindogonj Upajila Prosason ren Nirbahi Officer Md. Arif Hossen, Meyor Mukitur Rahman Rafi, Upojila Chairman Md. Abdul Lotif,  Katabari Union Porisod ren Chairman Zabair Hasan Sofiq Mahmud Golap ar SMAB ren sabha mukhiạ Mn. John Hembrom, Secretary Mn. Nishir Kajol Soren, convenor se hohoić Mn. Mamun Hembrom. Inạ chaḍa hõ seṭerko tahẽkana aḍepaseren Santal mukhiạko. Pạhil Jạtiyạri Santali Sereń-Durạṅ uḍhạu akhṛa-2022 (First National Santal Music Festival-2022) re seṭer akan manotanko sereń ar enećate  ar baha teko ataṅ daramket́koa. Ataṅ daram akhaṛa tayom  diso̠m reaḱ jatiạri sereńte manotan peṛako diso̠m reaḱ jhạnḍi ko tul rakaṕkeda. Peṛako lạgit́ pạhilre saṕṛao akan seren ko sereń keda ‘Sahẽt́ sereń durạṅ dolko. Inạ chaḍa hõ noa akhṛare Baṅgladisomren aema ṭoṭharen namḍak sereń dolko ar gainaha ko ko selet́lena. Noko ko dol do-Hul, Ancar, Sahet́, Seṅge,  Aṅgra, Birbaha, Even, Aṛaṅ.

Noa akhṛare manotan peṛa Gaibandha ren Additional District Commissioner Robiul Hasan doe menkeda, Sạrige noa akhṛa talate Baṅgladisomren sanam jạti-gosṭhiko talare mońj sompok do benao rakaṕa. Ar santalkoaḱ noa legcar do jaejug ṭikạu tahẽnma. Onka leka SMAB ren sabha mukhiạ John Hembrom hõe roṛ sodorkeda, noa akhṛa reaḱ asol jos se motlob do kana, jemon Santakoaḱ legcar,krisṭi oka do adogoḱ seć  mohnḍa akan ona jogao jotonre hoṛko udgạu ar uskurko. Asko dohokeda jemon tayom daram dinkore nonkage joto jilạkore nonkan akhṛa reaḱ bondobos hoyoḱa ma. Santali Sereń Durạṅ  do̠l  Aṅgrạ ren Mn. Professor Samson Hasdaḱ jạtiạ “niạ santali sereń durạṅ hotete darakan piṛhi ko lạgit́ maraṅ uskur hoe daṛeaḱa, aboak ạricạli lakcar rạkhijogao nonka kate ge lahanti jạruṛa. Tobe sanam kho̠n maraṅ do̠ hoyoḱkana ạkil bidiạ hameṭjoṅ. Mit́ mahasoe hisạbteń mena ạricạli lakcar ar apnar jatiyari lahanti lagit́ niạ do̠ ạḍige jạruṛa. Niạ eneć seren-durạṅ te abo sanamkoe jumidbona.” Ar manotanko akhṛare ạḍiko rạskạyena, arko menkeda, bại bạite nonkage jemon santalkoaḱ legcar,culture do laha calaḱ ma. Inạ chaḍa hõ aḍepase ṭoṭha khon heć jarwa akan mõṛẽ hajar (5000) khon hõ ḍher hoṛko noa akhṛareko selet́lena. Rạskạjoṅ akhṛa metaḱme ạḍi jomkaote Santali eneć sereń durạṅte akhṛa do sajaolena. Akhṛare selet́ akan sanamko ạḍiko rạskạyena. Ạḍi napaete noa sereń-durạṅ akhṛa ehoṕ khon mucạt́ dhạbić hoe purạuena.




Maraṅ Montri Aḱ Ti Khon 5 Lakh Kạuḍi Siropa Hisạbte Ataṅkeda SAFF Jitkạr Santal Kuṛi Sohagi Kisku

Bangladesh maejiu Phutbol dol pạhil dhao SAFF Championship 2022 talate nagamre ńutum ol akantakoa. Baḍaeabon je, Bangladesh ren kuṛiko do 19 September Nepal ren phutbol dolko 3-1 golte bhagaokate siropa ko jitạ̣̣̣̣̣̣̣̣̣uena.  

Ar noa rạskạte Budhbar (09 November 2022) Maraṅ montri Sheikh Hasina hõ aćaḱ kạmi ṭhaõna/Office re SAFF jitkạr kuṛiko man manot selet́ mimit́ko kạuḍi em hạṭińat́koa. Onka leka noa phutbol dolre tahẽkana barea kheloḍiạ Raṅgatuṅgi United Footbal dolren santal kuṛi Sohagi Kisku ar Sowpna Rani. Maraṅ montri seć khonaḱ nokin hõ man manot selet́ Maraṅ montri aḱ tite siropa hisạbte mõṛẽ lakh (5) kateć kạudi reaḱ check kin ataṅkeda.

Man manot akhṛare Maraṅ montri do eneć khiloḍ são sãote oloḱ paṛhao sećte hõ laha calaḱ lạgit́e udgạuket́koa. Akhṛare selet́ko tahẽkana Krira Protimontri Zahid Ahsan Russel Ar BFF (Bangladesh Football Fedaration) ren sabha mukhiạ Kazi Salahuddin.




Santal Goćen Koaḱ Bicạr Ko Khojena Gobindogonj Re

Aṭhwar hiloḱ (06 November) Gobindagonj reaḱ kaṭamor ṭoṭha re Santal goćen koaḱ bicạr ńam lạgit́te Sahebgonj Baghda Farm bhumi uddhar songram committee, Jatiya Adivasi porisod, Bangladesh Adivasi Union, Adivasi-Bangali songhoti porisod, Association For Land Reform and Development (ALRD), Kapaeeng Foundation, Gaibandha samajik porisod ar Nagorik songothon jonouddog te mit́ bạisi se somabes do hoe purạuena.

Setaḱ 8:00 baja khon ehoṕkate upajila Joypur atore benao akan onkoaḱ anman pinḍ re baha ko emkeda ar mombạti ko jeret́keda. Inạkate setaḱ 9:00 baja santal ato Madarpur ar Joypur khon aḱ-ạ̃pãṛĩ, Benar, aema lekan dạbiko olakan festoon/kagoj selet́ michil ko oḍokena. Onkage aḍepase hoho hohote Gobindogonj-Dinajpur ḍahar kaṭamor reko mucạt́keda. Onḍege 10:00 baja do mit́ṭen dupuṛuṕ se somabes hoyena.

Noa dupuṛuṕ bạsie ạḱyurkeda Sahebgonj – Baghda Farm bhumi uddhar songram committee ren sabha mukhiạ Philimon Baskey. Ona bạisi re kathae roṛkeda Dhaka Biswabidaloy ren Gonojogajog ar Sangbadikota bibhag ren Mahasoe Robayet Ferdous, ALRD ren Maraṅ mukhiạ bhumi odhikar kormi Shamsul Huda, Bangladesh Hindu boddho Christian oiko porisod ren sabhạ mukhiạ ren mit́ sodosso Kajol Debnath, Jela jas ren sabha mukhiạ Golam Maruf Mona, Adivasi-Bangali songhoti porisod ren bạisi hohoić Sirajul Islam Babu, Suprime Court ren bicạrpati Rofiq Ahmed Siraji, Adivasi koren ạḱyurić Adv.Probhat Tudu, Sufol Hembrom, Pricila Murmu, Sondha Malo, GouroChondro Pahari, Swpon Shekh. Bạisire sawaliạ (bokta) ko menkeda je, Shaymol Hembrom, Romesh Tudu, Mongol Mardi noko pea adivasi ạḱyurko goć oco akan reaḱ nit dhạbić jahan bicạr do baṅ ńam akana. Bicạr ńutumte ạuṛigeko ạnḍuṅ baṛayet́ kana. Menkhan onko asami dusi hoṛko nirạiteko daṛa baṛaekana. Okoege baṅko giriptaret́koa. Noa ghoṭna karonaḱte santalko talare botor se raṅgao doe kạmi kana. Ar Bicạr ńam lạgit́ko khojkeda.




Teheń Khon Ehoṕena HSC Biḍạu

Teheń Robibar (06 November). Teheń khonaḱge goṭa disomre HSC (Higher Secondary School Certificate) biḍạu do ehoṕ akana. Korona mahamạ̃ri ar banbạsi/ḍubạ daḱ ar emanteaḱ karonaḱte biḍạu do okte nạpitre baṅkate Sarkar do amdaj eyae (7) cando tayom bidạu hataoe goṭa akada. Ar onka leka teheń khonge biḍạu do ehoṕena.

Niạ dhao HSC bidạure are (9) goṭen sikhnạt board, Madrasa,ar Karigori board mit́kate jotokote gel mit́ (11) goṭen sikhnạt board reaḱ tabere moṭre gel bar (12) lakh khon hõ ḍher pạṭhuạko noa biḍạureko selet́ akana. Napaete biḍạu hoe purạuḱ lạgit́ joto lekan bebostha hatao akana mente baḍae ocokeda Anto:sikha board somonoy committee ren ahobayok ar Dhaka sikhạnt board ren Chairman Topon Kumar Sarkar.

 




“Baṅgladisomre Pạhil Jạtiyạri Santali Sereń-Durạṅ Akhṛa Hoyoḱ Kana 11 November”

“Baṅgladisomre Pạhil Jạtiyạri Santali Sereń-Durạṅ Akhṛa Hoyoḱ Kana 11 November” 2022. Santalko talare sereń durạṅko maraṅ ruṕte uduḱ ar santal ạri-cạli rạkhi jogaore jotoko udgạu se uskurko lạgit́ge pạhil jạtiyạri Santali sereń-Durạṅ akhṛa bondobos akana.

Darakan 11 November setaḱ 10 baja khon goṭa din bhor noa akhṛa hoyoḱ reaḱ goṭa akana. Noa akhṛa doe bondobos akada upajila prosason Gobindogonj ar Santal Musicians Association Of Bangladesh (SMAB). Eṭaḱ sermakore aema lekate noa akhṛa hoe akan rehõ Jạtiyạ lekate do niạ dhaoge pạhil hoyoḱ kana. Noa Santali seren-Durạṅ akhṛa ren saṕṛao komiṭi kodo Musicians Association Of Bangladesh (SMAB) ren são goṛoić/soho-sobhapoti ar Maraṅ ạḱyurić/convener Mamun Hembrom doe menkeda, ạḍitet́le rạskạḱ kana Santal sereń-Durạṅ akhṛa ńutumte. Arhõe lại sodorkeda je, Noa akhṛare Baṅgladisomren aema ṭoṭharen namḍak irạl (8) goṭen sereń dolko seledoḱ kana. Noko ko dol do-Hul, Ancar, Sahet́, Aṅgra, Birbaha, Even Aṛaṅ ar Seṅgel; Inạ chaḍakate hõ Santal Folk Music/lokosongit ren oprom bar hoṛ ạkinge juri-pạri Taramoni Mardi ar Shuklal Hasda hõ akhṛarekin seledoḱ kana.

Noa akhṛa bondobos re goṛo em lạgit́ hõ johar ko emaekana Upajila Prosason Gobindogonj  ren Nirbahi Officer Md:Arif Hossen. Arhõko baḍae ocookeda je, Jạtiyạ Santal Sereń-Durạṅ akhṛare bises se obodan doho akat́ nonkan bachao akan pe hoṛ ko kurại em talateko manotkoa. Baṅgladisom reaḱ Sangskritik Montronaloy reaḱ khobor lekate noa disomre mõṛẽ gel (50) goṭen adivạsi hoṛko girobasoḱ kana . Noko joto ạdivạsi hoṛkoaḱ judạ judạ ạri-cạli menaḱtakoa. Oka do Baṅgladisom reaḱ krisṭi/ạri-cạli maraṅ ruṕe hatao akat́. Utạr-pạchim metaḱme soman otre basoḱkan amdaj pe gel pe (33) goṭen ạdivạsi hoṛko basoḱ kana. Santal, Urao, Kolhe, Mahali, Turi, eman jạtiko. Santal Musicians Association Of Bangladesh (SMAB) ren sadharon sompadok Nisir Kajol Soren jotoko noa Jạtiyạ Sereń-Durạṅ akhṛa ńel ar Santal ạri-cạli saṕ dohoere udgạuket́koa.




Poul Olav Bodding Aḱ 157 Serma Janam Mãhã

Teheń do Budhbar (02 November) Poul Olav Bodding aḱ 157 serma janam mãhã kana. Poul Olav Bodding do 1865 serma reaḱ teheńaḱ dinre janamlena.  Ar nui Poul Olav Bodding saheb do santalko talare aema dine kạmi akada.

Baḍaeabon je, Poul Olav Bodding do 1890 serma niạ Bharot disom teye hećlena ar Bharot reaḱ hasare mit́kate Adibạsi Santal koaḱ pạrsi, ạri-cạli ko olkatey rạkhi jogao oṭo akada. Aema ḍher din metaḱme 44 bochor santal ko tuluć tahẽkate aćaḱ dhorom porcar kạmi kate pạrsi ar ạricạli koe rạkhi jogao akada. Oloḱ paṛhaoḱ ar sikhnạt re eṭaḱ missionary ko khon nui do thoṛa ekalte begar geye tahẽkana. Rev:Lars Olsen Skrefsrud tayomte P.O Bodding ge misonari koaḱ dạyik doe hataoleda. Santal ko talare aema dine kạmi akada Bharot disom reaḱ Dumkạ khon Muhulpahaṛi hạbić. Santal Mison reaḱ secretary hudạ reaḱ dạyik hoe purạu akada.

Santalko talare tahẽkate santalkoaḱ ạri-cạli, pạrsi niạ kạmi khạtir noko khon 06 goṭen baba hoṛe bachaolet́koa. Noko turui hoṛ ńutumte nonka mena-These man were his living ‘Distionaries’ Sources’ of all his work. Santali pạrsi cetan uni do ạḍi gạkhuṛe tahẽkana. Khan nui maraṅ Santalko lạgit́ hudisan ar dhorom porcar hoṛ Rev:Poul Olav Bodding do santal ko lạgit́ aema mońj puthie ol oṭowakada. Jemon, onako modre Kukli Puthi (1899); Sereń Puthi (1912); Girjạ dhara (1917); Hoṛ kạhniko (1924) emanteaḱko.

Bodding saheb do Sonot baebel hõ torjoma akada tobe torjoma oktere jahan Iṅrạji katha kodo bae selet́ se soṅge akada. Apnarte Santali pạrsite sereńe ol akada ar hõ dhorom kạmi lahantie lạgit́ dhorom ạri-cạli cacalaoe alga akada. Santali pạrsite Baebele ol akada unre Iṅgrạji  baebel katha doe ol daṛekea menkhan baṅ ona do bae ol akada. Jisure Biswạs Santal boeha Miserako tinạḱdin bańcao tahena unạḱ din Sonot Baebel ko paṛhaoa, Sereń puthi khon ko sereń durạṅa, Oloḱ paṛhaoḱako olako, Pạrsi tinạḱdin bańcao tahena Rev.Poul Olav Bodding unạḱdin bańcaoe tahena, tahentaea aćaḱ daman kạmiko. Santal jạtko Manot selet́ko disạyea jaejug dhạbić.

 

 

 

 

 




Mohadevpurre Ạdivạsi Hoṛko Talare Bhiḍi Em Hạṭiń Akhṛa

Naogaon Mohadevpur  re  pon  sae (400) goṭen adivasi horko bhiḍi ar bhiḍi tahẽn ṭhạ̃i/oṛaḱ benao lạgit́ hõ samagiri ko ńamkeda. Sombar (31 October) setaḱ 11 baja okte upojila porisod Auditorium re bondobos akan akhṛare upojila nirbahi ạpiser Md:Abu Hasan aḱ ạḱyurte maraṅ peṛa hisạbte selet́e tahẽkana Upajila Chairman Md:Ahsan Habib.

Inạ chaḍa hõ akhṛare johar kathae roṛ sodorkeda upajila Pranisompot ạpiser  Dr.Md: Abdul Malek. Ar bises peṛa lekate kathae roṛkeda jila Pranisompot ạpiser krisibid Md:Mohir uddin, Upajila porisod Vice Chairman Anukul Saha Budu ar Mohila Vice Chairman Rabeya Rahman Poly, Naogaon jila Awami League ren sodosso birbanṭa Ajit Kumar Mondol, Cheragpur Up Chairman Sibnath Mishro.

Gapalmarao mucạtre ạdivạsi hoṛko akoaḱ jion jingire lahanti ar kạuḍi sõćjoṅ khạtirte bhiḍiko em hạṭińákoa. Akhṛare pon sae (400) goṭen hoṛ talare irạl sae (800) goṭen bhiḍi ar bhiḍiko dohoko lạgit́ oṛaḱ tearako lạgit́ hõ samagiri/saranjam hõko em hạṭińat́koa.