Maraṅ Montri Aḱ Ti Khon 5 Lakh Kạuḍi Siropa Hisạbte Ataṅkeda SAFF Jitkạr Santal Kuṛi Sohagi Kisku

Bangladesh maejiu Phutbol dol pạhil dhao SAFF Championship 2022 talate nagamre ńutum ol akantakoa. Baḍaeabon je, Bangladesh ren kuṛiko do 19 September Nepal ren phutbol dolko 3-1 golte bhagaokate siropa ko jitạ̣̣̣̣̣̣̣̣̣uena.  

Ar noa rạskạte Budhbar (09 November 2022) Maraṅ montri Sheikh Hasina hõ aćaḱ kạmi ṭhaõna/Office re SAFF jitkạr kuṛiko man manot selet́ mimit́ko kạuḍi em hạṭińat́koa. Onka leka noa phutbol dolre tahẽkana barea kheloḍiạ Raṅgatuṅgi United Footbal dolren santal kuṛi Sohagi Kisku ar Sowpna Rani. Maraṅ montri seć khonaḱ nokin hõ man manot selet́ Maraṅ montri aḱ tite siropa hisạbte mõṛẽ lakh (5) kateć kạudi reaḱ check kin ataṅkeda.

Man manot akhṛare Maraṅ montri do eneć khiloḍ são sãote oloḱ paṛhao sećte hõ laha calaḱ lạgit́e udgạuket́koa. Akhṛare selet́ko tahẽkana Krira Protimontri Zahid Ahsan Russel Ar BFF (Bangladesh Football Fedaration) ren sabha mukhiạ Kazi Salahuddin.




Santal Goćen Koaḱ Bicạr Ko Khojena Gobindogonj Re

Aṭhwar hiloḱ (06 November) Gobindagonj reaḱ kaṭamor ṭoṭha re Santal goćen koaḱ bicạr ńam lạgit́te Sahebgonj Baghda Farm bhumi uddhar songram committee, Jatiya Adivasi porisod, Bangladesh Adivasi Union, Adivasi-Bangali songhoti porisod, Association For Land Reform and Development (ALRD), Kapaeeng Foundation, Gaibandha samajik porisod ar Nagorik songothon jonouddog te mit́ bạisi se somabes do hoe purạuena.

Setaḱ 8:00 baja khon ehoṕkate upajila Joypur atore benao akan onkoaḱ anman pinḍ re baha ko emkeda ar mombạti ko jeret́keda. Inạkate setaḱ 9:00 baja santal ato Madarpur ar Joypur khon aḱ-ạ̃pãṛĩ, Benar, aema lekan dạbiko olakan festoon/kagoj selet́ michil ko oḍokena. Onkage aḍepase hoho hohote Gobindogonj-Dinajpur ḍahar kaṭamor reko mucạt́keda. Onḍege 10:00 baja do mit́ṭen dupuṛuṕ se somabes hoyena.

Noa dupuṛuṕ bạsie ạḱyurkeda Sahebgonj – Baghda Farm bhumi uddhar songram committee ren sabha mukhiạ Philimon Baskey. Ona bạisi re kathae roṛkeda Dhaka Biswabidaloy ren Gonojogajog ar Sangbadikota bibhag ren Mahasoe Robayet Ferdous, ALRD ren Maraṅ mukhiạ bhumi odhikar kormi Shamsul Huda, Bangladesh Hindu boddho Christian oiko porisod ren sabhạ mukhiạ ren mit́ sodosso Kajol Debnath, Jela jas ren sabha mukhiạ Golam Maruf Mona, Adivasi-Bangali songhoti porisod ren bạisi hohoić Sirajul Islam Babu, Suprime Court ren bicạrpati Rofiq Ahmed Siraji, Adivasi koren ạḱyurić Adv.Probhat Tudu, Sufol Hembrom, Pricila Murmu, Sondha Malo, GouroChondro Pahari, Swpon Shekh. Bạisire sawaliạ (bokta) ko menkeda je, Shaymol Hembrom, Romesh Tudu, Mongol Mardi noko pea adivasi ạḱyurko goć oco akan reaḱ nit dhạbić jahan bicạr do baṅ ńam akana. Bicạr ńutumte ạuṛigeko ạnḍuṅ baṛayet́ kana. Menkhan onko asami dusi hoṛko nirạiteko daṛa baṛaekana. Okoege baṅko giriptaret́koa. Noa ghoṭna karonaḱte santalko talare botor se raṅgao doe kạmi kana. Ar Bicạr ńam lạgit́ko khojkeda.




Teheń Khon Ehoṕena HSC Biḍạu

Teheń Robibar (06 November). Teheń khonaḱge goṭa disomre HSC (Higher Secondary School Certificate) biḍạu do ehoṕ akana. Korona mahamạ̃ri ar banbạsi/ḍubạ daḱ ar emanteaḱ karonaḱte biḍạu do okte nạpitre baṅkate Sarkar do amdaj eyae (7) cando tayom bidạu hataoe goṭa akada. Ar onka leka teheń khonge biḍạu do ehoṕena.

Niạ dhao HSC bidạure are (9) goṭen sikhnạt board, Madrasa,ar Karigori board mit́kate jotokote gel mit́ (11) goṭen sikhnạt board reaḱ tabere moṭre gel bar (12) lakh khon hõ ḍher pạṭhuạko noa biḍạureko selet́ akana. Napaete biḍạu hoe purạuḱ lạgit́ joto lekan bebostha hatao akana mente baḍae ocokeda Anto:sikha board somonoy committee ren ahobayok ar Dhaka sikhạnt board ren Chairman Topon Kumar Sarkar.

 




“Baṅgladisomre Pạhil Jạtiyạri Santali Sereń-Durạṅ Akhṛa Hoyoḱ Kana 11 November”

“Baṅgladisomre Pạhil Jạtiyạri Santali Sereń-Durạṅ Akhṛa Hoyoḱ Kana 11 November” 2022. Santalko talare sereń durạṅko maraṅ ruṕte uduḱ ar santal ạri-cạli rạkhi jogaore jotoko udgạu se uskurko lạgit́ge pạhil jạtiyạri Santali sereń-Durạṅ akhṛa bondobos akana.

Darakan 11 November setaḱ 10 baja khon goṭa din bhor noa akhṛa hoyoḱ reaḱ goṭa akana. Noa akhṛa doe bondobos akada upajila prosason Gobindogonj ar Santal Musicians Association Of Bangladesh (SMAB). Eṭaḱ sermakore aema lekate noa akhṛa hoe akan rehõ Jạtiyạ lekate do niạ dhaoge pạhil hoyoḱ kana. Noa Santali seren-Durạṅ akhṛa ren saṕṛao komiṭi kodo Musicians Association Of Bangladesh (SMAB) ren são goṛoić/soho-sobhapoti ar Maraṅ ạḱyurić/convener Mamun Hembrom doe menkeda, ạḍitet́le rạskạḱ kana Santal sereń-Durạṅ akhṛa ńutumte. Arhõe lại sodorkeda je, Noa akhṛare Baṅgladisomren aema ṭoṭharen namḍak irạl (8) goṭen sereń dolko seledoḱ kana. Noko ko dol do-Hul, Ancar, Sahet́, Aṅgra, Birbaha, Even Aṛaṅ ar Seṅgel; Inạ chaḍakate hõ Santal Folk Music/lokosongit ren oprom bar hoṛ ạkinge juri-pạri Taramoni Mardi ar Shuklal Hasda hõ akhṛarekin seledoḱ kana.

Noa akhṛa bondobos re goṛo em lạgit́ hõ johar ko emaekana Upajila Prosason Gobindogonj  ren Nirbahi Officer Md:Arif Hossen. Arhõko baḍae ocookeda je, Jạtiyạ Santal Sereń-Durạṅ akhṛare bises se obodan doho akat́ nonkan bachao akan pe hoṛ ko kurại em talateko manotkoa. Baṅgladisom reaḱ Sangskritik Montronaloy reaḱ khobor lekate noa disomre mõṛẽ gel (50) goṭen adivạsi hoṛko girobasoḱ kana . Noko joto ạdivạsi hoṛkoaḱ judạ judạ ạri-cạli menaḱtakoa. Oka do Baṅgladisom reaḱ krisṭi/ạri-cạli maraṅ ruṕe hatao akat́. Utạr-pạchim metaḱme soman otre basoḱkan amdaj pe gel pe (33) goṭen ạdivạsi hoṛko basoḱ kana. Santal, Urao, Kolhe, Mahali, Turi, eman jạtiko. Santal Musicians Association Of Bangladesh (SMAB) ren sadharon sompadok Nisir Kajol Soren jotoko noa Jạtiyạ Sereń-Durạṅ akhṛa ńel ar Santal ạri-cạli saṕ dohoere udgạuket́koa.




Poul Olav Bodding Aḱ 157 Serma Janam Mãhã

Teheń do Budhbar (02 November) Poul Olav Bodding aḱ 157 serma janam mãhã kana. Poul Olav Bodding do 1865 serma reaḱ teheńaḱ dinre janamlena.  Ar nui Poul Olav Bodding saheb do santalko talare aema dine kạmi akada.

Baḍaeabon je, Poul Olav Bodding do 1890 serma niạ Bharot disom teye hećlena ar Bharot reaḱ hasare mit́kate Adibạsi Santal koaḱ pạrsi, ạri-cạli ko olkatey rạkhi jogao oṭo akada. Aema ḍher din metaḱme 44 bochor santal ko tuluć tahẽkate aćaḱ dhorom porcar kạmi kate pạrsi ar ạricạli koe rạkhi jogao akada. Oloḱ paṛhaoḱ ar sikhnạt re eṭaḱ missionary ko khon nui do thoṛa ekalte begar geye tahẽkana. Rev:Lars Olsen Skrefsrud tayomte P.O Bodding ge misonari koaḱ dạyik doe hataoleda. Santal ko talare aema dine kạmi akada Bharot disom reaḱ Dumkạ khon Muhulpahaṛi hạbić. Santal Mison reaḱ secretary hudạ reaḱ dạyik hoe purạu akada.

Santalko talare tahẽkate santalkoaḱ ạri-cạli, pạrsi niạ kạmi khạtir noko khon 06 goṭen baba hoṛe bachaolet́koa. Noko turui hoṛ ńutumte nonka mena-These man were his living ‘Distionaries’ Sources’ of all his work. Santali pạrsi cetan uni do ạḍi gạkhuṛe tahẽkana. Khan nui maraṅ Santalko lạgit́ hudisan ar dhorom porcar hoṛ Rev:Poul Olav Bodding do santal ko lạgit́ aema mońj puthie ol oṭowakada. Jemon, onako modre Kukli Puthi (1899); Sereń Puthi (1912); Girjạ dhara (1917); Hoṛ kạhniko (1924) emanteaḱko.

Bodding saheb do Sonot baebel hõ torjoma akada tobe torjoma oktere jahan Iṅrạji katha kodo bae selet́ se soṅge akada. Apnarte Santali pạrsite sereńe ol akada ar hõ dhorom kạmi lahantie lạgit́ dhorom ạri-cạli cacalaoe alga akada. Santali pạrsite Baebele ol akada unre Iṅgrạji  baebel katha doe ol daṛekea menkhan baṅ ona do bae ol akada. Jisure Biswạs Santal boeha Miserako tinạḱdin bańcao tahena unạḱ din Sonot Baebel ko paṛhaoa, Sereń puthi khon ko sereń durạṅa, Oloḱ paṛhaoḱako olako, Pạrsi tinạḱdin bańcao tahena Rev.Poul Olav Bodding unạḱdin bańcaoe tahena, tahentaea aćaḱ daman kạmiko. Santal jạtko Manot selet́ko disạyea jaejug dhạbić.

 

 

 

 

 




Mohadevpurre Ạdivạsi Hoṛko Talare Bhiḍi Em Hạṭiń Akhṛa

Naogaon Mohadevpur  re  pon  sae (400) goṭen adivasi horko bhiḍi ar bhiḍi tahẽn ṭhạ̃i/oṛaḱ benao lạgit́ hõ samagiri ko ńamkeda. Sombar (31 October) setaḱ 11 baja okte upojila porisod Auditorium re bondobos akan akhṛare upojila nirbahi ạpiser Md:Abu Hasan aḱ ạḱyurte maraṅ peṛa hisạbte selet́e tahẽkana Upajila Chairman Md:Ahsan Habib.

Inạ chaḍa hõ akhṛare johar kathae roṛ sodorkeda upajila Pranisompot ạpiser  Dr.Md: Abdul Malek. Ar bises peṛa lekate kathae roṛkeda jila Pranisompot ạpiser krisibid Md:Mohir uddin, Upajila porisod Vice Chairman Anukul Saha Budu ar Mohila Vice Chairman Rabeya Rahman Poly, Naogaon jila Awami League ren sodosso birbanṭa Ajit Kumar Mondol, Cheragpur Up Chairman Sibnath Mishro.

Gapalmarao mucạtre ạdivạsi hoṛko akoaḱ jion jingire lahanti ar kạuḍi sõćjoṅ khạtirte bhiḍiko em hạṭińákoa. Akhṛare pon sae (400) goṭen hoṛ talare irạl sae (800) goṭen bhiḍi ar bhiḍiko dohoko lạgit́ oṛaḱ tearako lạgit́ hõ samagiri/saranjam hõko em hạṭińat́koa.




Primary School Re Mahasoe Hataoko Reaḱ Jo 1-15 November Bhitrite Sodoroḱa

Darakan 1-15 November bhitrite Sarkari Primary School re Mahasoe hataoko reaḱ hudis-bhabna menaḱa mente Prathomik Sikha Odidaptor ren Maraṅ ạḱyuriće lại sodor akada. Cedaḱje nit dhạbićte Mahasoe haotaoko reaḱ joto lekan bidạuko hatao purạu akana mente Prathomik ar Gonosikha Montronaloy ren socib Aminul Islam-e baḍae ocokeda. Aṭhawar hiloḱ (30 October) tikin ber songsilisto montronaloy reaḱ mit́ dupuṛuṕre senior socib noa kathakoe lạikeda.

Un okte Prathomik ar Gonosikha Protimontri Md:Jakir Hossen selet́ Montronaloy ar Daptar ren kạmiạko/ạpiser seṭerko tahẽkana. November talate Mahasoeko hatao reaḱ jo/result sodoroḱa. Noa lahare jo sodoroḱ reaḱ kathako tahẽkanre hõ jahan karonaḱte baṅ sodor akana. Menkhan ar bilom baṅkate, darakan 1-15 November bhitritege jo do sodoroḱa.

 




Ar Pạri Pạrite Baṅkate Primary Skul Reaḱ Kelas Mit́ Shift-tege Hoyoḱa

Disom reaḱ joto Sarkari Primary sikhnạt ṭhãonakore mit́ shift-tege kelas hoyoḱa mente Prathomik  ar gonosikha socib Md:Aminul Islam Khan-e lại sodorkeda. Ar noa niạm se ạri do darakan serma reaḱ January cando khonaḱge ehoṕa.

Teheń Robibar (30 October) mit́ dupuṛuṕ  talate noae baḍae ocokeda. Goṭa disomre Skulkore kelas do inạ mit́ okterege ehoṕ ar mucạt́ reaḱ kurumuṭu calaḱ kana. Arhõe menkeda je, Menkhan kelas oṛaḱ, pạṭhuạ gidrạko ar mahasoekoaḱ soṅkha hudis ganḍon katećge noa mit́ shift-tege kelas do ehoboḱa.

 




Dhamoirhatre Adivasikoaḱ Ạidạri Ar dạbiko Babotre Gapalmarao Akhṛa

Naogaon jilạ reaḱ Dhamoirhat re adivasikoaḱ mạnmi ạidạri ar dạbiko babotte bhoṭre bachao ńamakan ạḱyuriạ são mit́ dupuruṕ hoyena. Sombar (25 October) tikin ber 11:00 baja okte Besarkari Unnoyon Songstha Dascoh Foundation goṭa lekate ar Heks/Eper Swizerland aḱ goṛo gopoṛote adivasikoaḱ ạidari hameṭ se ńam babotre 1 no Dhamoirhat union porisod re noa gapalmarao akhṛa hoe purạuena.

Gapalmarore adivasi ar tayom akan jạtigosthiren hoṛko akoaḱ hike-hok ạidạri ńam babot pusṭaute roṛ sodorkeda Dascoh Foundation  ren upajila kormokorta Raunak Laila. Un jokhen akhṛare arhõ mit́ bar kathako roṛkeda Panel Chairman Abu Naser Al Azadi, Up sodosso Sazedul Rahman, Azizul Hoqe, Anowar Hossen, Jaibor Hossen, Maejiu member Sahara Banu, Rebeka Parvin, Up socib Bodiul Alom, Foundation ren CDO Rasel ar Rehana Aktar.

Ona sãote adivasiko modre akhṛare katha roṛ reaḱ ạtkin ńamkeda Asalota Baskey ar Gouri Rani Mali.  Ado nukin hõ adivasi ko jemon akoaḱ ạidạriko hameṭ daṛeaḱ noako cetanre pusṭautekin roṛ saḍekeda.




Utarbongo Adivasi Forum Rajshahi Jilạre Nãwã Committee Bandhao

Calaoen Sokol hiloḱ (21 October) Tanor reaḱ Mundumala pourosova sonmelon oṛaḱre Utarbongo Adivasi Forum aḱ mit́ dupuṛuṕ hoe purạuena. Ona dupuṛuṕre committee ko bandaket́koa. Onka leka Rajen Hembrom do convener (ahobayok) ar Sonaton Tudu ar Ovilash Paharia do jugmo ahobayok hisạbte goṭa ocoyena. Inạ chaḍa hõ bar gel (20) sodosso koante Utarbongo Adivasi ren ahobayok committee ko bandhaoena. Noko committee koaḱ ńutume lại jạhirkeda Utarbongo Adivasi Forum ren central committee ren sabha mukhiạ Hingu Murmu. Noa dupuṛuṕre Tanor jila, Godagari, Poba, Durgapur, Puthia upajila khon amdaj sae cetan adivasi hoṛko selet́lena.

Ahobayok committee ren eṭaḱ sodosso menteko goṭayena Rumali Murmu, Bisal Soren, Sukumar Kisku, Pius Hembrom, Nirmol Tudu, Biswajit Robidas, Stephen Soren, Josen Murmu, Jamin Hasda, Martin Mardi, Dilip Murmu, Rajen Hasda, Silpi Soren ar Sontosh Soren.

Utarbongo Adivasi Forum ren sadharon sompadok Adv.Probhat Tudu baḍae ocokeda, Utarbongo Adivasi Forum do 2012 serma khon Baṅgladisom ren adivasi ko são eṭaḱ joto jạti-gosṭhiko lạgit́te rasṭro re ạidạri bạisạu ar bańcao lạgit́te ḍabiko, mạnmi ạidạri rukhiạ adivasi/sonkhaloghu unnoyon songstha ar songothon são miljul se goṛo gopoṛote kạmi kana. Nebetar adivasi ko cetanre calaḱ kan, neṅghao, konac, jumi eḱṛe nonkanaḱ babotre galmaraokeda. Jemon adivasiko akoaḱ hike-hok lekateko laha daṛeaḱ.

Noa dupuṛuṕ re mit́ bar katha ko roṛkeda, Mundumala ren adivasi ạyurić Ronjona Bormon, santal onoliạ Gabriel Hasda, Tanor thana pargana Jetha Tudu selet́ atoren mańjhiko hõ.