Go Parsite Santal Gidra ko lagit’ Pahil Puthi chapae lagit’ Manwatonol

Sokolbar (17/02/2023) setak 10 baja Chapainawabganj Bongobandho cottor lahare Santali parsi ar horopte santal gidra ko lagit pahil sikhnat puthi chapa sodor lagit manwatonol hoyena. Nia manwatonol do ko ayur keda Uttarbango Adivasi Forum Chapainawabganj jila dar, Santal Onolia forum Bangladesh, Santal Somonnoy Parisod, Kasiadanga pargana porisad, Kolhe saota lahanti gaota, Mahale-Dighori-Baisi Porisad, Santalstimes.com, santalinews24.com;

Nia manwatonol khon Bangladesh sorkar then adi usara nia serma bhitrite santal gidrako lagit pahil siknat puthi Santali (roman) horop te chapa rean dabi ko sodorkeda nia ren ayurko. Manwatonol re katha rororko ko laisodor keda Santali parsi te puthi chapa lekhan Santali roman horop tege jemon hoyok. Ente jug jug khon nia disomren sanam santal kodo nia horop tege ko parhao agueda. Ena chada ho nia manwatonol khon 7 goten dabi sorkar then ko sodorkeda.

7 goten dabi kodo:

1.2023 serma bitrite santal gidra ko lagit pahil siknat puthi chapa sodor reak kami hora purao hoyoka.

  1. Santal se etak adivasiko menak ko jila kore Adivasi Cultural Academy benao hoyok’a.
  2. Adivasi koak’ parsi, lakcar-aricali rukhiay lagit’ sarkar bises boraddo doho lagaoaya.
  3. Television, Radiao ar etak media re adivasi parsi, aricali-lakcar rukhia lagit’ sothik jinis porcar hoyok’a ar onare adivasikoak’ onson tahen lagaok’a.
  4. Sarkari sec’lekate adivasi ko sikhnat, aricali ar khelad re lahanti lagit kami hora hatao lagaok’a.
  5. Adivasi ko ko tahenkan ato totha reak’ khas pukhri onkoge lease emako lagaok’a.
  6. Adivasi koak’ jaiga jumi ar topa tandi, puja thai dokhol bondo lagaok’a ar adivasi ko lagit’ mitten beggar Vumi Kommision bandhao lagaot’a.

Nia manwatonol re mukhia hisabtey tahekan Uttarbango Adivasi Forum Chapainawagnaj Darren mukhia Lois Tudu, katha ko rorkeda Uttarbango Adivasi Forum kendro committee Dhaka re mukhia Hingu Murmu, Tottho ar porcar mukhia Prodip Hembrom, Chapainawaganj jila dar ren mukhhia Kornelius Murmu, Santal Lekhok Forum ren Sontos Tudu, Mahasoi Modon Murmu ar Pathua kuri Kathrina Rimi Kisku ar Anamika Hembrom.

Nia chada ho nia dinre Santali horopte santal gidrako lagit pahil puthi chapae babot Dhaka jatiari press club samanre manwatonol ho hoypuraoena Uttarbango Adivasi Forum ak ayurte.




Primary Reaḱ Briti Biḍạu Reaḱ Jo Sodoroḱa Niạ Cando

Niạ cando reaḱ 25-28 tạrik bhitritege Primary briti biḍạu reaḱ jo sodoroḱa mente Prathomik ar Gonosikha socib Farid Ahmed-e lại saḍe akada. Jo sodoroḱ reaḱ jạruṛ kạmiko calaḱ kana mente baḍae ocokeda. Moṅgolbar (14 February) Socibaloy re Prathomik ar Gonosikha montronaloy reaḱ bạisi oṛaḱre mit́ dupuṛuṕre noa babote lại lahakeda.

Baḍae abon je, 13 serma badre arhõ noa briti biḍạu do hoe akana. Calaoen serma 30 December  briti biḍạu hoelena. Niạ dhao goṭa disom khon  irạl gel bar (82) hajar tala pạthuạ gidrạ briti ko ńama. Niạko modre lasar hataṅko (talent pool) 33 hajar ar sadharon grade te pongel are (49) hajar tala gan pạṭhuạ gidrạko briti ńam lạgit́ko bachao ocoḱa. Onko modre laser hataṅ ko do cando re pe sae (300) ṭaka ar sadharon grade te bachao ocoḱ ko do cando re bar sae mõṛẽ (225) ṭaka kateć briti ko ńama.




Hoṛ koaḱ Thạri Daka Khon Uṭhạuḱ Kana Jel Utu

Niạko dinre hạtịạ bajar re joto jinis ko reaḱ dam ạḍige ḍher akana. Sarkaraḱ biponon Songstha Trading Corporation Of Bangladesh (TCB) akoaḱ din hiloḱ hạṭiạ reaḱ report re noa dam reaḱ katha lại sodor akana. Sarkaraḱ songstha khon baḍae ńam akana, calaoen mit́ hapta bhitrite Ḍaṅgra, Khạsi ar Broiler sim aḱ dam hõ ḍher akana. TCB reaḱ report re men akana, nit Rajdhạni reaḱ hạṭiạ re Ḍaṅgra jel 700-720 ṭaka kegi, Khạsi jel 1000-1100 ṭaka kegi ar Broiler sim hõ 180-200 ṭaka kegi kateć ko ạkrińoḱ kana.

Enrehõ hạṭiạ re Broiler sim 200-210 ṭaka kegi kateć ko ạkhrińoḱ kana. Oka do mit́ hapta lahare hõ 660-700 ṭaka, 850-900 ṭaka ar 145-160 ṭaka kagi bhitrireko ạkhriń akan. TCB reaḱ report -e menet́ kana, calaoen mit́ serma lahare Rajdhạni reaḱ hạṭiạre kegi re 580-620 ṭaka, Khạsi jel 800-900 ṭaka ar Broiler sim 140-150 ṭaka bhitrite ạkhriń hoe akana. Noa hisạb lekate  mit́ bochorre Ḍaṅgra jel reaḱ dam 18.33%, Khạsi jel 23.53% ar Broiler simaḱ dam 31.03% ḍher akana. Sokolbar (10 February) hạṭiạre mit́ hạli bele 45-47 ṭaka kateć ạkhriń akana. Oka do  mit́ hapta badre hạli re bar ṭaka ḍherena. Ente mit́ cando lahare hạlire 35-40 ṭaka kateć ạkhrińok kan tahẽkana. Ona hisab lekate hạlire dam 22.67% do ḍher akana.  

Eken jel moto do baṅ hako reaḱ dam hõ onkage ḍher akana. Cedaḱ je, thoṛa din lahare lạṭu macha Telapiạ hako 170-180 ṭaka kegi kateć ko ńamoḱ kan tahẽna. Ar nit onko hako aḱ dam kegi re 200-210 ṭaka. Onka lekage Paṅgas hako aḱ dam hõ. Kegi re 10-15 ṭaka ḍher akante 270-290 ṭaka damteko ạkhrińoḱ kana. Eṭaḱ hako koaḱ dam hõ ạḍige ḍher akana. Rui hako 280-350 ṭaka kegi, Icạḱ hako 600-950 ṭaka, 500 gm ojon ren ilis hako aḱ dam 750 ṭaka, mit́ kegi ojon ren ilis hako aḱ dam 1100-1200 ṭaka, mạṅgri hako 350-550 ṭaka. Metaḱme joto hako aḱ damge ḍher akana. Jel hako ar emanteaḱ jinis reaḱ dam nonka ḍher akante sạrige reṅgeć-oreć hoṛko muskilreko paṛao akana.




Dhạrti Laṛaote Turosko-Syria Disom re 15 Hajar Khon Hõ Ḍher Hoṛ Ko Gurena

Calaoen Sombar (06 February 2023) Turosko reaḱ dạkhin-purub nakha seć 7.8 matra reaḱ ạḍi daṛean ar botorge dhạrti do laṛao akana. Turosko-Śyria aṛe ṭoṭhako re dhạrti laṛaote 15 hajar khon hõ ḍher hoṛko gur akana. Turosko re do 12 hajar 391 ar Syria ren do kom se kom 2 hajar 992 hoṛko gur akana. Bar karoṛ tala khon hõ ḍher hoṛ noa botoranaḱ maraṅ ghoṭna reko paṛao akana mente Bisso Sastho Songstha (WHO) doe hudiset́ kana. Menkhna gujuḱ soṅkha arhõ thoṛa ḍher daṛeaḱa mente cehao are sontor akat́koa noa songstha do.

BBC ko baḍae ocoet́ kana, noa bar disom reaḱ hajar hajar dalan oṛaḱ ko rạput́ dhandhaser akana. Noa rạput́ akan dalan oṛaḱkote ten aṭkao akan hoṛko bańcaoko lạgit́te udhạr kạmiạko ạḍi kurumuṭure menaḱkoa. Utar Syria re rạput́ akan oṛaḱ latarre ten akan hoṛko goṛo ńam lạgit́te bogete kạuạrạuạ ko hohoet́ kana. Menkhan onkoaḱ hoho goṅ lạgit́ onkan hoṛge bạnuḱkoa.

Turosko disomren President Recep Tayyip Erdogan do Budhbar noa udhạr kạmi reaḱ mukilanaḱ kathakoe lại sodorkeda. Enrehõe men akada, Pạhilre thoṛa muskil tahẽkan rehõ nit do udhạr kạmi beste calaḱ kana.  Erdogan doe nonkae menkeda, pạhilte Biman ghạṭi ar ḍahar kore muskil ar eṭkeṭõrẽ tahẽkana, teheń do kạmiko alga ńoḱ akana, gapa arhõ napaete hoyoḱa. Ạḍi kurumuṭure menaḱlea. Rasṭro hõ aćaḱ dạyik lekae kạmi kana. Nit́ jotokote mit́te kạmi reaḱ okto kana. Turosko President arhõe menkeda, joto hoṛ lạgit́ oṛaḱko saṕṛao ako kana, ḍaharkore okoege bako tahẽ ocoakoa.




Pongel Bar (42) Din Khon Isại Gharońjren Bar Boeha Kuṛikin Aṅgen Akana

Calaoen serma reaḱ 28 December akoaḱ hoṛo khet kạmikin senlena Rumila Mardi (14) ar aćren kạṭić boeha Maria Mardi (6). Ńel ńelte 42 din do parom calaoena. Unkin do ar oṛaḱ bakin ruaṛ akana. Okatekin senena, onkinaḱ moloṅre cet́ ceka akana-okoege bako lại daṛeaḱ kana. Ạkinren eṅgat́ Aroti Murmu aḱ mẽt́ daḱge nitoḱ bhorsa.

Naogaon reaḱ Porsha thana reaḱ Phulbaria Baghdanga atore noa ghoṭna ghoṭao akana. Baḍae ńam akana, oṛaḱ khonaḱ adha kilomiṭer sạṅgiń re akoaḱ hoṛo khetre setaḱre kạmikin senena, tikin ber oṛaḱ ruạṛoḱ reaḱ katha tahẽkana menkhan bakin ruaṛ heć akana. Dosar din aḍepase peṛa pạruạ koaḱ oṛaḱ senkateć khoj ko hataokeda, onḍe hõ bakin sen akana onkin boeha do. 29 December onkin ren eṅgat́ Aroti Murmu do Porsha thana re kuṛikin at́ akantae babotre nạlisket́a menkhan Pulis do jãhãn report bako file akada. Onḍenić girjạ Father pulis ṭhene senen re Pulis do 5 February mit́ṭen mamla ko hataokeda. Porsha thana ren bharapon ạpiser Johirul Islam doe baḍae ocokeda je, onkin boeha kuṛi ńamkin lạgit́te kurumuṭure menaḱkoa mente.

 




HSC Biḍạu Reaḱ Jo Sodorena

Teheń do HSC (Higher Secondary School Certificate) biḍạu reaḱ jo sodorena. Budhbar (08 February) setaḱ bela Maraṅ montri Sheikh Hasina do noa joe sodorkeda. Maraṅ montri aḱ kạmi ṭhạ̃i reaḱ Chameli holl re jo sodor reaḱ ko akhṛaleda. Jo sodor lahare Sikhnạt montri Dipu Moni do jo reaḱ khaṭo biboron maraṅ montri tire caladea. Inạkate joto board ren Chairman ko do akoaḱ apan ạpin board reaḱ jo maraṅ montri ko caladea.

Ona okte selet́ko tahẽkana Sikhnạt upomontri Mohibul Hasan Chowdhury Naufel, Sikhnạt ren socib, Karigori ar Madrasa sikhnạt bibhag ren socib selet́ board são jopoṛao menaḱko kạmiạko. Calaoen 6 November HSC biḍạu do ehoṕlena. Niạ dhao are (9) goṭen sadharon sikhnạt board, Madrasa ar Karigori board milạukate gelmit́ (11) goṭen sikhnạt board reaḱ tabere moṭre gelbar (12) lakh pe (3) hajar pon sae eyae (407) goṭen pạṭhuạ bidạu ko emleda.

 

 

 

 

 




Rajshahi Reaḱ Poba re Pahaṛia Jạtikoaḱ Piṭhạ Parbon

Rajshahi Poba reaḱ Miyapur re ạdivạsi Pahaṛia jạtigosṭhi ren hoṛkoaḱ nạ̃wạ̃i porob ńutumte piṭha parbon, galmarao sabha ar rạskạjoṅ reaḱ akhṛa hoe purạuena. Akhṛare ona aḍepase ren maejiu ko nana parkan piṭhạ benaokate manotanko samaṅat́koa. Rajshahi bibhagio Khudro Nrigosthi Cultural Academy aḱ bondoboste Aṭhwar hiloḱ (05 February 2023) ạyuṕ bela noa parbon do hoyena. Akhṛa ạyur re tahẽkana ona Academy ren Research ạpiser Benjamin Tudu.

Bises peṛa lekate seṭere tahẽkana Premtoli Degree College ren Professor Jogendronath Soren, Ona atoren mạńjhi haṛam Jakarias Murmu, Swapon Biswas ar são goṛoić Mondol Basil. Rajshahi Bibhagio Khudro Nrigosthi  Cultural Academy ren songit prosikhok Manuel Soren aḱ ạḱyurte akhṛare johar katha selet́e roṛkeda, songit prosikhok Kobir Ahmed Bindu. Seṭere tahẽkana gobesona sohokari Md: Shahjahan. Inạ chaḍa hõ seṭerko tahẽkana Pahaṛia mod khon mit́bar mukhiạ ar sạdại hoṛko. Benjamin Tudu doe nonkae menkeda, Rajshahi Khudro Cultural Academy do onkoaḱ adogoḱkan legcar saṕ dohoe ar rạkhi jogao re goṛo gopoṛo lạgit́ kạuḍi sećte ar aema lekan kạmihora ko hataoet́ kana mente lại saḍekeda. Jemon do nonkate noko jạtigosṭhi koaḱ ạri-cạli, legcar jaejug jiạṛ tahẽ idiḱ.




Guchogram ko Bạgiat́ Kana Santal Hoṛ ko

Gaibandha reaḱ Gobindogonj re aema hoṛge Guchogram bạgi katećko senena. Kạmi-kạsni reaḱ jãhãn hor ar ạt bạnuḱte oṛaḱko bạgiaḱ kana menteko dạbiet́ kana. Mõṛẽ bochor lahare upạjilạ reaḱ Katabari union reaḱ Betara atore eyae (70) goṭen oṛaḱ benao rakaṕlena. Ona ko oṛaḱre do upạjilạ reaḱ adom adom ṭoṭha ren santal ko ṭhạ̃iat́ko tahẽkana. Menkhan onkoaḱ khoj, khoti akan gharońjren ko kạmi ńamako reaḱ katha tahẽkana sthanio prosason aḱ. Ona jaegare sen kateć ńelena, oṛak ko pantete gente geteć sạr akana. Adom adom oṛaḱ reaḱ ṭin do morcha akana. Ḍher oṛaḱge siń kuluṕ menaḱa. Adomaḱ bhiṭạ hasa do dhasaoḱ kana. Lahatenaḱ oṛaḱ ṭhạ̃ire do khet-baṛgere kạmi kateć jion jingi ko khemaoet́ tahẽkana. Menkhan okareko ṭhạ̃iat́ ko tahẽkan, onḍe do gitil macha ilạkạ kana. Noa karonaḱte aḍepase jãhãn cas-abad kạmi reaḱ onkan ạt́ bạnuḱa. Jion jingi khemao lạgit́ oṛaḱ ko bạgiat́ kana mente baḍae ńam akana.

Guchogram atoren Khumi Mardi ńutuman 70 bochor umeran mit́ maejiu. Uni doe nirbõs gea. Amdaj gelbar (12) bochor lahare jãwãetet́ do dhạrti bạgiakada. Uni doe menet́ kana, laha do khet-baṛgere mońjriń  kamikan tahẽna. Nit do umer sećteń lahayente bạń kạmi daṛeaḱ kana. Jomte begor jomte din khemao hoyoḱ kantińa. Sarkari sećte jãhãn goṛo hõ bạń ńameda. Onka leka ar mit́ hoṛ Jamli Pahari (65). Amdaj are (9) serma lahare jãwãetet́ doe gur akana. Uni hõ khet́ baṛgere hoṛo selet́ eman lekan phosol ko halaṅ samṭaokate jion jingi khemaoet́ kana. Aema okte jomaḱ baṅ tahẽlenre kuṛikoaḱ goṛote calaḱ kana. Menedae, ale ma bale koe daṛeaḱ. Sarkari lekate goṛo-gopoṛo ńamlen khan thoṛa mońjle tahẽ daṛeaḱkea. Komlesh Soren, Mondom Tudu, Hebol Soren ar Koyen Soren noko ko hõ ona Guchogram atoreko tahẽkana. Nit onḍe do bạnuḱkoa. Onkoaḱ khoj, kam-kaj reaḱ katha tahẽkana. Menkhan nit hõ bako ńam akat́te eṭaḱ ṭoṭhateko calaoena.

Guchogram komiṭi ren sabha mukhiạ Jesael Hembrom hõ nonkae menkeda, Kạmi ńamale reaḱ katha tahẽkana. Menkhan nit́ hõ ona reaḱ jãhãn kathage bạnuḱa. Onate jingi khemao lạgit́ okoe do Dhaka garments reko kạmi kana. Nebetar nonḍe bargel (25) goṭen gharońj menaḱa. Sarkari sećte jãhãn goṛo gopoṛo bạnuḱte, ạḍi haron talate jingi ko khemaoet́ kana. Katabari upạjilạ porisod Chairman Zobair Hasan Safiq Mahmud Golap doe meneda, Betara Guchogram atoren thamgạḍi akan santal koaḱ kạmi babotre baḍae bạnuḱtaea. Noa babotre upajilạ monthly meeting re galmaraoa mente lại sodorkeda. Upạjilạ Somobay kormokorta A H M Tariqul Sarif doe menet́ kana, Guchogram atore basoḱkan santal ko kạmi ńamako khạtir loan emako reaḱ katha tahẽkana. Pạhilte 10 hajar ṭaka emoḱ katha tahẽkana. Menkhan oṛaḱ ko bạgiat́ ar emanteaḱ muskilaḱ karonaḱte loan emoḱ baṅ hoe akana.  Upạjilạ Nirbahi Officer Arif Hossen hõe menet́ kana, Polli unoyon (BRDB) board selet́  aema lekate kạmi ńamako khạtirte course reaḱ bebostha akana. Inạ chaḍa hõ tinạḱ ko sen akan onko lekha hoyoḱ kana. Ar onḍe do eṭaḱ hoṛko ṭhạ̃iakoa.




Sãota re Gidrạ Umer re Bapla Ar Ńũ Bubulaḱ babotre cehaona Kạmi kana NAGR

NAGR (National Agency for Green Revolution) do Chapainawabganj ar Rajshahi ṭoṭhare sãota lahanti, siknạt emhạtiń ar gidrạ umen re baṅ bapla, ńũ bubulaḱ ko beohar reaḱ bạṛić jo se kuṛai, niropon hoṛmo tahen pạhil cikitsa kạmihora koe kạmiyeda ato ḍihạ̃ṭ ṭolakore. NAGR do Santal, Kolhe, Malhe,Muslim se baṅgali ko talare sãota lahanti kạmi horako ạyureda. Niạ kạmi hora ạyur lạgit́ goṛoko emoḱ kana Bangladesh Santal Friends ar Wycliffe Foundation, Australia.

Sokolbar (03rd February 2023) setaḱber 11 baja Rajshahi Godagari upojilạ re Mohonpur Union Porisad reaḱ Babudang kolhe atore kolhe to talare Gidrạ umerre baṅ bapla ar ńũ bubulaḱ reaḱ bạṛić jo̠ pạṭhuạ gidrạ ko akoaḱ jion jiṅgi haraburu re jạṛuṛtet́ do cet́ ona cetan ko galmarao keda. Niạ kạmi hora doe ayurkeda  NAGR (National Agency for Green Revolution) ren Program Officer Prodip Hembrom. Ar nia program ko ńel tojbij acka hiri kin calaolena NAGR (National Agency for Green Revolution) Executive Director Stephen Soren ar niạ kạmi calao lạgit́ kạudi ko emoḱ kan Wycliffe Foundation ren CEO Greg Conwell.

Lukhibar (02 February 2023) Chapainawabgonj reaḱ Amnura Mission re Gidra umerre bapla ar ńũ bubulaḱ babotre cehaona gapalamarao sabha hoe purạuena. NAGR (National Agency for Green Revolution) aḱ bondoboste ạyuṕ bela 3:00 baja khonaḱ gapalmarao sabha do ehoṕlena. Sabha re manotan peṛa lekate selet́e tahẽkana NAGR ren ạyurić Mn.Stephen Soren, Sạńgiń disom khon heć seṭerakan Wycliffe Foundation, Australia ren CEO Greg Conwell, Uttar Bango Adivasi Forum ren Chairman Mn. Hingu Murmu ar ona sãote slet́ko tahẽkana amdaj 60 gel cetan pạṭhuạ gidrạ ar maejiuko. Ar noa sabha ạyur re tahẽkana NAGR ren Program Coordinator Shamson Soren. Pạhilte manotan peṛa do aḍi mońj eneć sereń talateko daramkedea. Noa galmarao sabhare gidrạ umer re bapla ar ńũ bubulaḱ babotre cehaona kathae roṛkeda, pạṭhuạ gidrạ Ms. Santa Khatun. Uni do selet́ akanko samaṅre gidrạ umer re baplaḱ reaḱ bạṛić karonkoe roṛ rakaṕket́te gidrạ umerre baṅ baplaḱ reaḱe batlaoket́koa. Arhõ noa babotre kathae roṛkeda, NAGR office secretary Promila Hasda, uni hõ pạṭhuạ gidrạ ko selet́ bạṛtikaete akoren gogokoe cehao are sontorket́koa jemon akoren gidrạ ko gidrạ umer re aloko bapla ko. Ente un okte do gidrạwaḱ hara buruḱ okto kana. Hoṛmo sećte mon sećte akel bidiạ ar joto sećteko haraḱa. Khan gidrạ umer re bapla do hoṛmore aema lekan muskile or ạguia. Onate sontorket́koa jemon gidrạ umer re akoren gidrạko aloko bapla ko. Nonkate jemon mońj hoṛmo jiwian metaḱme niropon hoṛmo ko ạidạrijoṅa.

Onkage NAGR ren ạyurić Mn.Stephen Soren hõ gidrạ umer re bapla ar Ńũ bubulaḱ babotre selet́ akankoe sontor se teṅgo daram lạgit́e aodhanket́koa. Biseskate ńũ bubulaḱ khon jemon sahaṛko tahẽn. Cedaḱ je, noa kin banarge bạṛić karon kana. Noa karonaḱte gidrạko oloḱ paṛhao khon ko eḱṛe ocoḱ kana. Onate oloḱ paṛhaoḱ sećte hara buruḱ lạgit́e udgạuket́koa. Ạḍi mońjte noa cehaona cepeć sabha ko jaoge  hoyoḱ kana ar niạko hotete ạdivạso hoṛko jaoge cehao kate nonkan kạmiko khon aodhanoḱko metako kana. Niạ kạmi reaḱ jo do ńeloḱkan gea. NAGR (National Agency for Green Revolution) gãota do nonkan sãota sạsuṛ kạmihorako arhõe kạmi idiyeda.




Cancer Mãhã

Teheń Sạnicar (04 February) goṭa dhạrti cancer mãhã. Eṭaḱ eṭaḱ disomko lekage Baṅgladisomre hõ jao sermage noa cancer mãhã manaoḱ kana. Cancer do jiwi tonṭa botoranaḱ rog kana. Hoṛmo haṭiń reaḱ jãhã jaegarege noa rog do hoe daṛeaḱa. Goṭa dhạrtire cancer rog te jao serma ạḍi utạr hoṛko gujuḱ kana. Cet́ko karonaḱte noa rog hoyoḱ onako modre, biṛi/sigareṭ, pan, thamakur jom, sạbji metaḱme aṛaḱ sakam, pholmul ar cokaḱ anaḱ jomaḱ ko kom jom, hoṛmo bań bhańjao, hoṛmo reaḱ  bạṛti ojon, X-ray re radiation, chemicals se rasainik podartho, virus se eman lekan virus ko.  

Cancer birudre teṅgo daram lạgit́ jạruṛoḱ ko:

Khodrond kateć ńel akana, jao sermage goṭa disomre mit́ karoṛ khon hõ ḍher hoṛ Cancer rogte jạbun katećko gujuḱ kana. Ńeloḱ kana amdaj mõṛẽ hoṛ modre pe hoṛge noa rog reaḱ cinhạ baṅko moneaḱ kana, one oka do bogeaḱ reaḱ sambhab hõ tahẽkan. Jãhãtinạḱge ran rehet́ seba tahẽn, enrehõ noa rog hoelen khan ạḍi duk menaḱa. Onate rog birud teṅgo daramge bogea.  Jom ńu se tạlikạ re bonodol ạgui hoyoḱa. Sunum ar heṛem jomaḱ kom ńoḱ jom hoyoḱa. Pholmul ar aṛaḱ sakam bạṛti jom hoyoḱa. Ńu bubulaḱ khon pharak re tahẽn. Pan-thamakur jom bạgi hoyoḱa. Enḍekhan thoṛgan rehõ noa rog khon rukhiạbon ńam daṛeaḱa.