Maejiu Mãhã-2023

8 March goṭa dhạrti maejiu mãhã. Maejiu ar herel mit́te nawa dhạrti benao rakaṕre as doho kateć goṭa dhạrti jao sermage noa maejiu mãhã ko manoteda. 1857 serma reaḱ noa dinre Markin Juktorastro New York naṅgraha reaḱ horoḱ bande se kićrić kạrkhanare maejiuko do ạḍi ghạrić ko kạmikan, gidrạ umer re khaṭaok,  mạńjri emoḱ re begar nonkanaḱ birudre teṅgo daram ar hike hok ạidạri, voṭ emoḱ reaḱ ạidạri, kạmi reaḱ okte 8 ghonṭa nonkanaḱ dạbi ko babotre kulhi ḍaharkoreko ńir oḍoklena. Enhiloḱ mạliki ko onko cetanre ạḍi bạṛićko beoharlet́ rehõ baṅko hape daṛeat́koa. Inạ tayom 1910 serma Kopenhegen re hoyen maejiu koaḱ jarwaḱre somajtantrik maejiu ạyurić Clara Zetkin noa din do goṭa dhạrtire maejiu mãhã mente manot reaḱe nenḍa keda. 1911 serma reaḱ 8 March pạhil dhao noa maejiu mãhãko manotkeda Austria, Denmark, Jarmany ar Swizerland. Un khonaḱge goṭa disomre maejiu ar herel mit́ ạidạri ar maejiukoaḱ lahanti lạgit́te noa mãhã manot hijuḱ kana. Baṅgladisom hõ ạḍi man manot selet́ noa mãhã manotet́ kana.

Baṅgladisom re calaoen mit́ jug re maejiu ar herel talare jãhãn begar se pharaktet́ alo tahẽn ar bana hoṛ talare mit́ ạidari bạisạu lạgit́ maraṅ kạmi hoe akana. 2022 serma chapa sodor akana Bisso orthonoitik Forum (WHF) ‘Boisik jender boisomo Protibedon’ lekate 146 goṭen disom modre Baṅgladisom do 71 aḱ hudạre rajoḱ kana. Dạkhin Asia joto disomko modre maejiu ar herel hoṛkoaḱ ạidạri se soman re Baṅgladisom do cetan utạr ṭhạ̃ie ńam akada. Prathomik ar Madhomik sikhnạt seć tạṅkhi lekhan ńeloḱ kana koṛako khon kuṛiko ạḍi ko lahagea, oka do lahanti akan disomkore baṅ ńeloḱkan. Baṅgladisomre gidrạ janam okte maejiu koaḱ gujuḱ soṅkha 100 hajar hoṛko modre 176 goṭen, lahanti disomre one oka do 232. Nebetar jugre 62% maejiu ge gidrạ janam reaḱ aema lekan horko pańjaeda. Oka do lahanti disomre eken 53%. Menkhan noa hameṭ do maejiu ar gidrạko cetanre ạḍi bạṛić aḱ kana, ente lahatire noa do maraṅ akoṭe ạgueda. Gidrạ umer re bapla noa sećte Baṅgladisom do ponaḱ hudạre rajoḱ kana ar Dạkhin Asia redo pạhil.

Nonḍe do 18 bochor lahare 52% kuṛi gidrạkoaḱ bapla hoyoḱ kana. Covid se korona khonaḱ bạṛtikaete 10 milion gidrạge gidrạ umer re baplako re reaḱ muskil dosare menaḱkoa. Goṭa disom konać ar maejiu julum ko reaḱ ghoṭna ghoṭaoḱ kana. Ạn ar sạlis centre reaḱ khobor lekate 2022 sermare moṭre 936 goṭen  maejiu ko konać oco akana. Ar note Hoṛko lạgit́ foundation reaḱ khobor lekate 2021 serma re moṭ 818 goṭen gidrạ konać reko paṛao akana. Konać reaḱ sạjaitet́ do gujuk enrehõ konać (dhorson) do nase hõ baṅ kom akana. Nunaḱ maejiuko neṅghao ocoḱkan rehõ adalot re bicạr ńam lạgit́ko senlenre jãhãn porman begorte jãhãn bicạr bako ńamet́ kana. Eken 3% maejiuge apnarte bicạrko ńamjoṅ kana. Goṭa dhạrtire platform maejiu ko talare nawa matra do joṛao akana. Jatisongho reaḱ women jender slapshot khobor lekate 2022 re chapa sodor akana 51 goṭen disomre online platform beoharet́kan maejiu koaḱ 38% ge Cyber oprad reko paṛaoḱ kana. Ulek kana Baṅgladisomre platform beoharet́ kan maejiuko amdaj 53 % Cyber oprad reko paṛaoḱ kana.

Noa serma maejiu mãhã reaḱ mul jos katha do “DigitALL:Innovoation and Technology for Gender Equality” mul jos katha reaḱ manetet́ do Digital Projukti O Udvabon, jendar boisomo cabaea niroson (maejiu ar herel talare begartet́ cabae). Niạ dhao aḱ mul jos katha do 67 aḱ Commission On The Status Of Women (CSW) aḱ mul jos são mit́gea; okare maejiu ar herel hoṛ talare samajik ar orthonoitik joto sećre maejiu ko bạṛti dam ko emako kana. Niạ serma maejiu mãhã reaḱ campaign theme #EmbrancrEquity. Thoṛa serma lahare Baṅgladisom sarkar do kuṛi gidrạ ar maejiu ko lahatire aema lekan ạn-ạri ko odoḱ akada, jeleka Nari ar sisu domon ain 2000, paribarik sohingsota ain 2010, Joutuk nirodh ain 2018, Gidrạ umer re bapla birud teṅgo daram (Ballobibaho nirodh ain) 2017, Ballobibaho nirodh bidhimala 2018, Ballobibaho ar nari ar gidrạ julum ocoḱkan birud teṅgo daramoḱ lạgit́te National Plan Of Action 2018-2030.

Baṅgladisomre maejiu koaḱ soṅkhage ḍhera. Onate maejiu ko nirại tahẽn ar lahanti begor disom do ohoge laha daṛekea.  Maejiu ko do nana parkanteko koclon ocoḱkana. Jạruṛ kana nonkan bin lekan ghoṭna babot teṅgo daram. Cedaḱje mit́ten gharońj bandhao, nawa dhạrti benao ar lahatire maejiu ar herel mit́te kạmi ạḍi jạruṛ kana. Maejiu ar herel talare jemon onkan begar do baṅ tahẽn. Jotowaḱre mit́te kạmite mit́ muńjri ńamte gharońj são disom jemon lahanti hameṭ daṛeaḱ. Sãota se somaj kore kạṭić umer khonge koṛa gidrạko mońj mon subạ benao rakaṕ hoyoḱtakoa. Onkoaḱ beohar, cạl colonre bodol ạgui hoyoḱa. Enḍekhan goṭa disom se Baṅgladisom rehõ maejiu ko eṭaḱ mẽt́te bako ńelkoa. Nonkate herel ar juạnko bạṛti keṭejoḱ ar dilan hoyoḱ jạruṛkantakoa. Enḍekhan maejiu ko ohogeko koclon se ko neṅghao ocoḱa.

   




`Santal union’ n’utume Bangladesh re nawa gaota sodorena

Santal union banadhaoak̕ ho̠ho̠ kumiṭi benaoena: Baṅladisạmren santal ho̠po̠nko talare kạuḍiạri, rajạri, somajiạ ar ạricạli babo̠tkore so̠so̠nto̠r saṅge ocoe ar ho̠k ạidạri hameṭ lạgit̕ Santal Union ńutuman mit̕ banadhao benao hoyakana. Santalkoak̕ jạtiạri babo̠tko niạte banadhao lekate laṛaok̕ lekan Santal banadhao bạnuk̕te, aema bạpuṛic̕ do̠l mo̠t bapak̕ – begar sirjạu katet̕ santal ạdibạsiko ạidạri kho̠nko eṇḍak̕et̕koa. Bhinạ-bhini , bapak̕- begar reak̕ go̠bo̠lre paṛaokatet̕ apnarak̕ ạidạri reak̕ so̠so̠nto̠rko din ke din thoṛa idik̕ kana . Maraṅ banadhaoko talare be-miljhul ar nakha banadhaokoak̕ mit̕mo̠t reak̕ okulạnte santalko apnarak̕ ạidạri reak̕ laṛanao baṅko benao rakap̕ daṛeak̕kana. Noṅkan halo̠tre Santalkoak̕ jạtiạri babo̠tko niạte banadhao lekate jạtiạri jaegakore laṛanao lạgit̕ mit̕ṭen banadhao benao rakap̕ reak̕ galmarao 2018 serma kho̠n hoy hijuk̕kana. Oka hotete disạmren aema nakha ar maraṅ banadhaoko talare mit̕ mo̠t tear katet̕ jạtiạri laṛanaoe kajak ocoea. Lại do̠ho̠kat̕ do̠ noage je, disạm reak̕ pạṭhuạ banadhaoko kho̠n ạyuric̕ko tear hijuk̕kanre hõ̠ pạṭhuạ okte paro̠m lenkan tayo̠m daramte banadhao mo̠ńco̠ reak̕ okulạnte aema mo̠j mo̠j ạyuric̕ko harago̠do̠k̕regeko ado̠go̠k̕kana. SANTAL STUDENTS UNION -SASU 30 serma leka aema serma santal pạṭhuạko kho̠n ạyuric̕ko benaore maraṅ e̠ne̠me̠ do̠ho̠ ạguakat̕re hõ̠ , pạṭhuạ tayo̠m reak̕ banadhaoan mo̠ńco̠ bae benaoakada. SASU saote sanam santal pạṭhuạ banadhaoren mo̠j ạyuric̕ko sap̕ do̠ho̠ko lạgit̕ ar lahanti banadhao laṛcaṛ reak̕ mo̠ńco̠ lekate tear lạgit̕te benao hoyakana SANTAL UNION. Santalism, dho̠ro̠m niro̠po̠kkho̠, boeha sạgại, miljhul ar lahanti noa banadhao reak̕ mul niti lekatei kạmia. Noare Mamun Hembrom mukhiạ ar Modhu Murmu rạsiạ socib do̠ho̠katet̕ 11 ho̠ṛte̠ kumiṭi reak̕ ńutum so̠do̠r hoyakana. Santal Union ren ho̠ho̠ kumiṭiren rạsiạ do̠ ko hoyok̕kana:- (1) Mamun Hembrom – Mukhiạ ho̠ho̠ic̕ ; (2) Modhu Murmu – rạsiạ socib; (3) Senas Marḍi – Go̠ṛo̠ ho̠ho̠ic’; (4) Milon Soren – Go̠ṛo̠ ho̠ho̠ic̕; (5) Ruhul Amin kisku – Go̠ṛo̠ ho̠ho̠ic̕; (6) Suit Marḍi – Go̠ṛo̠ ho̠ho̠ic̕; (7) Polash Kisku – Go̠ṛo̠ ho̠ho̠ic̕; (😎 Robindronath Soren – Go̠ṛo̠ ho̠ho̠ic̕; (9) Shimul mạrḍi – Go̠ṛo̠ ho̠ho̠ic̕; (10) Agosṭin Murmu – Go̠ṛo̠ ho̠ho̠ic̕ (11) John Hembrom – Go̠ṛo̠ ho̠ho̠ic̕; Daraekan 6 cando modhre mit̕ṭen purạ kumiṭi benao lạgit̕e kạmia noa ho̠ho̠ kumiṭi.




Indonesia Re Dhạrti Laṛaote Gel Mõṛẽ (15) Hoṛko Gurena

Indonesia re ạḍi botor ar kajak hoe-daḱ tayom dhạrti laṛaote 15 goṭen hoṛko gur akana. Ar nit́ hõ ạḍi utạr hoṛko aṅgen akana. Sombar (o6 March) ona disom reaḱ dạkhin Chin doreão aṛe Natuna toṭha re nonkan ghoṭna ghoṭao akana. Ona ṭoṭha re kajaḱ daḱ karonaḱte udhạr kạmiko hape haṭaṛ akana. Indinesia jatio biporjoi prosomon songstha reaḱ (BNPB) sarsadle akan chubi ar video re neloḱ kana Serasan ḍhip reaḱ bir gajaṛ talate dhạrti do laṛao akante oṛaḱ cetankore hasa ar rạput́ dhandhaser akan dosare menaḱa.  Songstha doe menet́ kana, dhạrti laṛao karonaḱte ona ṭoṭha são ḍahar horte calaḱ hijuḱ se jogojog dohoe reaḱ hor hõ chirchạtur akana.

Natuna tojbij ar udhạr songstha ren maraṅić Abdul Rahman doe menet́ kana, dhạrti laṛaote 15 hoṛko gur akana. Menkhan ạḍi utạr hoṛko aṅgen akana metaḱme amdaj mõṛẽ gel (50) goṭen hoṛ. Riau ḍhip ren durjog prosomon songstha ren maraṅ mukhiạ Junainah hõe meneda, nit́ hõ ạḍi kajake hoyet́ kana, ona sãote doreão daḱ hõ ḍheokote bogete sokojoḱ kana.

Indonesia re jaoge bạrsạ jạput́ din do dhạrti laṛaoḱgea. Ar adom ṭoṭhakore do bir gajaṛ mat́ saphae karonaḱte ḍherge nonka dhạrti laṛaoḱ lekan muskilaḱ ko hoyoḱ kana.




Gel Mit́ (11) Kelas Ren Pạṭhuạ Koaḱ Registration Ehoṕena

Online hotete gel mit́ (11) kelas re bhurtiḱ reaḱ registration ehoṕena. Aṭhwar hiloḱ (05 March) khon ehoṕkate 20 March hạbić calao idiḱa. Dhaka sikhnạt board khon noa babotre mit́ṭen hukum se batlao do jạri akana.

Ona batlaore nonka menakana, apan ạpin sikhnạt board reaḱ tabere disom reaḱ Ucho madhomik porjai reaḱ joto sikhnạt ṭhãonako bhurti (website) www.xiclassadmission.gov.bd ‘college login’ panel re login kateć darakan 20 March ạyuṕ bela 5:00 baja talate registration lạgit́ sikhnạt ṭhãona khon pạṭhuạ koaḱ joto lekan totho se khobor Online re kol kateć kạmi purạu reaḱ nehõr tahẽyena.

Inạ chaḍa arhõ menakana, niṭ akat́ oktere Online hotete bhurtik kan pạṭhuạko registration re jãhãn khạnti metaḱme bhul tahẽlenre ona muskil lạgit́ board kotripokho aḱ jãhãn ektiạri baṅ tahẽntaea.




Disom Re Joto Lekan Jinis Reaḱ Dam Ḍher Akana

Russia-Ukraine lạṛhại tayom goṭa disomre amdaj joto lekan jinis reaḱ dam ḍher akana. Ona reaḱ ãc ạḍige kom akana goṭa disom reaḱ hạṭiạ bajar re. Jatisongho reaḱ Food And Agriculture Organization (FAO) menet́ kana, mit́ lagaote 10 cando goṭa disomre jinispạti reaḱ dam komoḱ kana. 2022 serma reaḱ March khon nit jomaḱ jinis (khadososso) reaḱ dam 18% kom akana. Utu sunum, holoṅ, gunḍạ toa, dạl dam baṅ ḍher akana metaḱme enkage menaḱa. Menkhan noa disom reaḱ hạṭiạre ona reaḱ ulṭạ ńeloḱ kana.

Goṭa disom reaḱ hạṭiạ bajar seć beṅget́ kateć ńeloḱ kana oka dam ḍherlena, nit onkage menaḱa.  Goṭa disom reaḱ bajar kore jotowaḱ dam thoṛa se kom akan rehõ noa disom reaḱ bajar re ohoge kom akana. Din hiloḱ jạruṛoḱkan jinis reaḱ dam hõ baṅ kom akana. Bisso bank reaḱ khobor lekate, calaoen serma reaḱ April khon June dhạbić utu sunum soabin reaḱ dam amdaj mit́ hajar 900 ḍolar tahẽkana. Nit ona do mit́ hajar 352 ḍolar re pheḍ akana. Onka leka gạḍi reaḱ sunum hõ mit́ hajar 634 ḍolar khon kom kateć 942 ḍolar re pheḍ akana. Un oktere guhum reaḱ dam hõ 492 ḍolar khon kom kateć 380 ḍolar hoe akana. 

Noa ma goṭa disom hạṭiạ bajar reaḱ chubi kan. Niạ dhao do Baṅgladisom reaḱ dosa bon ńel lege. Sarkari songstha Trading Coorporation Of Bangladesh (TCB) reaḱ khobor lekate ńeloḱ kana, calaoen serma muslạ koaḱ roja lahare inạ mit́ okterege amdaj joto lekan jinis dam ḍher akana. Niạko din bhitrire holoṅ reaḱ dam 56-64 % ḍher akana, moeda holoṅ hõ 38-40%, soabin sunum hõ 8%, mạsri dạl 12%, bhuṭ dạl 20%. Onate Bạnij bepariạ ko menet́ kana, ḍolar reaḱ dam hõ ḍher akanate joto jinis reaḱ dam ḍheroḱ reaḱ ko khojet́ kana. Kom dam reaḱ jinis nit dhạbić bajar re ạuri hijuḱa. Noa ạt ar upkạr ńamoḱte okte nạpit reaḱ ạḍige jạruṛ kana. Onate noa ko dinre reṅgeć oreć sanam lekan hoṛkoaḱ gharońj jionre muslik heć paṛao akana. Ar ona muskil talatege jion jingi ko khemao idiyet́ kana.




Chapainawabgonj Re Piknik Bas Ulṭạu Kate Ko Akhamena

Chapainawabgonj re piknik bas ulṭạute mit́ṭen koching centre ren amdaj mõṛẽ gel (50) goṭen pạṭhuạ gidrạko akham akana. Sạnicar (04 March) setaḱ 10 baja jokhen Chapainawabgonj sodor upạjilạ reaḱ Chapai – Amnura ḍahar reaḱ  Paowel ńutuman jaegare noa aorẽ gãoṛẽ (accident) do hoyena.

Baḍae ńam akana, Shibgonj upạjilạ reaḱ Dadonchok ṭoṭha reaḱ Genius koching centre khon 75 goṭen pạṭhuạ gidrạko piknik lạgit́ bas te Nachole upạjilạ reaḱ Shopnopolli ko calaḱkan tahẽkana. Menkhan calaḱkan jokhen paowel jaega ko tioḱket́re bas reaḱ pạ̃ihạ̃ do ṭhuyente dare são ṭạkićena ar ulṭạuena. Khan bas re tahẽkan ḍiver selet́ kom se kom 50 goṭen pạṭhuạ gidrạko akham akana.

Khobor ńam torage Fire Service ren dolko hećente ghoṭna jaega khon onko akham akanko udhạr kateć Chapainawabgonj jilạ haspatal teko ạguket́koa. Akham akan kodo onḍege menaḱkoa. Chapainawabgonj sodor model thana ren bharapon ạpiser (OC) Sajjad Hossen doe baḍae ocokeda, pạṭhuạ gidrạkoaḱ ona piknik bas do nit police aḱ asrae re menaḱa. Pạṭhuạ gidrạko ran ocoko ar seba jotonre police dol ko goṛo gopoṛo ko emoḱ kana.




Darakan Hapta Kho̠naḱ Setoṅ Reaḱ Lo̠lo̠tet́ Ḍhero̠ḱa

Goṭa disomre setoṅ reaḱ lo̠lo̠ se ãć do̠ tho̠ṛagan rehõ ḍher ńoḱge aṭkaroḱ kana. Bạṛtikate goṭa din reaḱ lo̠lo̠ se tapmatra kho̠n ńindạ reaḱ lo̠lo̠ ar elaṅ do̠ ạḍige sahao daṛe leka menaḱa. Enḍete ho̠ṛmo̠re lo̠lo̠ hõ komge bujhạuḱ kana. Menkhan darakan hapta kho̠n goṭa disomre ńindạ reaḱ lolo hõ ḍheroḱa mente abohaoa adhidaptor-e lại sodor akada. Khan goṭa disomre lo̠lo̠ reaḱ ãć do̠ tho̠ṛa ḍheroḱa.

Sokolbar (03 March) abohaoa adhidaptor re lại lahaleda, Sạnicar (04 March) goṭa disomre ar siń ar ńindạ reaḱ tapmatra reaḱ jahan bo̠do̠l baṅ ńeloḱa. Metaḱme enkage tahẽna. Disom reaḱ adom adom nakha senaḱ serma do̠ tho̠ṛa rimil macha ńeloḱa. Menkhan daḱ reaḱ jahan sombhab do  bạnuḱanaṅ. Sombar khon tapmatra thoṛa bo̠do̠l kateć darakan hapta kho̠n do̠ siń ńindạ reaḱ tapmatra do̠ ḍher utạroḱa.




Ko̠ro̠na Reaḱ Tesar Ar Ponaḱ Doge Emo̠ḱ Bo̠ndena

Ko̠ro̠na ṭikạ reaḱ mạjut cabaen khạtir tesar ar ponaḱ doge emo̠ḱ ko bo̠ndkeda sastho odhidaptor. Nawa ṭikạ ạuri hijuḱ dhạbić noa kạmihora do̠ bo̠nd tahẽna.

Moṅgol hiloḱ (28 February) ńindạ ṭikạ bibhag ren program manager Dr.Abdullah Al Murad noa khobore lại lahakeda. Enre hõ ṭikạ centre kore ṭikạ menaḱte pạhil ar dosar doge emo̠ḱ kạmihora do̠ calao idiḱa. Enḍekhan Sinopharm selet́ eṭaḱ ṭikạ ko emo̠ḱa. Ṭikạ ghạṭti purun lạgit́te tesar ar ponaḱ doge ạgui reaḱ kurumuṭu calaḱ kana. Noa ko ńamoḱte arhõ 6 hapta gan okto jạruṛoḱa. Sastho Odhidaptor reaḱ khobor lekate, ko̠ro̠na virus birudre teṅgo daram lạgit́te sarkar do̠ 2021 serma reaḱ February cando ṭikạ emo̠ḱ kạmihora ehoṕ akada. Nit dhạbićte goṭa disomre pạhil doge ṭikạ ko ńam akat́ hoṛkoaḱ soṅkha 15 karoṛ 5 lakh 95 hajar.

Inạ turui cando badre dosar doge emo̠ḱ ehoṕena. Onka leka nit́ dhạbićte 13 karoṛ 69 lakh 99 hajar 942 goṭen hoṛ dosar doge ṭikạ ko hatao akada. Inạkate 2021 serma reaḱ December cando re tesar doge emo̠ḱ hõ ehoṕlena. Ar noa ko ńam akada 6 karoṛ 73 lakh 37 hajar hoṛko. Ar dosar doge ko ńam akat́ 51% hoṛ nitoḱ hõ tesar doge ṭikạ baṅko ńam akada. Calaoen serma reaḱ December cando ponaḱ doge emo̠ḱ ehoṕlena. Ar noa doge hatao akat́ hoṛkoaḱ soṅkha do̠ 17 hajar.




Primary Reaḱ Briti Biḍạu Bondena

Moṅgolbar (28 February) Prathomik ar Gonosikha montronaloy khon briti biḍạu reaḱ jo sodor akana. Ar noa briti biḍạure irạlgel bar (82) hajar, pe sae irạl gel pe (383) goṭen pạṭhuạ gidrạ briti biḍạureko bachao akana. Menkhan jo sodor torage ńuhum jokhen DPE khon briti biḍạu bond reaḱko goṭa akada. DPE aḱ khobor lekate baḍae ńamoḱ kana DG office khon kol akan E-mail re jo sodor baron ge tahẽkana. Upạjilạ sikha ạpiser ko hotete joto iskulren headmaster ko baḍae ocoko reaḱ katha men akana.

Moṅgolbar (28 February) mit́ dupuṛuṕ re Prathomik ar Gonosikha protimontri Md.Zakir Hossen 2022 serma reaḱ briti biḍạu reaḱ jo sodor akada. Ona sodor lekate niạ dhao laser hataṅ ko modre (talent pool) te bachao akan 33 hajar ar sadharon grade te 49 hajar 383 goṭen pạṭhuạ briti ko ńam akada.




Primary Briti Biḍạu Reaḱ Jo Sodorena

Niạ cando reaḱ mucạt́ aḱ dinre metaḱme Moṅgolbar (28 February) Primary briti biḍạu reaḱ jo sodorena. Primary mõṛẽ aḱ kelas re moṭre 82  hajar 383 goṭen pạṭhuạ gidrạ briti ko ńam akada. Briti ko ńam akat́ pạṭhuạ kodo irạl aḱ kelas dhạbić briti ko ńama. Niạ dhao laser hataṅ ko modre (talent pool) te bachao akan 33 hajar ar sadharon grade te 49 hajar 383 goṭen pạṭhuạ briti ko ńamakada. Teheń Prathomik ar Gonosikha montronaloy khonaḱ briti biḍạu jo-e sodorkeda Prathomik ar Gonosikha protimontri Md.Zakir Hossen. Jo sodor jokhen seṭere tahẽkana Montronaloy ren socib ar Prathomik sikha Odhidaptor ren maraṅ ạyurić selet́ eṭaḱ ạpiser ko.

Cet́ lekate biḍạu reaḱ jo baḍae ńamoḱa:

Briti biḍạu reaḱ jo do Prathomik sikha Odhidaptor reaḱ website www.dpe.gov.bd, ar Montronaloy reaḱ website www.mopme.gov.bd ar jila Prathomik sikha ạpiser koaḱ kạmi ṭhãona se upạjilạ/thana sikha kormokorta/kạmiạ koaḱ kạmi ṭhãona khon hõ baḍae ńamoḱa.