Bharo̠t Khon Pipelinete Ḍigel Hijuḱ Kana Teheń  

Bharo̠t disom khon Pipeline te teheń khonaḱ dịgel hijuḱ eho̠bo̠ḱ kana. Sạnicar (18 March) ạyuṕ bela 5:30 baja jokhen Baṅgladisom ren Maraṅ montri Sheikh Hasina ar Bharo̠t disomren Maraṅ montri Norendro Modi do video conference hotete noa dịgel ạgui reaḱ kạmihorakin uḍhạua.

Bangladesh Petroleum Corporation (BPC) noa khobore baḍae ocoakada. Arhõe Baḍae ocoakada je, nit Bharo̠t reaḱ Shiliguri re ḍigel hijuḱ reaḱ kạmi calaḱ kana. Ar Baṅgladisom reaḱ Parbottipur re do ḍigel rạkhi jogao reaḱ kạmi calaḱ kana. Bharo̠t khon ạguḱkan ḍigel do mareaḱ ḍiporege dohoḱa. Noa re jopoṛao akan kạmiạko menet́ kana, Bharo̠t disom khon nonka Pipeline te dịgel hiuḱre khoroć komoḱa, ar  gạḍi reaḱ sunum (jalani) ko idi ạgui re hõ kom khoroć lagaoḱa.




Rajshahire hoyena Santal Somaj ar Lek Acar, Ạricạli Cepet́ Sabha

March cando reaḱ 15-16, 2023 tạrik Rajshahi Christo Jotty Pasṭoral Center re hoe purạuena Santal Sãota ar Ạricạli-Lakcar rạkhi jogao cepeć sabha.

March cando reaḱ 15-16, 2023 re hoyen noa sabharen mukhiạ do Rajshahi Diocesren Manotan Bishop Zervas Rojario. Sabharen Ạyurić do Rajshahi Caritasren RD Devid Hembrom. Sabhare Santal Somaj reaḱ muṭhạn ar Ạyur noa babote galmaraokeda Rajshahi Khudro Nrigosthi Cultural Academi ren Research Officer Mr. Benjamin Tudu. Santalkoaḱ Horoṕ babote galmaraokeda Rajshahi Government College ren Assistant Professor Samson Hasda. Santal Lek Acar ar Ạricạli babote galmaraokeda Onoliạ Gabriel Hasda. Santalkoaḱ pal porob babote galmaraokeda Fr. Bernard Tudu.

Noa Cepet́ Sabhare Rajshahi, Nator, Joepurhat, Nowga, Chapainawabgonj jilạ khon 185 jona Pargana, Desmạńjhi, Mạńjhi, Naeke, juạnko, ar Santal Somaj lahanti lạgit́ ko hudis ganḍonoḱkan mukhiạko sohor seṭerlena. Santali pạrsite onol ar pạrsi lahanti kạmihora laha idi lạgit́ Ale do Santal, Aleaḱ horoṕ do Santali ” noa lạgit́ 7 jonate mit́ Adohok komiṭi hoyena.

Noa komiṭirenko doko hoyoḱ kana Ạyurić RD Devid Hembrom, eṭaḱko do Assistant Professor Samson Hasda, SC Albert Soren, Santal onoliạ Gabriel Hasda, Mr. Louis Tudu , Kostantina Hasda, ar Fr. William Murmu.

Cepet’ Sabha ca-calaoreko tahẽkana Sobita Tudu, Ruth Hasda, Vincent Core, Gabriel Soren, Susil Tudu. Joto lekan goṛo gopoṛore do Vikar genarel Fr. Fabian Marandy. Noa Cepet́ Sabha do Rajshahi Bishop House reaḱ  pastoral Center re hoyena.




Mõṛẽ Bibhag Re Hoe-Daḱ Heć Daṛeaḱa

Teheń Lukhibar (16 March). Teheń hõ disom reaḱ mõṛẽ goṭen bibhag re hoe-dak heć daṛeaḱa mente Bangladesh abohaoa adhidaptor-e lại laha akada. Budhbar (15 March) setaḱ 6:00 baja khon Lukhibar setaḱ 6:00 baja hạbić amdaj joto bibhag rege thoṛa thoṛi hoe-daḱ akat́gea. Khagrachori selet́ adom adom ṭoṭha redo kajaḱe hoe daḱ akada. Noa jokhen Syhlet re bạṛti 7 milimeṭer reaḱ hoe-daḱ hoyena. Ar Dhaka re do 2 milimeṭer reaḱ. Inạ chaḍa hõ Mymensingh re 5, Netrokona 4, Rajarhat re 5, Madaripur re 3, Tangail re 1, Tetulia 3, Chadpur 2, Myjedicourt re 1, Jashore re 2 ar Putuakhali 1 milimeṭer reaḱe daḱkeda. Teheń setaḱ khon 24 ghoṭa bhitri reaḱ abohaoa cetanre abohaoabid Md.Abul Kalam Mollik doe men akada, Rajshahi, Mymensingh, Dhaka, Khulna ar Sylhet bibhag reaḱ mit́ bar ṭoṭhare hoe-daḱ heć daṛeaḱa.




Gel (10) Goṭen Ṭoṭhare Hoe-Daḱ Heć Daṛeaḱa

Disomre gel (10) goṭen ṭoṭha cetante 80 kilomeṭer toṛte hoe-daḱ heć daṛeaḱa. Onate noako ṭoṭha reaḱ doreão kore bar nombor husiạr cinhạ uduḱ reaḱ men akana. Budhbar (15 March) hoe-daḱ bichạu ạpis (abohaoa adhidaptor) nonkae lại laha akada.

Abohaoabid Md.Tiriqul Newaz Kabir-e baḍae ocoakada, Dhaka, Mymensingh, Faridpur, Jessore, Kushtia, Barisal, Khulna, Noakhali, Comilla ar Shylet ṭoṭhare utạr/utạr-pạchim nakha khonaḱ ghonṭare 60-80 kilomeṭer toṛte se jorte hoe-daḱ heć daṛeaḱa. Noa ṭoṭharenko husiạr cinhạko uduḱ reaḱ menakana. Lukhibar (16 March) setaḱ dhạbić Mymensingh, Dhaka, Khulna, Barisal, Chottogram ar Shylet bibhạg reaḱ mit́ bar jaegare hoe-daḱ heć daṛeaḱa. Inạ chaḍa katet́ rehõ eṭaḱ koredo sermare halka mạchi rimil tahẽ botećkoḱa.




Cạluyena Metrorail Reaḱ Arhõ Barea Sṭeson

Metrorail reaḱ turui ar eyae sṭeson hisạbte ‘Kazipara’ ar Mirpur-11’ ńutuman sṭeson cạluyena. Uttora dạkhin ar Sheorapara reaḱ noa babar goṭen sṭeson do niạ cando mucạt́ sećge jhijoḱa. Dhaka Mass Transit Company Limited (DMTCL) ren bebosthapona ạyurić M A N Chiddik noa babote baḍae ocokeda. M A N Chiddik doe menkeda, Metrorail reaḱ Uttora-Agargao haṭiń reaḱ are (9) goṭen sṭeson noa candoge cạluḱa. Ar nes bochor reaḱ July khonaḱge Metrorail calaḱ ehoboḱa.

Uttora utar sṭeson khon Mirpur-11 sṭeson reaḱ bhaṛa 30 ṭaka ar Kazipara sṭeson reaḱ bhaṛa do 40 ṭaka. Onka leka Agargao khon Kazipara sṭeson reaḱ bhaṛa hõ 20 ṭaka kateć ar Mirpur-11 sṭeson reaḱ bhaṛa 30 ṭaka. Niạ lahare Uttora khon Uttor, Agargao, Pollobi, Uttora centre ar Mirpur-10 sṭeson cạlulena. Ar inạkate teheń cạluyena ‘Kazipara’ ar Mirpur-11’ sṭeson.

Calaoen 28 December Maraṅ montri Sheikh Hasina Metrorail reaḱ line-6-do Uttora reaḱ (Diyabari) khon Agargao hạbić reaḱ  hạṭiń-e uḍhạuleda . Uḍhạu dosar hiloḱ khonaḱge Metrorail calaḱ-hijuḱ ehoṕ akana.




Turui Ar Eyae Kelas Re Jãhãn Biḍạu Emoḱ Baṅ Hoyoḱa

2023 serma reaḱ etohoṕ khonaḱ turui ar eyae kelas ren pạṭhuạ koaḱ nawa curriculum se dhara lekate kelas hoyoḱ kana. Noa banar kelas reaḱge jãhãn biḍạu se model test biḍạu hatao hõ baṅ hoyoḱa mente baḍae ocokeda Madhomik ar Ucchosikha Odhidaptor Mausi. Som hiloḱ (13 March) noa batlao ar hukume em akana.

Sikha Odhidaptor doe menet́ kana, turui ar eyae aḱ kelas ren pạṭhuạ ko do Jatiya sikhakrom ar pathopustok board reaḱ (NCTB) guidline lekateko bachao ocoḱa. Noa guidline babotre tayomte sikhnạt ṭhãonakoreko baḍae ocokoa. Mausi doe menet́ kana, madhomik porjai reaḱ turui ar eyae kelas ren pạṭhuạ koaḱ nawa sikhakrom lekate cecet́, cet́ako ar bachao reaḱ kạmihora re NCTB khon sapṛao akan mahasoe ko goṛo-gopoṛo ar sikhakrom se curriculum reaḱ batlao lekate calaḱ hoyoḱa. Pạṭhuạ ko mullayon se bachao re jãhãn biḍạu se model test baṅ hatao hoyoḱa. Turui ar eyae kelas ren pạṭhuạ ko nirbacon ar bachao re NCTB khon oka guidline ńamoḱa, on do tayomte baḍae ńamoḱa.  Sikha Odhidaptor-e menet́ kana, nawa curriculum ehoṕ lạgit́ mahasoe, ṭhãonaren maraṅić, upạjilạ se thana academic supervisor, upạjilạ se thana madhomik sikha ạpiser, jila sikha ạpiser, ancholik upoporicalok ar ancholik poricalok metaḱme ạyur koaḱ jaoge poribikhon keṭej hoyoḱtakoa.




 Dinajpur Re Jatiya Adibasi Porisod Reaḱ Manwa Tonol Ar Galmarao Sabha

Ạdibạsi koaḱ ạn-ạri ńel jut, jumi jaega cetanre ạidạri nisṭạn lạgit́, jumi jor-jobosti dokhol, khas jaega khon laga giḍi, eṛeaḱ mamla ocoḱ giḍi, aema lekan akoṭaḱ hamla, legcar cetanre dhawa, mạńjri reaḱ pharaktet́, Prosason aḱ bin goṛo ar polis prosason aḱ dhawa se mũhã ko lại sodor, bhumi ạpis reaḱ bạṛić kạmi reaḱ bicạr ar sarkaraḱ katha emoḱ bilomte hoyoḱkan dạbi kate Dinajpur re manwa tonol ar galmarao sabha ko hoe ocokeda Jatiya Adibasi Porisod. Aṭhwar hiloḱ (12 March) tikin ber 12:00 baja jokhen Dinajpur Pressclub re noa manwa tonol ar galmarao sabha hoe purạuena. Un jokhen kathae roṛkeda Jatiya Adibasi Porisod Dinajpur jila bibhạg ren sabha mukhiạ Shitol Mardi.

Ar un jokhen olaḱ kathate menena, ạdibạsi hoṛko noa bhumi reaḱ sanam andolon sãoko joṛaolena, Pakistan birudre sạdhinota, andolon, casa se krisok andolon Te-bhaga andolon selet́ sanam lekan andol re ạdibạsi ko mãyãm ko joro akada, jiwi ko alae akada, disom phurgạl re ạḍi utạr ạdibạsi hoṛ jiwi ko em akada. Enrehõ Baṅgladisom re teheń hõ ạdibạsi ko nana parkan teko jalao-koclon ocoḱ kana. Eḍekhan noa babotre sarkar do ạḍi usạra mońjaḱ horako hataoa mente ạdibạsiko asoḱ kana. Un jokhen selet́ko tahẽkana Jatiya Adibasi Porisod ren kendrio komiṭi ren sabha mukhiạ Robindronath Soren selet́ jilạ ren eṭaḱ ạdibạsi songoṭhon ren mukhiạ ko.




Medical Re Bhurtiḱ Reaḱ Jo̠ So̠do̠rena

Disom reaḱ sarkari-besarkari Medical college re 2022-23 sikhnạt sermaren MBBS pạhil sermare bhurtiḱ reaḱ jo̠ so̠do̠rena. Niạ dhao bhurtiḱ biḍạure 1 lakh 35 hajar 800 goṭen pạṭhuạ ko selet́lena. Onko modre 49 hajar 195 goṭen pạṭhuạko pass akada. Pass reaḱ har do̠ 35.34%. Athwar hiloḱ (12 March) tikin ber Sastho Odhidaptor reaḱ meeting oṛaḱre bo̠ndo̠bo̠s akan mit́ akhṛare biḍạu reaḱ jo̠ so̠do̠rkeda Sastho ar Poribar Kollan montri Zahid Malek.

Biḍạureko pass akat́ modre koṛa koaḱ soṅkha do̠ 20 hajar 813 goṭen ar pass reaḱ har do̠ 42.31%. Montri do̠e baḍae ocokeda, goṭa disomre 37 goṭen sarkari Medical college re niạ dhao 4 hajar 350 goṭen pạṭhuạ koaḱ duṛuṕ ṭhạ̃i menaḱa. Pass akat́ pạṭhuạ ko mod khon bạṛti medhakrom se bud-gean lekate bachao akan pạhil 4 hajar 350 goṭen pạṭhuạ noa ko college reko bhurti daṛeaḱa. Inạ chaḍa pass akat́ eṭaḱ pạṭhuạ ko do̠ besarkari Medical college reko bhurti daṛeaḱa. Goṭa disomre 71 goṭen besarkari Medical college re niạ dhao bhurtiḱ lạgit́ moṭ 6 hajar 772 goṭen duṛuṕ ṭhạ̃i ko doho akada.




Rajshahi Godagạṛi Upojila re Santal koaḱ Mạripoḍa 40 serma tayomko ńam ruaṛkeda

Rajshahi jilạ reaḱ Godagari Upojilạ Risikul Union Parisod 06 no. word Kadmafulbaṛi Santal ato reaḱ Mạripoḍa ko ńam ruaṛ keda. Teheń setaḱ 10:30 Godagaṛi Upojilạ ren Assitant Commissioner (Land) Md. Sabuj Hasan apnarte tahekate ar sarkari surveyor aḱ hasa soṅbegar simạ cinhạ bit́kate KadmaFulbạṛi atoren santalkoe emaḱkoa. Ạḍi sedae khon niạ ṭolaren hoṛko do̠ Mahadebur Mouja reaṅ JL-no.-147 ar dag no.-424 reak 87 sotok Sarkari 1 no. khas hasa mạṛi bae lạgit́ ko beohar agoyet́tahena. Menkhan Risikul Union Parisod ren sedae member Md. Tahasin Uddin do̠ ona hasa reak 12 sotok onko hoṛko mạṛi bae lạgit́ aṛaḱ kate sareć 75 sotok hasa jorjobosti katei casbaset́ tahena. Atoren hoṛko aema dhao den dorbar kate hõ bako daṛeakana. Menkhan aema okte ona hasa do Santal koaḱ Mạṛipoḍa se Topa ṭanḍi mentege ol caṛhao ocoakat́a ko.  Menkhan jobor dokholet́ deko member kante  jahan bako ceka daṛeḱkan tahena.Onate CCBVO ńutuman mit́ gãota reaḱ  goṛote Rokhagola ńutuman sãota ren mukhiạ Lois Kisku aḱ ạyurte  niạ mạṛipoḍa do Godagaṛi ren Assitant Commissioner (Land) Md. Sabuj Hasan kajaḱ kurumuṭu ar goṛote ko 87 sotok hasage Mạṛipoḍa ńutumtege ńam ruaṛkeda. ar onḍe do mit́ olaḱ cinhạ hõ ko thagạḍikeda. Niạ Mạṛipoḍa ńamkate kadmafulbạṛi ar ona aḍepaseren Sanam Santal ko ạḍi ko rạskaena.




Goṭa Dhạrti Maejiu Mãhã Manot́keda NAGR

Budhbar (8 March) goṭa dhạrti maejiu mãhã kana. Noa bises mãhã do̠ NAGR (National Agency for Green Revolution) reaḱ hall room re manot́ hoyena. Maejiu mãhã manot́ akhṛare manot́ peṛa lekate seṭere tahẽkana Australia ren manot́ peṛa Elsabeth Bakker, NAGR ren ạyurić Mn. Stephen Soren, Tabitha kinder Garten School ren mahasoe Sujonti Murmu, Nilufa Parvin, Jhilim union ren 1,2,3 no.ward ren maejiu member Johra Begum. Ona sãote seṭerko tahẽkana noa aḍepase ren ạḍi utạr maejiuko. Ar noa maejiu mãhã akhṛa ạyur re tahẽkana Silvia Hembrom.

Manotan ko do maejiu mãhã babotre selet́ akan ko talare maejiu mãhã reaḱ mul jos katha  “DigitALL:Innovoation and Technology for Gender Equality” mul jos katha reaḱ manetet́ do Digital Projukti O Udvabon, jendar boisomo niroson’ cetanre puaṭạuteko lại sodorkeda. Noa maejiu mãhã cet́ iạte manotoḱ kana se herel ar maejiu aḱ mit́ ạidạri menaḱ noako sanamaḱ ko galmaraokeda.

Onka leka maejiu mãhã babotre kathae roṛkeda Mn. Peṛa Elsabeth Bakker. Uni doe menkeda, maejiu ko do̠ somaj disom ren dil daṛean hạtiạr kana ko. Onkan kạmi bạnuḱa oka do̠ maejiu bae daṛeaḱ. Gharońj ar disom lahantire maejiu ko ạḍiko laha akana. Maejiu do̠ gharońj ren marsal kanae. Maejiu ge mit́ṭen gidrạ mẽt́ marsale uduḱ daṛeaea. Cedaḱje pạhilte gidrạko do̠ mimit́ gharońjre akoren gogo ṭhenko hara buruḱa. Unre aćren gidrạ cet́lekae haraea, cet́lekae sikhạu paṛhaoea onkage haraḱa. Onate udgạu selet́e roṛkeda, jemon maejiuko thir tahẽ baṅkate herel ar maejiu mit́teko kạmite mit́ ạidạriko hameṭ daṛeaḱ.

Inạkate Nilufa Parvin hõ jarwaḱ akan ko talare maejiu mãhã reaḱ mul jos katha babotre kathae roṛkeda. Uni hõe menkeda, herel ar maejiu aḱ mit́ ạidạri menaḱtakoa. Baḍaeabon maejiu ko do̠ noa disomre gharońj jionre ạḍi lekako koclon ocoḱ kana. Menkhan noa do̠ baṅ ṭhika. Ente maejiu begor cet́ lahanti hõ baṅ hoe daṛeaḱa. Mit́ṭen herel do̠ ać eskar cet́ge bae ceka daṛeaḱa. Baṅdo gharońj jionre baṅ do̠ disom lahantire. Cetat́rehõ baṅa, Onate bana hoṛge mit́te kạmi jạruṛkan takina.  Maejiu ar herel talare oka begar se pharak menaḱ noa ocog hoyoḱa. Onkage mahasoe Sujonti Murmu hõe menkeda, maejiu ko do̠ somaj ar disom lahantire maraṅ nạmuna kana ko. Maejiuko apnarte lahanti hoyoḱ jạruṛkantabona. Jemon ạuṛi pạthạuṛi okto ko baṅbon khemao giḍikaḱ. Okte nạpitre jotowaḱ bon kạmia. Cet́lekate mońj jion jingi ar gharońj jion  khemao hoyoḱa, ona babotre udgạuket́koa.

Inạ chaḍa hõ kathae roṛkeda, 1,2,3 no.jhilim union porisod ren maejiu member Johra Begum hõ maejiu mãhã manot́ cetanre aćaḱ daman katha mimit́ko lại hạṭińat́koa. Noa dhạrti re joto lekan kam-kajre maejiu ko lahaḱ kana. Onate selet́ akan koe udạuket́koa jemon jhũk mon salaḱ kạmireko pheḍoḱ. Enḍekhan sanamaḱre jit́ko hameṭ daṛeaḱa. 

Mucạt́re NAGR ren ạyurić Mn.Stephen Soren hõ maejiu mãhã babotre maejiu ko talare mit́bar daman kathae lại so̠do̠rkeda. Nonkae menkeda, ńeloḱ kana goṭa disomre maejiu ko ạḍi ko lahanti akana. Abo noa disom sećbon beṅget́lere ńelet́ kanabon noa goṭa disom maejiu-e ạyureda. Onka leka aema disomge maejiu hotete ạyuroḱ kana. Onate herel aḱ cet́ ạidạri menaḱa maejiu hõ ona ạidạri ńam lek kanae. Inạ chaḍa hõ udgạuket́koa jemon mimit́ maejiu ko akoren gidrạ mońj solha mońj cecet́aḱ ko emakote sikhnạt sećteko hara buru daṛeako. Onkate darakan dinre maejiu ar herel talare oka begar menaḱ ona ar baṅ tahẽna. Jemon do̠ herel ar maejiu inạ mit́ ạidạriko hameṭ daṛeaḱ. Ạḍi napaete noa maejiu mãhã manot́ akhṛa hoe purạuena.