Disom Re Joto Lekan Jinis Reaḱ Dam Ḍher Akana

Russia-Ukraine lạṛhại tayom goṭa disomre amdaj joto lekan jinis reaḱ dam ḍher akana. Ona reaḱ ãc ạḍige kom akana goṭa disom reaḱ hạṭiạ bajar re. Jatisongho reaḱ Food And Agriculture Organization (FAO) menet́ kana, mit́ lagaote 10 cando goṭa disomre jinispạti reaḱ dam komoḱ kana. 2022 serma reaḱ March khon nit jomaḱ jinis (khadososso) reaḱ dam 18% kom akana. Utu sunum, holoṅ, gunḍạ toa, dạl dam baṅ ḍher akana metaḱme enkage menaḱa. Menkhan noa disom reaḱ hạṭiạre ona reaḱ ulṭạ ńeloḱ kana.

Goṭa disom reaḱ hạṭiạ bajar seć beṅget́ kateć ńeloḱ kana oka dam ḍherlena, nit onkage menaḱa.  Goṭa disom reaḱ bajar kore jotowaḱ dam thoṛa se kom akan rehõ noa disom reaḱ bajar re ohoge kom akana. Din hiloḱ jạruṛoḱkan jinis reaḱ dam hõ baṅ kom akana. Bisso bank reaḱ khobor lekate, calaoen serma reaḱ April khon June dhạbić utu sunum soabin reaḱ dam amdaj mit́ hajar 900 ḍolar tahẽkana. Nit ona do mit́ hajar 352 ḍolar re pheḍ akana. Onka leka gạḍi reaḱ sunum hõ mit́ hajar 634 ḍolar khon kom kateć 942 ḍolar re pheḍ akana. Un oktere guhum reaḱ dam hõ 492 ḍolar khon kom kateć 380 ḍolar hoe akana. 

Noa ma goṭa disom hạṭiạ bajar reaḱ chubi kan. Niạ dhao do Baṅgladisom reaḱ dosa bon ńel lege. Sarkari songstha Trading Coorporation Of Bangladesh (TCB) reaḱ khobor lekate ńeloḱ kana, calaoen serma muslạ koaḱ roja lahare inạ mit́ okterege amdaj joto lekan jinis dam ḍher akana. Niạko din bhitrire holoṅ reaḱ dam 56-64 % ḍher akana, moeda holoṅ hõ 38-40%, soabin sunum hõ 8%, mạsri dạl 12%, bhuṭ dạl 20%. Onate Bạnij bepariạ ko menet́ kana, ḍolar reaḱ dam hõ ḍher akanate joto jinis reaḱ dam ḍheroḱ reaḱ ko khojet́ kana. Kom dam reaḱ jinis nit dhạbić bajar re ạuri hijuḱa. Noa ạt ar upkạr ńamoḱte okte nạpit reaḱ ạḍige jạruṛ kana. Onate noa ko dinre reṅgeć oreć sanam lekan hoṛkoaḱ gharońj jionre muslik heć paṛao akana. Ar ona muskil talatege jion jingi ko khemao idiyet́ kana.




Chapainawabgonj Re Piknik Bas Ulṭạu Kate Ko Akhamena

Chapainawabgonj re piknik bas ulṭạute mit́ṭen koching centre ren amdaj mõṛẽ gel (50) goṭen pạṭhuạ gidrạko akham akana. Sạnicar (04 March) setaḱ 10 baja jokhen Chapainawabgonj sodor upạjilạ reaḱ Chapai – Amnura ḍahar reaḱ  Paowel ńutuman jaegare noa aorẽ gãoṛẽ (accident) do hoyena.

Baḍae ńam akana, Shibgonj upạjilạ reaḱ Dadonchok ṭoṭha reaḱ Genius koching centre khon 75 goṭen pạṭhuạ gidrạko piknik lạgit́ bas te Nachole upạjilạ reaḱ Shopnopolli ko calaḱkan tahẽkana. Menkhan calaḱkan jokhen paowel jaega ko tioḱket́re bas reaḱ pạ̃ihạ̃ do ṭhuyente dare são ṭạkićena ar ulṭạuena. Khan bas re tahẽkan ḍiver selet́ kom se kom 50 goṭen pạṭhuạ gidrạko akham akana.

Khobor ńam torage Fire Service ren dolko hećente ghoṭna jaega khon onko akham akanko udhạr kateć Chapainawabgonj jilạ haspatal teko ạguket́koa. Akham akan kodo onḍege menaḱkoa. Chapainawabgonj sodor model thana ren bharapon ạpiser (OC) Sajjad Hossen doe baḍae ocokeda, pạṭhuạ gidrạkoaḱ ona piknik bas do nit police aḱ asrae re menaḱa. Pạṭhuạ gidrạko ran ocoko ar seba jotonre police dol ko goṛo gopoṛo ko emoḱ kana.




Darakan Hapta Kho̠naḱ Setoṅ Reaḱ Lo̠lo̠tet́ Ḍhero̠ḱa

Goṭa disomre setoṅ reaḱ lo̠lo̠ se ãć do̠ tho̠ṛagan rehõ ḍher ńoḱge aṭkaroḱ kana. Bạṛtikate goṭa din reaḱ lo̠lo̠ se tapmatra kho̠n ńindạ reaḱ lo̠lo̠ ar elaṅ do̠ ạḍige sahao daṛe leka menaḱa. Enḍete ho̠ṛmo̠re lo̠lo̠ hõ komge bujhạuḱ kana. Menkhan darakan hapta kho̠n goṭa disomre ńindạ reaḱ lolo hõ ḍheroḱa mente abohaoa adhidaptor-e lại sodor akada. Khan goṭa disomre lo̠lo̠ reaḱ ãć do̠ tho̠ṛa ḍheroḱa.

Sokolbar (03 March) abohaoa adhidaptor re lại lahaleda, Sạnicar (04 March) goṭa disomre ar siń ar ńindạ reaḱ tapmatra reaḱ jahan bo̠do̠l baṅ ńeloḱa. Metaḱme enkage tahẽna. Disom reaḱ adom adom nakha senaḱ serma do̠ tho̠ṛa rimil macha ńeloḱa. Menkhan daḱ reaḱ jahan sombhab do  bạnuḱanaṅ. Sombar khon tapmatra thoṛa bo̠do̠l kateć darakan hapta kho̠n do̠ siń ńindạ reaḱ tapmatra do̠ ḍher utạroḱa.




Ko̠ro̠na Reaḱ Tesar Ar Ponaḱ Doge Emo̠ḱ Bo̠ndena

Ko̠ro̠na ṭikạ reaḱ mạjut cabaen khạtir tesar ar ponaḱ doge emo̠ḱ ko bo̠ndkeda sastho odhidaptor. Nawa ṭikạ ạuri hijuḱ dhạbić noa kạmihora do̠ bo̠nd tahẽna.

Moṅgol hiloḱ (28 February) ńindạ ṭikạ bibhag ren program manager Dr.Abdullah Al Murad noa khobore lại lahakeda. Enre hõ ṭikạ centre kore ṭikạ menaḱte pạhil ar dosar doge emo̠ḱ kạmihora do̠ calao idiḱa. Enḍekhan Sinopharm selet́ eṭaḱ ṭikạ ko emo̠ḱa. Ṭikạ ghạṭti purun lạgit́te tesar ar ponaḱ doge ạgui reaḱ kurumuṭu calaḱ kana. Noa ko ńamoḱte arhõ 6 hapta gan okto jạruṛoḱa. Sastho Odhidaptor reaḱ khobor lekate, ko̠ro̠na virus birudre teṅgo daram lạgit́te sarkar do̠ 2021 serma reaḱ February cando ṭikạ emo̠ḱ kạmihora ehoṕ akada. Nit dhạbićte goṭa disomre pạhil doge ṭikạ ko ńam akat́ hoṛkoaḱ soṅkha 15 karoṛ 5 lakh 95 hajar.

Inạ turui cando badre dosar doge emo̠ḱ ehoṕena. Onka leka nit́ dhạbićte 13 karoṛ 69 lakh 99 hajar 942 goṭen hoṛ dosar doge ṭikạ ko hatao akada. Inạkate 2021 serma reaḱ December cando re tesar doge emo̠ḱ hõ ehoṕlena. Ar noa ko ńam akada 6 karoṛ 73 lakh 37 hajar hoṛko. Ar dosar doge ko ńam akat́ 51% hoṛ nitoḱ hõ tesar doge ṭikạ baṅko ńam akada. Calaoen serma reaḱ December cando ponaḱ doge emo̠ḱ ehoṕlena. Ar noa doge hatao akat́ hoṛkoaḱ soṅkha do̠ 17 hajar.




Primary Reaḱ Briti Biḍạu Bondena

Moṅgolbar (28 February) Prathomik ar Gonosikha montronaloy khon briti biḍạu reaḱ jo sodor akana. Ar noa briti biḍạure irạlgel bar (82) hajar, pe sae irạl gel pe (383) goṭen pạṭhuạ gidrạ briti biḍạureko bachao akana. Menkhan jo sodor torage ńuhum jokhen DPE khon briti biḍạu bond reaḱko goṭa akada. DPE aḱ khobor lekate baḍae ńamoḱ kana DG office khon kol akan E-mail re jo sodor baron ge tahẽkana. Upạjilạ sikha ạpiser ko hotete joto iskulren headmaster ko baḍae ocoko reaḱ katha men akana.

Moṅgolbar (28 February) mit́ dupuṛuṕ re Prathomik ar Gonosikha protimontri Md.Zakir Hossen 2022 serma reaḱ briti biḍạu reaḱ jo sodor akada. Ona sodor lekate niạ dhao laser hataṅ ko modre (talent pool) te bachao akan 33 hajar ar sadharon grade te 49 hajar 383 goṭen pạṭhuạ briti ko ńam akada.




Primary Briti Biḍạu Reaḱ Jo Sodorena

Niạ cando reaḱ mucạt́ aḱ dinre metaḱme Moṅgolbar (28 February) Primary briti biḍạu reaḱ jo sodorena. Primary mõṛẽ aḱ kelas re moṭre 82  hajar 383 goṭen pạṭhuạ gidrạ briti ko ńam akada. Briti ko ńam akat́ pạṭhuạ kodo irạl aḱ kelas dhạbić briti ko ńama. Niạ dhao laser hataṅ ko modre (talent pool) te bachao akan 33 hajar ar sadharon grade te 49 hajar 383 goṭen pạṭhuạ briti ko ńamakada. Teheń Prathomik ar Gonosikha montronaloy khonaḱ briti biḍạu jo-e sodorkeda Prathomik ar Gonosikha protimontri Md.Zakir Hossen. Jo sodor jokhen seṭere tahẽkana Montronaloy ren socib ar Prathomik sikha Odhidaptor ren maraṅ ạyurić selet́ eṭaḱ ạpiser ko.

Cet́ lekate biḍạu reaḱ jo baḍae ńamoḱa:

Briti biḍạu reaḱ jo do Prathomik sikha Odhidaptor reaḱ website www.dpe.gov.bd, ar Montronaloy reaḱ website www.mopme.gov.bd ar jila Prathomik sikha ạpiser koaḱ kạmi ṭhãona se upạjilạ/thana sikha kormokorta/kạmiạ koaḱ kạmi ṭhãona khon hõ baḍae ńamoḱa.




Go Parsite Santal Gidra ko lagit’ Pahil Puthi chapae lagit’ Manwatonol

Sokolbar (17/02/2023) setak 10 baja Chapainawabganj Bongobandho cottor lahare Santali parsi ar horopte santal gidra ko lagit pahil sikhnat puthi chapa sodor lagit manwatonol hoyena. Nia manwatonol do ko ayur keda Uttarbango Adivasi Forum Chapainawabganj jila dar, Santal Onolia forum Bangladesh, Santal Somonnoy Parisod, Kasiadanga pargana porisad, Kolhe saota lahanti gaota, Mahale-Dighori-Baisi Porisad, Santalstimes.com, santalinews24.com;

Nia manwatonol khon Bangladesh sorkar then adi usara nia serma bhitrite santal gidrako lagit pahil siknat puthi Santali (roman) horop te chapa rean dabi ko sodorkeda nia ren ayurko. Manwatonol re katha rororko ko laisodor keda Santali parsi te puthi chapa lekhan Santali roman horop tege jemon hoyok. Ente jug jug khon nia disomren sanam santal kodo nia horop tege ko parhao agueda. Ena chada ho nia manwatonol khon 7 goten dabi sorkar then ko sodorkeda.

7 goten dabi kodo:

1.2023 serma bitrite santal gidra ko lagit pahil siknat puthi chapa sodor reak kami hora purao hoyoka.

  1. Santal se etak adivasiko menak ko jila kore Adivasi Cultural Academy benao hoyok’a.
  2. Adivasi koak’ parsi, lakcar-aricali rukhiay lagit’ sarkar bises boraddo doho lagaoaya.
  3. Television, Radiao ar etak media re adivasi parsi, aricali-lakcar rukhia lagit’ sothik jinis porcar hoyok’a ar onare adivasikoak’ onson tahen lagaok’a.
  4. Sarkari sec’lekate adivasi ko sikhnat, aricali ar khelad re lahanti lagit kami hora hatao lagaok’a.
  5. Adivasi ko ko tahenkan ato totha reak’ khas pukhri onkoge lease emako lagaok’a.
  6. Adivasi koak’ jaiga jumi ar topa tandi, puja thai dokhol bondo lagaok’a ar adivasi ko lagit’ mitten beggar Vumi Kommision bandhao lagaot’a.

Nia manwatonol re mukhia hisabtey tahekan Uttarbango Adivasi Forum Chapainawagnaj Darren mukhia Lois Tudu, katha ko rorkeda Uttarbango Adivasi Forum kendro committee Dhaka re mukhia Hingu Murmu, Tottho ar porcar mukhia Prodip Hembrom, Chapainawaganj jila dar ren mukhhia Kornelius Murmu, Santal Lekhok Forum ren Sontos Tudu, Mahasoi Modon Murmu ar Pathua kuri Kathrina Rimi Kisku ar Anamika Hembrom.

Nia chada ho nia dinre Santali horopte santal gidrako lagit pahil puthi chapae babot Dhaka jatiari press club samanre manwatonol ho hoypuraoena Uttarbango Adivasi Forum ak ayurte.




Primary Reaḱ Briti Biḍạu Reaḱ Jo Sodoroḱa Niạ Cando

Niạ cando reaḱ 25-28 tạrik bhitritege Primary briti biḍạu reaḱ jo sodoroḱa mente Prathomik ar Gonosikha socib Farid Ahmed-e lại saḍe akada. Jo sodoroḱ reaḱ jạruṛ kạmiko calaḱ kana mente baḍae ocokeda. Moṅgolbar (14 February) Socibaloy re Prathomik ar Gonosikha montronaloy reaḱ bạisi oṛaḱre mit́ dupuṛuṕre noa babote lại lahakeda.

Baḍae abon je, 13 serma badre arhõ noa briti biḍạu do hoe akana. Calaoen serma 30 December  briti biḍạu hoelena. Niạ dhao goṭa disom khon  irạl gel bar (82) hajar tala pạthuạ gidrạ briti ko ńama. Niạko modre lasar hataṅko (talent pool) 33 hajar ar sadharon grade te pongel are (49) hajar tala gan pạṭhuạ gidrạko briti ńam lạgit́ko bachao ocoḱa. Onko modre laser hataṅ ko do cando re pe sae (300) ṭaka ar sadharon grade te bachao ocoḱ ko do cando re bar sae mõṛẽ (225) ṭaka kateć briti ko ńama.




Hoṛ koaḱ Thạri Daka Khon Uṭhạuḱ Kana Jel Utu

Niạko dinre hạtịạ bajar re joto jinis ko reaḱ dam ạḍige ḍher akana. Sarkaraḱ biponon Songstha Trading Corporation Of Bangladesh (TCB) akoaḱ din hiloḱ hạṭiạ reaḱ report re noa dam reaḱ katha lại sodor akana. Sarkaraḱ songstha khon baḍae ńam akana, calaoen mit́ hapta bhitrite Ḍaṅgra, Khạsi ar Broiler sim aḱ dam hõ ḍher akana. TCB reaḱ report re men akana, nit Rajdhạni reaḱ hạṭiạ re Ḍaṅgra jel 700-720 ṭaka kegi, Khạsi jel 1000-1100 ṭaka kegi ar Broiler sim hõ 180-200 ṭaka kegi kateć ko ạkrińoḱ kana.

Enrehõ hạṭiạ re Broiler sim 200-210 ṭaka kegi kateć ko ạkhrińoḱ kana. Oka do mit́ hapta lahare hõ 660-700 ṭaka, 850-900 ṭaka ar 145-160 ṭaka kagi bhitrireko ạkhriń akan. TCB reaḱ report -e menet́ kana, calaoen mit́ serma lahare Rajdhạni reaḱ hạṭiạre kegi re 580-620 ṭaka, Khạsi jel 800-900 ṭaka ar Broiler sim 140-150 ṭaka bhitrite ạkhriń hoe akana. Noa hisạb lekate  mit́ bochorre Ḍaṅgra jel reaḱ dam 18.33%, Khạsi jel 23.53% ar Broiler simaḱ dam 31.03% ḍher akana. Sokolbar (10 February) hạṭiạre mit́ hạli bele 45-47 ṭaka kateć ạkhriń akana. Oka do  mit́ hapta badre hạli re bar ṭaka ḍherena. Ente mit́ cando lahare hạlire 35-40 ṭaka kateć ạkhrińok kan tahẽkana. Ona hisab lekate hạlire dam 22.67% do ḍher akana.  

Eken jel moto do baṅ hako reaḱ dam hõ onkage ḍher akana. Cedaḱ je, thoṛa din lahare lạṭu macha Telapiạ hako 170-180 ṭaka kegi kateć ko ńamoḱ kan tahẽna. Ar nit onko hako aḱ dam kegi re 200-210 ṭaka. Onka lekage Paṅgas hako aḱ dam hõ. Kegi re 10-15 ṭaka ḍher akante 270-290 ṭaka damteko ạkhrińoḱ kana. Eṭaḱ hako koaḱ dam hõ ạḍige ḍher akana. Rui hako 280-350 ṭaka kegi, Icạḱ hako 600-950 ṭaka, 500 gm ojon ren ilis hako aḱ dam 750 ṭaka, mit́ kegi ojon ren ilis hako aḱ dam 1100-1200 ṭaka, mạṅgri hako 350-550 ṭaka. Metaḱme joto hako aḱ damge ḍher akana. Jel hako ar emanteaḱ jinis reaḱ dam nonka ḍher akante sạrige reṅgeć-oreć hoṛko muskilreko paṛao akana.




Dhạrti Laṛaote Turosko-Syria Disom re 15 Hajar Khon Hõ Ḍher Hoṛ Ko Gurena

Calaoen Sombar (06 February 2023) Turosko reaḱ dạkhin-purub nakha seć 7.8 matra reaḱ ạḍi daṛean ar botorge dhạrti do laṛao akana. Turosko-Śyria aṛe ṭoṭhako re dhạrti laṛaote 15 hajar khon hõ ḍher hoṛko gur akana. Turosko re do 12 hajar 391 ar Syria ren do kom se kom 2 hajar 992 hoṛko gur akana. Bar karoṛ tala khon hõ ḍher hoṛ noa botoranaḱ maraṅ ghoṭna reko paṛao akana mente Bisso Sastho Songstha (WHO) doe hudiset́ kana. Menkhna gujuḱ soṅkha arhõ thoṛa ḍher daṛeaḱa mente cehao are sontor akat́koa noa songstha do.

BBC ko baḍae ocoet́ kana, noa bar disom reaḱ hajar hajar dalan oṛaḱ ko rạput́ dhandhaser akana. Noa rạput́ akan dalan oṛaḱkote ten aṭkao akan hoṛko bańcaoko lạgit́te udhạr kạmiạko ạḍi kurumuṭure menaḱkoa. Utar Syria re rạput́ akan oṛaḱ latarre ten akan hoṛko goṛo ńam lạgit́te bogete kạuạrạuạ ko hohoet́ kana. Menkhan onkoaḱ hoho goṅ lạgit́ onkan hoṛge bạnuḱkoa.

Turosko disomren President Recep Tayyip Erdogan do Budhbar noa udhạr kạmi reaḱ mukilanaḱ kathakoe lại sodorkeda. Enrehõe men akada, Pạhilre thoṛa muskil tahẽkan rehõ nit do udhạr kạmi beste calaḱ kana.  Erdogan doe nonkae menkeda, pạhilte Biman ghạṭi ar ḍahar kore muskil ar eṭkeṭõrẽ tahẽkana, teheń do kạmiko alga ńoḱ akana, gapa arhõ napaete hoyoḱa. Ạḍi kurumuṭure menaḱlea. Rasṭro hõ aćaḱ dạyik lekae kạmi kana. Nit́ jotokote mit́te kạmi reaḱ okto kana. Turosko President arhõe menkeda, joto hoṛ lạgit́ oṛaḱko saṕṛao ako kana, ḍaharkore okoege bako tahẽ ocoakoa.