SSC Biḍạu Eho̠bo̠ḱ Kana Gapa Khon

Niạ serma 2023 reaḱ Secondary School Certificate (SSC) ar ona man reaḱ biḍạu do̠ gapa Robibar (30 April) khon eho̠bo̠ḱ kana. Niạ dhao SSC biḍạure 20 lakh 72 hajar 163 goṭen pạṭhuạ gidrạko seledoḱ kana. Calaoen serma khon niạ dhao do̠ 50 hajar 295 goṭen pạṭhuạ gidrạko ḍhera.

Biḍạu do̠ pe (3) hajar 810 goṭen centre re hoyoḱ lạgidoḱ kana. Ar Setaḱ 10:00 baja khon biḍạu eho̠bo̠ḱa. Onate biḍạu emoḱko do̠ adha ghonṭa lahare biḍạu centre te seṭere hoyoḱtakoa. Ona sãote apnar jạruṛ jinis kolom iskel, admit card soṅge darae hoyoḱa. Darakan 23 May SSC, ar SSC ar Dakhil (Vocational) olaḱ biḍạu do̠ mucạdoḱa. Ar onka leka Dakhil olaḱ biḍạu do̠ 25 May mucạdoḱa.




Gidra umer re ban bapla ar gidra koclon bond babot cehaona cepec’ sabha

Lukhibar 27 april 2023 setak’ bela  11 baja Amnura Adorsho Balika Ucco bidhaloy reak’ hol rum re gidra umer re ban bapla ar gidra koclon bond cetan mit’ cehaona cepet’ sabha hoyena. Ona cehaona cepec’sabhare maran mukhia hisabte selet’e tahekana manotan Quadrat -E-Khuda, Head Mahasoy Amnura Adorsho Girls High School , 03 no Jhilim Up panel chairman Md. Masud Parvej, Jhilim UP family planing FPI officer Md. Barkatullah , NAGR (National Agency for Green Revolution ) ren Program Officer Prodip Hembrom, Chapainawabganj sadar Somaj seba re somaj kormi Md. Moktazzaman, Asraful Islam , ena chada ho nia totharen mukhia, iskul koren mahasoy, dhorom ak’yurko ar sadharon hor ko selet’ ko tahekana. Nia sabha khon sanam hor cehaona ko emak koa jemon katic’ gidra aloko koclon ko ar gidra umer re aloko bapla ko ente nia kami lekhan gidra ko do aema lekan muhim reko parok’a. Nia cehaona cepec’ sabha do saprao leda World vison Bangadesh reak Strengthening Social and Behavior Change Project (SBC). Nia project ren ayuric’ Manotan Uttam Mondol doe badae ocoket koa ban ma nia kami cetan darakan bar bochor do nia chapainawabganj sadar ar sibganj upojila re nia cehaona kamiye kamiea.




 SSC Biḍạu Eho̠bo̠ḱa 30 April Khon

Nes bochor reaḱ SSC biḍạu do̠ darakan 30 April khonaḱge eho̠bo̠ḱ kana. Biḍạu eho̠bo̠ḱte ar eken pe din bạki menaḱa. Noa biḍạu napaete hoe purạu lạgit́te 26 April-23 May hạbić disom re menaḱ jo̠to̠ koching centre bond reaḱ jạhir akana.

Moṅgolbar (25 April) tikin ber 12 baja okte Rajdhani reaḱ Antorjatik Matrivasa Institute melanayoton re SSC ar ona man reaḱ biḍạu napaete hoe purạuḱ babotre galmarao akhṛare Sikhnạt Montri Dr.Dipu Moni noa kathae lại so̠do̠rkeda. Ona jokhen onḍe seṭere tahẽkana Sikha upomontri Mohibul Hasan Chowdhury, Karigori ar Madrasa sikhnạt bibhag ren Sinior Socib Md.Kamal Hossen, Madhomik ar Uchomadhomik bibhag ren socib Md.Soleman Khan, Madhomik ar Uchosikha bibhag ren Maraṅ ạyurić Professor Nehal Ahmed, ar ona sãote seṭere tahẽkana Dhaka sikhnạt board ren Professor Topon Kumar.




Asian Football Confedaration Cup reaḱ 17 serma latar do̠l re Banglades khon khelạḍoḱae Mit́ Santal Kuṛi

Esian phuṭbo̠l konpheḍareson (AFC) -ak̕ asraete ar Siṅgapur phuṭbo̠l pheḍareson-ak̕ sap̕ sapṛaote daraekan 26 kho̠n 30 epril 2023 tạrikh dhạbic̕ mit̕ phuṭbo̠l khilạḍ reak̕ haparao hoyok̕a.̠̠

Noa haparaore Baṅgladesh, Siṅgapur ar Turkeministan un-umạr-17 jạtiạri phuṭbo̠l do̠lko se̠le̠do̠k̕a . AFC un-umạr-17 maejiu esian kap indonesia 2024 reak̕ bachao hõ̠ noa khilạḍ hotete hoyogo̠k̕a. Siṅgapur disạm reak̕ Jalanbasi maedanre khilạḍ haparao do̠ hoyok̕a . Ona khilạḍ haparaore seledo̠k̕ lạgit̕ Baṅgladesh un-umạr-17 maejiu jạtiạri phuṭbo̠l do̠l holanok̕ (23-04-2023) tạrikh ńindạ 10:30 taṛaṅre US BAṄGLA eyarlains reak̕ phlaiṭte Siṅgapurko senena. Niạ̣ khelạḍ re Onnona Murmu Bithi ńutuman mit́ santal kuri hoe khelạḍoḱa mente baḍaeoḱ kana. 




Dhạrti re Joto kho̠n ḍher hoṛ ko hoeyena Bharo̠t Disạm re

Goṭa Disom Khon Bharot Re Hoṛko Ḍhergea Niạ dhao Chin hõe laga paromkedea Bharot disom. Ar onate goṭa disom khon Bharot disomre ḍher hoṛ menaḱkoa mente lekhayena. UNAFA-reaḱ report lekate, nit Chin re mit́ sae pongel bar (142) karoṛ mõṛẽ gel eyae (57) lakh hoṛ menaḱkoa. Baḍae abon je, 1950 serma khon The State Of World Population report lekate niạ dhao pạhil Chin hõe laga paromkedea Bharot disom. Metaḱme Chin disom khon Bharot re nit ḍher hoṛ menaḱ koa.UNAFA-reaḱ report 2023 lekate, nit Bharot disomre hoṛkoaḱ soṅkha 1428.6 milion. Ar Chin disomre 1425.7 milion, noa talare pharak se begartet́ do hoyoḱ kana 2.9 milion. Eken hoṛko ḍher akana ona do baṅ, ona disom do joto sećte ae-rojgar se bạnij-bepar sećte hõ lahagea.




Jatiya Biswabidaloy Reaḱ Honors Pạhil Bo̠cho̠r reaḱ Jo̠ So̠do̠rena

Moṅgol hiloḱ (18 April) 2021 reaḱ Honors pạhil bo̠cho̠r ren pạṭhuạkoaḱ biḍạu jo̠ so̠do̠rena. Noa biḍạure 31 goṭen bisoe cetanre 880 goṭen College ren ,moṭre 4 lakh 76 hajar 982 goṭen pạṭhuạko selet́lena.

Cet́lekate biḍạu reaḱ jo̠ baḍae ńamoḱa-

Ḍharwạḱre men akana, moṅgol hiloḱ ạyuṕ 7:00 baja tayom biḍạu reaḱ jo̠ so̠do̠r akana. Ado̠ biḍạu jo̠ ńam lạgit́te sms talate mobile option bolokateć nu<space>h1<space>Registration No ol hoyoḱa. Inạkate 16222 nombor re kol lekange Biswabidaloy reaḱ website www.nu.ac.bd ar www.nubd.info khon ạḍi algate biḍạu reaḱ jo̠ baḍae ńamoḱa.




Arhõ Dhạrti Laṛaote Turosko Dalkaoena

Sombar (17.04.23) aṅga simraḱ 4:30 baja jokhen Turosko reaḱ Afsin nagraha reaḱ dạkhin-pạhim nakha do̠ laṛaoena. Ot khonaḱ 10 kilomeṭer gạhirre nonka dhạrti do̠ laṛaoena. Rikhṭar iskel re noa reaḱ matra do̠ tahẽkana 4. Menkhan noate  jãhãn loksan se  jãhan onkan bạṛić ghoṭna do̠ baṅ ghoṭao akana. Enrehõ arhõ mit́ dhao dhạrti laṛaoente onḍenko hoṛko bo̠to̠rteko tharbasaoena.

Cedaḱ je, calaoen 6 February Turosko reaḱ dạkhin pạchim ṭoṭha ar Syria aṛere bo̠to̠rge dhạrti laṛaolena. Ona reaḱ matra tahẽkana 7.8. Unre ona dhạrti laṛaote mõṛẽ gel (50) khon hõ ḍher hoṛko gurena.




Ạdivạsi Gharońj re Bhiḍi ar Pạṭhuạ Gidrạko Talare Tab Emena

Dinajpur reaḱ Ghoraghat re ạdivạsi gharońj re bhiḍi ar High school re paṛhaoḱkan metaḱme are ar gel (9-10) kelas ren pạṭhuạko talare Tab em hạṭińena. Upajila Pranisompot daptor ar upajila porisonkhan daptor reaḱ bo̠ndo̠bo̠s se goṭa lekate ạdivạsi koaḱ jion jingi lahantire mit́ sae (100) goṭen gharońjre bar sae (200) goṭen bhiḍi ar bhiḍi tahẽn ṭhạ̃i benao reaḱ jo̠to̠ lekan hạtiạr selet́ bhiḍi lạgit́ pe cando bakhra jomaḱ hõko emat́koa. Ona sãote Smart Bangladisom benao rakaṕ re Maraṅ montri Sheikh Hasina do̠ 22 goṭen High School ren 132 goṭen laser hataṅ paṭhuạ ko Tab ko em hạṭińat́koa.

Aṭhwar hiloḱ (16 April) setaḱ 11:00 baja jokhen Ghoraghat upajila reaḱ holl room re em hạṭiń akhṛae uḍhaukeda maraṅ peṛa Dinajpur-6 ason ren songsod sodosso Md.Shibli Sidiq. Akhṛare sohokari Commissioner (bhumi) Mahmudul Hasan aḱ ayurte bises peṛa lekate kathae roṛkeda Upajila porisod ren maejiu Vice Chairman Rushina Soren. Inạ chaḍa hõ seṭerko tahẽkana, Ghoraghat Pouro Awami League ren sabha mukhiạ Yunus Ali Mondol, Sadharon sompadok Up Chairman Asaduzzaman Bhutto, Upajila sastho ar Poribar porikolpona Kormokorta Dr. Touhidul Anwar, Upajila krisi kormokorta Md.Rofiquzaman, upajila Pranisompot kormokorta Biplob Kumar Dey, Arhõ seṭere tahẽkana upajila porisonkhan kormokorta Abdur Rosid.




Bagda farm Cas Khetre Daḱ Em lạgit́ Bijli Emoḱ Dạbite Michil

Gaibandha reaḱ Gobindogonj upạjilạre Bagda farm cas khetre daḱ em lạgit́ bijli emoḱ dạbite Santal ar Baṅgali hoṛko mechilkeda . Sạnicar (15/04/23) Sahebgonj Bagda farm bhumi songram komiti , Adibasi-Bangali Songhoti porisod ar Samajik songram porisod reaḱ bondoboste noa micil hoyena. Bannar, Poster, festoon saṕkate goṭae Kaṭamor ṭoṭhako hoho ạcurkeda. Gaibandha Gobindogonj upạjilạ reaḱ Kaṭamor-Rajabirat ṭoṭha reaḱ ḍahar reko michilkeda.

Inạkate khet pinḍhạre pante katećko hohokeda. Ar bilom baṅkate, phosol rukhiại lạgit́ bijli ńam reaḱko khojkeda. Adibasi-Bangali Songhoti porisod ren convener Sirajul Islam babu doe menkeda, Bagda farm reaḱ mit́ hajar 842.30 akor jumire hoṛo, jonḍra, ạlu selet́ nanan parkan phosol ko cas abadoḱ kana. Menkhan nonḍe noa khetre daḱ emoḱ lạgit́ bijli jạruṛ kana. Onḍe bijli emoḱre aema lekan as ko emako santal hoṛko, menkahn nit dhạbić jãhãn bijlige bako emakat́koa. Onate aema khetge phaka tahẽn kana, hoṛo hõ khotiḱ kana. Noa karonaḱte cacasko talare ạṛis do heć akana.

Sahebgonj Bagda farm bumi uddhar komiti ren sabha mukhiạ Philimon Baskey aḱ ạyurte michil akhṛare kathae roṛkeda, Adibasi-Bangali Songhoti porisod ren convener  Sirajul Islam babu, Manobadhikar kormi Golam Rabbani Musa, Md.Monir Hossen Sweet, Samajik Songram Porisod ren jila sodosso socib Hasan Morshed Dipon, Sahebgonj Bagda farm bhumi uddhar songram komiṭi ren sadharon sompadok Rezaul Korim Master, Adibasi koren ayurić Priscilla Murmu, Olivia Mardi, Sufal Hembrom ar Trisha Murmu.




Setoṅ Reaḱ Rãt Arhõ Ḍher Daṛeaḱa

Niạko dinre disom reaḱ amdaj jo̠to̠ jilạrege ạḍi lo̠lo̠-setoṅ calaḱkana. Setaḱre cando rakaṕ são sãote setoṅ rãt do̠ seṅgel aṅgra leka ḍigḍigạuḱ kana. Khange bại bạite tinạḱ ber rakaṕ calaḱ kana setoṅ hõ unạḱge sạrdi idiḱ kana. Ado tikin tarasiń reaḱ rãt do̠ artet́ge lo̠lo̠. Nunạḱge elaṅ se lo̠lo̠ kana je, barhete hoṛko oṅdokoḱre ạḍi muskilreko paṛaoḱ kana. Un jokhen Kulhi ḍaharkore hoṛ komko ńeloḱ kana. Menkhan enrehõ reṅgeć nacar pạṭ khaṭaoḱ hoṛko lo̠lo̠ setoṅ sahao katet́ hoṛmo khon udgạr daḱ joroḱkan tuluć rehõ bogeteko kạmijoṅ kana.

Nonkage arhõ thoṛa din calao idiḱa. Setoṅ reaḱ lo̠lo̠te noa okte ḍairia selet́ nanan parkan rogte hoṛko jạbunoḱ kana. Bạṛtikaete kạṭić gidrạ ar umerte laha akan haṛam-buḍhiko bạṛtiko jạbunoḱ kana. Abohaoa office khon emakan ḍhạrwạḱ hotete lại laha akana je, adom adom ṭoṭhakore do̠ tapmatra se setoṅ rãt do̠ 42 degree Celsius rakaṕ daṛeaḱa.