Lolo Setoṅ Talate Hõ Jhićena Sikhnạt Ṭhãonako

Goṭa disomre ạḍi kajak lolo setoṅ din calaḱ kana. Enrehõ noa lolo setoṅ talate hõ teheń khon joto sikhnạt ṭhãonako jhićena. High School, College, Madrasa ar Karigori sikhnạt ṭhãonakore do kelas ehoṕ akana. Onka leka Primary sikhnạt ṭhãona hõ jhićena. Note gidrạkoaḱ nirpon hoṛmo reaḱ katha hudis cintạkate eken Pre-primary sikhnạt ṭhãona bond menaḱa. Nit noa lolo setoṅre sikhnạt ṭhãonare assembly reaḱ baron akana.

Baḍae abon Eid-Ul-Fitr tayom calaoen 21 tạrik khon sikhnạt ṭhãona jhijoḱ reaḱ katha tahẽkana. Menkhan setoṅ karonte chuṭi do ḍherlena. Onate arhõ mit́ hapta bond tahẽkana. Calaoen 25 April Sikhnạt Montronaloy reaḱ ḍhạrwạḱ lekate (28 April) khon jhijoḱ reaḱ katha jạhirlena. Onka leka teheń Aṭhwar (28 April) khon Sikhnạt Montronaloy reaḱ katha lekage sikhnạt ṭhaõnako jhićena. Primary sikhnạt ṭhãonare do setoṅ karonte niạm ko thoṛa pherao akana. Ona nawa niạm lekate mit́ shift reaḱ kelas do setaḱ 8:00-11:00 baja dhạbić hoyoḱa. Ar bar dhap se shift lekate kelas hoyoḱ khan ona reaḱ do pạhil shift do 8:00-9:00 baja ar dosar shift do 9:45-11 baja dhạbić calao idiḱa.




BCL Re 12 Goṭen Gol Kate Soros Khelwaṛ Hisạbte Siropae Hameṭkeda Santal Koṛa Rafael Tudu

Rajshahi Godagari Upajila reaḱ mit́ santal ato Amtola.Ona atoren ḍher hoṛge pạṭ khaṭaoḱ metaḱme casbas kạmire jopoṛao menaḱkoa. Menkhan akoaḱ do onka khet baṛge do bạnuḱtakoa, eṭaḱ hoṛaḱ khet baṛgere kạmi kate akoaḱ jom ko jogaṛa. Nonkan mit́ṭen atoren koṛa Phuṭbol-e eneć noa do hahaṛagea. Menkhan Manik Tudu hõ Phuṭbol-e eneć kan tahẽkana, onkate aćren koṛa hõ Phuṭbol eneć re joṛ̣̣aoena. Tinre Rafael huḍińe tahẽkana unrege Manik Tudu do ruạre jạbunen khan noa dhạrti bạgiada. Menkhan uni do cet́e baḍaekan tahẽkana, aćren koṛa mit́din Dhaka re hećkate nonka ńutume hạrjoṅa?

Disom re Phuṭbol reaḱ dosar dhap Bangladesh Champion League (BCL) re siropa ko hameṭkeda Youngmen’s Fakirpool Club. Onkoaḱ siropa hameṭre tahẽkana Rafael Tudu. Enećre joto khon soros utạr scorer se gol akada Rafael Tudu. Are (9) match se enećre eskarte 12 goṭene gol akada. Onate soros khelwaṛ hisạbte siropa hameṭkeda. Pạhil dhao BCL enećre pheḍ torage Rafael do ạḍi napaete sodorena. Matijheel reaḱ Youngmen’s Club Pavilion re duṛuṕkate ać babotre ekal comkaoḱ lekan khobore lại sodorkeda.Aćaḱ atore Phuṭbol eneć enećte Rajshahi sohor reaḱ Kishar Football Academy re bhurti lena. Onḍenić coach Mamunul Islam do Rafael golkipar hisạbte kusiadea. Menkhan Rafael do golkipar hisạbte enejoḱ reaḱ jahan mon-subạ baṅ tahẽkantea. Pạhil dhao Mamunul Islam-ge Rafael do Dhaka te eneće kol ledea pạhil bibhag reaḱ (tesar dhap) Club Badda Jagoroni re golkipar hisạbte. 2020-21 sermare eken 15 umer re BCL Victoria Sporting Squad re tahẽkana golkipar hisạbte. Mit́ṭen rehõ eneć reaḱ ạt baṅ hoe akantaea. Onate mon asket́kate Rajshahi ruạṛ calaoen golkipar Rafael do hudạ bodol kate striker hudạre eneće  ehoṕena. Niạ dhao Club ren mit́ gate Shiblal Tudu hotete Youngmen’s Striker lekate ńutume ol ocokeda. 

Rafael do menet́kana, golkipar hisạbte eneć do bạń kusiaḱkan tahẽkana.Enrehõ golkipar lekatege pạhil bibhag Badda Jagoroni reń eneć akana, inạkate BCL Victoria Squad rehõ golkipar geń tahẽkana.Ona iạte edrete Rajshahi teń ruạṛena. Onḍe onkoaḱ Phuṭbol club re jorkate striker hudạre enećiń ehoṕkeda. Club ren lạṭu boeha Shiblal do ale atoren kanae, unige iń do Youngmen’s te ạgukedeńa. Menkhan coach Labu (Imtiaz Khan) ar Manager MH Peepul Saheb ạḍi ạtiń sarhaoet́kina.Ente unkin do iń cetanre purạ as do tahẽkantạkina.Youngmen’s Manager MH Peepul ạḍi din khonge noa club re menaea. 18 serma umerren Rafael do uni disạ ocoedea Youngmen’s Mohammedan, Brother, Muktijodha ar jatio dol ren sạbik striker Mizanur Rahman aḱ katha, Iń do Rafael talare Mizanur aḱ umuliń ńel akada. Ar hoṛmo reaḱ goṛhon muṭhan hõ onkage. Arhõ nonkage eneć idilen khan mit́din maraṅ scorer re hoyoḱa. Ente noa reaḱ porman do BCL re uduḱ akada. Ać gogo Maklu Hembrom tinre noa rạska khobor phone te lạiae kan tahẽkana, ać gogo do rạskạte raḱet́ tahẽkana. Ać gogo hõe khojoḱ kana jemon gidrạtae maraṅ khelwaṛe hoyoḱ. Rafael doe baḍaea, noa raḱ do rạskạ reaḱ raḱ kana.Ente ạḍi haron kosṭote harakedeńa. Siń ńindạ khaṭaoḱ kana. Ar Raḱate gidrạtaeye metaekana, am baba tahẽlen khan are ńelle khan ạḍige kusikoḱa. Menkhan Rafael do as are pạtiạuḱ kana, ać baba doe ńel ńame kana mente.  




Rajshahi Re Santali Horop Beohar Reaḱ Jạruṛteaḱ Babotre Seminer

Sokolbar (19 April) ạyuṕ bela Santali pạrsi rạkhi jogao ar santali horop beohar jạruṛ babot mit́ seminer do hoyena.  Adivasi Mukti Morcha kendrio komiṭi koaḱ bondoboste Rajshahi Bibhagio Khudro Cultural Academy re noa seminer do hoyena. Ona seminer-e ạyurkeda Adivasi Mukti Morcha komiṭi ren sabha mukhiạ Jogendronath Soren.

Seminer re Maraṅ peṛa lekate seṭere tahẽkana Caritas Bangladesh Rajshahi ṭoṭharen ạḱyurić Devid Hembrom. Bises peṛa lekate seṭere tahẽkana Rajshahi Bibhagio Khudro Cultural Academy ren gobesona officer Benjamin Tudu, Adivasi Mukti Morcha kendrio komiṭi ren sadharon sompadok Bhadu Baskey, Food Inspector Mukul Tudu ar Godagari Upajila Pargana Babulal Murmu. Inạ chaḍa hõ seṭer ko tahẽkana Adivasi eṭaḱ eṭaḱ ạyurko.  Manotan peṛa ko menkeda, Ale do santal kanale. Aleaḱ gogo pạrsi ar horop do Santali. Santali pạrsi ar horop porcar, sarsadle, beohar ar rạkhi jogaore joto santal ko aodhaonoḱ, goṛo gopoṛo ar Santali pạrsi ar horop babotre joto lekan kạmihorare seledoḱ reaḱ as ko dohokeda. Latarre thoṛa mot kathako ol caṛhaoena.

  1. Santal koaḱ Santali Roman akhor mạńjur babot aodhan tahẽnoḱ Prathomik ar Gonosikha Montronaloy re.
  2. Prathomik ar Gonosikha Montronaloy ren Montri são bahal (protinidhi) dol ńapamko talate Santali pạrsi (Roman) babotre gapalmarao.
  3. Joto hoṛaḱ mot lekate pạrsi reaḱ horop ko nenḍae lạgit́ Montri ar MP ko batlao ko hoyoḱa.
  4. Upajila, Jila ar Bibhag porjaire santal budankoante gapalmarao hoyoḱa.
  5. Online reaḱ kạmihorako jiạṛ dohoe hoyoḱa.
  6. Santali horop reaḱ puthi, khobor kagoc, nathipotro jogao dohokaḱ.
  7. Santali horop nenḍae lạgit́ mit́ṭen Santali group Maraṅ montri são ńapam jạruṛa.
  8. Sarkaraḱ nońjorre jemon paṛaoḱ ona lạgit́ michil, gapalmarao sabha reaḱ bondobos.
  9. DC ar Bibhagio Commissioner são ńapamkate nathipotro ko samaṅ hoyoḱa.          




Lolo Setoṅ Karonte Sikhnạt Ṭhãonako Arhõ 7 Din Bond Reaḱ Dạbi

Mit́ lagaote Roja ar Eid-Ul-Fitr reaḱ 26 din chuṭi mucạt́re Aṭhwar hiloḱ (21 April) khon disom reaḱ joto Sikhnạt Ṭhãonako jhijoḱ lạgidoḱ kana. Menkhan niạko dinre ạḍi lolo setoṅ din calaḱ kana. Nonkan dosare Sikhnạt Ṭhãonako reaḱ chuṭi arhõ eyae (7) din ḍher lạgit́ko dạbi akada Obibhabok Oiko Forum.

Sokol hiloḱ (19 April) songothon ren sabha mukhiạ Birbanṭa Md.Ziaul Kabir Dulu aḱ suhiat́ mit́ ḍharwạḱre noa dạbi reaḱ kathako sodor akana. Arhõ men akana, nonkan lolo setoṅre jãhã lekan jạṛuṛ begor hoṛko hõ bahre oḍokoḱko manayet́koa prosason. Ente nit Sikhnạt Ṭhãonako jhićlenre gidrạko do aema lekan ruạ hasoreko jạbun daṛeaḱa. Onate disom reaḱ joto Sikhnạt Ṭhãonako 7 din bond dohoe lạgit́ko dạbi akada.




Rotary Eid Sandes Ko Emkeda Amnura Re

Aṭhwar hiloḱ (07 April 2024) setaḱ 11 baja okte Chapainawabgonj sodor upajila reaḱ Amnura re Eid-Ul-Fitr ńutumte pongel (40) goṭen muslim gidrạ Eid sandes ko ńamkeda. Rotary Club of Dhaka Kawran Bazar ar NAGR (National Agency for Green Revolution) aḱ bondoboste noa Eid sandes do em hạṭińena. Sandes lekate emena, 1 pekeṭ lacha semai, 1 kg cini,  Budia 1 pekeṭ, Soamin sunum 1 liṭer, Polao caole 1 kg, jel mosola, 1 kg khạjạṛi, ar Noodles 1 pekeṭ.

Eid sandes em hạṭiń akhṛare seṭere tahẽkana, Rotary Community Corps Amnura ren upadesta ar National Agency for Green Revolution ren maraṅ ạyurić Mn.Stephen Soren, RCC-Amnura ren sabha mukhiạ Prodip Hembrom, Secretary Promila Hasdak, Amnura Adarsho Girls High School ren Headmaster Md.Kudrat-e-Khuda, Tabitha Kindergarten School ren Mahasoe Nilufa Parvin, Ar Amnura Mission Primary School ren Mahasoe Sathi Akter.

Akhṛare pạhilte Rotary Club Of Dhaka Kawran Bazar ar NAGR (National Agency for Green Revolution) songstha seć khon Eid ńutumte johare emat́koa Mn.Stephen Soren. Uni doe lại sodorkeda, Eid reaḱ rạskạ hạpạṭiń lạgit́ge Rotary Club Of Dhaka Kawran Bazar, National Agency for Green Revolution ar RCC do noa akhṛae bonsobos akada.  Ńeloḱte nase rehõ enhõ aleaḱ noa emen dulạṛ sandeste noko gidrạko akoaḱ gharońjren ko são mońj ar napaete Eid Porob reko rạskạ daṛeaḱa. Aleaḱ noa songstha do noa ṭoṭhare sikhnạt, niropon hoṛmo, sãota ceton, Gidrạ umere bapla ar ńu bubulaḱ babot teṅgo daramre ar sãotare mimit́ kạmihora ko lahantire kạmikana, Ar Rotary Club Of Dhaka Kawran Bazar  ar RCC hõ mit́ gãotate maejiuko lahantire ar Kạuḍi ko sećte lahanti, niripon hoṛmo babot ceton tahẽn nonkanaḱ doe kạmi kana. As menaḱa sanam hoṛko darakan se seṭer hijuḱkan Eid porob mońj ar rạskạ salaḱko khemao ma.    




HSC Biḍạu Ehoboḱa June Cando Reaḱ 30 Tạrik

Nes bochor reaḱ HSC (Higher Secondary School Certificate) se ona man reaḱ biḍạu do ehoboḱa 30 June. Anto:sikha board ren bidạu ńel jujutić komiṭi ren convener Professor Abul Basar aḱ suhiat́ mit́ ḍharwạḱ hotete biḍạu reaḱ routine ko hõ sodorena. Ona routine lekate baṅgla pạhil potro tege biḍạu do ehoboḱa.

Arhõ lại laha akana je, 30 June khon 11 August bhitrite joto lekan olaḱ biḍạu hoe purạuḱtakoa ar 12-21 August do practical biḍạu hoyoḱtakoa. Onka leka darakan 16 April khon 25 April hạbić HSC pạṭhuạ gidrạkoaḱ form purun kạmihora hõ ehoboḱa. Ona nenḍa akan okterege biḍạu emoḱko do form purun hoyoḱtakoa.




Disom Reaḱ Adom Adom Ṭoṭhare Hoe-Daḱ Heć Daṛeaḱa

Reaṛ rabaṅ cabayena ar enege lolo setoṅ metaḱme udgạr se gorom din do paṛao akana.  Niạko dinre abohawa ạpis doe baḍae ocokeda baṅma hoe-daḱ heć daṛeaḱ.

Teheń Moṅgolbar (19 March) reaḱ abohawa khobor lekate baḍae akana, Disom reaḱ adom adom ṭoṭhare hoe-daḱ heć daṛeaḱa mente. Note Rajshahi, Dhaka, Mymensingh, Khulna, Barisal, Chottogram ar Sylhet jilạ reaḱ adom adom ṭoṭhakore ar Rangpur, Mymensingh jilạ reaḱ mit́-bar ṭoṭhare hoe-daḱ heć daṛeaḱa mente abohawa ạpis doe lại lahakeda.




Boṅgobondhu Sheikh Mojibur Rahman Aḱ 104 Serma Janam Mãhã Ńutumte Gapalmarao Sabha

Aṭhwar hiloḱ (17 March) Chapainawabgonj jila reaḱ Amnura Mission Primary School maṭh re Baṅgladisom etohoṕren kạrigol, jạtiạri koren apat́ Boṅgobondhu Sheikh Mojibur Rahman aḱ 104 serma janam mãhã ar Gidrạ mãhã ńutumte galmarao sabha, siropa em hạṭiń ar rạskạjoṅ akhṛa hoe purạuena. Noa akhṛa doe bondobosleda Rajshahi Bibhagio Khudro Nrigosthi Cultural Academy ar NAGR (National Agency for Green Revolution).

Maraṅ peṛa lekate seṭere tahẽkana Chapainawabgonj Sodor upajila ren Nirbahi Officer Tasmina Khatun. Akhṛare sabha mukhiạ lekate tahẽkana Rajshahi Bibhagio Khudro Cultural Academy ren gobesona kormokorta Benjamin Tudu. Uniaḱ ạḱyurte bises peṛa lekate seṭere tahẽkana Songskriti Montronaloy ren system analyst Sakhawat Hossain, Dainik Sonar Desh khobor kagoj ren sompadok ar Rajshahi Bibhagio Khudro Cultural Academy Nirbahi komiṭi ren sodosso Akbarul Hasan Millat, seṭere tahẽkana NAGR ren ạyurić manotan Stephen Soren, sạńgiń disom Australia khon heć seṭerakan manotan peṛa Elsabeth Bakker, ar Academy nirbahi komiṭi ren soddoso Susen Kumar Shemduar. Janam mãhã akhṛa ạyur re tahẽkana Rajshahi Bibhagio Khudro Nirigosthi Cultural Academy ren songit prosikhok Manuel Soren.  

Boṅgobondhu aḱ janam mãhã manao akhṛare seṭerko tahẽkana Tabitha Kinder Garten School School, Amnura Mission Primary School, Ar Bilboltha Adivasi Primary School ren pạthuạ gidrạ ar mahasoe ko.

Akhṛare Maraṅ peṛa doe lại jạhirkeda , Jạtiạri koren apat́ Boṅgobondhu do Tungipaṛa ńutuman mit́ṭen ato-ṭolare janamlente teheń Baṅgladisom ńutuman disom bon hameṭ daṛeakada. Cedaḱje, Boṅgobondhu khạtirte Baṅgladisom lekan sạdhin disomre sanam jạtigosṭhiko teheń suluk ar nirạite jion jingi bon khemaoeda. Boṅgobondhu do disom ar disomren hoṛko ạḍitet́e dulạṛket́koa. Lạṛhại calaḱkan okte uniaḱ 52 serma janam mãhãre mit́ bidesi khoboriạ (sangbadik) aḱ kuklire roṛ ruạṛleda, noa nacar disomre ińaḱ janam din se gujuk din baṅ cet́ kan. Tinre jãhãege monaekan aleaḱ jiwi ko hataoeda. Ona sãote arhõe lại sodorkeda, 17 March do eken Janam mãhã do baṅ kana, gidrạ mãhã hõ kana. Ente Boṅgobondhu do gidrạko ạḍi ãṭe kusiako kan tahẽkana. Aćren gidrạ leka joto gidrạ mit́ge dulạṛet́ko kan tahẽkana. Menkhan mit́ dol bạṛić hoṛ 1975 serma 15 August do aćren kạṭić koṛa gidrạ selet́ gharońjren ko goćket́koa. Menkhan enrehõ Boṅgobondhu aḱ kukmu reaḱ sona disom benaore kạmi kana aćren hoponera Maraṅ montri Sheikh Hasina. Uni do 2041 serma bhitrite Baṅgladisom mit́ṭen lahanti disom lekate benao rakaṕ ar ać babawaḱ kumku purạu lạgit́ kurumuṭu salaḱe kạmi kana.    

Inạkate akhṛare janam din ńutumte chobi ãkao, oloḱ hapaṛao ar Boṅgobondhu ńutumte rocona oloḱ haparaore jit akan gidrạ ko talare manotan peṛa koaḱ tite siropa em hạṭiń hoyena.

 




Arhõ Tayomena Goć Ocoakan Santalkoaḱ Bicạr Sunạni

Gaibandha Gobindogonj re pea santal hoṛko goć ocoakan reaḱ bicạr sunạni do arhõ tayomena. Moṅgol hiloḱ (12 March-2024) Gobindogonj Sinior Judicial Magistrate Nazmul Hasan aḱ bicạr sunạni mucạtre adalotre jãhãn hukum jạhir baṅkate dosar dine nenḍakeda. Adv.Faizul Alom Ronon doe baḍae ocokeda, noa mamla reaḱ aema dhao sunạni hoe akana. 12 March hukum jạhir reaḱ din goṭalena. Menkhan enhiloḱ baṅkate arhõ inạ dosar din doe goṭakeda adalot.

Note enhiloḱ ạyuṕ bela santal koaḱ bicạr, oṛaḱ-duạṛ lo rapaḱ, rạput́, luṭpaṭ selet́ eyae dopha dạbiante michilko oḍoklena. Sahebgonj Baghda Farm Bhumi udhar songram komiṭi koaḱ bondoboste adalot samaṅre noa michil kạmihorako purạukeda. Noa lahare Madarpur, Joypurpara ato-ṭola selet́ adom adom ṭoṭhare benar, festoon ar jhạnḍi tire saṕkate baba hoṛ ar maejiu mit́teko michil keda. Sahebgonj Baghda Farm Bhumi udhar komiṭi ren sabha mukhiạ Dr. Philimon Baskey aḱ ạyurte, kathae roṛkeda, São sabha mukhiạ Sufol Hembrom, sadharon sompadok Rezaul Karim Master, Sohosompadok Moinul Islam, Ajmal Hossain, Treasurer Pricila Murmu, Ạdivạsi ko ren ạyurić Suchitra Trisa Murmu, inạ chaḍa hõ selet́e tahẽkana mamlaren bạdi Thomas Hembrom.

Sabha mukhiạ Dr. Philimon Baskey doe menkeda, tikin tarasin pea hoṛko goć ocoyena, enrehõ eyae serma paromen rehõ nit dhạbićte mit́ṭen asami hõ bako giriptarlena. Asami kodo akoaḱ kạmi nirdae ko kạmikana. Onko botorte hoṛko oṛaḱ bahre calaḱ hõko botoroḱ kana. Onate ạḍi usạra onare jopoṛao menaḱko asamiko giripter kate bicạr reaḱ bebosthae hoyoḱa. Baṅkhan santalko ko do arhõ maraṅ andolon se michil reko pheḍoḱa.   

2016 serma reaḱ 6 November onko pea santalko goćlen ona sermage 26 November Thomas Hembrom do bạdikate 33 goṭen hoṛko ńutumte ar bin oprom se acin 500-600 goṭen hoṛ asami kate Gobindogonj thanare mamlaleda. PBI noa mamla tojbij reaḱ dạyike emadea adalot. Tojbij mucạtre mul asami ko badkate 2019 serma reaḱ 23 July 90 goṭen hoṛko ńutumte adalotre charge sheet ko emkeda PBI. Noa charge sheet bemạńjur kate 4 September MP Abul Kalam Azad selet́ 11 goṭen hoṛko ńutumte birodhi se khạ̃isi  reaḱ bạdikeda Tomas Hembrom. Pettion amolre ona sermage 23 December CID ona tojbij reaḱ hukume emadea adalot. Onkage 2020 serma reaḱ 2 November  adalot re report-e jomakeda CID. Ona lekate 2021 serma reaḱ 4 January do CID aḱ nạlis kagoć (obijogpotro) birudre arhõ khạ̃isi keda bạdi.




Gidrạ Umerre Bapla Ar Ńũ Bubulaḱ Babotre Cehaona Sabha

Aṭhwar hiloḱ (10 March 2024) ạyuṕ bela 5:00 baja khon Amnura Mission reaḱ Tabitha Kindergarten School reaḱ hall room re gidrạ umerre bapla ar ńũ bubulaḱ babotre cehaona sabha hoyena. Noa cehaona gapalmarao sabha do World Vision Bangladesh reaḱ unicef SBC project ar NAGR (National Agency for Green Revolution) goṛo gopoṛote hoe purạuena.

Noa cehaona gapalmarao sabhare manotan peṛa lekate seṭere tahẽkana, NAGR ren Director Mn.Stephen Soren, Jhilim union porisod ren 1,2,3 no. ward ren maejiu member Johra Begum, NAGR ren program officer Prodip Hembrom, ar ona sãote selet́e tahẽkana World Vision Bangladesh SBC -project field facilitator Mn.Samuel Hembrom. Amdaj pongel (40) leka pạṭhuạ gidrạ ar thoṛa gogo ko hõ noa cehaona sabha reko selet́lena.

Gidrạ umerre bapla ar ńũ bubulaḱ babotre pạhilte kathae roṛkeda, NAGR ren Director Mn.Stephen Soren. Uni do selet́ akan pạṭhuạ gidrạ ar gogo ko aćaḱ daman kathate uskurket́koa. Bạṛtikaete gidrạ umerre bapla reaḱ ar ńũ bubulaḱ reaḱ bạṛić aḱ babotre baḍae ocoket́koa. Ona chaḍa hõ gidrạ umerre bapla lekhan hoṛmore aema lekan muskil se eṭkeṭõṛẽ hoe daṛeaḱa mente ona hõ pusṭạute galmaraoat́koa. Onka leka Jhilim union porisod ren 1,2,3 no. ward ren maejiu member Johra Begum hõ selet́ akan pạṭhuạko aema lekan kathate udgạuket́koa. Uni hõe metat́koa, pạhilte oloḱ paṛhao jạruṛa. Hoṛmo reaḱe khoti metaḱme ńũ bubulaḱ/nesa khon pharakre tahẽn hoyoḱa. Enḍekhan sạrige mit́din mońj ạkelan hoṛ pe hoyoḱa ar darakan dinren marsal pe hoyoḱa. Ạḍi mońjte noa cehaona gapalmarao sabha do hoe purạuena.