Dengue Teṅgo Daram Lạgit́ Mosari Emena Rajshahi re

Dengue teṅgo daram lạgit́ Rajshahi re ạdivạsi hoṛko ar pạṭhuạ ko talare mosari ar leaflet emena. Sombar 21.08.2023 tạrik setaḱ 11:00 baja jokhen Rajshahi Poba upozila reaḱ Sutakata Al Abra auditorium re ạdivạsi hoṛko ar pạṭhuạ ko dengue ruạ babot aodhanko lạgit́te Rotary Club of Dhaka Kawran Bazar reaḱ utjog se kurumuṭute ar Barendro Youth Forum aḱ bondoboste mit́ sae (100) goṭen hoṛko talare mosari ar leaflet emena. Mosari ar leaflet em hạṭiń akhṛare dengue ruạ teṅgo daram babotre galmarao hoyena. Galmarao re manotan ko dengue ruạ reaḱ karontet́ ko lại sodorkeda. Metaḱme cet́ cet́ karonte dengue ruạ re hoṛko jạbunoḱ kana. Baḍaeabon plasṭic, ḍram, baha ṭob, ḍab cokaḱ, jahan jinisre daḱ jawakoḱ khan onako redo sĩkṛić bạṛtiko janamoḱa. Onate onako jaega sapha sạphi dohoe hoyoḱa. Inạ chaḍa hõ oṛaḱ aḍepase beṛhaete kom se kom haptare mit́ dhao saphae hoyoḱa. Dengue ruạ reaḱ asol ran do kana daḱ lekan jomaḱ se daḱ bạṛti ńui hoyoḱa. Gitić okte mosari beohar hoyoḱa.

Mosari em hạṭiń jokhen Socholota Acossiation ren sabek sadharon sompadok ar Barendro Youth Forum ren sodosso Salman Farsi aḱ ạyurte , Barendro Youth Forum ren sadharon sompadok Sabitri Hembrom sabha mukhiạ, ar maraṅ peṛa lekate seṭere tahẽkana RCC-Amnura ren sabha mukhiạ ar NAGR (National Agency for Green Revolution) ren program officer Prodip Hembrom. Inạ chaḍa hõ selet́e tahẽkana Md: Shamiul Alim Shawon,  sabha mukhiạ, Youth Action For Change-Yes, Rajshahi ar Academy ren Mahasoe ko.

Niạko dinre Baṅgladisomre bạṛti botoranaḱ ruạ kana noa dengue. Ente dengue ruạ goṭa disomre chạplạu se pasnao akana. Onate dengue khon sahaṛ tahen lạgit́ hoṛko sontorko ar aodhanko lạgit́ Rotary Club Of Dhaka Kawran Bazar, NAGR (National Agency for Green Revolution), Amnura Lutheren Mission Haspatal ar Barendro Youth Forum noa kạmihora hatao akada.




Chapainawabgonj re Dengue Ruạ Teṅgo Daram ar Kaboj Lạgit́ Hoṛko Aodhanoḱ Kạmihora

Niạko dinre Dengue ruạ do goṭa sohor-bajar ar ato ṭoṭhakoreko chạplau akana. Menkhan noa ruạte ạḍi usạrạ tharbasao baṅkate, jotokote mit́te kurumuṭu kate dengue ruạ birud teṅgo daram lekhange rukhiạ ńamoḱa. ‘Cikit́sa khon teṅgo daramge niropon ar bogea’.- Rotary reaḱ noa slogan samaṅre dohokate Rotary club of Dhaka Kawran Bazar, Besarkari songtha NAGR (Nationl Agency for Green Revolution), Amnura Lutheren Mission Haspatal ar RCC –Amnura reaḱ goṭate Lukhibar (03.08.2023) setaḱ 10:30 baja jokhen Chapainawabgonj sodor upajila reaḱ 3 no Jhilim union reaḱ Amnura Adarsho Girls High School ren pạṭhuạko talare dengue ruạ cetanre aodhanoḱ lạgit́te mit́ṭen sabha do hoyena.  Noa sabha ạyurre tahẽkana Amnura Adarsho Girls High School ren maran Mahasoe Md.Kudrat-e-Khuda. Un jokhen selet́e tahẽkana NAGR (National Agency for Green Revolution) ren program officer Prodip Hembrom, Amnura Lutheren Mission Haspatal seć khon Subash Baskey, Ona School ren Assi: mahasoe Md:Saikul Islam, Md: Abdul Aziz. Dengue babotre galmarao mucạt́re pạṭhuạ gidrạko talare dengue birud aodhanoḱ lạgit́te Leaftlet em hạṭińena.

Pạṭhuạ ko talare Dengue ruạ cet́ lekate chạplạuḱ kan noa babotre kathae roṛkeda Prodip Hembrom. Arhõe roṛ sodorkeda je, oṛaḱ beṛhaete, baha ṭob re, ḍab cokaḱ, ṭin reaḱ kuiṭạ, plasṭic emanteaḱ jiniskore sĩkṛĩc ko belea, onate onako jaegare daḱ baṅ jawa ocoe hoyoḱa ar oṛaḱ beṛhae aḍepasekore sapha sạphi dohoe hoyoḱa. Inạ chaḍa hõ gitić okte mosari beohar lạgit́ sanamkoe udgạuket́koa. Aḍepase kore jahae dengue ruạte jạbun lenkhan Amnura Lutheren Mission Haspatal re dengue ruạ ko biḍạu daṛeaḱ mente baḍae ocokeda Subash Baskey. Inạ chaḍa katet́rehõ  seṭer akan eṭaḱko hõ dengue ruạ birud teṅgo daram lạgit́te oṛaḱ aḍepase ar apan ạpin sapha sạphi tahen jạruṛa mente ko lại sodorkeda. Dengue ruạ teṅgo daram ar kabjao lạgit́ hoṛko aodhan ko nonkan kạmihora khạtirte Rotary club of Dhaka Kawran Bazar, Besarkari songstha sãota se somaj lahantire kạmikan NAGR (National Agency for Green Revolution), Amnura Lutheren Mission Haspatal ar RCC-Amnura aema aema  johare emat́koa. Jemon noa kạmihora nonkage calao idiḱ ona nehõre dohokeda.

NAGR (National Agency for Green Revolution) re Program officer ar RCC-Amnura ren sabha mukhiạ Prodip Hembrom-e lại sodorkeda, noa kạmihora do Chapainawabgonj sodor reaḱ aema ṭoṭha ar Bazar kore ạyuroḱa ar reṅgeć nacar hoṛko talare Rotary seć khonaḱ Mosari ar aodhanoḱ lạgit́te Leaflet em hạṭińoḱa.




Dinajpur re Pea Santal Jawa Boeha SSC biḍạure GPA-5 Ko Hameṭ keda

Sokolbar (28.07.23) tạrik do SSC biḍạu reaḱ jo sodorena. Goṭa disomre SSC bidạu ko emlet́ gidrạko modre adom doko pass akada arhõ adom do bako pass daṛeada. Pass ket́ gidrạko ạḍi rạskạre menaḱkoa, menkhan bako pass daṛeaḱ gidrạko do ạḍi bhabna ar cintạre menaḱkoa.

Onka leka Dinajpur, Birampur upajila reaḱ Chondipur atoren pea santal jawa boeha SSC biḍạure GPA-5 ko hameṭ keda. Noko pea boeha kuṛi koṛa mit́ sãote GPA-5 ko hameṭket́ rạskạ khobor aḍepasere pasnaoena. Bạṛtikaete ako ghrońjren joto hoṛ ạḍiko rạskạḱ kana. Onko pe boehawaḱ ńutum do Lasar Sourov Murmu, kuṛi boeha Mery Moumita Murmu ar Jenivia Murmu. Onko pea boeha do Birampur Pilot High School khon SSC biḍạureko selet́lena. Onko gidrạ ren apat́ ńutum do Johannes Murmu, one uni mit́ṭen Be-sarkari songstha re kạmi kana, ar eṅgat́tet́ do Sohagini Hasda. Pea boeha modre Lasar Sourov Murmu do Engineer, ar kuṛi boeha do daktar hoyoḱ reaḱ monsubạ menaḱtakoa. Ạkinren gidrạ koaḱ biḍạu jo ańjomkate ạḍi kusi rạskạre eṅgat́ apat́ hõ menaḱkina. Ente unkinaḱ kukmu do onko gidrạ liạge. Gidrạ koaḱ tayom daram kukmu purạuge nit ạkinaḱ jion reaḱ maraṅ kukmu do. Onate sarkaraḱ goṛo ar joto hoṛaḱ daya ạsirbad kin khojkeda.

Sạrige noa khobor do eken ako gharońj ren lạgit́ rạskạ khobor do baṅ kana,  goṭa disomren santalko lạgit́ ạḍi gorob ar rạskạ reaḱ khobor kana. Nonkage jemon santal ko laha calaḱ ma. 




Dengue Ruạ

Nia ko din ạḍi bạṛtikaete dengue ruạ chạplao akana goṭa disomre. Noa ruạte jạbukate aema hoṛ doko gujuḱ kana. Onate niạ ko dinre Haspatal kore hõ dengue rogi te pereć akana. Enrehõ hoṛko talare jãhãn sontor se cetonge bạnuḱa. 

Dengue ruạ cet́ lekate chạplạuḱa?

Dengue ruạ ḍher do sikṛĩć ko hotete mit́ hoṛ khon eṭaḱ hoṛ ṭhen ucạṛoḱa. Cedaḱ je, sikṛĩć tinre dengue ruạte jạbun akan hoṛe gere unre uniaḱ hoṛmore mit́ lekan virus do boloḱa. Inạkate uni sikrĩć hotetege eṭaḱ hoṛaḱ hoṛmore noa ruạ ucạṛoḱa. Onate dengue ruạte jạbunoḱ hoṛko mosari bhitrire dohoko hoyoḱa. Jemon uni khon eṭaḱ hoṛaḱ hoṛmore ruạ baṅ ucạṛoḱ. Bạṛtikaete okoe koaḱ hoṛmore Immunity se ruạ birud teṅgo daram reaḱ daṛe sạkti komge onkan hoṛge ạḍi usạra noa ruạteko jạbunoḱ kana. 

Dengue ruạ reaḱ cinhạ ko:

  1. Lac hasoa.
  2. Ạḍi bạṛti daḱ tetaṅa.
  3. Ghane ghane beć se beć baṅ bondoḱa.
  4. Beć sãote mãyãm hõ onḍoṅoḱa.
  5. Jambe khon mãyãm joroḱa.
  6. Turui ghonṭa khon hõ ḍher ghạṛić racate baṅ hoyoḱa.
  7. Sahẽt́ re muskil hoyoḱa.
  8. Hoṛmore laṅga aṭkaroḱa.
  9. Hoṛmo reaḱ tapmatra komoḱa.

Dengue ruạ khon rukhiạ reaḱ upại:

  1. Oṛaḱ aḍepase sapha sạphi dohoe hoyoḱa ar okare hõ daḱko baṅ jawa ocoe hoyoḱa.
  2. Oṛaḱ aḍepase kore giḍikaḱ bạlṭin, ṭob , plasṭik kore daḱ jarwaḱa, onate bin jạruṛoḱ jinis ḍasbinre giḍikaḱ hoyoḱa.
  3. Jạpit́ okte mosari ṭaṅgao hoyoḱa.
  4. Ti dhạbić aṅgroṕ-kićrić ko horok hoyoḱa.
  5. Sikṛĩć khon rukhiạ ńam lạgit́ sikṛĩć ran cream beohar hoyoḱa hoṛmore ar oṛaḱre do jaoge Aerosol spray hoyoḱa.

Dengue khon rukhiạḱ lạgit́te cetanre emen niạmko leka calaḱ ar manao ganao hoyoḱa. Enḍekhan sanam hoṛko khạṭige dengue ruạ khon rukhiạ bon ńamte napae bon tahena, Ar nonkate niropon hoṛmo hõbon hameṭ daṛeaḱa.

 




Darakan Sokolbar SSC Biḍạu Reaḱ Jo Sodoroḱa

Calaoen 30 April Secondary School Certificate (SSC) ar ona man reaḱ biḍạu ehoṕlena. Ona biḍạure are (9) goṭen sikhnạt board reaḱ tabere bargel (20) lakh khon hõ ḍher pạṭhuạ gidrạ biḍạu ko em akada. Ado ona SSC bidạu reaḱ jo do darakan Sokolbar (28.07.23) July sodoroḱa. Biḍạu reaḱ jo sodoroḱte eken mit́ din bạki menaḱa. Sokolbar setaḱ 10:30  baja tala do nij nij sikhnạt ṭhãona khon ar Online re mit́ sãote sodoroḱa.

SSC Pạṭhuạ ko do cet́ lekate biḍau jo ko baḍae daṛeaḱa, ona hõ Dhaka Madhomik ar Ucho Madhomik sikhnạt board pusṭaute baḍae ocokeda. Dhaka sikhnạt board reaḱ mit́ ḍhạrwạḱre menakana, SSC pạṭhuạ ko do sikhnạt board reaḱ website educationboardresults.gov.bd re bolokate Roll no, Registration no, biḍạu reaḱ ńutum, bochor metaḱme biḍạu emakat́ serma se sal ar sikhnạt board select kateć submit baṭon re click lekhange jo baḍae ńamoḱa. Inạ chaḍa hõ mobile re hõ jo baḍae ńamoḱa. Ona lạgit́ Message option re bolo kateć SSC ol hoyoḱa ar space emkate board reaḱ ńutum pạhil pea akhor ol kateć arhõ space emkate roll no ol hoyoḱa arhõ space emkate bidạu reaḱ bochor se sal ol kateć 16222 nombor re kol hoyoḱa. (Udharon lekate-SSC DHA ROLL YEAR) nonka ol hoyoḱ. Noa ko ol kate ṭhikte kol lekhange biḍạu reaḱ jo do message hotete baḍae ńamoḱa.




Lumpy Skin (LSD) Rog

Baṅgladisom reaḱ adom adom ṭoṭhare Ḍaṅgra koaḱ mit́ lekan rog se ruạ do heć paṛao akana. One oka do Ḍaṅgra aḱ goṭa hoṛmo metaḱme hartare ḍambaḱ ḍomboḱ rakaboḱ kana. Ona rog do Lumpy skin (LSD) rog ko metaḱkana. Niạko dinre Ḍaṅgra merom ạsulet́ko hoṛko ạḍi botor ar cintare menaḱkoa. Bạṛtikaete Lumpy skin rog do virus kana. Noa virus rogte jạbun kate aema Mĩhũ Ḍaṅgra koko gujuḱ kana. Ḍaktar ko menet́ kana, noa rog do virus kana. Nit dhạbićte rog reaḱ jahan ran rehet́ge baṅ benao akana.

Noa rogte jạbunoḱkan Ḍaṅgra do pạhilte ruạ ńamkoa, jojom baṅ sanakoa. Bại bạite ruạ ḍher idilen khan mũ ar moca khon ulidaḱ onḍoṅoḱtakoa, jaṅga ar hoṭoḱ phulạuḱtakoa, jạbun akan Ḍaṅgra aḱ koṛam latar bar jaṅga reaḱ tala barabạrire daḱ jarwaḱa. Inạkate Ḍaṅgra aḱ goṭae hoṛmore ḍambaḱ ḍomboḱ rakaboḱa ar ona do seaḱa. Inạ chaḍa hõ hoṛmo reaḱ uṕ hõ ńuroḱtakoa, harta hõ poṭagoḱtakoa. Noa rog biseskaete lạṭu Ḍaṅgra do baṅ ńamet́koa, ente onkoaḱ do sahao daṛe ḍhergea. Huḍiń se kạṭić mĩhũ Ḍaṅgra ko ḍher ńamet́koa. Ạḍi algate noko doko jạbunoḱ kana. Cedaḱ je hoṛmore rog birud teṅgo daram reaḱ daṛe do komgetakoa. Mit́ Ḍaṅgra khon eṭaḱ Ḍaṅgra aḱ hoṛmore noa rog do sikrĩć-rõ hotete ucạṛoḱa. Onate noa rogte Ḍaṅgra ko bańcao ko lạgit́te mosari beohar ạḍi jạruṛ kana. Inạ chaḍa katet́ rehõ Ḍaṅgra ko sapha sạphi dohoko hoyoḱa. Jãhãe Ḍaṅgra aḱ hoṛmore noa rog reaḱ cinhạ ńeloḱre pạhilte jib janwar ren raranko são katha roṛ hoyoḱa se hapatal hõ idiko hoyoḱa. Enḍekhan okte nạpitre jạbun akan Ḍaṅgra cikit́sa ko ńamlekhan algategeko napae daṛeaḱte niropon hoṛmo ko ńam ruạṛ daṛeaḱa.




Setoṅ Reaḱ Rãtte Goṭa Bạihạṛ Rohoṛ Cabaḱ Kana

Ńel ńelte goṭa bạrsạ din parom calaoena. Enrehõ goṭa disomre serma dak reaḱ ạḍige ṭonṭa paṛao akana. Jao sermage bạrsạ din do ekal goṭa khet-baṛge ar hor-bir ko daḱte cehel cepel ar reaṛge hisit́ hisit́e hoe-et́ kan tahẽkana. Menkhan nes bochor do goṭa bạihạṛ khet-baṛge ko setaoṅte rohoṛ cabaḱ kana. Khan nes bochor aghãṛ hoṛo rohoe re cas-abadko ạḍi muskilreko paṛao akana. Onate niạ dhao do aghãṛ hoṛo rohoe lạgit́ casa se cas abadko kiriń daḱte hoṛo ko rohoe kana, ar kiriń daḱ areć bakhrate ạḍi aṭ ṭaka paesa hõ khoroć lagaoako kana, one okoe do daḱ ṭonṭate nit hõ hoṛo bako abad daṛeaḱ kan. Daḱ bạnuḱte hoṛo rohoe ar khet baṛge losot́ reaḱ jãhãn bhiṛge bạnuḱa. Bạihạṛ kore jãhãn nahel reaḱ saḍe hõ baṅ ańjomoḱ kana. Goṭa bạihạṛ ḍaṅgra merom ko ạtiń baṛaeda.

Entebon aṭkar daṛeaḱ kana, niako din re tinaḱ kajaḱ lolo setoṅ din calaḱ kana. Setaḱ tora cando rakaṕ khon ehoṕkate goṭa din bhor ạḍi kajake setoṅeda. Sanam casa hoṛko ghane ghane serma sećko beṅget́ rakaṕet́ kana. Noa as ar bhorsa katećge je, Tinre sisirjạuić serma daḱe jạṛia mente. Ar rohoe akat́ hoṛo khet́ko serma daḱe ńamte napaete hara buruḱ. Sanamko inạ mit́ as ar bhorsa ko dohoyet́ kana.  Cedaḱje niạko dinre daḱ reaḱ ạḍi jạṛuṛ menaḱa.  




 Darakan 28 July SSC Biḍạu Reaḱ Jo Sodoroḱa

2023 sermaren SSC pạṭhuạ koaḱ biḍạu jo do darakan 28 July sodoroḱa. Ente noa babotre Dhaka sikhnạt board ren Chairman professor Topon Kumar Sarkar-e baḍae ocokeda. Enhiloḱ setaḱ 9:00 baja jokhen biḍạu reaḱ jo do Maraṅ Montri aḱ tireko calaea. Inạkate uni hotete pạhilte jo sodor kạmihora do ehoboḱa. Ado goṭa disomre mit́ sãote biḍạu reaḱ jo do sodoroḱa.




Chapainawabganj re Hul Mãhã Manotena

Chapainawabganj jilạ reaḱ Amnura Mission re 30 june sokolbar din bhor Hul Mãhã manot akhaṛa hoe purạoena.  Goṭ̣a din daḱket́ re hõ hoṛko̠ sanam dea giḍikate Sidu-kạnu-Cad-Bhairo, Phulmoni-Jhono ar ona Hulre ko goć akat́ko sanam hoṛ koaḱ atma sulukre tahen at onkoaḱ ona birbanta kạmi diḱsạ ruạṛ lạgit́ ạḍi jhukate HUL mãhã manotena.

HUL Mãhã manoe akhṛa do saṕṛaoledako Uttarbango Adivạsi Forum chapainawabganj jilạ komiti.  Niạ akhṛare mạnjhi haṛam hisạbte seṭ̣eren tahekan Uttarbango Adivasi Forum chapainawabganj jilạ komiti mukhiạ Mn. Luis Tuḍu. Maraṅ peṛa hisạbte seteṛe tahẽkana 03no. Jhilim UnionParisad ren chairman Golam Lutful Hassan (Lutfor) , Manotan peṛa hisạbte selet́ko tahẽkana Ạdibasi onolia Mn. Mithusilak Murmu, NAGR (National Ageny for Green Revolution) ren maraṅ mukhiạ Stephen Soren, Uttarbango Adivạsi Forum kendrio  komiti chairman Mn Hingu Murmu.  03no. Jhilim Union Parisad ren Panel chairman ar 02 word member Md. Masud Parvej, Uttarbango Adivạsi Forum chapainawabganj jilạ komitiren secretary Kornelius Murmu, Treasure Modon Hasda, Amnura Mission Manḍer ren hapṛam Mn. Devid Dhonai Hembrom, Amnura Mission Primary  School ren mare mahasoe Mn. Horidas Hembrom, Niạ akhṛa calaoré tahẽkana Uttarbango Adivạsi Forum Kendro komitiren Totho ar Porcar secretary Prodip Hembrom.

Hul mahã manot lạgit́ pạhil re rally hoena ar rally mucạt́re Sidu-kạnu-cadbhairo-phulo-jahno diḱsạ lạgit́ tearakan pinḍ re Manot Baha ḍạlić ko emkeda Manotan peṛa ar sanam jarwa akanko. Niạ ko tayom sanam jarwa akanko Sidu-kanu tahkoaḱ kạmi diḱsạ ruạṛ lạgit́ gapalmarao hoena. Ona galamarao re Sedae Sidu-kanu-cad-bhairo-phulmoni-Jhano ar sanamko ko Hul let́ ona reaṅko nagam ko lại sodo̠rkeda. Galmarao rea nãwa piṛhi kho̠n Kusṭia Islamic University ren pạṭhuạ Nilmoni Kisku ar Babudang Alor Pathsala ren mahasoe Mn. Bimol Hasda kathakin roṛkeda. Niạ piṛhi renko sanam mońjte oloḱ paṛhaoḱ cet́ kate nãwate ar hõ Hul reaṅ ko hoho keda nitok hoyogot́kana nahacar ko cetan. Tobe ge unokte jorolen sidu -kanu aḱ joroyen mayam do̠ sạriaḱ got́a.




Darakan Pe Dinte Daḱe Ḍher Daṛeaḱa

Sombar (26 June) setaḱ 9 baja khon goṭa din metaḱme 72 ghonṭa se pe din bhitrite hoe-daḱ ḍher daṛeaḱa mente Abohaoa Odhidaptor-e menet́ kana. Ente bar-pe din khonaḱ ńeloḱ kana sermare hende rimil hoete oṭaṅ baṛae kana. Daḱ rimil rakaboḱkan rehõ hoete kaṭaoḱ kana. Onate Abohaoa Odhodaptor-e meneda, pe din bhitrite hoe-daḱ bạṛti daṛeaḱa. Cedaḱ je,nit do bạrsạ din paṛao akana.

Onka leka teheń (Robibar 25 June) reaḱ Abohaoa re menakana, Khulna, Borisal, Chottogram ar Sylhet ṭoṭha reaḱ adom adom jaega ar note Rangpur, Rajshahi, Mymensingh, Dhaka bibhag reaḱ adom adom ṭoṭhare hoe-daḱ heć daṛeaḱa.