Rotary Eid Sandes Ko Emkeda Amnura Re

Aṭhwar hiloḱ (07 April 2024) setaḱ 11 baja okte Chapainawabgonj sodor upajila reaḱ Amnura re Eid-Ul-Fitr ńutumte pongel (40) goṭen muslim gidrạ Eid sandes ko ńamkeda. Rotary Club of Dhaka Kawran Bazar ar NAGR (National Agency for Green Revolution) aḱ bondoboste noa Eid sandes do em hạṭińena. Sandes lekate emena, 1 pekeṭ lacha semai, 1 kg cini,  Budia 1 pekeṭ, Soamin sunum 1 liṭer, Polao caole 1 kg, jel mosola, 1 kg khạjạṛi, ar Noodles 1 pekeṭ.

Eid sandes em hạṭiń akhṛare seṭere tahẽkana, Rotary Community Corps Amnura ren upadesta ar National Agency for Green Revolution ren maraṅ ạyurić Mn.Stephen Soren, RCC-Amnura ren sabha mukhiạ Prodip Hembrom, Secretary Promila Hasdak, Amnura Adarsho Girls High School ren Headmaster Md.Kudrat-e-Khuda, Tabitha Kindergarten School ren Mahasoe Nilufa Parvin, Ar Amnura Mission Primary School ren Mahasoe Sathi Akter.

Akhṛare pạhilte Rotary Club Of Dhaka Kawran Bazar ar NAGR (National Agency for Green Revolution) songstha seć khon Eid ńutumte johare emat́koa Mn.Stephen Soren. Uni doe lại sodorkeda, Eid reaḱ rạskạ hạpạṭiń lạgit́ge Rotary Club Of Dhaka Kawran Bazar, National Agency for Green Revolution ar RCC do noa akhṛae bonsobos akada.  Ńeloḱte nase rehõ enhõ aleaḱ noa emen dulạṛ sandeste noko gidrạko akoaḱ gharońjren ko são mońj ar napaete Eid Porob reko rạskạ daṛeaḱa. Aleaḱ noa songstha do noa ṭoṭhare sikhnạt, niropon hoṛmo, sãota ceton, Gidrạ umere bapla ar ńu bubulaḱ babot teṅgo daramre ar sãotare mimit́ kạmihora ko lahantire kạmikana, Ar Rotary Club Of Dhaka Kawran Bazar  ar RCC hõ mit́ gãotate maejiuko lahantire ar Kạuḍi ko sećte lahanti, niripon hoṛmo babot ceton tahẽn nonkanaḱ doe kạmi kana. As menaḱa sanam hoṛko darakan se seṭer hijuḱkan Eid porob mońj ar rạskạ salaḱko khemao ma.    




HSC Biḍạu Ehoboḱa June Cando Reaḱ 30 Tạrik

Nes bochor reaḱ HSC (Higher Secondary School Certificate) se ona man reaḱ biḍạu do ehoboḱa 30 June. Anto:sikha board ren bidạu ńel jujutić komiṭi ren convener Professor Abul Basar aḱ suhiat́ mit́ ḍharwạḱ hotete biḍạu reaḱ routine ko hõ sodorena. Ona routine lekate baṅgla pạhil potro tege biḍạu do ehoboḱa.

Arhõ lại laha akana je, 30 June khon 11 August bhitrite joto lekan olaḱ biḍạu hoe purạuḱtakoa ar 12-21 August do practical biḍạu hoyoḱtakoa. Onka leka darakan 16 April khon 25 April hạbić HSC pạṭhuạ gidrạkoaḱ form purun kạmihora hõ ehoboḱa. Ona nenḍa akan okterege biḍạu emoḱko do form purun hoyoḱtakoa.




Disom Reaḱ Adom Adom Ṭoṭhare Hoe-Daḱ Heć Daṛeaḱa

Reaṛ rabaṅ cabayena ar enege lolo setoṅ metaḱme udgạr se gorom din do paṛao akana.  Niạko dinre abohawa ạpis doe baḍae ocokeda baṅma hoe-daḱ heć daṛeaḱ.

Teheń Moṅgolbar (19 March) reaḱ abohawa khobor lekate baḍae akana, Disom reaḱ adom adom ṭoṭhare hoe-daḱ heć daṛeaḱa mente. Note Rajshahi, Dhaka, Mymensingh, Khulna, Barisal, Chottogram ar Sylhet jilạ reaḱ adom adom ṭoṭhakore ar Rangpur, Mymensingh jilạ reaḱ mit́-bar ṭoṭhare hoe-daḱ heć daṛeaḱa mente abohawa ạpis doe lại lahakeda.




Boṅgobondhu Sheikh Mojibur Rahman Aḱ 104 Serma Janam Mãhã Ńutumte Gapalmarao Sabha

Aṭhwar hiloḱ (17 March) Chapainawabgonj jila reaḱ Amnura Mission Primary School maṭh re Baṅgladisom etohoṕren kạrigol, jạtiạri koren apat́ Boṅgobondhu Sheikh Mojibur Rahman aḱ 104 serma janam mãhã ar Gidrạ mãhã ńutumte galmarao sabha, siropa em hạṭiń ar rạskạjoṅ akhṛa hoe purạuena. Noa akhṛa doe bondobosleda Rajshahi Bibhagio Khudro Nrigosthi Cultural Academy ar NAGR (National Agency for Green Revolution).

Maraṅ peṛa lekate seṭere tahẽkana Chapainawabgonj Sodor upajila ren Nirbahi Officer Tasmina Khatun. Akhṛare sabha mukhiạ lekate tahẽkana Rajshahi Bibhagio Khudro Cultural Academy ren gobesona kormokorta Benjamin Tudu. Uniaḱ ạḱyurte bises peṛa lekate seṭere tahẽkana Songskriti Montronaloy ren system analyst Sakhawat Hossain, Dainik Sonar Desh khobor kagoj ren sompadok ar Rajshahi Bibhagio Khudro Cultural Academy Nirbahi komiṭi ren sodosso Akbarul Hasan Millat, seṭere tahẽkana NAGR ren ạyurić manotan Stephen Soren, sạńgiń disom Australia khon heć seṭerakan manotan peṛa Elsabeth Bakker, ar Academy nirbahi komiṭi ren soddoso Susen Kumar Shemduar. Janam mãhã akhṛa ạyur re tahẽkana Rajshahi Bibhagio Khudro Nirigosthi Cultural Academy ren songit prosikhok Manuel Soren.  

Boṅgobondhu aḱ janam mãhã manao akhṛare seṭerko tahẽkana Tabitha Kinder Garten School School, Amnura Mission Primary School, Ar Bilboltha Adivasi Primary School ren pạthuạ gidrạ ar mahasoe ko.

Akhṛare Maraṅ peṛa doe lại jạhirkeda , Jạtiạri koren apat́ Boṅgobondhu do Tungipaṛa ńutuman mit́ṭen ato-ṭolare janamlente teheń Baṅgladisom ńutuman disom bon hameṭ daṛeakada. Cedaḱje, Boṅgobondhu khạtirte Baṅgladisom lekan sạdhin disomre sanam jạtigosṭhiko teheń suluk ar nirạite jion jingi bon khemaoeda. Boṅgobondhu do disom ar disomren hoṛko ạḍitet́e dulạṛket́koa. Lạṛhại calaḱkan okte uniaḱ 52 serma janam mãhãre mit́ bidesi khoboriạ (sangbadik) aḱ kuklire roṛ ruạṛleda, noa nacar disomre ińaḱ janam din se gujuk din baṅ cet́ kan. Tinre jãhãege monaekan aleaḱ jiwi ko hataoeda. Ona sãote arhõe lại sodorkeda, 17 March do eken Janam mãhã do baṅ kana, gidrạ mãhã hõ kana. Ente Boṅgobondhu do gidrạko ạḍi ãṭe kusiako kan tahẽkana. Aćren gidrạ leka joto gidrạ mit́ge dulạṛet́ko kan tahẽkana. Menkhan mit́ dol bạṛić hoṛ 1975 serma 15 August do aćren kạṭić koṛa gidrạ selet́ gharońjren ko goćket́koa. Menkhan enrehõ Boṅgobondhu aḱ kukmu reaḱ sona disom benaore kạmi kana aćren hoponera Maraṅ montri Sheikh Hasina. Uni do 2041 serma bhitrite Baṅgladisom mit́ṭen lahanti disom lekate benao rakaṕ ar ać babawaḱ kumku purạu lạgit́ kurumuṭu salaḱe kạmi kana.    

Inạkate akhṛare janam din ńutumte chobi ãkao, oloḱ hapaṛao ar Boṅgobondhu ńutumte rocona oloḱ haparaore jit akan gidrạ ko talare manotan peṛa koaḱ tite siropa em hạṭiń hoyena.

 




Arhõ Tayomena Goć Ocoakan Santalkoaḱ Bicạr Sunạni

Gaibandha Gobindogonj re pea santal hoṛko goć ocoakan reaḱ bicạr sunạni do arhõ tayomena. Moṅgol hiloḱ (12 March-2024) Gobindogonj Sinior Judicial Magistrate Nazmul Hasan aḱ bicạr sunạni mucạtre adalotre jãhãn hukum jạhir baṅkate dosar dine nenḍakeda. Adv.Faizul Alom Ronon doe baḍae ocokeda, noa mamla reaḱ aema dhao sunạni hoe akana. 12 March hukum jạhir reaḱ din goṭalena. Menkhan enhiloḱ baṅkate arhõ inạ dosar din doe goṭakeda adalot.

Note enhiloḱ ạyuṕ bela santal koaḱ bicạr, oṛaḱ-duạṛ lo rapaḱ, rạput́, luṭpaṭ selet́ eyae dopha dạbiante michilko oḍoklena. Sahebgonj Baghda Farm Bhumi udhar songram komiṭi koaḱ bondoboste adalot samaṅre noa michil kạmihorako purạukeda. Noa lahare Madarpur, Joypurpara ato-ṭola selet́ adom adom ṭoṭhare benar, festoon ar jhạnḍi tire saṕkate baba hoṛ ar maejiu mit́teko michil keda. Sahebgonj Baghda Farm Bhumi udhar komiṭi ren sabha mukhiạ Dr. Philimon Baskey aḱ ạyurte, kathae roṛkeda, São sabha mukhiạ Sufol Hembrom, sadharon sompadok Rezaul Karim Master, Sohosompadok Moinul Islam, Ajmal Hossain, Treasurer Pricila Murmu, Ạdivạsi ko ren ạyurić Suchitra Trisa Murmu, inạ chaḍa hõ selet́e tahẽkana mamlaren bạdi Thomas Hembrom.

Sabha mukhiạ Dr. Philimon Baskey doe menkeda, tikin tarasin pea hoṛko goć ocoyena, enrehõ eyae serma paromen rehõ nit dhạbićte mit́ṭen asami hõ bako giriptarlena. Asami kodo akoaḱ kạmi nirdae ko kạmikana. Onko botorte hoṛko oṛaḱ bahre calaḱ hõko botoroḱ kana. Onate ạḍi usạra onare jopoṛao menaḱko asamiko giripter kate bicạr reaḱ bebosthae hoyoḱa. Baṅkhan santalko ko do arhõ maraṅ andolon se michil reko pheḍoḱa.   

2016 serma reaḱ 6 November onko pea santalko goćlen ona sermage 26 November Thomas Hembrom do bạdikate 33 goṭen hoṛko ńutumte ar bin oprom se acin 500-600 goṭen hoṛ asami kate Gobindogonj thanare mamlaleda. PBI noa mamla tojbij reaḱ dạyike emadea adalot. Tojbij mucạtre mul asami ko badkate 2019 serma reaḱ 23 July 90 goṭen hoṛko ńutumte adalotre charge sheet ko emkeda PBI. Noa charge sheet bemạńjur kate 4 September MP Abul Kalam Azad selet́ 11 goṭen hoṛko ńutumte birodhi se khạ̃isi  reaḱ bạdikeda Tomas Hembrom. Pettion amolre ona sermage 23 December CID ona tojbij reaḱ hukume emadea adalot. Onkage 2020 serma reaḱ 2 November  adalot re report-e jomakeda CID. Ona lekate 2021 serma reaḱ 4 January do CID aḱ nạlis kagoć (obijogpotro) birudre arhõ khạ̃isi keda bạdi.




Gidrạ Umerre Bapla Ar Ńũ Bubulaḱ Babotre Cehaona Sabha

Aṭhwar hiloḱ (10 March 2024) ạyuṕ bela 5:00 baja khon Amnura Mission reaḱ Tabitha Kindergarten School reaḱ hall room re gidrạ umerre bapla ar ńũ bubulaḱ babotre cehaona sabha hoyena. Noa cehaona gapalmarao sabha do World Vision Bangladesh reaḱ unicef SBC project ar NAGR (National Agency for Green Revolution) goṛo gopoṛote hoe purạuena.

Noa cehaona gapalmarao sabhare manotan peṛa lekate seṭere tahẽkana, NAGR ren Director Mn.Stephen Soren, Jhilim union porisod ren 1,2,3 no. ward ren maejiu member Johra Begum, NAGR ren program officer Prodip Hembrom, ar ona sãote selet́e tahẽkana World Vision Bangladesh SBC -project field facilitator Mn.Samuel Hembrom. Amdaj pongel (40) leka pạṭhuạ gidrạ ar thoṛa gogo ko hõ noa cehaona sabha reko selet́lena.

Gidrạ umerre bapla ar ńũ bubulaḱ babotre pạhilte kathae roṛkeda, NAGR ren Director Mn.Stephen Soren. Uni do selet́ akan pạṭhuạ gidrạ ar gogo ko aćaḱ daman kathate uskurket́koa. Bạṛtikaete gidrạ umerre bapla reaḱ ar ńũ bubulaḱ reaḱ bạṛić aḱ babotre baḍae ocoket́koa. Ona chaḍa hõ gidrạ umerre bapla lekhan hoṛmore aema lekan muskil se eṭkeṭõṛẽ hoe daṛeaḱa mente ona hõ pusṭạute galmaraoat́koa. Onka leka Jhilim union porisod ren 1,2,3 no. ward ren maejiu member Johra Begum hõ selet́ akan pạṭhuạko aema lekan kathate udgạuket́koa. Uni hõe metat́koa, pạhilte oloḱ paṛhao jạruṛa. Hoṛmo reaḱe khoti metaḱme ńũ bubulaḱ/nesa khon pharakre tahẽn hoyoḱa. Enḍekhan sạrige mit́din mońj ạkelan hoṛ pe hoyoḱa ar darakan dinren marsal pe hoyoḱa. Ạḍi mońjte noa cehaona gapalmarao sabha do hoe purạuena.  




Milimisi Suluk Reaḱ Mela Hoyena Amnura Mission Re

Sạnicar (9 March) goṭa din bhor Chapainawabgonj jila reaḱ Amnura Mission Phuṭboll maṭh re nana hunạr jạt reaḱ milimisi mela hoyena. Baṅgladisom ren kạrigol Boṅgobondhu Sheikh Mujibur Rahman aḱ 104 serma janam mãhã ńutumte se disạ ruạṛ lạgit́ge noa mela hoyena.

Mela doe ạyurkeda Utarbongo Aduvasi Forum ren kendrio komiṭi re sabha mukhiạ Hingu Murmu. Johar katha selet́e roṛkeda, Utarbongo Adivasi Forum kendrio komiṭi ren convener ar sadharon sompadok Adv. Probhat Tudu. Maraṅ peṛa lekate seṭere tahẽkana Jatio songsod sodosso 45 Chapainawabgonj -3 ren Md. Abdul Odud, seṭere tahẽkana Chapainawabgonj jila prosasok ar jila magistrate A K M Galiv Khan, bises peṛa lekate seṭere tahẽkana Additional District Magistrate Chapainawabgonj jila Devendra Nath Urao, Civil Surgeon Dr. SA Mahdur Rashid, Upajila Nirbahi Officer Tasmina Khatun, 3 no Jhilim union porisod ren Chairman Lutfar Hasan Lutfar, Hindu ren naeke se pujhạr Rana Pratap Acharya, BNELC ren GS (General Superintendent) Rev. Sobas Kisku, Chapainawabgonj Jila bibhag reaḱ Hindu bodho Christian porisod ren sadharon sompadok Dillip Rai, NAGR (National Agency for Green Revolution) ren ạyurić Stephen Soren, Utarbongo Adivasi Forum ren senior vice President Bodon Murmu Ar Chapainawabgonj jila puja udjapon komiṭi ren sabha mukhiạ W A Kumar Ghose.

Mela akhṛa ạyurrekin tahẽkana Amnura Adorso Girls High School ren Maraṅ mahasoe Kudrat-e Khuda ar Prodip Hembrom. Mela re sor-sạńgiń khon amdaj mit́ hajar (1000) leka ạdivạsi selet́ joto jat ren hoṛko selet́lena. Eneć sereń , gombira sereń, emanteaḱ kote mela akhṛa do ạḍi jomokte sajaolena ar mela re seṭer akan hoṛko hõ ạḍiko rạskạyena. Inạ chaḍa hõ mela re ạdivạsi pạṭhuạ ko talare ḍulun gạḍi em hạṭińena. Ehohoṕ khon mucạt́ dhạbić mela do mońj poribes re ạḍi mońj ar napaete hoe purạuena.




Nagam Reaḱ 7 March

Teheń do nagam reaḱ 7 March. Maraṅ phurgạl se lạṛhại reaḱ mit́ṭen bises din kana. 1971 sal reaḱ 7 March (Nitaḱ Sorwadi Uddan) re gadel hoṛko talare Jạtikoren apat́ Bongobondhu Sheikh Mohibur Rahman do disom phurgạl se sạdhin reaḱe hoholeda. Uniaḱ ona roṛ se hohoge tayom daram dinre disom phurgạlre hoṛkoe udgạu are uskurket́koa.

Enhiloḱ lakh lakh hoṛko samaṅre jạtiren ạyurić aṭ aṛaṅte roṛkeda, Mãyãm bon emakada, jạruṛlenre arhõ bon ema, enrehõ noa disom do sạdhin katet́bon aṛaga. 1971 sal 7 March reaḱ bhason se kathatege sạrige Baṅgali metaḱme joto jạtren hoṛko disom sạdhin reaḱ horko ńamleda. Eken 18 miniṭ reaḱ bhason se ropoṛ tahẽkantea. Eken 18 miniṭ re uni do Itihãs reaḱ joto doe lại saḍe akada. Ado un khonge disomren hoṛko do okoe okaṭaḱ menaḱtako inạtege lạṛhại lạgit́ sapṛaoḱko ehoṕena.   

Inạkate Pạkistani bạhni ko birudre are (9) cando lạṛhại katet́ lakh lakh hoṛaḱ mãyãm joro katet́ 1971 serma 16 December do disom ko sạdhinkeda. Enhiloḱge Baṅgladisom do goṭa dhạrti reaḱ mancitro re  mit́ṭen sạdhin disom hisạbte lekhayena se ṭhạ̃i-e ńamkeda. Ona iạte abo joto jạtren sanam hoṛko nit noa sạdhin Baṅgladisomre suluk nirạite jion jingi bon khemao daṛeaḱ kana. 




Geram Pujạ Porob Ko Manaokeda Kolhe Jạtigosṭhiko

Chapainawabgonj jilạ reaḱ Filtipara iskul maṭhre Kolhe jạtigosṭhiko Geram pujạ ko manaokeda. Rajshahi Bibhagio Khudro Nrigosthi Cultural Academy ar NAGR songstha reaḱ bondoboste akhṛare maraṅ peṛa lekate seṭere tahẽkana Songskriti Bisoyok Montronaloy ren Jugmo Socib Dr. Munira Sultana.

Chapainawabgonj Sodor upajila ren Nirbahi Officer Tasmina Khatun aḱ ạḱyurte akhṛare bises peṛa lekate seṭere tahẽkkana Dainik Sonar Desh khobor sakam ren sompadok ar Rajshahi Bibhagio Khudro Cultural Academy Nirbahi komiṭi ren sodosso Akbarul Hasan Millat, Academy ren gobesona Officer Benjamin Tudu, Professor ar nirbahi komiṭi ren sodosso Sunil Kumar Majhi, NAGR ren ạyurić Stephen Soren, Academy nirbahi komiṭi ren soddoso Susen Kumar Shemduar, Subodh Chondro Mahato ar Chapainawabgonj reaḱ Utarbongo Adivasi Forum rem sabha mukhiạ Hingu Murmu.

Noa Geram pujạ akhṛa ạyurre tahẽkana Rajshahi Bibhagio Khudro Nirigosthi Cultural Academy ren songit prosikhok Manuel Soren. Ahṛare ạdepase ṭoṭharen Kolhe jạtiren mạjhi haṛam, maejiu ạyurko ar sadharon hoṛko seṭerko tahẽkana. Pạhilte Kolhe jạtigosṭhi koaḱ ạri-cạli, niạm/culture rạkhi jogao joton cetanre galmarao hoyena. Inạkate Geram pujạ porob akhṛa do ehoṕena. Ona sãote Kolhe jạtigosṭhikoaḱ nit hạli reak dosa se obostan, ạri-cạli, niạm/culture  ar porob ko babotre hõ roṛ rakaṕena. Ona sãote Kolheko talare sikhnạt reaḱ dosa babotre hõ manotan peṛako ṭhen lại sodorena.  

Maraṅ peṛa doe menkeda, jãhãe jạtigosṭhi tayomre tahẽkateć disom reaḱ lahati do ohoge hoe daṛeaḱa. Ona iạte Sarkar do joto juạn-juạniko jemon bekar baṅ tahẽkateć kạmire lagao akanko tahẽn ona lạgit́ aema lekan training reaḱ bebostha hatao akada. Arhõe menkeda, 18 umer lahare baṅ baplaḱ ar 20 umer lahare gidrạ baṅ hatao ko reaḱ. Kuṛi koṛa joto gidrạko pạhilte oloḱ paṛhao cet́ ocoko reaḱe nehõrat́koa.  Arhõe metat́koa, din darakana unre jotoko kạmikate jom hoyoḱa. Onate Kuṛi gidrạko do hamal bojha baṅ hudiskate oloḱ paṛhao cet́ ocokote hoṛ lekan hoṛ benaoko hoyoḱa. Disomre nit 18 karoṛ cetan hoṛ menaḱkoa. Ona iạte gidrạko kom hatao se jonosoṅkha niyontron reaḱ kathae menakada. Uni doe menkeda, Songskriti montronaloy do Khudro Nrigosṭhi aḱ culture, niạm, ạri-cạli rạkhi jogaore kạmi kana.

Akhṛare peṛakoaḱ roṛ talare Kolhe jạtiren kuṛi koṛa koaḱ eneć sereń hoyena. Mucạtre eneć sereń re selet́ akan dolko talare siropa do em hạṭińena. Ona sãote Kolhe koaḱ sãota se samajik songothon rạkhi jogao lạgit́ 7 goṭen hoṛko ante mit́ṭen Adhok komiṭi do bandhaoena. 




Ạḍi Man Selet́ Go Pạrsi Mãhã Manotena

21 February do mit́ṭen bises manot ar gorob reaḱ din kana. Goṭa Baṅgladisomren joto pạrisren hoṛko noa dinre goṭa dhạrti go pạrsi mãhãko manotet́ kana. Sohor-bajar School, College, ato-tọla ar mimit́ ṭhạ̃ire gidrạko-hoṛko ạḍi man manot salat́ go pạrsi din mãhã manot lạgit́ Sohid Miner re baha ko emet́ kana. Adom adom ṭhạ̃ikore do ńeloḱ kana go pạrsi mãhã manot lạgit́ aṅga simraḱ tora khon sohid miner re baha ko emkeda. 1952 sermare go pạrsi khạtirte Salam, Rofiq ar Jobbar selet́ ńutum baṅ baḍae aema hoṛ do jiwi ko alaeleda. Onkoaḱ ńutum disạ ruạṛ lạgit́te noa din do bises lekate cinhạ se lekha akana. Cedaḱje onko karontege teheń aboaḱ oka go pạrsi ona do hameṭlena ar abo mimit́ hoṛ ona pạrsite kathabon roṛ daṛeaḱ kana. Ar onatege jao serma 21 February do go pạrsi mãhã hisạbte manotoḱ kana.

Onka leka NAGR (National Agency for Green Revolution) hotete ạyuroḱ joto sikhnạt ṭhãona kore hõ niạ din metaḱme go pạrsi mãhã man salaḱ ko manotkeda.