Lukhibar (10 July) SSC Biḍạu Reaḱ Jo̠ So̠do̠ro̠ḱa

2025 serma reaḱ SSC biḍạu do̠ calaoen February cando reaḱ 15 tạrik kho̠n ehoṕlena ar May cando reaḱ 15 tạrik do̠ mucạt́ena.

Niạ  dhao SSC biḍạure are (9) goṭen sikhnạt board reaḱ tabere 14 lakh 90 hajar 142 goṭen pạṭhua gidrạ bidạureko selet́lena. Madrasa board re biḍạu emoḱ koaḱ soṅkha do tahẽ̠kana 2 lakh 94 hajar 726 goṭen. Ar Karigori board reko tahẽ̠kana 1 lakh 43 hajar 313 goṭen.   

Noa kho̠bo̠r do̠ Moṅgolbar (8July) Baṅgladisạm Anto:Sikha board ren ạyurić ar Dhaka sikhnạt board ren Professor Dr.Khandokar Ehsanul Kabir aḱ suhiat́ mit́ ḍhạrwạḱ hotete lại laha akana. Lukhibar (10 July) tikin 2:00 baja okte goṭa disạmre jo̠to̠ board reaḱ website ar sikhnạt ṭhãonare mit́ dhaote biḍạu jo̠ do̠ so̠do̠ro̠ḱa.  




Chapainawabgonj Reaḱ Amnura Mission re Santal Hul Mãhã Manotena

‘Iń do arhõn hijuḱa, goṭa disomre lạṛhại reaḱ seṅgeliń salgaoa.’ Kạnhu Murmu do 1856 serma reaḱ 23 February Bhognadihi pachkathiya re phạsi ṭhạ̃i khon noa kathae roṛleda.

Sombar 30 June Chapainawabgonj jilạ reaḱ Amnura Mission re Santal Hul Mãhã manot akhṛa hoe purạuena. Noa 170 Mãhã reaḱ Santal Hul Mãhã akhṛa do Mennonite Central Committee aḱ kạuḍi goṛote, ar Utarbongo Adivasi Forum, Amnura Mission Jubo Unnoyon songho reaḱ goṛo gopoṛote NAGR (National Agency for Green Revolution) do Hul Mãhã akhṛae bondoboskeda.

Sombar goṭa din bhor Amnura Mission iskul maṭhre Santal Hul Mãhã ńutumte santalkoaḱ ạri cali mela 2025 do hoe purạuena. NAGR ren maraṅ mukhiạ Mn.Stephen Soren aḱ ạyurte akhṛare selet́e tahẽkana, Chapainawabgonj jilạ prosasok Nakib Hasan Tarafdar, Mennonite Central Committee Bangladesh protinidhi Greg Venderbilt, Program Officer James Kisku, Sadar Upạjilạ porisod somajseba officer Kanchon Kumar Das, NAGR ren member ar Utarbongo Adivasi Forum Kendrio Committee sabha mukhiạ Mn.Hingu Murmu, Mn.Robindronath Hembrom, 3no  Jhilim Union Parisad ren member Md. Masud Parvej.

Akhṛare khaṭote Hul Mãhã reaḱ onole lạikeda NAGR ren Program Manager Prodip Hembrom. Manotanko akoaḱ khaṭo kathateko lại sodorkeda, 170 serma hoyena menkhan enhõ santal jạt chaḍa eṭaḱ eṭaḱ jạtigosṭhiko nit hõ aema lekateko koclon ocoḱ kana. Santal Hul hoyoḱ reaḱ aema karonko modre, asol karon do kana harmadiạ jumidar, mahajon ar sudhkhor koaḱ bin-daya mãyã, hoṛ posṛako ar hoṛ luṭuć kạmiko khạtirte. Santalko do nonkan santao ar koclon khon bańcao ńam lạgit́ aḱ sar anteko teṅgo daramena.

NAGR ren maraṅ mukhiạ do khaṭote kạmihorae lại sodorkeda, Mennonite Central Committee (MCC) aḱ goṛote santal pạrsite Rajshahi ar Chapainawabgonj reaḱ 4 goṭen upạjilạ re 15 goṭen Pre-Primary iskul re cecet́ kạmihora calaḱ kana. Inạ chaḍa hõ NAGR songstha do tayom akan reṅgeć nacar hoṛko talare sikhnạt, niropon hoṛmo, suluk, leg-ari cạli ar sãota re ceton se sontor tahẽn babote kạmi kana. As menaḱa jemon darakan dinre noa aleaḱ kạmiko napaete laha idiḱ. Ar suluk sãota se somaj benao rakapoḱ.

Hul Mãhã manot akhṛa do santalkoaḱ nana parkan eneć sereńte ạḍi jomkaolena. Mimit́ manḍer khon heć seṭer akan eneć sereń dolko Hul Mãhã akhṛa ko andoṛ cabakeda. Santal somajre tinạḱ lekan eneć sereń, ạri cạli menaḱa jemon Balaya johar, laṭ balaṅ eneć, doṅ, sohrae, lagṛẽ, lakeṛ sanamaḱ eneć sereń do mit́ leka noa akhṛa talate sodorena. Heć seṭer akan sanamko Hul Mãhã Manot akhṛare ạḍi ãṭko rạskạyena. Sạrige ehoṕ khon mucạt́ dhạbić mońj ar napaete Hul Mãhã manot akhṛa do hoe purạuena.




Eho̠ṕena HSC Biḍạu

Nes bo̠cho̠r 2025 reaḱ HSC biḍạu do̠ eho̠ṕena. Teheń Lukhibar (26 June) setaḱ 10:00 baja kho̠n goṭa disomre mit́ jo̠mo̠kte eho̠ṕ akana. Biḍạu do̠ tikin 1:00 baja mucạdo̠ḱa.

Niạ dhao ge̠l mit́ (11) go̠ṭen sikhnạt board reaḱ tabere 12 lakh 51 hajar 111 go̠ṭen pạṭhuạ biḍạureko duṛuṕ akana. Biḍạure duṛuṕ akan koṛa pạṭhuạkoaḱ so̠ṅkha 6 lakh 18 hajar 15 ar kuṛi pạṭhuạkoaḱ so̠ṅkha do̠ 6 lakh 33 hajar 96 go̠ṭen. Ar Biḍạu do̠ 2 hajar 797 go̠ṭen centre re hoyoḱ kana.




Gapa kho̠n Eho̠bo̠ḱ Kana HSC Biḍạu

Niạ serma 2025 reaḱ HSC biḍạu do̠ gapa Lukhibar (26) June kho̠n eho̠bo̠ḱ kana. Gapa setaḱ 10:00 baja kho̠n biḍạu do̠ eho̠bo̠ḱa. Biḍạu reaḱ pạhil dinre Bangla pạhil po̠tro̠ hoyoḱa. Gapa kho̠n ehoṕkate darakan 10 August dhạbić calao idiḱa.

Niạ serma do̠ moṭ 12 lakh 51 hajar 111 goṭen pạṭhuạ gidrạ buḍạureko seledo̠ḱ kana. Goṭa disomre 2 hajar 797 goṭen centre re biḍạu hoyoḱa. Calaoen serma khon niạ dhao do̠ 81 hajar 882 goṭen pạṭhuạ gidrạko ko̠m akana.

Bidạu jemon napaete hoe purạuḱ ona lạgit́ disom reaḱ joto koching centre 15 August dhạbić bond tahẽn kana.




HSC Form Purun Reaḱ Okto Ḍherena

Calaḱkan serma reaḱ Higher Secondary School Certificate (HSC) biḍạu reaḱ form purun okto ko ḍher akada. Fom purun reaḱ okto do ḍherena 19 June dhạbić. Ar noa form purun kạmihora do 18 June khonge ehoboḱa. Dhaka Madhomik ar Ucho Madhomik sikhnạt board reaḱ website re mit́ ḍhạrwạḱ hotete noa khobor sodorena.

Ḍhạrwạḱ re men akana, noa sermaren HSC pạṭhuạkoaḱ form purun okto do darakan 18-19 June dhạbić niṭ akana. Noa em akan oktorege form purun reaḱ joto lekan kạmi do purạu hoyoḱa. Ar noa ko sanamaḱ do sikhnạt ṭhãonaren maraniće ńel juta.




Irạl (8) Goṭen Jilạre Hoe Daḱ Heć Daṛeaḱa

Teheń Moṅgolbar 17 June 2025. Teheń abohaoa office doe baḍae ocokeda je, tikin ber 1:00 baja bhitrite irạl goṭen jilạre 45-60 kilomeṭer toṛte hoe daḱ heć daṛeaḱa.

Onate disom reaḱ dạkhin ar dạkhin-purub nakha reaḱ onako irạl goṭen disạm reaḱ doreão kore hõ sontor tahẽn lạgit́ 1 nombor cihnạ do uduḱ hoe akana.




SHARP Boy’s Hostel Re Uḍhạu Hoyena ‘Santali Ar Engrạji Pạrsi Club’

Gogo pạrsi ar gota dhạrti reaḱ pạrsi cet́jon do ạḍige jạruṛa. Onate hola sokolbar (23 May) khon etohoṕena Santali ar Engrạji Pạrsi sikhnạt Club.

‘Santali ar engrạji pạrsi club’ uḍhạure seṭere tahẽkana NAGR ren ạyurić, Manotan Stephen Soren, SHARP Hostel ren Manager Elias Soren ar Manotan Mahasoe Subas Mardi.

Manotan NAGR ren ạyurić do sanam santal pạṭhuạ gidrạ koe disạ ocoket́koa je aboaḱ gogo pạrsi do hoyoḱ kana Santali ar disom reaḱ do Bangla, ona selet́ goṭa dhạrtire oloḱ paṛhaoḱ ar bạnij bepari lạgit́ do hoyok kana engrạji pạrsi. Nit khon noa club talate pạṭhuạ gidrạ ko aema aema bud ar akel ko hameṭjoṅa. Cedaḱje, onko lạgit́ mit́ṭen sikhnạt reaḱ nãwã ḍahar se hor do jhićena. Jemon akoaḱ jionre taṛam ḍaharre noa sikhnạt kạmireko lagao daṛeaḱ. As menaḱa noa club talate mimit́ pạṭhuạ gidrạko jemon do bạṛti sikhnạtko hameṭ daṛeaḱ, ar akoaḱ kukmu ko purạu daṛeaḱ. Ạḍi jakjomokte uḍhạu hoyena noa pạrsi club do.




Suluk re Jirạuena Pope Fransis

Probhure jirạuena Pope Fransis. Gujuḱ okte uniaḱ umer do 88 serma hoelentaea. Ạḍi din khonge sahẽt́ reaḱ muskil tahẽkantaea. Noa laha uni do Italy re Rom reaḱ mit́ṭen Haspatal re ran ocoḱkan tahẽna.

Menkhan teheń setaḱ 7:35 baja okte Vatikan Kasa Santa Marta re aćaḱ oṛaḱrege jiwi calaoentaea. Pope Fransis aḱ laha ńutum do tahẽkana Jorge Mario Bargoglio. 1936 serma reaḱ 17 December Argentina reaḱ Buenos Aires re janamlena. Baba Mario ar Sivori. Italy ren ạdibạsi Mario do rel gạḍi ren lekha kạmiạiće tahẽkana.

Chemist traning hatao tayom dhorom horte taṛamkeda Jorge Mario. Tayomte dhorom ạli-cạlire paṛhaoena. 1969 serma do dhorom poporcarić (father) re hoyena. Inạkate 1998 serma do Argentina re archobisope lekate bachao ocoyena.  2013 serma re Jorge Mario do Pope hisạbte bachaolena. Unre ñawã ńutum hisạbte Fransis doe bachao hatao keda. Uni do Dạkhin America disom ren pạhil Pope kanae.




Amnura re Sim raḱ Paska porob Girjạ manotena

Aṭhwar hiloḱ (20 April) Chapainawabgonj jilạ reaḱ Amnura Mission maṭhre isại dhorom hoṛkoaḱ dosar maraṅ porob paska (sunrise) girjạ do hoe purạuena. Aṅga sim raḱ 5:00 baja khon girjạ do ehoṕlena. Paska porob girjạ do Bangladesh Northern Evangelical Lutheran Church (BNELC) ar sunrise girjạ komiṭi ko hotete hoe purạuena. Noa Sim raḱ se Sunrise girjạe ạḱyurkeda BNELC ren GS Rev. Soban Kisku Ar Rajshahi circle pasṭor Rev.Noresh Hasdak ar sãote goṛo gopoṛore tahẽkana manḍer ạyurić Dhavid Dhonae Hembrom. Rạskạ Paska Porob girjạre Amnura manḍer ren ar aḍepase ṭotha (Mirjapur, Jolahar, Sakoṭola, Phạgupaṛa, Jhinakhor) khon heć seṭerakan amdaj 500 cetan isại boeha miserako selet́lena.

Sim raḱ paska porob girjạ do mit́ jug metaḱme 12 bochor do purạuena. 2013 serma khonaḱ NAGR (National Agency for Green Revolution) ren ạyurić Mn.Stephen Soren ar girjạ komiṭi koaḱ goṭa lekate pạhil dhao leka Mission Maṭhre ehoṕlena. Sim raḱ (sunrise) girjạ reaḱ karon do kana, Jisu Mạsiaḱ krus ar jiwet́ beret hotete dhạrtiren ko ṭhen bańcaoḱ reaḱ sombad poporcar se pasnao idiḱ. Ar darakan okte re abo do noa ṭoṭharen sanam isại ko mit́ kateć sanam ko ṭhen suluk reaḱ sombad bon pasnaoa.

Girjạ mucạt́re paska porob ńutumte johar kathae roṛkeda, BNELC-Trust Board secretary Mn. Hingu Murmu, NAGR ren Director Mn. Stephen Soren, Amnura Mission ren manḍer member Mn.Horidas Hembrom, Amnura Mission Jubo songho ren sabha mukhiạ Jeheskel Murmu, Secretary John Hembrom, Mirjapur manḍer ren mạjhi haṛam Barnabas Hasda, ar Probis Hasda. Noa paska porob girjạ ạyur ko modren Prodip Hembrom doe baḍae ocokeda, je Darakan serma arhõ ạḍi maraṅ ar napaete girjạ ạyur hoyoḱa mente.




Teheń 12 Goṭen Ṭoṭhare Hoe daḱ heć daṛeaḱa

Dhaka selet́ gel bar (12) goṭen ṭoṭhare tikin 1:00 baja bhitrite hoe dak hijuḱa mente abohaoa office doe baḍae ocokeda.

Teheń Lukhibar (17 April) setaḱ 5:00 baja khon tikin 1:00 baja dhạbić disom reaḱ dorẽakore hõ ceton tahẽn lạgit́ abohaoa office doe batlao akat́koa.

Onare menakana, Rajshahi, Rangpur, Dinajpur, Bogura, Pabna, Dhaka, Tangail, Mymensingh, Sylhet, Comilla, Chottogram ar Cox’s bazar sećte pạchim/utạr-pạchim nakha khon ghonṭare 45-60 kilomeṭer toṛte hoe daḱ heć daṛeaḱa. Onako ṭoṭha reaḱ dorẽo kore mit́ (1) nombor reaḱ sontor cinhạ uduḱ ko metat́koa.

Inạ chaḍa hõ abohaoa office doe baḍae ocokeda, disomre darakan 20 April hạbić nonkage daḱ idi daṛeaḱa.