Eneć-Sereń Talate ‘Baha Porob’ ko Manaokeda Santal Hoṛko

Gaibandha Gobindagonj upạjilạ ren santal hoṛko eneć sereń talate Baha porob ko manaokeda. Baha porob re nana parkan roṅ beroṅ bahakote sajaolena goṭa santal ato.

Moṅgol hiloḱ (8 April)  upạjilạ reaḱ Kamdia union reaḱ Tollapara atore Seven day Adventist Pre-Primary iskul maṭhre European union, Free Press Unlimited ar Article Nineteen reaḱ goṭa lekate noa baha porob akhṛa hoe purạuena. Enhiloḱ baha porob akhṛare goṭa din bhor koejoṅ, sewa ar eneć sereń talate joto umer ren hoṛko selet́lena.

Baha porob akhṛare manotan peṛa lekate seṭerko tahẽkana Gobindagonj upạjilạ ren UNO Sayeda Yasmin Sultana, Poribes andolon-Gaibandha ren ayurić Wajiur Rahman Rafel, Sikhnạt ar ạri cạliren ạyurić Professor Zohurul Qayyum, Gaibandha Press Club ren sabha mukhiạ Amitabh Das, Obolombon ren maraṅ ạyurić Probir Chowdhury, IP khobor sakam ren mukhiạ sompadok Anthony Rema, Ạdibạsi-Baṅgali Soṅghoti sodor porisod ren ạyurić Golam Rabbani ar eṭaḱ mukhiạ ko hõ selet́ko tahẽkana. Noa baha porob akhṛa ạyurre tahẽkana James Soren.

Baha porob bondobos akat́ mukhiạko baḍae ocokeda, ạri-cạli dulạṛ karontege santal hoṛko baha porob ko manaoeda. Tayom daram dinkore jemon noa baha porob baṅ adogoḱ, onate nawa piṛhiren ko noa porob baḍae ocoko lạgit́ge manao hijuḱ kana.

Ạdibạsi santal hoṛkoaḱ maraṅ porob kana baha porob. Baha reaḱ manetet́ do kana baha. Onate Baṅglate Baha porob do ‘Phul utsab’ ko metaḱ kana. Bạṛtikaete Fạlgun cando reaḱ purạ candore noa porob do santal ko manaoeda. Utạr nakha ren Ạdibạsi jạtigosṭhiko modre Orao, Munda, malo, Mahato, Malpaharia, Rajowar selet́ moṭre 38 goṭen jạtigosṭhi noa baha porob ko manaoeda.

Tumạl: Bangladesh Pratidin

 




SSC Biḍạu Ehoboḱa 10 April

Darakan Lukhibar (10 April) SSC ar ona man reaḱ biḍạu ehoboḱa. Biḍạu do 10 April khon 13 May dhạbić calao idiḱa. Sikhnạt board doe jạhir akada je, Biḍạu okte joto lekan koching centre ko bond tahẽna. Anto:sikha borad ren korḍineṭor Khandakar Ehsanul Kabir doe meneda, SSC biḍạu do baṅgla pạhil paper khon ehoboḱa. Biḍạu emoḱ ko do 30 miniṭ lahare biḍạu centre te boloḱ hoyoḱa.




Sạdhinota Mãhã Ńutumte Joharkin Emena Bharot Disom President Ar Maraṅ Montri

Budhabar (26 March) do tahẽkana Baṅgladisom reaḱ 55 waḱ sạdhinota mãhã. Noa sạdhinota mãhã ńutumte sarhao ar joharkin emena Bharot disomren President Draupadi Murmu ar Maraṅ montri Narendra Modi.

Baṅgladisom ren President Md.Sahabuddin ṭhen kol akan mit́ṭen khobor re,Draupadi Murmu nonkae meneda, Bharot sarkar, hoṛko ar iń seć khon Baṅgladisom ren president ar hoṛko lạgit́ tahẽn kana aema aema manot ar dulạṛ johar. Draupadi Murmu doe meneda, Baṅgladisom-Bharot reaḱ sompok se jopoṛao do aema lekate menaḱ, ạnij sećte, lahanti sećte goṛo gopoṛo, bijli bạti ar ḍigel, sikhnạt, ạri-cạli reaḱ jopoṛao ar hoṛko talare mońj jopoṛao dodoe, nonkanaḱ bisoe ko sećte banar disom talare jopoṛao do menaḱa. Baṅgladisom do Bharot disom reaḱ pạhil aḍepasenren ko se “pạhil protibesi” ar “Act East” ạn, sạmud reaḱ kendrore menaḱa. Bharot disom ren president Draupadi Murmu do Baṅgladisom mit́ṭen jạtiạri, sulukan, sạbit ar lahanti disom lekate ńeńel sanayede kana.

Eṭaḱ sećte, Bharot disomren maraṅ montri Narendra Modi hotete Baṅgladisom ren maraṅ upodesta Dr.Muhammed Yunus ṭhen kol akan sandes re men akada, Baṅgladisom reaḱ rạjạri mãhãre am ar Baṅgladisom ren hoṛko ńutumte aema johar ar sarhaoiń baḍae ocoyet́me kana. Noa din do aboaḱ itihas ar disom lạgit́ hoṛkoaḱ jiwi alae reaḱ maraṅ nạmuna kana.

Tumạl:Daily karatoa




Hoe-daḱ Heć Daṛeaḱa

Teheń Sombar (17.03.25). Ho̠la ńindạ khonge ho̠e-daḱ reaḱ sombhabna tahẽkana. Daḱ rimil rakaboḱkan rehõ̠ hotete daḱ do̠ kaṭaoḱ kana. Enrehõ̠ teheń setaḱ do̠ siń cando mit́ ghạṛiće ńellena. Inạkate arhõ diso̠m do̠ ńutena. Onkate ńeloḱ kana je teheń aḱ abohaoa do̠ bạṛićgea.

Abohaoa ạpis-e meneda, Dhaka selet́ pe jilạre ar ado̠m ado̠m ṭoṭhare ho̠e-daḱ heć daṛeaḱa. Dhaka, Khulna,Sylhet jilạre huḍur bijliate ho̠e-daḱ heć daṛeaḱa. Ente bạṛtikaete setaḱ khonge hoe-daḱ reaḱ sombhabna do̠ ńeloḱ kana ar onkage daḱ rimil daḱ rimil ạikạuḱ kana ar kajake ho̠e baṛaeda.




Teheń Kho̠n Ehoṕena Jạtiạri Vitamin A plus Ran Jo̠m

Teheń do̠ Sạnicar (15.03.25). Teheń khonge goṭa disomre gidrạ koaḱ jạtiạri Vitamin A Plus ran jom kạmihora do̠ ehoṕena. Noa Vitamin A Plus ran do̠ 6-11 cando umer ren gidrạko ar 12-59 cando umer ren gidrạ ko jo̠m ńama.

Onka leka 6-11 cando umer ren ko do̠ lil ran ar 12-59 cando umer ren do̠ araḱ ran ko ńama. Gidrạre ạndhuạḱ ro̠g ar gidrạ umerre gujuḱ soṅkha ko̠mao lạgit́ge noa Vitamin A Plus ran jo̠m reaḱ kạmihora do̠ calao idiḱ kana. Vitamin A Plus ran jo̠m karonaḱte bochor re bar dhao 98% Vitamin A ran jo̠m iạte Vitamin ‘A’ reaḱ ṭonṭate oka ạnḍhuạ ro̠g ona do̠ 1% khon hõ latar re ko̠m akana ar gidrạkoaḱ gujuḱ soṅkha hõ aema ko̠m akana.

Tumạl: Bangladesh Pratidin




21 lakh gidrạko Vitamin A plus capsule ko ńama

Rajạri Vitamin A Plus’ Capsule em kạmihora do̠ gapa (15.03.2025) din khon goṭa diso̠m re e̠ho̠ṕ akana; Ona reaḱ latar re 22.6 lakh gidrạko ‘Vitamin A Plus’ capsule ko em ocoḱa. Noa capsule do̠ 6 khon 59 cando umer ren gidrạko em ocoḱa, jemon gidrạkoak̕ ạḍi jạruṛok̕ kạmi khon bańcao ar gidrạkoak̕ acka gujuk̕ kom hoyok̕. Mõ̠ṛẽ̠ ge̠l bar 120 hajar gạḍi ạkhriń kendra kore noa gạḍi ạkhriń reaḱ bebosta hoe akana. Sastho Se̠rvice General reaḱ mit́ṭen kho̠bo̠r sakam re̠ menaḱa je, Jilạ, Upazila ar union level re̠ 6-11 cando umạr ren gidrạko lil ar 12-59 cando umạr ren gidrạko araḱ capsule ko emakoa.

Bibhag ren ko meneda, Vitamin A Plus capsule em kạmihora hotete 98% gidrạko bochor re bar dhao Vitamin A ko em ocoḱa, ona iạte Vitamin A reaḱ komjoṅ iạte ạḍi jạsti ko ńel ńam reaḱ ḍhertet́ do 1 pạrsi khon hõ latar re kom akana ar gidrạkoaḱ goć reaḱ ḍhertet́ hõ kom akana. “Noa jitạu dohoe lạgit́ 6-59 cando umer ren sanam gidrạko Vitamin ‘A’ capsule em lạgit́ Rajạri Vitamin ‘A’ Plus Abhiyan calao idiḱ kana.” Gidrạko do̠ ạḍi jạruṛ gea ạḍi jạruṛ gea ạḍi jạruṛ gea ạḍi jạruṛ gea Vitamin A Plus capsule emako lạgit́. Vaccination centre re mit̕ṭen saset̕ kạmiạ se volunteer do̠ capsule reak̕ mo̠ca kạpci te kạṭić kate gidrạ bhitri renak̕ jo̠to̠ jinis jom ocokoa. Gidrạko rạskạte se jor-jorao kate capsule do baṅ em jạruṛa.

Vitamin ‘A’ Plus kạmi hora reaḱ biḍạu lạgit́ kạmi dinre sanam upazila, jilạ ar kendra re 24 ghanta control room do jhić tahena.

-BD News khon Tumạlaḱ




Dhuṛi Dhạrtiy Bạgiyada iskul mahaso̠e Sham Ṭuḍu

Chapainawabgonj jilạ reaḱ Jolahar manḍerren manotan mahasoe Sham Tudu do̠ Lukhibar (27 February’2025 ) noa dhuṛi dhạrti bạgiat́te hana puriyena. Mano̠tan Sham Ṭuḍu do̠ Sufol Tudu ar Rani Hasda ren gidrạe tāhe̠kana. Uni do Niạ ṭoṭharen mit́ Lekman mano̠tan ar Santal so̠maj susạriại ho̠ṛe ta̠hẽkana. Bangladiso̠m ren Ạdivạsi santal jạtko modre Supreme Court ren pạhil ukil ar Utarboṅgo Adivasi Forum ren sadharon sompadok Advocate Probhat Ṭudu ren apat́ kanae. Uniaḱ gujuḱre Uttarboṅgo Adivasi Forum, Hindu Bodho Christian Oiko porisod, Normissjon Bangladesh selet́h eṭaḱ Adivasi songothon ar sãota ren mimit́ namḍak se hoṛko duk ko so̠do̠r akada. Mn.Sham Ṭuḍu do Amnura Mission Primary School re Maraṅ Mahasoe (Head master) lekate amdaj pegel (30) serma dạyikre tahẽkate gidrạe paṛhaoakat́ koa. Gidrạko oloḱ paṛhaoḱ sećte sẽṛa ko lạgit́ nijaḱ jumi jaega dan katet́ benao rakaṕkeda Johahar Sarkari Parimary School. Inạkatet́ hõ adivasi sãotra lahanti lạgit́ aema lekan ṭhãona ńutumte nijaḱ jumikoe dan akada. Bangdesh Northern Evangelical Lutheran Church (BNELC) ạyur lahantire aema go̠ṛo̠ kạmiko̠ menaḱtaea. Enạ chaḍa ho̠ aćaḱ aḍepase ṭoṭhakore mit́ monj jumijaega soso̠ṅić ạmin e̠ hisạbte ho̠ṛko̠ ṭhen mo̠nj namḍak tahekantaea. Sikhnạt re nonka goṛo ar kạmi lạgit́ Chapainawabganj sadar Upajila Prosaon 2019 sermare Marsal uduḱan ho̠ṛ se ‘Alor Pothik’sonmane emadea. Uni do somaj reaḱ aema lekan bạṛićaḱ ko bạgi kate somaj se sãota laha idi lạgit́ ạḍi maraṅe kạmi akada. Gujuḱ o̠kte uni do aćren jiwi juri, 4 koṛa ar 3 kuṛi, goṛom gidrạ selet́ aema peṛa pạrbhạko bạgiat́koa.




Sohid mãhã Se Gogo Pạrsi Mãhã

Sanam hoṛ ge bon khojoḱa nijeraḱ mit́ṭen sạdhintet́ do. Ar ona khạtir aboaḱ Bangladisom sạdhin lạgit́ aboren aema boeha misera ko akoaḱ jiwi hõ ko em akada. Bangladisom ren baṅgali ko do akoaḱ gogo pạrsi lạgit́ 1952 serma reaḱ 21 February hiloḱ akoaḱ jiwi ko alaeleda. Ar niạ ghoṭona do khạli abo disom ren moto lạgit́ disạ doho din do baṅ bickom goṭa dhạrti ren hoṛko disạ ruạṛeda arko monoteda. Ente dhạrtire ar oka disom reaḱ itihas re baṅ ńamoḱa je jãhãe jạt akoaḱ gogo pạrsi lạgit́ jiwi ko alaeakada. Apnar Gogo pạrsi dulạṛ ar ona lạgit́ jiwi alae khạtir Jatisongho (United Nation) reaḱ UNESCO do 1999 sermare 21 February do goṭa dhạrti reaḱ gogo pạrsi mãhã mente ko ghosona keda. Niạ do baṅgali jạti ko lạgit́ mit́ṭen goroban kangea. Ar 1999 serma khon nit hạbić jao bochor 21 February do International Mother Language Day hisạbteko manoteda ạḍi rạskạ manot salaḱge. Onate 1952 serma re ona din ńutumte kobi Abdul Gopphar Chowdory mit́ṭen onoṛhẽ ol akada,-

Amar vayer rokte raṅgano ekuse February

Ami ki bhulte pari.

Chele hara soto mayer oshru goraye February

Ami ki bhulte pari.

Ar abonaḱ jionre onko boeha ko tis hõ  babon hiṛiń daṛeakoa.

Onka leka NAGR (National Agency for Green Revolution) hotete ạyuroḱ kan joto sikhnạt ṭhaõna re gogo pạrsi mãhã ạḍi man salaḱko manot keda. Gogo pạrsi ńutumte Lukhibar (20 February) Chapainawabgonj jilạ, Amnura Mission reaḱ Tabitha Kindergarten School re chobi ãkao, onol (rochona) oloḱ, onoṛhẽ haparao hoe purạuena. Tabitha Kindergarten School, Amnura Mission Primary School ar St.Andrew’s Jonior High School ren pạṭhuạ gidrạko Noa haparao reko selet́lena.

Sanam pạṭhuạ gidrạko ạḍi rạskạ ar kurumuṭu salaḱ haparaoreko selet́lena. Ente noa haparaore jit akan gidrạko lạgit́ tahẽkana bises kuṛại. Gogo pạrsi mãhã manot akhṛa re manotan peṛa lekate selet́e tahẽkana NAGR ren ạyurić Mn.Stephen Soren, SIL International Bangladesh ren Rajshahi Area Manager Nikolas Murmu, Amnura Mission manḍer hapṛam David Dhonai Hembrom, ona sãote selet́ko tahẽkana School ren Mahasoe selet́ eṭaḱ ko. Manotan ko do haparao re jit akan gidrạko talare kuṛạiko em hạṭińkeda. Ạḍi napaete gogo pạrsi mãhãko manot keda.




Ạdibạsi Pạṭhua Gidrạkoaḱ Ar Ạdibạsikoaḱ Jumi Jaega Jobor Dokhol Ar Koclon Birudre Manwa Tonol

“NCTB hotete ạdibạsi katha bạtil ar 15 January Dhaka re ạḍibạsi pạṭhuạ gidrạko ar ạdibạsikoaḱ jumi jaega jobor dokol ar koclon birudre manwa tonol do hoe purạuena. Chapainawabgonj jilạren ạdibạsi hoṛko do Sạnicar (18 January) hiloḱ bela 11 baja jokhen noa manwa tonol akhṛa ar Nobabgonj Sarkari College samaṅreko michilkeda.

Jila Adibasi Forum ren sabha mukhiạ Cornelius Murmu aḱ ạyurte manwa tonol akhṛare kathae roṛkeda, ‘Utarbongo Adibasi Forum ren central komiṭi ren sabha mukhiạ Hingu Murmu, ar sadharon sompadok Ad.Probhat Tudu. Inạ chaḍa hõ akhṛare kathae roṛkeda, Prodip Hembrom, Hindu-Bodho-Oiko porisod ren Sonjib Saha, Jila Puja Udjapon Porisod ren sadharon sompadok Dhanjoy Chattargy, ‘Adibasi Mukti Morcha ren sabha mukhiạ Bishwanath Mahato, Rajowar ren ạyurić Kutila Rajowar, Jatio Adibasi Porisod ren upodesta Bongopal Sardar, Kolhe jạtigosṭhiren ạyurić Rumali Hasda, Jatiyo Adibasi Forum ren Jubo sompadika Monika Soren. Manwa tonol akhṛare sawalia (bokta) ko roṛ sodorkeda, eṭaḱ jãhãn oprom tedo baṅa, eken ạdibạsi lekatege thamgạḍi akanle tahẽna. Onate NCTB selet́ jotowaḱre se joto jaegare jemon oprom do ạdibạsi  tahẽn. Arhõko menkeda, Chapainawabgonj jila selet́ disom reaḱ utar nakha ren adibasi ko cetanre jumi jaega jobor dokhol arko koclon ocoḱ kana. Noako jumi jaega jobor dokhol ar ạdibạsi koclon do bond hoyoḱa. Baṅkhan arhõ maraṅ andolon se manwa tonol do hoyoḱa. Noako babotre sawalia ko do Sarkar kajak dạbi ko baḍae ocokedea.   




 Baṅgladisom Reaḱ Jit Se Phurgạl Mãhã

Teheń do 2024 serma reaḱ 16 December. Mit́ṭen lekha din se bises din kana. Teheń Baṅgladisom reaḱ 54 serma reaḱ jit se phurgạl mãhã kana. 1971 serma reaḱ noa dinre pakistani bahini koaḱ koclon khon rukhiạlena noa disom.

Are (9) cando lạṛhại tayom mucạt́re aema mãyãm ar lajaowaḱko at́kate 1971 serma reaḱ teheń aḱ din (16 December) re mitro bạhini ar mukti bạhini ṭhen Pakistani doḱkhol Bạhiniko bhagao ocoyente bohoḱ kuḍbur kate akoaḱ bhagao ocoḱko aṅgoć keda. Teheńaḱ noa rạskạ din ńutumte goṭa Baṅgladisom ren hoṛko, sikhnạt gãotako, ạpisko noa mãhãko manoteda.