Irạl (8) Goṭen Jilạre Hoe Daḱ Heć Daṛeaḱa

Teheń Moṅgolbar 17 June 2025. Teheń abohaoa office doe baḍae ocokeda je, tikin ber 1:00 baja bhitrite irạl goṭen jilạre 45-60 kilomeṭer toṛte hoe daḱ heć daṛeaḱa.

Onate disom reaḱ dạkhin ar dạkhin-purub nakha reaḱ onako irạl goṭen disạm reaḱ doreão kore hõ sontor tahẽn lạgit́ 1 nombor cihnạ do uduḱ hoe akana.




SHARP Boy’s Hostel Re Uḍhạu Hoyena ‘Santali Ar Engrạji Pạrsi Club’

Gogo pạrsi ar gota dhạrti reaḱ pạrsi cet́jon do ạḍige jạruṛa. Onate hola sokolbar (23 May) khon etohoṕena Santali ar Engrạji Pạrsi sikhnạt Club.

‘Santali ar engrạji pạrsi club’ uḍhạure seṭere tahẽkana NAGR ren ạyurić, Manotan Stephen Soren, SHARP Hostel ren Manager Elias Soren ar Manotan Mahasoe Subas Mardi.

Manotan NAGR ren ạyurić do sanam santal pạṭhuạ gidrạ koe disạ ocoket́koa je aboaḱ gogo pạrsi do hoyoḱ kana Santali ar disom reaḱ do Bangla, ona selet́ goṭa dhạrtire oloḱ paṛhaoḱ ar bạnij bepari lạgit́ do hoyok kana engrạji pạrsi. Nit khon noa club talate pạṭhuạ gidrạ ko aema aema bud ar akel ko hameṭjoṅa. Cedaḱje, onko lạgit́ mit́ṭen sikhnạt reaḱ nãwã ḍahar se hor do jhićena. Jemon akoaḱ jionre taṛam ḍaharre noa sikhnạt kạmireko lagao daṛeaḱ. As menaḱa noa club talate mimit́ pạṭhuạ gidrạko jemon do bạṛti sikhnạtko hameṭ daṛeaḱ, ar akoaḱ kukmu ko purạu daṛeaḱ. Ạḍi jakjomokte uḍhạu hoyena noa pạrsi club do.




Suluk re Jirạuena Pope Fransis

Probhure jirạuena Pope Fransis. Gujuḱ okte uniaḱ umer do 88 serma hoelentaea. Ạḍi din khonge sahẽt́ reaḱ muskil tahẽkantaea. Noa laha uni do Italy re Rom reaḱ mit́ṭen Haspatal re ran ocoḱkan tahẽna.

Menkhan teheń setaḱ 7:35 baja okte Vatikan Kasa Santa Marta re aćaḱ oṛaḱrege jiwi calaoentaea. Pope Fransis aḱ laha ńutum do tahẽkana Jorge Mario Bargoglio. 1936 serma reaḱ 17 December Argentina reaḱ Buenos Aires re janamlena. Baba Mario ar Sivori. Italy ren ạdibạsi Mario do rel gạḍi ren lekha kạmiạiće tahẽkana.

Chemist traning hatao tayom dhorom horte taṛamkeda Jorge Mario. Tayomte dhorom ạli-cạlire paṛhaoena. 1969 serma do dhorom poporcarić (father) re hoyena. Inạkate 1998 serma do Argentina re archobisope lekate bachao ocoyena.  2013 serma re Jorge Mario do Pope hisạbte bachaolena. Unre ñawã ńutum hisạbte Fransis doe bachao hatao keda. Uni do Dạkhin America disom ren pạhil Pope kanae.




Amnura re Sim raḱ Paska porob Girjạ manotena

Aṭhwar hiloḱ (20 April) Chapainawabgonj jilạ reaḱ Amnura Mission maṭhre isại dhorom hoṛkoaḱ dosar maraṅ porob paska (sunrise) girjạ do hoe purạuena. Aṅga sim raḱ 5:00 baja khon girjạ do ehoṕlena. Paska porob girjạ do Bangladesh Northern Evangelical Lutheran Church (BNELC) ar sunrise girjạ komiṭi ko hotete hoe purạuena. Noa Sim raḱ se Sunrise girjạe ạḱyurkeda BNELC ren GS Rev. Soban Kisku Ar Rajshahi circle pasṭor Rev.Noresh Hasdak ar sãote goṛo gopoṛore tahẽkana manḍer ạyurić Dhavid Dhonae Hembrom. Rạskạ Paska Porob girjạre Amnura manḍer ren ar aḍepase ṭotha (Mirjapur, Jolahar, Sakoṭola, Phạgupaṛa, Jhinakhor) khon heć seṭerakan amdaj 500 cetan isại boeha miserako selet́lena.

Sim raḱ paska porob girjạ do mit́ jug metaḱme 12 bochor do purạuena. 2013 serma khonaḱ NAGR (National Agency for Green Revolution) ren ạyurić Mn.Stephen Soren ar girjạ komiṭi koaḱ goṭa lekate pạhil dhao leka Mission Maṭhre ehoṕlena. Sim raḱ (sunrise) girjạ reaḱ karon do kana, Jisu Mạsiaḱ krus ar jiwet́ beret hotete dhạrtiren ko ṭhen bańcaoḱ reaḱ sombad poporcar se pasnao idiḱ. Ar darakan okte re abo do noa ṭoṭharen sanam isại ko mit́ kateć sanam ko ṭhen suluk reaḱ sombad bon pasnaoa.

Girjạ mucạt́re paska porob ńutumte johar kathae roṛkeda, BNELC-Trust Board secretary Mn. Hingu Murmu, NAGR ren Director Mn. Stephen Soren, Amnura Mission ren manḍer member Mn.Horidas Hembrom, Amnura Mission Jubo songho ren sabha mukhiạ Jeheskel Murmu, Secretary John Hembrom, Mirjapur manḍer ren mạjhi haṛam Barnabas Hasda, ar Probis Hasda. Noa paska porob girjạ ạyur ko modren Prodip Hembrom doe baḍae ocokeda, je Darakan serma arhõ ạḍi maraṅ ar napaete girjạ ạyur hoyoḱa mente.




Teheń 12 Goṭen Ṭoṭhare Hoe daḱ heć daṛeaḱa

Dhaka selet́ gel bar (12) goṭen ṭoṭhare tikin 1:00 baja bhitrite hoe dak hijuḱa mente abohaoa office doe baḍae ocokeda.

Teheń Lukhibar (17 April) setaḱ 5:00 baja khon tikin 1:00 baja dhạbić disom reaḱ dorẽakore hõ ceton tahẽn lạgit́ abohaoa office doe batlao akat́koa.

Onare menakana, Rajshahi, Rangpur, Dinajpur, Bogura, Pabna, Dhaka, Tangail, Mymensingh, Sylhet, Comilla, Chottogram ar Cox’s bazar sećte pạchim/utạr-pạchim nakha khon ghonṭare 45-60 kilomeṭer toṛte hoe daḱ heć daṛeaḱa. Onako ṭoṭha reaḱ dorẽo kore mit́ (1) nombor reaḱ sontor cinhạ uduḱ ko metat́koa.

Inạ chaḍa hõ abohaoa office doe baḍae ocokeda, disomre darakan 20 April hạbić nonkage daḱ idi daṛeaḱa.  




Baṅgla Nãwã Serma

Baṅgla nãwã serma do eken calendar re ol akan din do baṅ. Noa reaḱ aema lekan katha menaḱa, ạḍi khạndri rehet́ sendra lekhan ona reaḱ mane dobon ńam daṛeaḱa. Noa do eken Baṅgladisom Baṅgaliaḱ somaj bebostha, disạm calao, siknạt ko lahanti lekan aema bhage kạmi Baṅgla calendar dharate do baṅ hoe purạuḱ kana. Joto kạmige hoe purạuḱ kana Gragre calendar dharate. Goṭa dhạrti soṅge jopoṛao dohoe lạgit́te Iṅgrạji calendar manao ganao do mit́ leka hewa se bidhan re heć paṛao akat́bona.

Ona chaḍa apnaraḱ Calendar do jạtiạriko lạgit́ somaj se culture reaḱ maraṅ hor kana. Noate bujhạuḱ kana Baṅgla nãwã serma do Baṅglali hoṛ ko lạgit́ maraṅ din kana. Baṅgladisom ren joto hoṛ hoponko lạgit́ge miduḱ reaḱ maraṅ din kana. Darakan din reaḱ aema lekan bhageaḱ kodo noa talare jopoṛao menaḱa. Baṅgaliko jotokoge mit́ katet́ mit́ monte bon tahẽlen khange noa do ar khạndri tet́ bon ńam daṛeḱa. Baṅgla sal soṅge do din ko reaḱ cet́ jopoṛao hõ babon dohoyeda, menkhan baṅgali hoṛ hoe katet́ somaj ar culture sab dohoe do ạḍige jạruṛ menaḱ tabona. Ar noage hoyoḱa baṅgali Calendar reaḱ maraṅ hortet́ do.

Nãwã din do goṭa dhạrti re pasnao lagao abona rạskạte dhoromte goṛo gopoṛote bebohar ar sạriaḱte. Maraṅ kobi Robindronath Thạkur do abo Baṅgladisom jatio soṅgit ren jiwet́ oloḱić kanae. Robindronath Thạkur do Boisak cando men kateye ol akada: ‘Muche jak glani. Ghuce jak jora agnislane suci hok dhora.’ Noa bar kathate eken koboaḱ bakhẽṛ do baṅ, Kobiaḱ dhạrti jiṅgire abran akan mońj drisso ṭhen hõe koejoṅ akada. Goṭa bochorte pereć akan laṅga ar bhabna ko cabae lạgit́ aema katha doe roṛ akada.Bochor reaḱ joto lekan seya sĩṛĩć saphae lạgit́ hõe roṛ akada.

Ar noa kathae roṛ let́te teheń udgạu ńam katet́ bon sapha akana. Noa sạriaḱte bhạlại lạgit́ khạndri khon Baṅgla Nãwã Serma jemon joto hoṛaḱ ontor bhitri re tahẽn noa dinre. Ritu bodolena ar hećena Boisak. Noa do prakitik reaḱ niom ar dhara lekate. Boisak heć soṅgete heć toraḱa maraṅ hoe daḱ. Cas baset́ kan ko do Boisak candorege aema lekan phosol do oṛaḱ  teko gemer aderjoṅa. Heć paṛaoḱa aema lekan kạmi ko jemon-khajna hatao, Dokan kore bạki akan halkhata ko caba katet́ nãwãte hisạb ko ehoṕa. Noa cando rege arhõ menaḱa Sohor area re nana hunạr mela, Pata ar chata lekan porob ko.Mela kore ńamoḱa aema lekan jinisko jemon hasa reaḱ ṭukuć-celaṅ, putul, pepṛet́, misṭi, batasa ar piṭhạ hõ. Gharońj re kạmi lạgit́ aema lekan jinisko hõ ńamoḱa noa ko mela ṭạnḍi re. Noa chaḍa hõ aema lekanaḱ one oka do lại te baṅ cabaḱ.

Noa boisak cando rege Maraṅ Manot Robindronath e aṭkar leda;

Boisak he, mowni tapos, kono atoler bani

Emon kothae khuje pele

Tapto valer dipti dhaki monthor meghkhani

Elo Govir chaya phele!

Hotath tomar konthe eje asar vasa utlo beje

Dile torun shymol rupe korun sudha dhele.




Dinajpur re Nawa Santali Onoṛhẽ Puthi “Elaṅ” Reaḱ Poṭom Sakam Raṛayena

Dinajpur Press Club ren sabha mukhiạ Swarup Bakshi Bachchu doe menkeda, ạdibạsikoaḱ ạstit́ ar somaj bodolre “Elaṅ” puthi do maraṅ dạyike dohoea. Khoḱboriạ ko akoaḱ ạri-cạli sãote jion khemao ar akoaḱ ạri-cạli ko rukhiạ se bańcao ruạṛre ạḍi maraṅ kạmiko hoe daṛeaḱa. Sokol hiloḱ (11 April) ńindạ Dinajpur Press Club reaḱ auditorium re onoṛhiạ Samiel Mardy aḱ dosar santali baṅgla bar pạrsi reaḱ onoṛhẽ “Elaṅ”puthi reaḱ poṭom sakam raṛayen akhṛare uni do noa kathae roṛ sodorkeda. Sedae ren ạdibạsi ạyurić Chariman ar ạri-cạli ren ạyurić Bajun Besra aḱ ạyurte galmaraokeda ạdibạsi ren ạyurić, onoliạ, onoṛhiạ ,ar khobor kạmiạ mukhiạ Professor Dr.Masudul Hoqe.

Arhõ johar kathae roṛkeda Dinajpur Press Club ren são sabha mukhiạ Azad Juwel, Onoṛhiạ Niranjon Ray, Lecturer Harun-Ur-Rashid, Onoliạ ar ạdibạsi sereń joṛaoić  Logen Kisku, Professor Enamul Hoqe, ạdibại ạyurić Joseph Murmu, Onoṛhiạ Komol Kujur, Onoṛhiạ Hira lal Ray, Monimala ren ạyurić Nurul Motin, Onoṛhiạ Aditi Ray, Onoṛhiạ Mominul Islam.

Sawalia se bokta ko meneda, “Elaṅ” reaḱ Baṅgla mane do kana ãc se lolo. Metaḱme seṅgel khon oḍokoḱkan ãc. Samiel Mardy aḱ puthi “Elaṅ” hotete ạḍibạsi hoṛko lahaḱa ar manwa jạt benao reaḱ ạidạri reaḱ duạr jhijoḱa. Onoṛhiạ Samiel Mardy doe lại sodorkeda, “Elaṅ” hotete hoṛkoaḱ koclon ocoḱ reaḱ, lạṛhại, teṅgo daram ar sạdhintet́ reaḱ katha, jaega, jumi, oṛaḱ bhiṭa jor jobor dokhol reaḱ kathakoge noa “Elaṅ” puthire do ol sodorena. Santali onoṛhẽ puthi “Elaṅ” poṭom sakam akhṛae ạyurkeda, ạri-cạliren kạmiạić Rita Hembrom.

 

 

 




SSC Biḍạu Emoḱ Pạṭhuạko Udgạu Ar Sikhnạt Jinisko Ńamkeda

Chapainawabgonj jilạ reaḱ Amnura Mission re SSC bidạu emoḱ santal pạthuạko udgạu ar sikhnạt jinisko ńamkeda. Budhbar (09 April) Amnura Mission Primary School re udgạu ar sikhnạt jinis em hạṭiń do hoyena.

Udgạu emoḱ akhṛa do St. Andrew’s Junior High School ren bharapon maraṅ mahasoe Sontosh Tudu aḱ ạyurte, pạṭhuạko udgạu salaḱ kathae roṛkeda, NAGR ren ạyurić Mn.Stephen Soren, Khoboriạ se Reporter Shaharia Shahadat, NAGR ren Program Manager Prodip Hembrom, Amnura Mission Jubo soṅgho ren sabha mukhiạ Jeheskel Murmu selet́ arhõ eṭaḱko.

Inạkatet́ hõ Madokdrobo Niyontron Odhidaptor, Rajshahi seć khon santal pạṭhuạko jemeti baks, kolom, scale, file baks ar jạruṛ jinisko ńamkeda.




Ehoṕena SSC Biḍạu

Nes bochor 2025 reaḱ Secondary School Certificate (SSC) biḍạu do ehoṕena. Teheń Lukhibar (10 April) setaḱ 10 baja khon biḍạu do goṭa disomre mit́ dhaote ehoṕ akana. Biḍạu do tikin ber 1:00 dhạbić calao idiḱa. Niạ bochor 19 lakh 28 hajar 281 goṭen pạṭhuạ gidrạ SSC bidạureko selet́ akana.

 




Eneć-Sereń Talate ‘Baha Porob’ ko Manaokeda Santal Hoṛko

Gaibandha Gobindagonj upạjilạ ren santal hoṛko eneć sereń talate Baha porob ko manaokeda. Baha porob re nana parkan roṅ beroṅ bahakote sajaolena goṭa santal ato.

Moṅgol hiloḱ (8 April)  upạjilạ reaḱ Kamdia union reaḱ Tollapara atore Seven day Adventist Pre-Primary iskul maṭhre European union, Free Press Unlimited ar Article Nineteen reaḱ goṭa lekate noa baha porob akhṛa hoe purạuena. Enhiloḱ baha porob akhṛare goṭa din bhor koejoṅ, sewa ar eneć sereń talate joto umer ren hoṛko selet́lena.

Baha porob akhṛare manotan peṛa lekate seṭerko tahẽkana Gobindagonj upạjilạ ren UNO Sayeda Yasmin Sultana, Poribes andolon-Gaibandha ren ayurić Wajiur Rahman Rafel, Sikhnạt ar ạri cạliren ạyurić Professor Zohurul Qayyum, Gaibandha Press Club ren sabha mukhiạ Amitabh Das, Obolombon ren maraṅ ạyurić Probir Chowdhury, IP khobor sakam ren mukhiạ sompadok Anthony Rema, Ạdibạsi-Baṅgali Soṅghoti sodor porisod ren ạyurić Golam Rabbani ar eṭaḱ mukhiạ ko hõ selet́ko tahẽkana. Noa baha porob akhṛa ạyurre tahẽkana James Soren.

Baha porob bondobos akat́ mukhiạko baḍae ocokeda, ạri-cạli dulạṛ karontege santal hoṛko baha porob ko manaoeda. Tayom daram dinkore jemon noa baha porob baṅ adogoḱ, onate nawa piṛhiren ko noa porob baḍae ocoko lạgit́ge manao hijuḱ kana.

Ạdibạsi santal hoṛkoaḱ maraṅ porob kana baha porob. Baha reaḱ manetet́ do kana baha. Onate Baṅglate Baha porob do ‘Phul utsab’ ko metaḱ kana. Bạṛtikaete Fạlgun cando reaḱ purạ candore noa porob do santal ko manaoeda. Utạr nakha ren Ạdibạsi jạtigosṭhiko modre Orao, Munda, malo, Mahato, Malpaharia, Rajowar selet́ moṭre 38 goṭen jạtigosṭhi noa baha porob ko manaoeda.

Tumạl: Bangladesh Pratidin