Mit́ Dinre KO̠RO̠NA teko Goćena 35 Hoṛ arko Jạbunena 1950 Hoṛ

Baṅgladiso̠m re̠ 24 ghonṭare KO̠RO̠NA ajar te̠ko jạbunena 1950 hoṛ, ar mit́ din re̠ ko goćena 35 hoṛ. IECDR reaḱ hisạbte ajar reko paṛaoen hoṛaḱ le̠kha do̠ hoena 3 lakh 14 hajar 946 hoṛ arko goćena 4 hajar 316 hoṛ.

24 ghonṭa reko bogeyena 3 hajar 290 hoṛ.

Onko selet́ moṭ ko̠ro̠na ajar khon boge akanko doko hoyena 2 lakh 8 hajar 177 hoṛ.

Teheń diso̠m so̠mbat buleṭin re̠ no̠a katha ko so̠do̠r keda Sastho Odhidoptor.

Baṅgladiso̠m re 8 March pạhil KO̠RO̠NA ajarte paṛawakan ho̠ṛ ko ṅamledeya.Ona 10 din taeno̠m 18 March pạhil KO̠RO̠NA ajarte ho̠ṛe goćlena.

Johns Hopkins university aḱ mente KO̠RO̠NA ajarte̠ jạbunen hoṛkoaḱ lekhate baṅgladiso̠m reaḱ Nombor do̠(obosthan) hoyoḱ kana 15 (gel mõṛe) ar jạbunen ho̠ṛkoaḱ gujuḱ re̠do̠ 29 no̠mbo̠r.




Tanore ren Ạdibasi ko Saikel ar PowerṬilar ko ńamkeda

Tanor re Ạdibạsi paṛhaoḱ gidrạko modre saekel ar casa kạmi hoṛko modre Power tilạr emena. Tanor ar ona aḍepase ṭoṭharen paṛhaoḱkan 30 gidrạko 1 goṭen kate saekel ar 4 casa hoṛko 1 goṭen kate power tilạrko emat́koa.

31 August 2020 Tanor Upojilạ Porisad pinḍạre niạ saekel ar power ṭilạre e̠mkeda Rajshahi-1 (Tanore-Godagari) ren Member of Parlament (MP) Manotan Alhaj Omor Faruq Chowdhury.

Niạ akhṛare selet́ ko tahẽkana Tanore Upojilạ Porisad chairman Lutfor Haydar Rashid Moyna, vice-chairman Abu Bakkar, Upojilạ maejiu vice-chairman Sonia Sordar.

Tonore Upojilạ Nirbahi Officer Sushanto kumar Mahato, Tonore Thanaren dạyik ńam officer (OC) Rakibul Hasan, Tanore Pourosova AL Meyor hudạ ńam asren hoṛ Abul Bashar Sujon.

Tonore Upojilạ Prosason sećkhon baḍae ńamena je,  Bises ṭhạ̃ikoren (Parbotto Choṭṭogram chaḍa) hoṛkoaḱ join jiṅgi lahanti lạgit́ kạmihora 2019-2020 kạuḍi serma reaḱ niạ soman o̠tren hoṛko lạgit́ go̠ṛo̠ hisạbte saekel ar power ṭilạr em do̠ niạ Diso̠m ren Maraṅ Montri kho̠n emena.




Caritas Bangladesh re Nukri Ḍhạrwạḱ

Caritas Bangladesh reaḱ mit́ nukri ḍhạrwạḱ do̠ pasnao akana, Rạskạḱkan se gagoj mon menaḱtako Boeha/Miserako onare jạruṛoḱ/khojogoḱkan  kagocko (certificate) sãope Ardas daṛeaḱa




Gidrạ koaḱ mũ re 21 din hạbić corona virus ko Tahena

Gidrạ koaḱ mũ re 21 din hạbić corona virus ko Tahena Dạkhin Korea ren Bigganiko mit́ gobesonareko ńam akada je; gidrạ koaḱ mũ te 21 din hạbić corona virus ko tahena. Noa laha reaḱ gobesona reko men leda; corona te jạbun akan ḍher gidrạko modrege tho̠ṛa do ńel ńam lena. Okte redo̠ jahan cinhạ ge baṅ ńeloḱa. Menkhan onkoaḱ gobesonare ńam akan baḍae teaḱ do̠; Gidrạko cet́ lekate eṭaḱ gidrạkoaḱ hoṛmore corona pasnaoḱ, Ona reaḱ bhage roṛ ruạṛ bako em daṛeakada. Gidrạko jemon Iskulte ruạṛ kate hoṛmo reaḱ ạnko, samajik/sãota sạńgiń tahen manao̠ calak gobesona reaḱ cetanre ạḍi bạṛtiko ganḍoneda.

Royel College of Pediatric and Child Health Department ren President Professor Rusel Vinare menakada, Onko do pe goṭen khunḍ samaṅre doho kate ko gobesona kana. Ona kukliko do̠ hoyoḱ kana gidrạ ar corona virus cetan re. Professor Vinere menakada, gobesonare ale do̠ sạriaḱ tet́le baḍae akada gidrạko hõ corona ruạ teko jạbunoḱ gea. Anti blood test sećte joe meneda, lạtu umer ren jạbun khon gidrạko modredo virus do̠ ạḍi ãṭ bạnuḱa. Asokaete 12 umer ren gidrạ khon tho̠ṛa. Sokolbar din uduḱ akan British gobesona reko roṛ akada, Bigganiko ạḍi saphateko baḍae akada je, gidrạko corona teko jạbun len rehõ lạṭu umer ren khon do̠ ạḍi tet́ ạḍi tho̠ṛa. Aema gidrạ koaḱ do̠ chimtom/uposorgo hõ baṅ ńeloḱa. Tesar kukli reaḱ roṛ ruạṛ sendrae te nitaḱ gobesona re jopoṛao menaḱ koa Dạkhin Korea ren Bigganiko. Gobesona reye menet́ kana, onko do corona te jạbun akan 91 goṭen gidrạ cetan re biḍạu ko ho̠e oco akada. Onko modre ạḍi tho̠ṛa ṭhen ge Uposorgo/symptom tahẽ kana se bạrti gidrạ rege baṅ tahẽ kana. Menkhan onkoaḱ nomuna/biḍạu pe hapta tayom corona virus ńamoḱa menteko hudis eda. Gobesonakoko menet́ kana, jạbun akan gidrạko modre oka virus salgao tahen ona do̠ ńeloḱ se baḍaeoḱ lekage. Gidrạko khon hõ virus do̠ joto hoṛ ṭhen pasnaoḱ mente akoaḱ kagoc reko ol so̠do̠r akada.

Noako karonte Dạkhin Korea redo jo̠to̠ hoṛaḱ biḍạu kạmi ehoṕ akana. Biḍạu tayom coronate jạbun lenkhan são̠ são̠te Isolation teko kolet́ koa. Eken okoeaḱ uposorgo/digdhạ onko do̠ baṅ, okoere digdhạ bạnuḱ onkohõ biḍạu lạgit́ ko ạguet́ koa. Inạ tayom gobesokko do̠ jạbun akanko soṅge jao̠ o̠kte ńel selet́ jo̠to̠n reko dohoet́ koa. Oka din corona te jạbun akan hoṛko ńam kate Isoluation teko kol ket́ koa. Ona din khon ge virus baṅ cabaḱ hạbić onko do̠ dinạm dinko biḍạu koa. Inạ tayom Bigganiko corona pasnaoḱ babot nãwã katha ko baḍae akada. Men akadako, gidrạko corona virus ko aseneda. Metaḱ me, jạbunoḱa ko ar onko do̠ko pasnao daṛeaḱa. No̠a babot re arhõ mit́ bar biḍạu hoe akana. Menkhan akoaḱ gobesonare gidrạko corona virus ko pasnaoa se baṅ – noa babot ạḍi digdhạ re menaḱ koa bigganiko. Gidrạkoaḱ mũ re corona virus ńam akan rehõ onko do̠ umeran ko leka joḱ japaḱ rog do̠ bako pasnao daṛeaḱ mente jahan proman hõ baṅ ńam akana menteko baḍae oco akada. Children’s National Hospital in Washington DC Pediatric diseases divison ren Mạńjhi haṛam Dr. Reberto Debiashie menakada, gidrạko corona virus ko aseneda, menkhan bako pasnaoeda noa do ekal te ạuṛiaḱ katha.

Arhõ University of Liverpool ren Child Health Department ren Professor Dr. Kalum Semple hoe meneda, jạbun akanko modre khuḱ, Manda redo uposorgo baṅ tahena, Onko khon virus pasnao lekan jahan dạṛege baṅ tahena. Logic/jukti sećtedo jạbun gidrạ ar umer akanko modre uposorgo menaḱ se ạḍi thoṛa, o̠ko̠e hoe reko ạchim, khuḱ tedo hoete virus do̠ baṅ pasnaóka, Paseć onko do̠ thoṛako jo̠ḱ japagoḱa. Gobesona sećte gidrạ ṭhen uposorgo baṅ tahena, se tahe len khan hõ uposorgo do ạḍi thoṛa.

Menkhan uposorgo begor jạbun akan ko khon ho corona pasnaoḱ reaḱ babot re ạḍi sontor tahen ko men akada. Professor Viner do̠e men akada, Siknạt thạ̃i ko bond do̠ho̠e do̠ ạḍi boge hudis do̠ baṅ kana. Gidrạkoaḱ Haraburu, Siknạt ar hudis selet́ hoṛmo lạgit́ siknạt bond do̠ho̠e do̠ ….. Niạ o̠kte re corona pasnaoḱ se baṅ, Onage maraṅ kukli do̠? Tayom daram corona pasnao rukhiạ hõ ạḍi jạruṛ.  Dr. Debiyashi pạtiạu akana je, jạbun akan gidrạkore bạṛtige tho̠ṛa uposorgo ńel akana, Onate onakodo̠ akoren bõsko ṭhen hõ pasnaoḱa mente hudisoḱ kana.

Tumal: BBC news




Rel Gạḍi calao reaḱ nãwã ạn

Rel gạḍi reaḱ ganḍo(site) phaka do̠ho̠ katet́ geko calao̠a menkhan bhaṛa do̠ baṅ ḍheroḱa

No̠a korona ajar re Rel gạḍi ko o̠kaleka calao idiḱ kana mit́ṭen  ganḍo(site) phaka do̠ho̠ kate onkage calao̠ idiḱa,menkhan bhaṛa do̠ baṅ ḍheroḱa nonkae men keda rel montri Nurul Islam Sujon

Sepṭembor cando reaḱ pạhil Tạrik khon bas gạḍiko lahate leka okaṭaḱ Jo̠to̠ ganḍo(site) re hoṛko duṛuṕ daṛeaḱa nonka ko hudis akat́ rehõ rel gạḍiko onkage calao idiḱa.

Rel gạḍi reaḱ bhaṛa bạṛti babot ko kulikedere montri nonkae menkeda, nit hạbić rel gạḍi raḱ bhaṛa do̠ baṅ ḍher hoe kana.kho̠bo̠r sakam ko̠re o̠kako olet́kan o̠nado ạuṛiaḱ gea.Menkhan bhaṛa ḍher babot mit́ṭen commite tear hoe akana o̠nko do̠̠ no̠̠a babot taenom daram le hudisa.Maraṅ Montri hõ nonkage mit́ṭen hukume emakana bhaṛa baṅ ḍher reaḱ.

Ko̠ro̠na ajar iạte bar cando khon ḍher o̠kte rel gạḍi bond tahẽkana.Ona taenom 31 may adha Bas dejoḱko  16 goṭen rel gạḍi ko cạlu leda.Ona taenom 3 June arhõ 22 goṭen rel gạḍi calao̠ ko ehoṕlena.

Rel gạḍi montronaloe 5 septembor khon disom re 57 joṛa fel gạḍi ko calaoa ar corona reaḱ ạn ạri hõ tho̠ṛa ko komaoa  menteko hudis keda




China re Restaurant rạput́ kate 29 hoṛ ko goćena

China Reaḱ utạr re shanji Pradesh re restrurent rạput́ kate 29 hoṛ ko goćena ar ko 7 hoṛ ko kạhil akana.

Teheń china disom ren joruri bebostha pona Montronaloy noa kathako so̠do̠r ke̠da,Nonka ko men ocoeda Reuters.

Sạnicar setaḱ 9.30 bajaoḱ o̠ḳte shanji Pradesh re mit́ṭen bar tala  jojom oṛaḱ rạput́ ente nonkan duk reaḱ ghoṭona do̠ hoena.

Robibar setaḱ modrege onko bańcao̠ko kạmi do cabayena.Onḍe 29 goṭen goć hoṛaḱ hoṛmo ko ńamkeda.




Teheń Baṅgladiso̠m re̠ KO̠RO̠NA te̠ko jạbunena 1897

Baṅgladiso̠m re̠ 24 ghonṭare KO̠RO̠NA ajar te̠ko jạbunena 1897 hoṛ, ar mit́ din re̠ ko goćena 42 hoṛ. IECDR reaḱ hisạbte ajarreko paṛoen hoṛaḱ lekha do̠ hoena 3 lakh 10 hajar 822 hoṛ arko goćena  4 hajar 248 hoṛ.

24 ghonṭareko bogeyena  3 hajar 44 hoṛ.

Onko selet́ moṭ ko̠ro̠na ajar khon boge akan ko doko hoyena 2 lakh 1 hajar 907 hoṛ.

Teheń disom sombat buleṭin re̠ noa kathako so̠do̠r keda Sastho Odhidoptor.

Ona lekate goṭa dhạrtire KO̠RO̠NA ajar te̠ko jạbunena 2.5 kạruṛ cetan ar goćen hoṛ koaḱ lekha do̠ 8 lakh 82 hajar.




FA Community Shield reaḱ siropa ko jitạu ena Arsenal

Pạhilre Pierre-Emerick Aubameyang aḱ goal te Arsenal khilạḍ reko lahalen rehõ,bodolić khilạḍiyạ Takumi Minamino aḱ goal te khilạḍ reaḱ 90 miniṭ hạbić 1-1 goal te soman tahẽkana khilạḍ do̠.Menkhan penaltie Phanda re 5-4 goal te ko jitạu ena Arsenal.

Hola ńindạ England reaḱ jạtiạri football Maṭ Wembley stadium re pạhil khon ge ạḍi jhũk ar kajak ko gateḱ kan tahẽkana banar dol ge. Khilạḍ reaḱ 12 miniṭ re Pierre-Emerick Aubameyang goal teko lahalena Arsenal. Liverpool aḱ mit́ṭen goal off side iạte bạtilen takoa.Menkhan khilạḍ reaḱ 73 miniṭ re Takumi Minamino goal ket́ iạte khilạḍ reko rua̠r̠lena.Khilạḍ reaḱ 90 miniṭ re o̠ko̠e do̠l hõ ar bako goal daṛeaḱ te tiebreaker seć calaona gate do̠.Onare 5-4 goal te jitạu kate 16 dhao̠ leka Community Shield reaḱ siropa ko jitạu ena Arsenal.




Cancer ajar teye Hana puriyena ‘Black Panther’ ren Obhineta

Eke̠n 43 se̠rma ume̠r re Cancer ajarte bend̠aoena ‘Black Panther’ ren ńutumanić obhineta Chadwick Boseman.teheń Los Angeles re aćaḱ oṛaḱ rege Dhuri dhạrtie bạgiada.Ona o̠kte o̠nd̠eko  tahẽkana aćren bạhu ar gharońj ren jo̠to̠ho̠ṛ.

Teheń garońj seć khon uniaḱ gujuḱ babot mit́ṭen lạiteaḱ do̠ko so̠do̠r keda.nonka ko men o̠cokeda,uniaḱ noa Cancer ajar babot  cet́hõ bako baḍae kan tahẽkana gharońj ren ko.Gujuḱ laha jotoe lại so̠do̠raḱ koa.

2018 salre Chadwick Bosemanaḱ mit́ṭen  ạḍi hiṭ cinema ‘Black Panther’ oḍok lena. Ona chaḍa Gods of Egypt,Avengers Infinity War, Captain America Civil War,nonkanaḱ aema Maraṅ  namḍak cinema re hõe obhinoe kada.

Uniaḱ noa gujuḱ re Hollywood ren aema ńutuman obhinetako duk ko sodor keda.




Dinre 32 hoṛ goćena ar hõ 2131 hoṛ ko jạbunena Ko̠ro̠na ajar te

Baṅgladiso̠m re̠ 24 ghonṭare KO̠RO̠NA ajar te̠ko jạbunena 2131 hoṛ, ar mit́ din re̠ ko goćena 32 hoṛ. IECDR reaḱ hisạbte ajar reko paṛoen hoṛaḱ lekha do hoena 3 lakh 8 hajar 925 hoṛ ar goćena ko 3 hajar 740 hoṛ.

24 ghonṭa re bogeyenako 2hajar 27 hoṛ.

Onko selet́ moṭ ko̠ro̠na ajar khon boge akanko hoyena 1 lakh 98 hajar 863 hoṛ.

Teheń disom sombat buleṭin re̠ noa katha ko so̠do̠rkeda Sastho Odhidoptor.

.