Online Hotete Driving Licence Ńamoḱ Reaḱ Upại

Nit Khonaḱ Online hotete Driving Licence ńamoḱa. Ente Bangladesh Sorok Poribohon kotripokho (BRTA) noa ạt se hore sirjạukeda. Moṅgol hiloḱ (15 November) BRTA  mit́ ḍharwạḱ talate noa khobore lại sodor akada. Noare menakana, Learner driving licence ar Smart card driving licence lạgit́te babar goṭen ardas baṅkate Online Based mit́ṭen Combined form teheń budhbar (16 November) khon BRTA service portal re (BSP) ehoboḱ kana. Noare do ardaset́ kan hoṛ do 3/4 dhao calao baṅkate eken mit́ dhaoge bidạu centre re bidạu emoḱ ar bio-enrollment lạgit́te calaḱ hoyoḱtaea.

Onare menakana je, inạ chaḍa katerehõ noa system khon ardasić do oṛaḱ khonge Online hotete Online verification based QR code jopoṛao Learner licence hatao, fee emoḱ, biḍạu reaḱ jo baḍaejoṅ, System generated smart card hatao lạgit́ ardas, QR code based system generated gạḍiko reaḱ chaṛ kagoj se acknowledgment slip hatao akat́ ardas kagoj se card sapṛao reaḱ joto porjai reaḱge status baḍae ńamoḱa. Inạ chaḍa hõ dagjog/mạil tehõ card bon hatao daṛeaḱa.

Noa ạt se subitạ hatao lạgit́ (https://bsp.brta.gov.bd) re bolokate ID card ar janam tạtik ko ol kate mit́ṭen ID jhić hoyoḱa.

Noa babotre jãhãn lạilạiteaḱ se porames tahẽn khan [email protected] mail kol lạgit́ nehõr hoyena.




Birsa Munḍawaḱ Janam Mãhã Ar Ulgulan

Birsa Munḍa do kanae Bharot upomohadisomre hoylen Munḍa hul (bidroho) ren ạḱyurić. Metaḱme tinạḱgan lạihai tahẽkana onako modre mit́ṭen Munḍa hul se Ulgulan lạiṛhai. Aćren celako ṭhen Birsa Munḍa do dhạrti baba hisạbte tahẽkana. 15 November 1875 se̠rma re̠ un bidal re̠aḱ bihar nitoḱ jhaṛkhanḍ rajjosṭi re̠aḱ Raci Ulihatu ato re̠i janamlena. Ać apat́aḱ ńutum do̠ Sugna Munda ar eṅgãt ńutum Kormi Hatu.

Kạṭić khonge jãhãn bisoere ạḍige baḍae reaḱ sana tahẽkantaea. Onate skulre paṛhaoḱ okte khonaḱge uni do̠ british hoṛko̠ hotete jạr julum ocoḱkan hoṛko̠ lạgit́ ạḍi ãṭe bhabnaḱ kan tahẽna, onko̠ bańcao re̠aḱ hore sendra baṛaet́ tahẽna.Birsa Munḍa ar ać ghrońjren ko 1856-1890 serma dhạbić Chaibasa reko girobasoḱkan tahẽkana. Mit́ jokhen armany ar Roman Catholic isại hoṛko talare lạihai ehoṕen khan ona reaḱ ãćtet́ ạdivạsiko cetanre heć paṛaoena. Phurgạl se sạdhinota lạṛhại karonaḱte Sugana Munḍa do Birsa Munḍa skul khone oḍoḱkedea. 1890 sermare Birsa eṅgat́ do Isại dhorom bạgikate oṛaḱkin ruạṛ hećena. Inạtayom 1891 sermare Bandagao atore Birsa são ńepel oprom hoyentaea Bandargao ren jumidar Jogmohon Singh Munsi Anondo Pao aḱ. Ar unre Birsa do Boisob  dhorome ataṅkeda. Khan Birsa Munḍa do ạdivạsiko akoaḱ mul se khạṭi dhorom “Sharnapontha” pańja lạgit́e udgạuket́koa. Uniaḱ onkan kạmi ar solhate hoṛko ṭhene benao rakaṕena dhạtri baba.

Eken bargel serma umere 1895 sermare nawa dhorome ghosona se jạhirkeda, one ona reaḱ ńutum do Munḍa dhorome dohoket́. Birsa Munḍa do pạhilre lạihại lạgit́ hạtiạrko bae saṕakat́a. Juạn okte uniạḱ tire tahẽkan tahẽkana tạriạ banamko. Menkhan hike hok ạidạri lạgit́te ona tite mit́din aḱ ạ̃pạ̃ṛi saṕkeda. Ente Missonari skulre paṛhaoḱ jokhenge aṭkarleda ạdivạsiko britishko hotete ạḍiko koclon ocoḱ kana. One onate ạdivạsiko akoaḱ basoḱkan jaegarehõ nirại se sulukte bako tahẽ daṛeaḱkan. Khange ạdivạsikoaḱ ạidạri hameṭjoṅ lạgit́ge Birsa Munḍa do lạihạire pheḍena. Birsa munḍa ạyurte̠ 1899 – 1900 se̠rma re̠ ‘Munḍa Hul do̠’ hoylena.  Raci re̠aḱ dạkhin nakha seć no̠a hul do̠ munḍa pạrsite ‘Ulgulan’ ko̠ me̠taḱa. Ona bhe̠d  do̠ hoyoḱ kana  ạḍi kajaḱ lạṛhại. No̠a re̠aḱ kukmu do̠ tahẽ kana munḍa jạtko furgạl be̠nao. Birsa Munḍạ ar aćre̠n são phạd ko̠ upạjilạ, girjạ, sarkari kạmiạko̠ ar misonari ko̠ akham ket́koa. Onate̠ o̠nḍe maraṅ muskil paṛaoena. Mucạt́ hạbićte lạṛhạe ko̠ bhagao ocoena. Birsa se̠le̠t aćren sãotenko̠ amdaj mit́ sae gan gateko̠ saṕket́koa. Bicạr re̠ Birsa Munda ar bar hoṛaḱ Phạsi lạgit́ ko̠ hukumke̠da. Phạsi laha hiloḱge̠ 9 june 1900 se̠rma re̠ Birsa Munḍạ do̠e goćena. Menako̠ kạd o̠ṛaḱ bhitri rege jomaḱ re̠ bis e̠made taheakana ar ona jo̠mkatećge uniaḱ gujuḱ do̠ hoyakana.




Nawa Niạm Se Ạri Lekate Ạpis (Office) Ehoṕena

Teheń Moṅgolbar (15 November). Teheń khonaḱ nawa niạm-ạri lekate Disom reaḱ joto sarkari be-sarkari ạpis ehoṕena. Nawa niạm se ạri lekate setaḱ 9:00 baja khon ạyuṕ bela 4:00 baja dhạbić jhić tahẽna.

Calaoen cando (31 October) Montrisabha re mit́ dupuṛuṕre noa goṭa akana. Dupuṛuṕ mucạt́re Montri porisod ren socib Khondokar Anwarul Islam noa khobore lại jạhirakada. Arhõ pusṭạute menkeda je, reaṛ -rabaṅ din heć seṭerente setaḱ metaḱme 8:00 baja khonaḱ ạpis seṭeroḱ do muskilgea. Onate ạpis okto 9:00 baja khon 4:00 baja do niṭ akana.

 




Mro adivasiko Ren Pạhil Onoliạ Ar Khondronić  Yangnan Mro Hameṭkeda Joy Bangla Youth Award

Mro adivasiko ren pạhil onoliạ ar khondronić Yangnan Mro do Joy Bangla Youth Award-e ńamkeda. Sera Path Finder Award ketagorire Bangladesh sarkar seć khon noa Joy Bangla Award-e hameṭkeda. Aćaḱ oloḱ kạmi, khondron ar sãotare lahanti metaḱme seba kạmiko karonaḱtege noa siropae hameṭkeda. Rajdhani reaḱ Savar re Sheikh Hasina Jubo Institute re hoyen mit́ akhṛare Maraṅ montri ren totho ar jogajog upodesta Sajeeb Wazed Joy aḱ tite noa award/siropae ataṅkeda. Yangnan Mro doe lại sodorkeda, Sạrige ạḍi rạskạń bujhạueda. Ente noa siropa do ińaḱ taṛam ḍaharre mit́ṭen nạmuna kana. Inạḱ kạ̣miko napaete laha idi lạgit́ noa siropae udgạukedeńa. Nit do library ạyuret́ kana. As menaḱa tayom daram arhõ bhageaḱkoń kạmi daṛeaḱa.

Yangnan Mro aḱ janam do Bandorban Parbotto jilạ reaḱ Chimbuk paharre.  Uni do Chottogram Biswabidaloy re Pracho pạrsi Institute khon 2012 sermare Masters degree purạu akada. Un jokhen oloḱ paṛhao sećte metaḱme Mro ko modre nunạḱgan oloḱ paṛhaoaḱ hoṛ baṅko tahẽkana. Onate oloḱ paṛhao sećte dosar aḱ ṭhãirey tahẽkana. Masters purạukate eṭaḱ jãhãn nukri ka̠mire baṅkate puthi oloḱge aćaḱ jionre bachaokeda.

Nit́ dhạbićte gel mõṛẽ (15) goṭen puthi chapa sodor akantaea. Onako modre, Mro ward book, Mro rupkotha, Mro pạrsite Antorjatik adivasi ghosonapotro, Mro pạrsite Parbotto Chotogram chukti ar araḱko. Noako puthire mit́ sae mit́ (101) goṭen namḍak hoṛkoaḱ jion jingi reaḱ itihãs do ol sodor akana. Onako kạmi são sãote Mro jạti-gosṭhiaḱ pạrsi rạkhi jogaore library koe jhić akada, jemon nonkate akoaḱ pạrsiko jiạṛ tahẽnma.




Maraṅ Montri Aḱ Ti Khon 5 Lakh Kạuḍi Siropa Hisạbte Ataṅkeda SAFF Jitkạr Santal Kuṛi Sohagi Kisku

Bangladesh maejiu Phutbol dol pạhil dhao SAFF Championship 2022 talate nagamre ńutum ol akantakoa. Baḍaeabon je, Bangladesh ren kuṛiko do 19 September Nepal ren phutbol dolko 3-1 golte bhagaokate siropa ko jitạ̣̣̣̣̣̣̣̣̣uena.  

Ar noa rạskạte Budhbar (09 November 2022) Maraṅ montri Sheikh Hasina hõ aćaḱ kạmi ṭhaõna/Office re SAFF jitkạr kuṛiko man manot selet́ mimit́ko kạuḍi em hạṭińat́koa. Onka leka noa phutbol dolre tahẽkana barea kheloḍiạ Raṅgatuṅgi United Footbal dolren santal kuṛi Sohagi Kisku ar Sowpna Rani. Maraṅ montri seć khonaḱ nokin hõ man manot selet́ Maraṅ montri aḱ tite siropa hisạbte mõṛẽ lakh (5) kateć kạudi reaḱ check kin ataṅkeda.

Man manot akhṛare Maraṅ montri do eneć khiloḍ são sãote oloḱ paṛhao sećte hõ laha calaḱ lạgit́e udgạuket́koa. Akhṛare selet́ko tahẽkana Krira Protimontri Zahid Ahsan Russel Ar BFF (Bangladesh Football Fedaration) ren sabha mukhiạ Kazi Salahuddin.




Santal Goćen Koaḱ Bicạr Ko Khojena Gobindogonj Re

Aṭhwar hiloḱ (06 November) Gobindagonj reaḱ kaṭamor ṭoṭha re Santal goćen koaḱ bicạr ńam lạgit́te Sahebgonj Baghda Farm bhumi uddhar songram committee, Jatiya Adivasi porisod, Bangladesh Adivasi Union, Adivasi-Bangali songhoti porisod, Association For Land Reform and Development (ALRD), Kapaeeng Foundation, Gaibandha samajik porisod ar Nagorik songothon jonouddog te mit́ bạisi se somabes do hoe purạuena.

Setaḱ 8:00 baja khon ehoṕkate upajila Joypur atore benao akan onkoaḱ anman pinḍ re baha ko emkeda ar mombạti ko jeret́keda. Inạkate setaḱ 9:00 baja santal ato Madarpur ar Joypur khon aḱ-ạ̃pãṛĩ, Benar, aema lekan dạbiko olakan festoon/kagoj selet́ michil ko oḍokena. Onkage aḍepase hoho hohote Gobindogonj-Dinajpur ḍahar kaṭamor reko mucạt́keda. Onḍege 10:00 baja do mit́ṭen dupuṛuṕ se somabes hoyena.

Noa dupuṛuṕ bạsie ạḱyurkeda Sahebgonj – Baghda Farm bhumi uddhar songram committee ren sabha mukhiạ Philimon Baskey. Ona bạisi re kathae roṛkeda Dhaka Biswabidaloy ren Gonojogajog ar Sangbadikota bibhag ren Mahasoe Robayet Ferdous, ALRD ren Maraṅ mukhiạ bhumi odhikar kormi Shamsul Huda, Bangladesh Hindu boddho Christian oiko porisod ren sabhạ mukhiạ ren mit́ sodosso Kajol Debnath, Jela jas ren sabha mukhiạ Golam Maruf Mona, Adivasi-Bangali songhoti porisod ren bạisi hohoić Sirajul Islam Babu, Suprime Court ren bicạrpati Rofiq Ahmed Siraji, Adivasi koren ạḱyurić Adv.Probhat Tudu, Sufol Hembrom, Pricila Murmu, Sondha Malo, GouroChondro Pahari, Swpon Shekh. Bạisire sawaliạ (bokta) ko menkeda je, Shaymol Hembrom, Romesh Tudu, Mongol Mardi noko pea adivasi ạḱyurko goć oco akan reaḱ nit dhạbić jahan bicạr do baṅ ńam akana. Bicạr ńutumte ạuṛigeko ạnḍuṅ baṛayet́ kana. Menkhan onko asami dusi hoṛko nirạiteko daṛa baṛaekana. Okoege baṅko giriptaret́koa. Noa ghoṭna karonaḱte santalko talare botor se raṅgao doe kạmi kana. Ar Bicạr ńam lạgit́ko khojkeda.




Mohadevpurre Ạdivạsi Hoṛko Talare Bhiḍi Em Hạṭiń Akhṛa

Naogaon Mohadevpur  re  pon  sae (400) goṭen adivasi horko bhiḍi ar bhiḍi tahẽn ṭhạ̃i/oṛaḱ benao lạgit́ hõ samagiri ko ńamkeda. Sombar (31 October) setaḱ 11 baja okte upojila porisod Auditorium re bondobos akan akhṛare upojila nirbahi ạpiser Md:Abu Hasan aḱ ạḱyurte maraṅ peṛa hisạbte selet́e tahẽkana Upajila Chairman Md:Ahsan Habib.

Inạ chaḍa hõ akhṛare johar kathae roṛ sodorkeda upajila Pranisompot ạpiser  Dr.Md: Abdul Malek. Ar bises peṛa lekate kathae roṛkeda jila Pranisompot ạpiser krisibid Md:Mohir uddin, Upajila porisod Vice Chairman Anukul Saha Budu ar Mohila Vice Chairman Rabeya Rahman Poly, Naogaon jila Awami League ren sodosso birbanṭa Ajit Kumar Mondol, Cheragpur Up Chairman Sibnath Mishro.

Gapalmarao mucạtre ạdivạsi hoṛko akoaḱ jion jingire lahanti ar kạuḍi sõćjoṅ khạtirte bhiḍiko em hạṭińákoa. Akhṛare pon sae (400) goṭen hoṛ talare irạl sae (800) goṭen bhiḍi ar bhiḍiko dohoko lạgit́ oṛaḱ tearako lạgit́ hõ samagiri/saranjam hõko em hạṭińat́koa.




Primary School Re Mahasoe Hataoko Reaḱ Jo 1-15 November Bhitrite Sodoroḱa

Darakan 1-15 November bhitrite Sarkari Primary School re Mahasoe hataoko reaḱ hudis-bhabna menaḱa mente Prathomik Sikha Odidaptor ren Maraṅ ạḱyuriće lại sodor akada. Cedaḱje nit dhạbićte Mahasoe haotaoko reaḱ joto lekan bidạuko hatao purạu akana mente Prathomik ar Gonosikha Montronaloy ren socib Aminul Islam-e baḍae ocokeda. Aṭhawar hiloḱ (30 October) tikin ber songsilisto montronaloy reaḱ mit́ dupuṛuṕre senior socib noa kathakoe lạikeda.

Un okte Prathomik ar Gonosikha Protimontri Md:Jakir Hossen selet́ Montronaloy ar Daptar ren kạmiạko/ạpiser seṭerko tahẽkana. November talate Mahasoeko hatao reaḱ jo/result sodoroḱa. Noa lahare jo sodoroḱ reaḱ kathako tahẽkanre hõ jahan karonaḱte baṅ sodor akana. Menkhan ar bilom baṅkate, darakan 1-15 November bhitritege jo do sodoroḱa.

 




Ar Pạri Pạrite Baṅkate Primary Skul Reaḱ Kelas Mit́ Shift-tege Hoyoḱa

Disom reaḱ joto Sarkari Primary sikhnạt ṭhãonakore mit́ shift-tege kelas hoyoḱa mente Prathomik  ar gonosikha socib Md:Aminul Islam Khan-e lại sodorkeda. Ar noa niạm se ạri do darakan serma reaḱ January cando khonaḱge ehoṕa.

Teheń Robibar (30 October) mit́ dupuṛuṕ  talate noae baḍae ocokeda. Goṭa disomre Skulkore kelas do inạ mit́ okterege ehoṕ ar mucạt́ reaḱ kurumuṭu calaḱ kana. Arhõe menkeda je, Menkhan kelas oṛaḱ, pạṭhuạ gidrạko ar mahasoekoaḱ soṅkha hudis ganḍon katećge noa mit́ shift-tege kelas do ehoboḱa.

 




Dhamoirhatre Adivasikoaḱ Ạidạri Ar dạbiko Babotre Gapalmarao Akhṛa

Naogaon jilạ reaḱ Dhamoirhat re adivasikoaḱ mạnmi ạidạri ar dạbiko babotte bhoṭre bachao ńamakan ạḱyuriạ são mit́ dupuruṕ hoyena. Sombar (25 October) tikin ber 11:00 baja okte Besarkari Unnoyon Songstha Dascoh Foundation goṭa lekate ar Heks/Eper Swizerland aḱ goṛo gopoṛote adivasikoaḱ ạidari hameṭ se ńam babotre 1 no Dhamoirhat union porisod re noa gapalmarao akhṛa hoe purạuena.

Gapalmarore adivasi ar tayom akan jạtigosthiren hoṛko akoaḱ hike-hok ạidạri ńam babot pusṭaute roṛ sodorkeda Dascoh Foundation  ren upajila kormokorta Raunak Laila. Un jokhen akhṛare arhõ mit́ bar kathako roṛkeda Panel Chairman Abu Naser Al Azadi, Up sodosso Sazedul Rahman, Azizul Hoqe, Anowar Hossen, Jaibor Hossen, Maejiu member Sahara Banu, Rebeka Parvin, Up socib Bodiul Alom, Foundation ren CDO Rasel ar Rehana Aktar.

Ona sãote adivasiko modre akhṛare katha roṛ reaḱ ạtkin ńamkeda Asalota Baskey ar Gouri Rani Mali.  Ado nukin hõ adivasi ko jemon akoaḱ ạidạriko hameṭ daṛeaḱ noako cetanre pusṭautekin roṛ saḍekeda.