Naogaon reak Mahadebpurre Karam Puja

Nao̠gaon reaḱ Mahade̠bpur re 2 september 2020 ạyuṕbela Upojilạ Naṭsal phoṭbo̠l maṭhre Ạdibạsikoaḱ 25 dhao leka  ạḍi maraṅ po̠ro̠b Karam ko manao̠keda. Niạ karam po̠ro̠b akhṛa reaḱ sabhare  Karam Mundirren jaega emoḱić ṭhạkur Kartik O̠raonaḱ sabha mukhiạre niạ akhṛa reaḱ ko uḍhạu keda Jatiyo Adibasi Porisad ren Kendro committee ren Maraṅ mukhiạ manotan Robindronath Soren. Niạ o̠kte katha ko roṛkeda Jatiyo Adibasi Porisad ren Kendrio committee ren Sadharon Sompadok Sobin Munḍa, Raigao Ḍegree College ren principal Md. Arifur Rahman, Arko ren Maraṅ mukhiạ Sajol Kumar Chowdhury, Jatiyo Adibasi Porisad Kendrio committee ren presidium hoṛ Mn. Adv. Babul Robidas, Jatiyo Adibasi Porisad ren Kendrio committee hisạb do̠ho̠ić Sudhir Tirki, Jatiyo Adibasi Porisad Naogaon ren  chairman Amin Kujur, so̠so̠lhaić Jo̠ynal Abedin Mukul, Sahid Hassan Siddiqi Swapon, Ạdibạsi Jubo̠ Porisad Naogaonren so̠so̠lhaić Md. Mosarof Hossian Chawdhury, Ạdibạsi Chatro Porisadren Kendro Committee ren Chairman Nukul Pahan, Jatiyo Adibasi Porisad Mahadebpur ren ạyurić  Susil Kujur. Akhṛa ạyur re tahẽkana Ạdibạsi Jubo Po̠risad Kendro Committee ren Sadharon Sompadok Noren Pahan ar Adibasi Chatro Porisad Naogaon ren mukhiạ Sudhir Pahan. Niạ akhṛare diso̠m reaḱ aema Jilạ khon 20 eneć sereń durạṅ do̠l ko hećlena akhṛare apnar pạrsite apanaraḱ ạricạli lakcar uduḱ lạgit́.

1966 serma khon niạ Naṭsal maṭhre jao̠ge Karam Po̠ro̠b do̠ manao̠ idiḱ kana. Jao̠ serma  bhado̠r cando reaḱ Kunạmire  niạ Karam Pujạko pujạea. Niạ Po̠ro̠b e̠se̠t́ kate Naogaon ar o̠na aḍepase ṭoṭha ren ạdibạsiko rạskạteko hesećsekerećjoḱa. Nia̠ Pujạ okte Adibasi 2 boeha Dharma ar Karma aḱ jion ko lại s̠odo̠ra.

Ạdibạsiko pạtiạḱa je dho̠ro̠m manot kate sanam lekan muhim khon rukhiạ ńam akada. Ar Karma do̠ dho̠ro̠m bae manao̠ let́te rukhiạ bae ńamleda. O̠nate  bhador cando reaḱ pạhil kunạmi rege  Ạdibạsiko do̠ upạsko do̠ho̠ea ar Karam dare dạrko maḱ ạguea ar ńuhum kunạmi ehoṕ o̠kte mit́ than ko benaoa o̠nḍe do̠ o̠na karam dạrko bit́kaḱa pujạ ko. Niạ o̠kte pujạkate jarwa akanko ko eneć-sereń te ko rạskạ joṅa.




Teheń do Diso̠mre Mn. Pronob Mukherjee lạgit́ homor manot

Baṅgladiso̠m ren maraṅ gate Bharot diso̠mren mare diso̠m mukhiạ Manotan Pro̠no̠b Mukharjee gujuḱre uni ńutumte raj homor manaoḱ kana Baṅgladiso̠mre. Gurubar disom reaḱ niạ homor re oṅsoṅoḱ lạgit́ Baṅgladiso̠m reaḱ sanam sarkari, adha sarkari, apnar ạnte calaoḱ kan sãota ar siknạt gãota oṛaḱ kore ar dhạrti reaḱ eṭaḱ disom re menaḱ Baṅgladiso̠m reaḱ  Mission kore diso̠m jhạnḍi adha pheḍ tahena.

Teheńaḱ dinre Mn. Pronob Mukharjee ńutumte sanam dhorom oṛaḱ kore bises koejoṅ hoyoḱa. Niạ laha moṅgolbar niạ goṭawaḱ hatao kate diso̠mre hukumko bahalakada.

Calaoen 31 august ńuhum 06 baja okte Delhi reaḱ Sena Haspatalre 84 umer re dhuṛi dhạrti khone danaṅena Mn. Pro̠no̠b Mukharjee.  




Cet́ Lekate̠ Juạnko Kạuḍiko sõćjoṅa

Ạḍi mońj iń disạeda Irạl kilạs re paṛhaoḱ o̠kte kho̠nge kạuḍi do̠ho̠/sõć doń cet́ akada Go̠go̠ Baba kinaḱ siknạt seć khon. Ale ato o̠ṛaḱ khon 5 kilomitar sạṅgiń Lolit No̠go̠r High School taṛam teń calaḱ kan tahẽ kana. Oṛaḱre aema gại kaḍako tahẽ kante to̠a do̠ ạḍi ãṭge arjaoḱ kan tahẽna. Onate dinạmge Lotit No̠go̠r Isṭison re tahẽ kan maraṅ hoṭel redo̠ to̠a iń ạkhrińet́ tahẽna. No̠a to̠a ạkhriń kạuḍi do̠ ińaḱ o̠lo̠ḱ paṛhaoḱ reaḱ kho̠rca lạgit́ iń laṛcaṛet́ tahẽna. Jo̠to̠ lekan kho̠r

ca ho̠e purạu tayom sareć tahen kạuḍi do̠ bank hisạb re sõć/saving katet́ iń do̠ho̠et́ tahẽna.

Judi reh̃o aboren ạgil hapṛamkoko men akada jeleka; pạhil do̠ sõć do̠ho̠eme inạ tayo̠m khorca. Ado̠ ińaḱ baḍae baṅ tahe kante iń do̠ pạhil khorcako sạt baṛa katet́ sareć tahen kạuḍige do̠ń jo̠maet́ tahẽna. Onate nahaḱ jug redo̠ pạhil sõć ar sareć kạuḍi do̠ kho̠rca. Menkhan disạ do̠ho̠e tabonpe; mit́ khạclạḱ redo̠ jo̠to̠ bele alope do̠ho̠ea, bickom judạ judạ khạclạḱ re do̠ho̠e reaḱ hewaḱ tabon pe. O̠nkate apnaraḱ dhạrti jiṅgire ạḍi aema upkạr hoyoḱa.

Abo jo̠to̠ko ge bon baḍaea je, dhạrti ren jo̠to̠ ho̠ṛkoaḱ dhạrti jiṅgi khe̠mao̠ lạgit́ kạuḍi do̠ ạḍitet́ ạḍi jạruṛa. Go̠ṭa jiṅgige kạuḍi jo̠gaṛ do̠ ạḍi bhage ho̠ra kana. Kạuḍi sõć do̠ tinaḱ jạruṛa o̠nado̠ calaḱ kan COVID-19 geye ãṭkar ocoket́ bona. Dhạrti jiṅgire no̠nka ge aema lekan bạṛićaḱ din se okteko heć paṛao̠ abona, unre din reaḱ jo̠to̠ lekan jinisko kiriń lạgit́ sạmuṅ kạuḍi baṅ tahe botećjoḱa. Arhõ pạt kạmi, iṭạ o̠ṛaḱ benao̠ kạmi, kaṭmistiri kạmi, kompani re, garments re se sarkari/besorkari kạmiko̠re aema lekan tạkićaḱ ko heć paṛao̠ḱa. O̠nate daṛeaḱ bho̠r e̠ke̠n juạnko do̠ baṅ bickom jo̠to̠ umer renkoge jemon kạuḍi do̠bon jo̠gaṛ arbon do̠ho̠ jona. Ma to̠be bạṛti bạṛti kạuḍi bon jo̠gaṛa ar bạrti bon do̠ho̠ya darakan dinko lạgit́. Menkhan maraṅ kukli do̠ hoyoḱ kana nahaḱ jugren kuṛi ko̠ṛako cekate kạuḍi ko sõć dohoea. Ro̠ṛ ruạṛ do̠ ạḍi alga – aema lekanaḱ ho̠rte…delabon badae legi mit bar horko;

Bạṛti baṅ kho̠rca; Nahaḱ jug ren juạnko do̠ ạḍi bạṛtiko khorca eda. No̠a umer re̠do̠ aema lekan jinis reaḱ jạruṛ bạnuḱ rehõ, O̠nkan jinisko kiriń katet́ kạuḍi bon khorca giḍikaḱ kana. Jạruṛ be̠go̠r khorca baṅ katet́ jao̠ cando judạ judạ bank hisạb se somiti ko̠rebon do̠ho̠ daṛeaḱa. No̠nkate̠ jao̠ cando do̠ho̠ daṛeaḱ khan, mit́ din do̠ ạḍi aema kạuḍi hoyoḱa.

Oloḱ paṛhao̠ reaḱ loan kạuḍi emso̠d; Nahaḱ jug ren o̠lo̠ḱ paṛhaoḱ kan juạnko do̠ bank, somiti se aema lekan judạ judạ organization khon loan kạuḍi ko hatao̠ eda. O̠loḱ paṛhaoḱ kan juạnko hõ eṭaḱ loan kạuḍi leka ge emsod jạruṛa, O̠ne o̠kado̠ ạḍi tet́ ạḍi hamal. O̠nate tinaḱ usạra pe daṛeaḱa loan kạuḍi do̠ em ruạṛ jạruṛa. Inạ khan apnar lạgit́ sõć kạuḍi do̠ho̠ reaḱ aema okte somoe ńamoḱa.

Kạuḍi jogaṛ reaḱ aema hor benao̠; Goṭa Dhạrti re jo̠to̠ ho̠ṛ bon baḍea je; no̠a muskilanaḱ covid-19 redo̠ aema ho̠ṛ aema lekanaḱ nukri khon ko jirạu oco akana. Babon baḍaea o̠ka hiloḱ se o̠ka so̠mo̠e coṅ ackatege muskilaḱ do̠ heć paṛaoká. O̠nate huḍiń kho̠nge kạuḍi jo̠gaṛ se do̠ho̠ do̠ cet́ tahen khan, ackate heć paṛaoḱ muskilaḱ ko̠re ạḍi maraṅ go̠ṛo̠ ńamo̠ḱa. O̠na chaḍa hõ ḍher kạuḍi do̠ho̠ do̠ apnar jiṅgi lạgit́ ge mońj. Bạṛti kạuḍi jo̠gaṛ lạgit́ do̠ aema lekan bạṛti (overtime) kạmi ko kạmiḱa; je̠le̠ka webpage develop, Photograph, Online kạmi selet́ emanteaḱ.

Biniog/Fix deposit; Santal ho̠ṛ hoponko hisạb te nahaḱ jug ren ko̠ṛa kuṛiko hõ dhạrti reaḱ aema lekan fix deposit lekan risk kạmi hõko ehoṕ akana. Nonkan kạmi ko ehoṕ idi lekhange, Kạuḍi jo̠gaṛ se do̠ho̠ reaḱ hewako ńama. Biniog/Fix deposit seć te ạḍi tho̠ṛa so̠mo̠e rege bạṛti kạuḍi ńamoḱ reaḱ ạt se sujo̠g menaḱa. Biniog reaḱ mit́ bar ho̠r menaḱa; O̠na modre hoyoḱ kana; share bajar, online re jinis kiriń ạkhriń emanteaḱ.

Government Prize Bond; Bank se Post office khon no̠a prize bond do̠ kiriń katet́ bon do̠ho̠ daṛeaḱa. Pe cando, 6 cando  se mit́ serma tayo̠m prize bond reaḱ result do̠ko so̠do̠ra. Judi no̠a prize bond kho̠n siropa(puruskar) ńamlen khan ạḍi aema upkạr do̠ ho̠yo̠ḱa. O̠nate no̠nkanaḱ kạmi horako hõ ạḍi jạruṛa. Entet noa prize bond redo jahan loksan do banuka, eken siropa (puruskar).

Mĩhu mero̠m, Gại ḍaṅgra, Kaḍa ạsulko; Ạḍi tho̠ṛa ho̠ṛge maraṅ so̠ho̠r bajar ko̠re bon tahen kana. Menkhan bạṛti ho̠ṛge ato o̠ṛaḱ ko̠re. Jo̠to̠ gharońj rege mit́ bar gại, ḍaṅgra, mĩhu merom se kaḍako do̠ menaḱko tabon gea. Delabon apnar aḍepase re menaḱ government aḱ training ko hatao̠ kate mo̠ńj jo̠to̠n selet́ bon ạsul koa noko mĩhu merom, gại ḍaṅgra se kaḍako. Ar nonka te ạḍi bạṛti kaodi namokte dher sõć do̠ hoyoḱa.

Sim, Sukri, Geḍe ar Paroa ạsul; Abo jo̠to̠ ho̠ṛaḱ baḍae menaḱ tabona je, ato o̠ṛaḱ kore do̠ aema phaka Jaega se thạ̃i do̠ emon ge tahena. No̠a ko jaegare huḍiń tebo ehoṕ daṛeaḱa sim, sikri, ge̠ḍe̠ ar paroa ko ạsul reaḱ kạmi. O̠nko ạsul hara katet́ haṭ bajar re ạkhriń leko khan aema kạuḍi ńamo̠ḱa, ar no̠a kạuḍi te gharońj se darakan dhạrti jiṅgi khe̠mao̠ lạgit́ hõ kạuḍi bon sõć do̠ho̠ daṛeaḱa.

Huḍiń lonbon ehop; Ińaḱ baḍae re go̠ṭa dhạrti rege ạḍi tho̠ṛa santal ho̠ṛ do̠ko bạnijet́ tabona. Ạgil hapṛam koko men akada baṅma; abo santalaḱ mayam redo̠ bạnij do̠ bạnuḱa. Nahaḱ jug re ạḍi tho̠ṛa ho̠ṛ do̠ ko bạnijet́ kana. O̠nkate ńelo̠ḱ kana aema bạṛti sõć se income do̠ hoyoḱ kan takoa. O̠nate delabon ehoṕ lege huḍiń bạnijko; Kićrić khạnḍwạḱ bạnijko, Khulipa kami, Sạbji emanteaḱ.

YouTube video, Photograph, web design; Online seć tehõ aema lekate kạuḍiko bon sõć joṅ daṛeaḱa. Nãhãḱ jugre ạḍi tet́ ạḍi ãṭge ho̠ṛ hoponko hõ Online rebo lobdhao̠ akana. O̠nate Santali video benao̠, santalkoaḱ mare se nahaḱ jug reaḱ phoṭoko benao̠ aroe, web page design benao̠ sećte hõ kạuḍi bon income daṛeaḱa.

 




Mit́ Dinre KO̠RO̠NA teko Goćena 35 Hoṛ arko Jạbunena 1950 Hoṛ

Baṅgladiso̠m re̠ 24 ghonṭare KO̠RO̠NA ajar te̠ko jạbunena 1950 hoṛ, ar mit́ din re̠ ko goćena 35 hoṛ. IECDR reaḱ hisạbte ajar reko paṛaoen hoṛaḱ le̠kha do̠ hoena 3 lakh 14 hajar 946 hoṛ arko goćena 4 hajar 316 hoṛ.

24 ghonṭa reko bogeyena 3 hajar 290 hoṛ.

Onko selet́ moṭ ko̠ro̠na ajar khon boge akanko doko hoyena 2 lakh 8 hajar 177 hoṛ.

Teheń diso̠m so̠mbat buleṭin re̠ no̠a katha ko so̠do̠r keda Sastho Odhidoptor.

Baṅgladiso̠m re 8 March pạhil KO̠RO̠NA ajarte paṛawakan ho̠ṛ ko ṅamledeya.Ona 10 din taeno̠m 18 March pạhil KO̠RO̠NA ajarte ho̠ṛe goćlena.

Johns Hopkins university aḱ mente KO̠RO̠NA ajarte̠ jạbunen hoṛkoaḱ lekhate baṅgladiso̠m reaḱ Nombor do̠(obosthan) hoyoḱ kana 15 (gel mõṛe) ar jạbunen ho̠ṛkoaḱ gujuḱ re̠do̠ 29 no̠mbo̠r.




Caritas Bangladesh re Nukri Ḍhạrwạḱ

Caritas Bangladesh reaḱ mit́ nukri ḍhạrwạḱ do̠ pasnao akana, Rạskạḱkan se gagoj mon menaḱtako Boeha/Miserako onare jạruṛoḱ/khojogoḱkan  kagocko (certificate) sãope Ardas daṛeaḱa




Gidrạ koaḱ mũ re 21 din hạbić corona virus ko Tahena

Gidrạ koaḱ mũ re 21 din hạbić corona virus ko Tahena Dạkhin Korea ren Bigganiko mit́ gobesonareko ńam akada je; gidrạ koaḱ mũ te 21 din hạbić corona virus ko tahena. Noa laha reaḱ gobesona reko men leda; corona te jạbun akan ḍher gidrạko modrege tho̠ṛa do ńel ńam lena. Okte redo̠ jahan cinhạ ge baṅ ńeloḱa. Menkhan onkoaḱ gobesonare ńam akan baḍae teaḱ do̠; Gidrạko cet́ lekate eṭaḱ gidrạkoaḱ hoṛmore corona pasnaoḱ, Ona reaḱ bhage roṛ ruạṛ bako em daṛeakada. Gidrạko jemon Iskulte ruạṛ kate hoṛmo reaḱ ạnko, samajik/sãota sạńgiń tahen manao̠ calak gobesona reaḱ cetanre ạḍi bạṛtiko ganḍoneda.

Royel College of Pediatric and Child Health Department ren President Professor Rusel Vinare menakada, Onko do pe goṭen khunḍ samaṅre doho kate ko gobesona kana. Ona kukliko do̠ hoyoḱ kana gidrạ ar corona virus cetan re. Professor Vinere menakada, gobesonare ale do̠ sạriaḱ tet́le baḍae akada gidrạko hõ corona ruạ teko jạbunoḱ gea. Anti blood test sećte joe meneda, lạtu umer ren jạbun khon gidrạko modredo virus do̠ ạḍi ãṭ bạnuḱa. Asokaete 12 umer ren gidrạ khon tho̠ṛa. Sokolbar din uduḱ akan British gobesona reko roṛ akada, Bigganiko ạḍi saphateko baḍae akada je, gidrạko corona teko jạbun len rehõ lạṭu umer ren khon do̠ ạḍi tet́ ạḍi tho̠ṛa. Aema gidrạ koaḱ do̠ chimtom/uposorgo hõ baṅ ńeloḱa. Tesar kukli reaḱ roṛ ruạṛ sendrae te nitaḱ gobesona re jopoṛao menaḱ koa Dạkhin Korea ren Bigganiko. Gobesona reye menet́ kana, onko do corona te jạbun akan 91 goṭen gidrạ cetan re biḍạu ko ho̠e oco akada. Onko modre ạḍi tho̠ṛa ṭhen ge Uposorgo/symptom tahẽ kana se bạrti gidrạ rege baṅ tahẽ kana. Menkhan onkoaḱ nomuna/biḍạu pe hapta tayom corona virus ńamoḱa menteko hudis eda. Gobesonakoko menet́ kana, jạbun akan gidrạko modre oka virus salgao tahen ona do̠ ńeloḱ se baḍaeoḱ lekage. Gidrạko khon hõ virus do̠ joto hoṛ ṭhen pasnaoḱ mente akoaḱ kagoc reko ol so̠do̠r akada.

Noako karonte Dạkhin Korea redo jo̠to̠ hoṛaḱ biḍạu kạmi ehoṕ akana. Biḍạu tayom coronate jạbun lenkhan são̠ são̠te Isolation teko kolet́ koa. Eken okoeaḱ uposorgo/digdhạ onko do̠ baṅ, okoere digdhạ bạnuḱ onkohõ biḍạu lạgit́ ko ạguet́ koa. Inạ tayom gobesokko do̠ jạbun akanko soṅge jao̠ o̠kte ńel selet́ jo̠to̠n reko dohoet́ koa. Oka din corona te jạbun akan hoṛko ńam kate Isoluation teko kol ket́ koa. Ona din khon ge virus baṅ cabaḱ hạbić onko do̠ dinạm dinko biḍạu koa. Inạ tayom Bigganiko corona pasnaoḱ babot nãwã katha ko baḍae akada. Men akadako, gidrạko corona virus ko aseneda. Metaḱ me, jạbunoḱa ko ar onko do̠ko pasnao daṛeaḱa. No̠a babot re arhõ mit́ bar biḍạu hoe akana. Menkhan akoaḱ gobesonare gidrạko corona virus ko pasnaoa se baṅ – noa babot ạḍi digdhạ re menaḱ koa bigganiko. Gidrạkoaḱ mũ re corona virus ńam akan rehõ onko do̠ umeran ko leka joḱ japaḱ rog do̠ bako pasnao daṛeaḱ mente jahan proman hõ baṅ ńam akana menteko baḍae oco akada. Children’s National Hospital in Washington DC Pediatric diseases divison ren Mạńjhi haṛam Dr. Reberto Debiashie menakada, gidrạko corona virus ko aseneda, menkhan bako pasnaoeda noa do ekal te ạuṛiaḱ katha.

Arhõ University of Liverpool ren Child Health Department ren Professor Dr. Kalum Semple hoe meneda, jạbun akanko modre khuḱ, Manda redo uposorgo baṅ tahena, Onko khon virus pasnao lekan jahan dạṛege baṅ tahena. Logic/jukti sećtedo jạbun gidrạ ar umer akanko modre uposorgo menaḱ se ạḍi thoṛa, o̠ko̠e hoe reko ạchim, khuḱ tedo hoete virus do̠ baṅ pasnaóka, Paseć onko do̠ thoṛako jo̠ḱ japagoḱa. Gobesona sećte gidrạ ṭhen uposorgo baṅ tahena, se tahe len khan hõ uposorgo do ạḍi thoṛa.

Menkhan uposorgo begor jạbun akan ko khon ho corona pasnaoḱ reaḱ babot re ạḍi sontor tahen ko men akada. Professor Viner do̠e men akada, Siknạt thạ̃i ko bond do̠ho̠e do̠ ạḍi boge hudis do̠ baṅ kana. Gidrạkoaḱ Haraburu, Siknạt ar hudis selet́ hoṛmo lạgit́ siknạt bond do̠ho̠e do̠ ….. Niạ o̠kte re corona pasnaoḱ se baṅ, Onage maraṅ kukli do̠? Tayom daram corona pasnao rukhiạ hõ ạḍi jạruṛ.  Dr. Debiyashi pạtiạu akana je, jạbun akan gidrạkore bạṛtige tho̠ṛa uposorgo ńel akana, Onate onakodo̠ akoren bõsko ṭhen hõ pasnaoḱa mente hudisoḱ kana.

Tumal: BBC news




Rel Gạḍi calao reaḱ nãwã ạn

Rel gạḍi reaḱ ganḍo(site) phaka do̠ho̠ katet́ geko calao̠a menkhan bhaṛa do̠ baṅ ḍheroḱa

No̠a korona ajar re Rel gạḍi ko o̠kaleka calao idiḱ kana mit́ṭen  ganḍo(site) phaka do̠ho̠ kate onkage calao̠ idiḱa,menkhan bhaṛa do̠ baṅ ḍheroḱa nonkae men keda rel montri Nurul Islam Sujon

Sepṭembor cando reaḱ pạhil Tạrik khon bas gạḍiko lahate leka okaṭaḱ Jo̠to̠ ganḍo(site) re hoṛko duṛuṕ daṛeaḱa nonka ko hudis akat́ rehõ rel gạḍiko onkage calao idiḱa.

Rel gạḍi reaḱ bhaṛa bạṛti babot ko kulikedere montri nonkae menkeda, nit hạbić rel gạḍi raḱ bhaṛa do̠ baṅ ḍher hoe kana.kho̠bo̠r sakam ko̠re o̠kako olet́kan o̠nado ạuṛiaḱ gea.Menkhan bhaṛa ḍher babot mit́ṭen commite tear hoe akana o̠nko do̠̠ no̠̠a babot taenom daram le hudisa.Maraṅ Montri hõ nonkage mit́ṭen hukume emakana bhaṛa baṅ ḍher reaḱ.

Ko̠ro̠na ajar iạte bar cando khon ḍher o̠kte rel gạḍi bond tahẽkana.Ona taenom 31 may adha Bas dejoḱko  16 goṭen rel gạḍi ko cạlu leda.Ona taenom 3 June arhõ 22 goṭen rel gạḍi calao̠ ko ehoṕlena.

Rel gạḍi montronaloe 5 septembor khon disom re 57 joṛa fel gạḍi ko calaoa ar corona reaḱ ạn ạri hõ tho̠ṛa ko komaoa  menteko hudis keda




Teheń Baṅgladiso̠m re̠ KO̠RO̠NA te̠ko jạbunena 1897

Baṅgladiso̠m re̠ 24 ghonṭare KO̠RO̠NA ajar te̠ko jạbunena 1897 hoṛ, ar mit́ din re̠ ko goćena 42 hoṛ. IECDR reaḱ hisạbte ajarreko paṛoen hoṛaḱ lekha do̠ hoena 3 lakh 10 hajar 822 hoṛ arko goćena  4 hajar 248 hoṛ.

24 ghonṭareko bogeyena  3 hajar 44 hoṛ.

Onko selet́ moṭ ko̠ro̠na ajar khon boge akan ko doko hoyena 2 lakh 1 hajar 907 hoṛ.

Teheń disom sombat buleṭin re̠ noa kathako so̠do̠r keda Sastho Odhidoptor.

Ona lekate goṭa dhạrtire KO̠RO̠NA ajar te̠ko jạbunena 2.5 kạruṛ cetan ar goćen hoṛ koaḱ lekha do̠ 8 lakh 82 hajar.




Hijuḱkan cando khon Lahate lekage gạḍi bhaṛa

Sepṭembor cando reaḱ pạhil tạrik kho̠nge lahate lekage bus bhaṛa: Obaidul Kader

Ko̠ro̠na ajar lahare o̠kaleka bus gạḍi bhaṛa tahẽka no̠nkage hatao̠ hoyoḱa, Menteye menkeda Soṛok Poribahan ar Setu Montri Obaidul Kader. Teheń ać aḱ oṛaḱ khon Dhaka soṛok zone ren mukhiyạ kạmiạ saõte bhideo conference te  gapalmarao o̠kte noako kathae menkeda Obaidul Kader.

Uniymenkeda, disom ren hoṛ koaḱ katha ar niạ o̠kte ko reaḱ halot hudis kate Sepṭembor cando reaḱ pạhil Tạrik khon laha te lekage bus gạḍi bhaṛa hatao̠ hoyoḱa.

Noa laha 66 din reaḱ lockdown tayo̠m pạhil June ạn manao lekate bus gạḍiko cạluleda. Niro̠po̠n ho̠ṛmo̠ reaḱ ạn ar bus gạḍi mạlik koaḱ jemon lo̠ksan baṅ hoyoḱ o̠na ia̠te 60% bhaṛa ko ḍherleda.

3 Cando po̠r lahatenaḱ bhaṛa re ruạṛoḱ lạgit́ hõ tho̠ṛa ạn do̠ manao̠ hoyoḱ tabona hoṛ ar bus gạḍi kạmiạ ko hõ. Nonka leka , jotohoṛ mask horoḱ hoyoḱtakoa, Bus gạḍi kạmiạ kohõ tinạḱ duṛuṕ aḱ menaḱ ona khon bạṛti hoṛ bako deć daṛeakoa. Ti ạruboḱ reaḱ bebostha tahẽn lagaoḱa, Saõte bus gạḍi hõ Tejoko (Jibanu) khon saphae jạruṛa.




Amritopur (AFC) Ạdibạsi football haparao̠

Tanore Upojilạ reaḱ Amritpur ato football Maṭh re hoyena Ạdibạsi koaḱ Maraṅ mit́ṭen football haparao̠.No̠a haparao̠ do̠ko Hoe oco le̠da Amritopur AFC Youth Association.Bar (2) din reaḱ o̠na haparao̠ re 16 go̠ṭe̠n dol ko selet́ lena.Holano̠ḱ hoyen final re DJ Koikuṛi football do̠l doho kate bol phanda(tiebreaker) te harao̠ kate final ko jitạu ena Belpukuriạ Fc.No̠a haparao̠ reaḱ pạhil Siropa(prize money) do̠ tahẽkana 20,000/- ṭaka ar dosaraḱ do̠ tahẽkana 15,000/-ṭaka.

No̠a haparao̠ reaḱ Siropa capat́ akhṛa re Maraṅ peṛa lekate seṭere  tahẽkana Tanore Upojilạ ren Chairman Lutfar Haidar Rosid Moina. Chairman nijete final re pạhil ar dosar dol Siropa doe(prize money) calat́ koa.