Timon Hasdak Probhureye Jirạuena

Rajshahi jila Tanor thana reaḱ Cho̠knaka atoren mano̠tan Timon Hasdaḱ doe hana puriena. Calaoen 6 may, 2021 tạrik setaḱ ber 63 serma umer re niạ dhuṛi dhạrtiy bạgiyada. Timon Hasdaky do̠ Baṅgladesh Northern Evangelical Lutheran Church reak ‘Theological extension education’(TEE) re ḍher dine kạmilet́a. BNELC Church reaḱ sereń puthi re 17 goṭen o̠l sereń ar 1 goṭen do̠ to̠rjo̠ma sereń menaḱ taya. 1958 sermareye janamlen Timon Hasdak aḱ mit́ goṭen sereń do̠ no̠nkage tahẽkana-

  1. ‘Hoṛmore saj baj hoṛko ńela,

      Ontor saj baj do̠ o̠koe ńela? ::

    ::Pata chata ṭanḍi So̠etanaḱ jhạli,

     Mońjem ạikạu menam So̠etan hạli.::

  1. :: Dhoromre rak jak sạri sewa

      Isor ṭhen dohoeme sorok hewa. ::

      Sabha, girja, koejoṅ, dhorom cạli,

Menaḱ khanem topag So̠etan jhạli! ::

  1. :: Hoṛogme saj baj Isoraḱge,

Bạṛić jiuko sao lạrhại lạgit́. ::

::Teṅgo takoḱme, dhorom aḍonaḱ,

Sạriaḱte paṭhe keṭejoḱme. ::

  1. :: Koṛamre horogme dhorom aḍonaḱ,

Jaṅgare Isoraḱ suluk kharpa::

::Biswạs reaḱ dhal mase saṕjoṅme,

Seṅgel sarem irij bạrić jiuaḱ! ::

  1. :: Bańcaoḱ reaḱ bohoḱ aḍonaḱ

Jiuaḱ tarwaṛege hataojoṅme::

:: O̠ne ona do̠ Isoraḱ katha kan,

Jiure ko̠ejoṅme sanam ghuṛi! ::




Rajshahire sikhnạt goṛo ko̠ ńamkeda Ạdibạsi pạṭhuạ gidrạko

Rajsahi jilạ reaḱ Tanor ar Godagaṛi upojilạ re bosotoḱ kan Ạdibasi  pạṭhuạ gidṛạ ko talare siknạt́ goṛo kạuḍi ar paṛhao re goṛo emoḱ jinis ko emawaḱkoa. May cando reaḱ 5 tạrik Budbar setaḱ bela 10:00 baja okte re Upojila Nirbahi Officer (UNO) manotan Sree Poṅkoj Chondro Debnath aḱ ạyurte  noa akhṛa hoyena.

Ar noa  akhṛa re maraṅ peṛa hisạbte selet́e tahẽ kana Tanore-Godagaṛi ren saṅsod Alhaj Omor Faruq Chawdhuri M.P ren protinidi, Upjila Chearman manotan Lutfor Haedar Rosid Moena. Niạ  2021-21 Orthobochore Tanore upojilạ re basotoḱ kan 841  goṭen Ạdibasi paṭhuạ gidrạ ko talare 10 lak ṭaka reaḱ siknạt upobritti ar 170 goṭen paṛhaoḱ gidrạ talare 3 lak 5 hajar ṭaka reaḱ siknạt upokoron ar paṛhaoḱ re gạkhur gidrạ ko talare 80 goṭen  mońj utạraḱ ḍuluṅ gạḍi em hoe akana.  Ar  Godagaṛi re do maraṅ peṛa hisạbte seṭere tahẽkana Tanore-Godagaṛi ren saṅsod Alhaj Omor Faruq Chawdhuri M.P aćtet́ge.  Noa Godagaṛi upojilạ re 841 goṭen pạṭhuạ gidrạ ko re siknạt goṛo kạuḍi, bag ar thoṛa gidrạko talare ḍuluṅ gạḍiye em keda ać tite.




Parbortipur re Jumi hunḍạrkoaḱ dalte Santal maejiu saõ pe hoṛaḱ jokho̠m

Ho̠la 26 april setaḱ bela Dinạjpur  jilạ Parbortipur upojilạ reaḱ Baroko̠na atoren barea maejiu salet́ 3 hoṛ ko dal jokho̠m akana mente baḍae akana.  Dal akat́ ko̠ bańcao kate Holdibaṛi Sastho Complẹx re  cikitsa hatao lạgit́ ko bhorti akat́ koa. Niạ gho̠ṭ̣ona do̠  jumi-jaiga niạ mare bạire  reaḱ lasaṛhet́ te hoy akana mente  baḍaeyoḱ kana.  Niạ ghoṭo̠na reaḱ bicạr ńam mit́ mamla em lagit́ko saṕṛaoḱ kana. 

Dal jom kate akham akan ko̠ do̠ ko hoyoḱ kana barokona atoren Resko̠ Mardi ren lạṭuić kimintet́ Seuli Murmu, kạṭićić hopontet́ Raphayel Marḍi. ar uniren bhạcạt kuṛi Eva Marḍi.

Resko Marḍi baḍae ocoḱ kana oṛaḱ reaḱ jumi jaega reaḱ muskilaḱ khạtir noko juni hunḍạrko do̠ laha khon ko taṛaḱ akan tahekana ar ińren gidrạ dal goje lạgit́ ge niạ ghoṭona do̠ ạḍi buj salat́ ko koraoakada. Niạ babot Jatiyo Adibasi Poriso̠d ren ạyurić (chairman) Mn. Robidronath Soren doe lạikeda baṅ aema ḍher din laha khon ge noa gharońj renko sao deko jumi hunḍarkoaḱ mit́ mnuskilaḱ do̠ calaoḱ kana. Noko do̠ reṅgeć nacar santal hoṛ kanko khạtir hikạ hok bica̠r bako̠ ńameda. Uni do̠ niạ ghoṭona reaḱ hikạ hok biḱcạre kho̠j akada. Ar ona salat́ noko gharońj aḱ jion jiṅgi reaḱ nirapotta hoe dạbi akada sarkar ṭhen.




Kolhe ko talare hoyena ko̠ro̠na ajaṛ kho̠n sahaṛ tahen cehaona Seminar

Kolhe ko ko ńamkeda ko̠ro̠na ajaṛ kho̠n sahaṛ akan tahen cehao̠na. Teheň  25/04/2021 setaḱ 10: 30 tala kho̠n ehoṕ kate 12 baja habić  Rajshahi jilạ  Godagari Upojila reaḱ mucạt́ simạna ato Babudaṅre hoyena nia cehaona seminar. Niạ seminar re Babudaṅ ar ona aḍepase ṭoṭharen pea atoren 37 goṭen pạthuạ gidrạko̠ selet́lena.

Ko̠ro̠na cehaona Seminar re johar katha ar niạ okte saphasaphi tahen , oloḱ paṛhaoḱ alo ḍheliseli nạko babote roṛkeda National Agency for Green Revolution (NAGR) ren manotan executive director Stephen Soren. Pạṭhuạ gidrạko̠ ar jarwa akan ko̠ ko̠ro̠na ajaṛ kho̠n sahaṛ tahen lạgit́ aboaḱ kạmiko̠ cetane galmaraokeda Kolhe ko kho̠n pạhil dhao̠ leka Nursing e paṛhao akan Hiramuni Tuḍu. Uni do̠ ako̠aḱ pạrsite ako̠ren hoṛko mońtey bujhaoat́koa niạ okte cet́ ko̠ cekae lagat́a mente. Enạ chaḍa ho̠ seminar re siknạt cetan katha roṛkeda ar video uduḱaḱ koa National Agency for Green Revolution (NAGR) ren program officer Prodip Hembrom. Semianr mucat́re jarwa akan sanam pạṭhuạko NAGR seć kho̠n sikhnạt ạyur lahantiy lạgit́ Khata, kolom, mask (moca poṭ̣omaḱ) ko em hạṭińaḱ koa.

Enạ chaḍa ho niạ iskul, kolege bondh tahen okte olo̠ṅ pholo̠ṅ daṛa baṛa baṅ kate ona okte kạmi apnarḱ paṛhaoḱ re emge lagtigetabona.  O̠nate 20 kuṛi gidrạko ṭhen baha-naksa gadle rog lạgit́  10 goṭen naksa gadle selại lạgit́ em hoyena. Niạ ko̠ selại kate Dhaka naṅgrahare ạkhriń reaḱ hudis menaḱtaea NAGR aḱ.

Niạ seminar re ar hõ selet́ ko̠ tahẽ kana Mn Markus Murmu, Accountant cum manager- Amnura Lutheran Mission Hospital.  Rev. Rajen Soren oko̠e do̠ aema serma kho̠n noko̠ kolhe ko̠ talare gãota lahanti lạgit́e kạmi kana.  Rumạli Hasda Kolhe ko̠ talare maeju ạyurić, NAGR ren kạmi sohot́ić Sumitra Murmu.




Amnrura re Pạṭhuạ gidrạkoaḱ Ko̠ro̠na cehaona Seminar

Chapainawabganj jilạ reaḱ Amnura re 40 pạṭhuạ gidrạ ko niạ hoy purạuena ko̠ro̠na kho̠n sahaṛ tahen cehaona seminar. Teheń 24/04/2021 ạyuṕ ber  4 baja kho̠n 5 baja tala hạbić niạ cehaona seminar do hoena. Niạ seminar mucạt́re  Pạṭhuạ gidrạ koaḱ ti re siknạt jạruṛ jinis ko̠ em cal aḱkoa.

Chapainawabganj jilạ 03 no. Jhilim Union Porisad reaḱ Amnura aḍepase ṭoṭharen 40 goṭen iskul, ko̠lej re paṛhaoḱ kan gidrạ ko noa ko̠ro̠na ajaṛ kho̠n sahaṛ tahen cehaona ar siknạt jạruṛ jinis em cal seminar re selet́ ko tahekana.

No̠ko selet́en pạṭhuạko modre Santal, Muslạ, Hindu jạtiyạti ren ko tahẽ kana. Niạ seminar re ko̠ro̠na ajaṛ kho̠n cekate apnar sahaṛ akan bo tahena niạ babo̠t e lạekeda Dr. Simion Kisku. Program re Pạṭhuạko ko̠ro̠na ajaṛ hoelen khan cekate napae bo̠n tahena se ceka lekhan niạ kho̠n mońbo tahẽ daṛekoḱa o̠na babo̠t mit́ sikhạuna video ko ńelkeda oka do̠ World Health Organization (WHO) hotete benao akan.  Niạ cehaona seminar do̠ National Agency for Green Revolution (NAGR) ńutuman besorkari NGO aḱ ạyurte  hoepurạena. Ar niạ re sanam seć lekate goṛoko em keda Wycliffe Foundation: Relief and Development Foundation, Australia.

Seminar re maraṅ mukhiạ hisạbte selet́ e tahekana National Agency for Green Revolution (NAGR)ren ạyurić Mn. Stephen Soren,  ar hõ selet́ ko tahekana NAGR ren program coordinator Mn. Shamson Soren, Program Officer Prodip Hembrom,  Promila Hasda, volunteer Sumitra Murmu, Amnura Lutheran Mission Hospital ren Medical Assistant Dr. Simion Kisku.

Seminar mucạt́ re joto̠ pạṭhuạ gidrạ ko̠ ono̠l lạgit́ ko̠lo̠m, khata, ar 2 kate mo̠ca poṭo̠maḱ (mask) ko̠ em calaḱkoa. Pạṭhuạ gidrạ ko̠ niạ ńamkate ạḍi rạskạ ko̠ so̠do̠r keda.




Giriptare̠nae̠ He̠phajot ren ạyurić Mamunul Hauque

Hephajo̠t Islamren Kendro jugmo mohaso̠cib ar Dhaka maraṅ naṅgrharen secretạri Maolana Mamunul Haque ko̠ giriptar akadea Dhaka maraṅ naṅgraha goyenda (DB) police. Teheń robibar (18/04/2021) tikin 1 baja seć Mohammodpur Jamiya Rahmania Arabia Madrasa kho̠n  uni do̠ ko̠ giriptar akadea.

Dhaka maraṅ naṅgraha DB police ren jugmo̠ ko̠miso̠nar Mahbubul Alam e̠ baḍae oco̠ḱ kana baṅma, 2013 serma reaḱ 5 May Sapla co̠tto̠r re gho̠ṭaolen gho̠ṭo̠na reaḱ mamla rege nui do̠ ko̠ giriptar akadea. No̠a chaḍa ho̠ uni birudre So̠nargã thana ar Dhaka reaḱ Motijhil thanare mit́ṭen cetan kate mamla menaḱa. Niạko̠ mamlare nui do̠ remand re hatao̠ kate ko̠ kuliyiya.




Sulukrey Jirạuena Mukti joddha So̠m Murmu

Teheň setaǩ ber niạ Baṅladiso̠m phurgạl ren birbanṭa lạṛhaić Mn Som Murmu do noa̠ dhuṛi dhạrtiy  bạgiyada. Uni gujuḱ okte umer do̠ hoelentaya 65 serma. Uni do̠ jolahar re aćaḱ janam atorege ko hasawadea. Gujoḱ okte uni do̠ aćren oṛaḱ hoṛ ar 7 goṭen gidrạ ar 11 goṭen goṛom gidrạ niạ dhạrtirey bạgeakat́koa.  Som Murmu do̠ diso̠m phurgạl re samna sạmniy selet́ lena. Uniaḱ id no. do̠ 6312. Mn Som Murmu aḱ mạrị bae okte mucat́ dhao leka gard of honor ko emadea chapainãwabganj sador thanren Police  ar selet́e tahekana Chapainawabganj sodor Upojila nirbahi Officer Md. Najmul Hasan Sarkar ar hō ade̠ paseren lekman hoṛko.




Ko̠ro̠na ajarte Diso̠m reaḱ Nagam re joto kho̠n Ḍher hoṛ ko Gurena teheň

Teheń do̠ Diso̠m re Lockdown reaḱ do̠sar din kana. Ar teheńge Diso̠m re joto kho̠n ḍher hoṛ ko̠ro̠na ajarteko̠ ja̠bun akana. Gujuḱ hõ aema ḍher akana. Calao̠en goṭa dinre Diso̠m reaḱ nagam re joto̠ kho̠n ḍher 66 hoṛko goćena. Niạ halo̠ḱ diso̠mre ko̠ro̠na ajarte gujuḱ hoṛkoaḱ lekha do̠ no̠nka 9 hajar 384 hoṛ. Ar calaoen din re Ko̠ro̠na ajarteko̠ jạbunena 7 hajar 213 hoṛ. Nit hạbić niạ ajarte jạbun akan hoṛkoaḱ lekha do̠ no̠nka teheń hạbić 6 lakh 51 hajar 652 hoṛ. Ko̠ro̠na ajar te jạbun akan kho̠n nit hạbić ko̠ pharnao̠ akana 5 lakh 58 hajar 383 hoṛ.

Ko̠ro̠na ajar te joto̠ kho̠n ḍher ho̠ṛ jạbun ar goć akan diso̠m do hoyo̠ḱ kana America. Niạ diso̠mre ko̠ jạbun akana 3 kạruṛ 14 lakh 90 hajar 563 hoṛ ar ko̠ goć akana 5 lakh 69 hajar 197 hoṛ.

Do̠sar dhaṕre menaḱ diso̠m do̠ Brazil. Niạ diso̠m re nit hạbić ko jạbun akana 1 kạruṛ 30 lakh 23 hajar 189 hoṛ. Goć akanako̠ 3 lakh 33 hajar 153 hoṛ.

Ko̠ro̠na ajarte jạbun akan sećte Tesar dhaṕ re ar gujuḱ seć lekate po̠n dhaṕre  menaḱa Bharot diso̠m. Nit hạbić niạ diso̠m re ko̠ro̠na ajarte jạbun akan hoṛ ko hoyo̠ḱ kana 1 kạruṛ 26 lakh 84 hajar 477 hoṛ ar goć  akanako 1 lakh 65 hajar 577 hoṛ.

Ko̠ro̠na ajar do̠ niạ Baṅgladiso̠m re calaoen serma March cando̠ reaḱ 08 tạrik saṕ lena hoṛko̠aḱ hoṛmo̠ re ńamlena.  




Ar hõ diso̠mre lock dõwn hoyoḱ lạgido̠ḱ kana Sombar hiloḱ kho̠n

Baṅgladiso̠m re ko̠ro̠na ro̠g te jạbuno̠ḱ ḍher edeḱ kante mit́ hapta reaṅ Lock Down emeda Sarkar.

Jo̠no̠pro̠saso̠n Pro̠timo̠ntri  Forhad Ho̠sen e lại so̠do̠rkeda baṅma mit́ hapta reaḱ Lock Down  ehoṕ daṛeaḱa So̠m ar baṅkhan mo̠ngo̠l hilo̠k kho̠n. Nit re do̠ jahan din do̠e bae niṭ akada protimo̠ntri. Uni do̠e men akada baṅma  diso̠m hoṛko̠ saṕṛaoḱ reaḱ ạte emako̠ jạruṛa. Menkhan Soṛoḱ  dahar ar Setu Mo̠ntri ar Awamilig ren Sadharo̠n So̠mpado̠k O̠baidul kader udo̠ḱ kate kho̠bo̠riạ sakamren kạmiạko̠ ko̠ baḍae  o̠co̠kana so̠mbar din kho̠n lock down eho̠bo̠ḱ kana. Menkhan  cet́ leka kate niạ Lock Down kạmi purạḱa o̠na do̠ nit ho̠ baṅ so̠do̠r akana. Tobe jạruṛ goṛo̠ em são̠tako̠ ar kićrić tear karkhana ar eṭaḱ karkhana ko̠ do̠ Lock Down bhitrire ho̠ jhić tahekana.

So̠ko̠lbar Diso̠m reaḱ Sastho O̠dhido̠ptor reaḱ so̠mbat so̠do̠r re ko̠ baḍae oco̠kana calaoen din re metaḱ 24 gho̠nta re 29,339 goṭen hoṛko biḍạu akat́ koa ar onko̠ mo̠dre 6,830 goṭen hoṛ niạ ro̠g teko̠ jạbun akana. Ar calaoen din re 50 hoṛ do niạ ko̠ro̠na ajarteko̠ gurena. Niạ khạtir diso̠m reaḱ sanak lekan ńeńel ar daṛan ṭhại ko̠ do̠ ko̠ bo̠nd akada daṛan lạgit́.




DINẠJPURRE̠ HOEPURẠUENA SANTAL O̠NO̠LIẠ KOAḰ HE̠LME̠L SABHA

Baṅladisạm reak̕ Dinạjpur jilạ Karitas sobha oṛak̕re̠ holano̠k̕ setak̕ 10:30 am  kho̠n tikin tarasiń 2:00 hạbic̕ Santali o̠no̠liạko niạte̠ mit̕ṭe̠n He̠lme̠l hoyena . Noa he̠lme̠l do̠ sapṛao hoyle̠na Shikhạuna, Niro̠pon ho̠ṛmo̠ (Health) ar ạricạli niyạte̠ kạmi idiet̕kan santal juwạnkoak̕ banadhao Kukmu Ḍiṇḍạ .
” Santali sãohẽ̠t̕ reak̕ laha ar nahak̕ o̠bo̠stha : Aboak̕ gaṇḍo̠n ar lạgti be̠bo̠stha” – noa muṇḍhạt̕ rạṛ do̠ho̠ katet̕ he̠lme̠l do̠ hoy paro̠me̠na .
Mit̕ṭe̠n pạrsi do̠ daṛean ocoe lạgit̕ jạruṛa to̠ttho̠ – upatto̠ ar go̠beso̠na. He̠lme̠lre̠ santali pạrsite̠ go̠besona ar to̠ttho̠ – upantto ko saṅge ocoe lạgit̕  santali̇e jạsti jạsti jạsti o̠no̠l o̠lo̠k̕re̠ jor emo̠k̕ko goṭa baṛakeda.
Kukmu Ḍiṇḍạ re̠n mukhiạ So̠mres Ṭuḍu do̠ sanamko PIṚHI samoyiki sakamre̠ ( Magazine) santali o̠no̠lko jạsti jạsti kol reak̕ ardase do̠ho̠keda .
Noa he̠lme̠lre̠ Baṅladisạm re̠n aema o̠no̠liạ ar banadhao ayuric̕ko (organisation leaders ) se̠le̠t̕lena. Baktanko do̠ho̠leda Kukmu Ḍiṇḍạ re̠n maraṅ nạcuic̕ (Chief Adviser)  Dr. Hilarius Hembro̠m , go̠ṛo̠ nạcuic̕ (assistant adviser) Sebastian Hembrom,  Dinạjpur narsiṅ ko̠lej re̠n Prinsipal Magdalina Soren , So̠mo̠r soren , Raju He̠mbro̠m , Benjamin soren , maikel baske arhõ̠ emanko .
He̠lme̠l cacalaoic̕ le̠kateye tahẽ̠kana Mukul Kisku , Mukhiạ lekateye tahẽ̠kana Kukmu Ḍiṇḍạ re̠n Mukhiạ So̠mres Ṭuḍu .