Besorkari Kolejere bondok’ kana Onars-Mastars (Honors-Masters) parhaok’

Besorkari collage porjaire̠ menaḱ Honors-Mastars bond hoyoḱa me̠nte Siknạt Montri Dipu moni doe baḍae oco akana . Britimulok siknạt ḍher lạgit́ kạmi hora oṅso hisạbte̠ bebostha hataoa mente uni doe lại ke̠da.Budhbar tarasiń okte̠ ko̠ro̠na khạtir te̠ siknạt gãota ko̠ calaḱkan chuṭi ar siknạt babodre̠ aema bisoi niye virtual songbad sonmelonre̠ uni do̠ noa kathae menke̠da.siknạt montri menke̠da, siknạt montri menke̠da, Besarkari collage porjai re̠ goṭa akadale, porjai lekate̠ noa Honor-Masters bo̠nd kate̠ onḍe do̠ Degree dhapren oloḱ paṛhaoaḱ gidrạko̠ paṛhaoaḱa. Degree biḍạuko̠ ema. Aema lekan short kours, Diploma Cours ko̠ hoyoḱa onḍe. Oka do ạḍi ãṭ kạmi seć , nijaḱ kạmi ṭhại benaore̠ niḍakan hoyoḱ.

Hoṛ soṅkhako̠ gạkhuṛ jono so̠mpo̠d re̠  mit́ko lạgit́ sarkar noa porikolpona hataoda ańjomkate̠ siknạt montri menke̠da, jo̠to̠ collage re̠ honor – masters  temon jạruṛ bạnuḱa. Aema okte̠ oloḱ paṛhaoḱ cet́joń bekar hoyoḱkana. Ale do̠ ona bale khoj kana. Ale sanam hoṛ soṅkha gạkhuṛ jonoso̠mpo̠d mente̠ ṭhikạn le̠ khoj kana. Uni menkeda ,Be sarkari collage porjaire̠ honors- masters bond lạgit́ Jatio Bissobiddaloe são kạmile̠ eho̠b akada. Noa modhe re̠ cometee badhao hoy akana. Onko̠ge̠ noa bisoi ko̠ ńel oromda. Ar bissesoggo ko̠ tuluć hõ galmarao hoyoḱa. Aema lekan biḍạu-binbiḍạu kate̠ noa goṭae jạruṛa.

Menkhan nitoḱge̠ collage ko̠re̠ honors- masters baṅ bondhoḱ kana baḍae kate̠ siknạt montri menke̠da, noa kạmi do̠ aćka baṅ bond lagaḱa. Okoe nitoḱ honors- masters re̠ ko̠ bhorti kana. Onkoaḱ oloḱ paṛhaoḱ baṅ cabaḱ hạbić tạṅgi hoyoḱa. Jkho̠nge̠ abo bon monea- puropuri bond daṛeaḱa, un jokhećge̠ bon bond daṛeaḱa. Jo̠to̠ collage re̠ honors- masters baṅ bondhoḱa mente̠ Dipu moni lại ke̠da. Menke̠dae, sotoborsi 13 goṭen collage menaḱa, thoṛa moṅj collage hõ menaḱa,  okare̠ jo̠to̠ lekan bebostha menaḱa, onakore̠ honors- masters calao hoyoḱa.soṅbad sonmelonre̠ selede̠ tahẽkana prathomiḱ ar gono siknạt protimontri md.

Jakir hossain, siknạt upomontri Berister mohibul hasan choudri moufel, siknạt montronaloe re̠n maddhomik ar uccosikkha bibhab socib md. Mahbub hossain, karigori ar madrasha siknạt bibhab  socib md. Aminul Islam khan, prathomik ar gonosikkha montronaloe re̠n socib Golam md. Hasibul Alom,maddhomik ar uccosikkha doptor re̠n ạyurić oddhapoḱ Dr. Soiyod md. Golam faruq, prathomiḱ siknạt odhidotor re̠n maraṅ ạyurić Alomgir mohamod Monsurul Alom, Dhaka siknạt Board re̠n chairman oddhapoḱ Nehal Ahomed.

 

 




Diso̠m reaḱ Siknạt Gãota ko reaḱ Bo̠ndh ḍherena

Ko̠ro̠na  Ãjaṛ Ạḍi ãṭ bạṛtiyente̠ jo̠to̠ Siknạt gãota ko̠ reaḱ chuṭi se̠ bond arhõ baḍhao hoy akana.Darakan 12 June hạbić jo̠to̠ siknạt gãota ko̠ bond tahẽna  mente̠ siknạt montri Ḍaktor Dipu Moni doe baḍae oco akana. Teheń Budbar hiloḱ 26 may mit́ sãote̠ galmarao kate̠ noa goṭa akan kathae lại ke̠da siknạt montri.

Calaoen se̠rma 8 march 2020 Baṅgladisom re̠ Ko̠ro̠na rugi ńamen tayom ona se̠rmage̠ 17 march Disom re̠aḱ jo̠to̠ siknạt gãota ko̠ reak̠ bond Sarkar doe jạhir ke̠da. Dhap dhapte̠ Darakan 29 may hạbić chuṭi do̠ baḍhao hoy akana. Siknạt gãota ko̠ bond menaḱte̠ online Reḍio ar soṅsod TV re̠ sanam siknạt kạmi ko̠ calao idiḱ kana.

Robibar (23)may Montri Porisod bibhab ko̠ro̠na virus noa mãhãmạri cabae lạgit́ se̠  noa são lạrhai lạgit́ sanamaḱ kạmiko̠ re̠aḱ ạn-ạriko̠ 30 may hạbić baḍhao hoy akana.

Noa muskil okte̠ talate̠ hõ siknạt gãota ko̠ re̠aḱ arhõ mit́ dhap chuṭi baḍhao lạgit́ goṭa ke̠da Siknạt Montronaloe. Calaoen 5 April kho̠n Lockdown metaḱme̠ sanam lekanaḱ kạmi kore badha  hatao hoy akana. Ar ona do̠ 30 may hạbić bohal tahẽna. Menkhan 24 may kho̠n gạḍiko̠ do̠ calaḱ hijuḱ e̠hob akana.

 




Rajshahi Puṭhia re̠ 22 Goṭe̠n Adivasi Gharońjre̠n ko̠ Gại Daṅgrako̠ Ńamket́ko̠

Rajshahi Puṭhia upạjilạ re̠n adivasi ko̠aḱ kạuḍi ar gaõta seć lekate Jion jiṅgi lahanti lạgit́ bachaoakat́ko̠ (22)bargel bar go̠ṭe̠n gharo̠ńj talare̠ Maraṅ Montri Sekh Hasina seć kho̠n maraṅ sande̠s hisạbte̠ mit́ṭe̠n kate̠ Moṅj Soṅkor Jạt re̠n Bạchi gại do̠ em hạṭińat́ ko̠a.

Budhbar Se̠taḱ bela ok̠tere̠ mit́ sãote̠ Praniso̠mpo̠d Unnoyon Prokolpo tabe̠re̠ upạjilạ prosason Ar upạjilạ praniso̠mpo̠d do̠pto̠r do̠ no̠ae̠ hoy ocukeda. Upạjilạ Nirbahi Officer (UNO) Nurul Hai Md:Anacch aḱ ạyurte̠ No̠ko̠ gại daṅgra e̠m hạṭiń akhṛare̠ maraṅ pe̠ṛa hisạbte̠ seṭere̠ tahẽkana Rajshahi -5 (Durgapur-Puṭhia) ason re̠n saṅsod  sodosso Profesor Dr: Monsur Ali.

Bisses pe̠ṛa hisạbte̠ seṭere̠ tahẽkana Puṭhiạ upạjilạ Chairman GM Hera Baccu, Rajshahi jilạ praniso̠mpo̠d maraṅ officer Dr: Ismael Hoqe, Adivasi Prokolpo cạcạlạuić Dr: Osim Kumar Das Promukh.

 




Nachole re Ko̠ro̠na cehaona Seminar ar Parthomik cikitsa ko ńamkeda Santal ko

Ho̠la 14/05/2021 tạrik so̠kolbar ạyuṕ bela Chapainawabganj jilạ Nachole upojilạ reaḱ Mohanoil ato̠re Ko̠ro̠na ajaṛ kho̠n sahaṛ akan tahen cehaona seminar ar pahil sastho cikitsa em hoypurạuena. Niạ seminar do̠ National Agency for Green Revolution (NAGR) NGO aḱ ayurte hoyena. Seminar re Mohanoil ato̠ ren 70 goṭen pạṭhuạ gidrạ ko̠  ko selet́lena. Seminar ar pạhil sastho cikitsa em akhṛa re mano̠t peṛa hisạbte  selet́ ko̠ tahekana Nachole Upojilạ Adivsi Academy ren Chairman Mn. Jotin Hembrom, Baṅgladesh Northern Evangelical Lutheran Church (BNELC) Bạrin Circle ren chairman Mn. James Ajay Ṭuḍu, NAGR ren executive director Mn. Stephen Soren, Program coordinator Shamson Soren, Program officer Prodip Hembrom, Amnura Lutharen Mission Hospital ren Medical Assistant Dr. Simion Kisku, Bhatsa High Schoolren Mahasoi Mn. Shusil Hembrom ar Choknirkhin High School ren Mahasoe Mn. Hakim Murmu, Nachole Upojila Health Complex ren Senior staff Nurse Ronjoli Hembrom.

Niạ seminar re pạthuạ gidrạ ko niạ okte cekate niropo̠n hoṛmo tahena ar ko̠ro̠na kho̠n sahaṛ tahewa ar ko̠ro̠na hoelen kho̠n cet́ cekae hoyoḱa o̠na ko lạesaḍiat́ koa. Ona chạḍa seminar re mantan ko̠ ti te selet́en sanam pạṭhuạ gidrạ ko khata, kolom, rul ar mask ko̠ em calaḱ koa.  Seminar tayom o̠na toṭharen rogiko̠ koe pạhil cikitsae emaḱ koa Amnura Lutheran Mission Hospital ren Medical Assistant Dr. Simion Kisku. Niạ Cehaona Seminar hotete  aema o̠na ṭoṭha ren santal pạṭhuạ gidrako ar onko gharonjren ko ko̠ro̠na kho̠n sahaṛ tahen reaḱ ko̠ baḍae ńamkeda.




Bijli Relgạḍi jugre boloyena Baṅgladiso̠m

Baṅgla disom d̠o kukmu reaḱ metrorel jugrei boloyena. Baṅgla disom re̠ pạhildhao metrorel calao hoyaḱana. Rajdhạni uttora Diyabaṛ̣i ṭoṭhate̠ kho̠n biḍau-lạgit́ (Performance Run) calaokedako̠ bijli (carrent)te̠ calaḱ noa rail gạḍi. No̠nkanaḱ ar hõ 18 goṭen biḍạuko̠ calaoa mente̠ mukhiạić doe lại jạhirkeda. Moṅgolbar tikin 12 baja o̠kte̠ Diyabaṛi Ḍipo bhit́rire̠ calao ho̠yna metrorel reaḱ pạhil trạin. Workshop kho̠n calao calaote̠ turui (6) bogi (coatch) train do Anloding zonere̠ ko̠ ạgukeda.  Metrorel uduḱakan akhṛare̠ virtualy se̠le̠t́en soṛok poribohon ar setumontri Obaidul kader. Rạil gạḍi do̠ unloding zone re̠ ạgo̠ tayo̠m Baṅgladiso̠m re̠ bachaokan Japani rasṭrodut Ito Naoki ona sãote̠ meṭrorel re̠n maraṅ mukhiạ do̠ coatchko̠ talare̠ bo̠lo̠kate̠ ńel baṛa ạcurke̠da.

Niạ lahare̠ calaoen 21 April, meṭrorel reaḱ pạhil seṭ Ḍhaka heć se̠ṭe̠r akana. Noate̠ turui goṭen coatchko̠ hijuḱa. Un okte̠ meṭro rel prokolpo benaoakat́ soṅgstha DMTCl sasaṕṛao ạyurić MNN SiddikiMNN Siddiki lại jạhir ke̠da, Coatchko̠ do̠ Ḍipote̠ko̠ hataokoa.Ona tayom traial run ạuri ehoboḱre̠ noako̠ reaḱ mit́ṭen gãota biḍau hoyoḱa.

Note̠ dosar seṭ hõ calaoen Robbar moṅgla bondorre̠ heć se̠ṭe̠rakana. Coatch ko̠ gel are (19) le̠ka̠naḱko̠ biḍukoa. Prokolpo reaḱ hudis bhabna le̠kate̠, noa cando mucạt́ seć pạhil seṭ biḍạu reaḱ jatra  se̠ traial run hoy daṛeaḱa.




Timon Hasdak Probhureye Jirạuena

Rajshahi jila Tanor thana reaḱ Cho̠knaka atoren mano̠tan Timon Hasdaḱ doe hana puriena. Calaoen 6 may, 2021 tạrik setaḱ ber 63 serma umer re niạ dhuṛi dhạrtiy bạgiyada. Timon Hasdaky do̠ Baṅgladesh Northern Evangelical Lutheran Church reak ‘Theological extension education’(TEE) re ḍher dine kạmilet́a. BNELC Church reaḱ sereń puthi re 17 goṭen o̠l sereń ar 1 goṭen do̠ to̠rjo̠ma sereń menaḱ taya. 1958 sermareye janamlen Timon Hasdak aḱ mit́ goṭen sereń do̠ no̠nkage tahẽkana-

  1. ‘Hoṛmore saj baj hoṛko ńela,

      Ontor saj baj do̠ o̠koe ńela? ::

    ::Pata chata ṭanḍi So̠etanaḱ jhạli,

     Mońjem ạikạu menam So̠etan hạli.::

  1. :: Dhoromre rak jak sạri sewa

      Isor ṭhen dohoeme sorok hewa. ::

      Sabha, girja, koejoṅ, dhorom cạli,

Menaḱ khanem topag So̠etan jhạli! ::

  1. :: Hoṛogme saj baj Isoraḱge,

Bạṛić jiuko sao lạrhại lạgit́. ::

::Teṅgo takoḱme, dhorom aḍonaḱ,

Sạriaḱte paṭhe keṭejoḱme. ::

  1. :: Koṛamre horogme dhorom aḍonaḱ,

Jaṅgare Isoraḱ suluk kharpa::

::Biswạs reaḱ dhal mase saṕjoṅme,

Seṅgel sarem irij bạrić jiuaḱ! ::

  1. :: Bańcaoḱ reaḱ bohoḱ aḍonaḱ

Jiuaḱ tarwaṛege hataojoṅme::

:: O̠ne ona do̠ Isoraḱ katha kan,

Jiure ko̠ejoṅme sanam ghuṛi! ::




Rajshahire sikhnạt goṛo ko̠ ńamkeda Ạdibạsi pạṭhuạ gidrạko

Rajsahi jilạ reaḱ Tanor ar Godagaṛi upojilạ re bosotoḱ kan Ạdibasi  pạṭhuạ gidṛạ ko talare siknạt́ goṛo kạuḍi ar paṛhao re goṛo emoḱ jinis ko emawaḱkoa. May cando reaḱ 5 tạrik Budbar setaḱ bela 10:00 baja okte re Upojila Nirbahi Officer (UNO) manotan Sree Poṅkoj Chondro Debnath aḱ ạyurte  noa akhṛa hoyena.

Ar noa  akhṛa re maraṅ peṛa hisạbte selet́e tahẽ kana Tanore-Godagaṛi ren saṅsod Alhaj Omor Faruq Chawdhuri M.P ren protinidi, Upjila Chearman manotan Lutfor Haedar Rosid Moena. Niạ  2021-21 Orthobochore Tanore upojilạ re basotoḱ kan 841  goṭen Ạdibasi paṭhuạ gidrạ ko talare 10 lak ṭaka reaḱ siknạt upobritti ar 170 goṭen paṛhaoḱ gidrạ talare 3 lak 5 hajar ṭaka reaḱ siknạt upokoron ar paṛhaoḱ re gạkhur gidrạ ko talare 80 goṭen  mońj utạraḱ ḍuluṅ gạḍi em hoe akana.  Ar  Godagaṛi re do maraṅ peṛa hisạbte seṭere tahẽkana Tanore-Godagaṛi ren saṅsod Alhaj Omor Faruq Chawdhuri M.P aćtet́ge.  Noa Godagaṛi upojilạ re 841 goṭen pạṭhuạ gidrạ ko re siknạt goṛo kạuḍi, bag ar thoṛa gidrạko talare ḍuluṅ gạḍiye em keda ać tite.




Parbortipur re Jumi hunḍạrkoaḱ dalte Santal maejiu saõ pe hoṛaḱ jokho̠m

Ho̠la 26 april setaḱ bela Dinạjpur  jilạ Parbortipur upojilạ reaḱ Baroko̠na atoren barea maejiu salet́ 3 hoṛ ko dal jokho̠m akana mente baḍae akana.  Dal akat́ ko̠ bańcao kate Holdibaṛi Sastho Complẹx re  cikitsa hatao lạgit́ ko bhorti akat́ koa. Niạ gho̠ṭ̣ona do̠  jumi-jaiga niạ mare bạire  reaḱ lasaṛhet́ te hoy akana mente  baḍaeyoḱ kana.  Niạ ghoṭo̠na reaḱ bicạr ńam mit́ mamla em lagit́ko saṕṛaoḱ kana. 

Dal jom kate akham akan ko̠ do̠ ko hoyoḱ kana barokona atoren Resko̠ Mardi ren lạṭuić kimintet́ Seuli Murmu, kạṭićić hopontet́ Raphayel Marḍi. ar uniren bhạcạt kuṛi Eva Marḍi.

Resko Marḍi baḍae ocoḱ kana oṛaḱ reaḱ jumi jaega reaḱ muskilaḱ khạtir noko juni hunḍạrko do̠ laha khon ko taṛaḱ akan tahekana ar ińren gidrạ dal goje lạgit́ ge niạ ghoṭona do̠ ạḍi buj salat́ ko koraoakada. Niạ babot Jatiyo Adibasi Poriso̠d ren ạyurić (chairman) Mn. Robidronath Soren doe lạikeda baṅ aema ḍher din laha khon ge noa gharońj renko sao deko jumi hunḍarkoaḱ mit́ mnuskilaḱ do̠ calaoḱ kana. Noko do̠ reṅgeć nacar santal hoṛ kanko khạtir hikạ hok bica̠r bako̠ ńameda. Uni do̠ niạ ghoṭona reaḱ hikạ hok biḱcạre kho̠j akada. Ar ona salat́ noko gharońj aḱ jion jiṅgi reaḱ nirapotta hoe dạbi akada sarkar ṭhen.




Kolhe ko talare hoyena ko̠ro̠na ajaṛ kho̠n sahaṛ tahen cehaona Seminar

Kolhe ko ko ńamkeda ko̠ro̠na ajaṛ kho̠n sahaṛ akan tahen cehao̠na. Teheň  25/04/2021 setaḱ 10: 30 tala kho̠n ehoṕ kate 12 baja habić  Rajshahi jilạ  Godagari Upojila reaḱ mucạt́ simạna ato Babudaṅre hoyena nia cehaona seminar. Niạ seminar re Babudaṅ ar ona aḍepase ṭoṭharen pea atoren 37 goṭen pạthuạ gidrạko̠ selet́lena.

Ko̠ro̠na cehaona Seminar re johar katha ar niạ okte saphasaphi tahen , oloḱ paṛhaoḱ alo ḍheliseli nạko babote roṛkeda National Agency for Green Revolution (NAGR) ren manotan executive director Stephen Soren. Pạṭhuạ gidrạko̠ ar jarwa akan ko̠ ko̠ro̠na ajaṛ kho̠n sahaṛ tahen lạgit́ aboaḱ kạmiko̠ cetane galmaraokeda Kolhe ko kho̠n pạhil dhao̠ leka Nursing e paṛhao akan Hiramuni Tuḍu. Uni do̠ ako̠aḱ pạrsite ako̠ren hoṛko mońtey bujhaoat́koa niạ okte cet́ ko̠ cekae lagat́a mente. Enạ chaḍa ho̠ seminar re siknạt cetan katha roṛkeda ar video uduḱaḱ koa National Agency for Green Revolution (NAGR) ren program officer Prodip Hembrom. Semianr mucat́re jarwa akan sanam pạṭhuạko NAGR seć kho̠n sikhnạt ạyur lahantiy lạgit́ Khata, kolom, mask (moca poṭ̣omaḱ) ko em hạṭińaḱ koa.

Enạ chaḍa ho niạ iskul, kolege bondh tahen okte olo̠ṅ pholo̠ṅ daṛa baṛa baṅ kate ona okte kạmi apnarḱ paṛhaoḱ re emge lagtigetabona.  O̠nate 20 kuṛi gidrạko ṭhen baha-naksa gadle rog lạgit́  10 goṭen naksa gadle selại lạgit́ em hoyena. Niạ ko̠ selại kate Dhaka naṅgrahare ạkhriń reaḱ hudis menaḱtaea NAGR aḱ.

Niạ seminar re ar hõ selet́ ko̠ tahẽ kana Mn Markus Murmu, Accountant cum manager- Amnura Lutheran Mission Hospital.  Rev. Rajen Soren oko̠e do̠ aema serma kho̠n noko̠ kolhe ko̠ talare gãota lahanti lạgit́e kạmi kana.  Rumạli Hasda Kolhe ko̠ talare maeju ạyurić, NAGR ren kạmi sohot́ić Sumitra Murmu.




Amnrura re Pạṭhuạ gidrạkoaḱ Ko̠ro̠na cehaona Seminar

Chapainawabganj jilạ reaḱ Amnura re 40 pạṭhuạ gidrạ ko niạ hoy purạuena ko̠ro̠na kho̠n sahaṛ tahen cehaona seminar. Teheń 24/04/2021 ạyuṕ ber  4 baja kho̠n 5 baja tala hạbić niạ cehaona seminar do hoena. Niạ seminar mucạt́re  Pạṭhuạ gidrạ koaḱ ti re siknạt jạruṛ jinis ko̠ em cal aḱkoa.

Chapainawabganj jilạ 03 no. Jhilim Union Porisad reaḱ Amnura aḍepase ṭoṭharen 40 goṭen iskul, ko̠lej re paṛhaoḱ kan gidrạ ko noa ko̠ro̠na ajaṛ kho̠n sahaṛ tahen cehaona ar siknạt jạruṛ jinis em cal seminar re selet́ ko tahekana.

No̠ko selet́en pạṭhuạko modre Santal, Muslạ, Hindu jạtiyạti ren ko tahẽ kana. Niạ seminar re ko̠ro̠na ajaṛ kho̠n cekate apnar sahaṛ akan bo tahena niạ babo̠t e lạekeda Dr. Simion Kisku. Program re Pạṭhuạko ko̠ro̠na ajaṛ hoelen khan cekate napae bo̠n tahena se ceka lekhan niạ kho̠n mońbo tahẽ daṛekoḱa o̠na babo̠t mit́ sikhạuna video ko ńelkeda oka do̠ World Health Organization (WHO) hotete benao akan.  Niạ cehaona seminar do̠ National Agency for Green Revolution (NAGR) ńutuman besorkari NGO aḱ ạyurte  hoepurạena. Ar niạ re sanam seć lekate goṛoko em keda Wycliffe Foundation: Relief and Development Foundation, Australia.

Seminar re maraṅ mukhiạ hisạbte selet́ e tahekana National Agency for Green Revolution (NAGR)ren ạyurić Mn. Stephen Soren,  ar hõ selet́ ko tahekana NAGR ren program coordinator Mn. Shamson Soren, Program Officer Prodip Hembrom,  Promila Hasda, volunteer Sumitra Murmu, Amnura Lutheran Mission Hospital ren Medical Assistant Dr. Simion Kisku.

Seminar mucạt́ re joto̠ pạṭhuạ gidrạ ko̠ ono̠l lạgit́ ko̠lo̠m, khata, ar 2 kate mo̠ca poṭo̠maḱ (mask) ko̠ em calaḱkoa. Pạṭhuạ gidrạ ko̠ niạ ńamkate ạḍi rạskạ ko̠ so̠do̠r keda.