Jhinaido̠ho re Ạḍibạsi Pạṭhuạko Talare Goṛo E̠mena

Jhinaidoho re reṅgeć-nacar legcar seba e̠moḱko ar ạdibạsi pạṭhuạ kuṛiko talare teheń tikin okte so̠do̠r upạjila porisod se̠ć kho̠n kạuḍi goṛo ar ḍuluṅ gạḍi e̠m haṭiń hoyena. Noare upạjila ren mimit́ ṭoṭha kho̠n naṭok kạmiạko, bajondar, gainaha ko talare jo̠to̠ko 25 sae ṭaka kateć ko e̠m haṭińat́koa.

Noa okte upạjila Chairman Adv. Abdur Rasid, upạjila nirbahi officer (UNO) S.M Shahin, upạjila silpạkola Academy ren sadharon sompadok Nazim Uddin, so̠do̠r upạjila nirbahi office ren goṛo kạmiạić (Nazir) Jahangir Hosen, nirbahi member Bablu Aktal Laltu, naṭok são jopoṛao menae Rubel Pervage selet́ arhõ e̠ṭaḱko seṭerko tahẽkana.

Ar mit́ seć, Upạjilạ porisod pinḍare ạdibạsi pạthuạko sikhnạt reaḱ aso̠l jaigare ruạṛ ạguko lạgit́ ar sạṅgiń ren pạṭhuạkoaḱ calaḱ hijuḱ re mońj bebostha lạgit́ upạjila reaḱ mimit́ atokoren ạdibạsi ge̠l goṭen pạṭhuạ kuṛiko talare ḍuluṅ gạḍi e̠m haṭiń hoyena. Upạjila Chairman ar Upạjila nirbahi Officer do̠ noakin e̠m haṭińkeda.

Source: Bangladeh pratidin

 




Jo̠to̠ Sikhnạt Gãota Bond Reaṅ Ạnạri Parwana

Ko̠ro̠na mãhãmạri ạuri cabaḱ dhạbić disam reaḱ jo̠to̠ sikhnạt gãotako bond do̠ho̠e lạgit́ sarkar ren o̠koe do̠ noare jopoṛao menaḱko onko ṭhen ạnạri parwanako kol akada.

Teheń Lukhibar (16 September) Supreme court ren muktạr Khondokar Hasan Shahriar Prathomik ar Gonosikha Montronaloy ren sucib se̠le̠t́ turui (6) ho̠ṛko ṭhen noa parwana do̠e kol akada.

Parwanare eyae (7) din bhitrite sikhnạt gãota jhić reaḱ goṭawaḱ bạtilkate ḍhạrwạḱ so̠do̠r ar porcar lạgit́ nehõr hoeakana. Baṅkhan niạ babotre jut lạgit́ Highcourt re likhạl dạyiroḱa me̠nte parwanare ulek akana.  

Tumạl: Banglanews24.com

 




2022 Sal Reaḱ March Cando Bhitrite Baṅgladisạm do̠ 24 karoṛ Ko̠ro̠na Ṭikaye Ńameda: Pororastro Montri

Darakan 2022 sal reaḱ March cando bhitrite Covax reaḱ tạrire me̠naḱ 24 karoṛ ko̠ro̠na ṭikạ do̠ Baṅgadisạm ko ńama me̠nte Pororastro Montri Dr. A K Abdul Momen do̠e lại so̠do̠rket́a. Hola (15 September) Rajdhạni reaḱ mit́ṭen hotelre Garments ren kamiạko mońj tahẽn (surokha) babotre bo̠ndo̠bo̠s akat́ mõṛẽaḱ Antorjatik Inclusive Conference mucạt́re kho̠bo̠riạ ko noa kathae metat́koa.  

Arhõye me̠nkeda, Okare mit́ sãe pe gel mõṛẽ (135) goṭen disạm ren ho̠ṛko ṭikạ baṅko ńamakat́, me̠nkhan nitoḱ hõ onḍe baṅgadisạmre aema ho̠ṛko ṭikạko ńamakat́ rehõ Briten baṅgadisạm araḱ tạlikạre do̠ho do̠ ko̠nṭe̠t́gea. Disạmre nitoḱ ko̠ro̠na rog chạplạuḱ do̠ aemage ko̠m ńõḱ akana, ar ona sãote gujuḱ soṅkha hõ. Din dinte ṭikạ kạmi horako ke̠ṭe̠ć idiḱ kana.

Tumạl- Bangladesh pratidin




Gel Bar (12) Sermaren Pạṭhuạko Hõ Ṭikạ Tạrire Ạguko Hoyoḱa

Ko̠ro̠na birudre teṅgo daram lạgit́ 12 serma ar ona cetan umerren pạthuạko ko̠ro̠na ṭikạ tạrire ạguko hoyoḱa me̠nte Maraṅ Montri sekh Hasina do̠e lại so̠do̠rkeda. Teheń Budhbar (15 September) jatiyo sonsod reaḱ kupuli ãṭre mit́ kukli reaḱ ro̠ṛ ruạṛre noa kathae me̠nakada.

Maraṅ Mintri  do̠ arhõe me̠nkeda, ke̠rme̠ ke̠rme̠te̠ disạm ren 80 percent ho̠ṛko ṭikạ tạrire ạguko reaḱ hudis hoeakana. Calaḱ kan serma reaḱ Desember cando bhitrire bejha reaḱ 50 percent ho̠ṛko do̠  ṭikạ tạrire ạguko lạgit́ Bisso Sastho Songstha reaḱ guidline lekate bebostha hatao hoeakana.

Source: Bangladesh pratidin

 




HSC Reaḱ Form Purun Okto ko Ḍherkeda

Calaḱkan sermaren Higher Secondary School Certificate (HSC) pạthuạkoaḱ Form purun reaḱ okto ko ḍher akada. Nãwãte e̠makan okto lekate Form purun lạgit́ niṭ akan tạrik do̠ 22 September dhạbić. Ar 26 September dhạbić fee e̠moḱ reaḱ ạt́ menaḱ akada. Jãhãe pạthuạ gidrạ niṭ akan oktore form bae purun daṛeaḱ khan, sikhnạt gãotaren mukhiạ do̠ noa dạyiḱ hatao hoyoḱtaea me̠nte sikhnạt board do̠e baḍae ocokeda.

Arhõ baḍae ńam akana biḍạu e̠moḱ lạgit́ fee do̠ goṭa hoeakana. Science bibhạgren kodo̠ 1160 ṭaka ar Human ar Commerce sikhnạt bibhạgren kodo̠ 1070 ṭaka e̠mo̠go̠ḱ hoyoḱ takoa.

Tumạl- Jagonews24.com

 




27 September Tayom Jhijoḱ Kana Bissobiddaloy

Darakan 27 September bhitrite disạm reaḱ jo̠to̠ Bissobiddaloy re paṛhaoḱ kan pạthuạko ko̠ro̠na ṭikạ lạgit́ ńutum ol caṛhao (registration) kạmi do̠ mucat́ lạgido̠ḱkana. Teheń Moṅgolbar sikhnạt Montri Dipu Moni Bissobiddaloy jhić babotre University Grants Commission (UGC) ar bissobiddaloy koren maraṅ ạḱyurko (upacarjo) são mit́ dupuṛuṕ do̠e hoe ocokeda. Ar dupuṛuṕre noako goṭakeda.

Ona sãote arhõ Sikkha Montronaloy ren totho ar Jonosonjog Officer M A Khayer do̠e me̠nkeda, Bissoboddaloy ko menlekhać akoaḱ tahẽn ho̠l room ko jhić daṛeaḱa, Tobe Judi  Bissobiddaloy ren mahasoe ar pạthuạko ko̠ro̠na reaḱ mit́ṭen doge ko hatao akat́ khan. Ar okoe aḱ campusre a̠t́ me̠naḱ unko do sastho montronaloy aḱ gorote sastho kendro bạisạu kate ṭ̣ikạ̣ kạmi horako ehoṕ lagao akoa.

Bissobiddaloyre paṛhaoḱkan pạṭhuạko modre o̠koekoaḱ NID card bạnuḱ, onko do̠ akoaḱ Jonmo nibondhon namber (UGC) te kol hoyoḱtakoa. E̠nḍekhan Surokha App re jonmo nibondhon namber joṛao kate pạthuạko ko̠ro̠na ṭikạ hatao lạgit́ ńutum ko ol caṛhao daṛeaḱa.

Source: Padmatimes

 




Sagram (Hasdaḱ ) Manjhi Dinisạ Mãhã ńutumte Santals times reaḱ virtual galmaro

Sagram (Hasdaḱ ) Dinisạ Mãhã ń́́́utumte Santal Times Seć Khon mit́ virtual galmaro hoe purạena hola 13 september 2021 tạrik (Sombar) ạyuṕ 9:00 baja okte. Noa gapamarao akhṛa do zoom re facebook santalstimes reaṅ sakam (page re live) sorasori uchạnena. Sagram (Hasdaḱ ) Dinisạ Mãhã gapalmarao akhaṛare Manot peṛa hisạbte selet́ko tahẽkana Adibạsikoren onoliạ ar colomnist Mn. Mithusilaḱ Murmu, Professor Rajen Hembrom, Uttor Boṅgo Forum ren mukhiạ Mn. Hingu Murmu general secretaŕy, Adv. Probhat Tudu, Tabitha Foundation ren Director ar santalstimes ren ạyurić Manotan Stephen Soren, Santal onõṛhẽ onoliạ Manotan Samiel Mardy, ar Santali news 24.com ren Co-Editor Samar M. Soren, Rajshai Government College ren   Lecturer Manotan Samson Hasdaḱ, Lalit nagar Degree College ren Assit. Professor Manotan Rajen Hembrom, Sagram (Hasdak) Manjhi dinisạ mãhã akhṛa ayurrey tahẽkana Prodip Hembrom

Sagram (Hasdaḱ)  do nia september cando reaḱ 08 tạrik 1978 serma niạ dhuṛi dhạ̣rtí bạgíaḱ tahena. Noa galmarao akhṛare Sagram (Hasdaḱ) Manjhi aḱ bhạlạianaḱ kạmar uniaḱ jion jiṅgi babotre galamarao hoyena. Sagram (Hasdaḱ) Manjhi Santalko eskar do ban bickom noa Rajshahi Tanore, Godagari, Nachole ṭotharen sanam jạt koren maraṅ ạḱyuriće tahekana.

Uni do̠ 1901 se̠rmare Rajshahi jilạ, Godagaṛi upạjilạ reaḱ Malkomola ńutuman atorey janam lena. Uniaḱ ńutum disạte nit aćaḱ ṭola do ‘Sagram paṛa” ko metaḱ kana. Sagram (Hasdaḱ) Manjhi do 1954 sermare Pakistan Member Of Legislative Assembly ren mit́ manotan member e tahekana. Ona chaḍa ho uni do Bangladisom furgạl tayom Gogram union porisod re election se voṭte jitạoan Manotan

 Chairman e tahekana. 1971 sermare Baṅgladisạmre maraṅ furgạl hoylen okte, ạḍi jhũkan mo̠ne̠ante disạm rukhiại lạgit́ samakoe udgạulet́koa.  Ar uniaḱ kathate aema hoṛko sạrige  Bangladisom phurlạl lạṛhạireko ńir phe̠ḍlena. Sagram (Hasdaḱ ) Manjhi do̠ ạḍi gạkhuṛ sãota susạṛia hoṛe tahẽkana. Uni do̠ siknạt gagoj, sãota lahanti, Niropon hoṛ̣mo cehaona emoḱ  ar manwa koaḱ ạidạri rukhiạ hore tahekana. Uniáḱ kạmi ko do sạrige aema s E̠nte uniaḱ kurumuṭute Godagari Upạjilạre Bottoli Adibasi Prathomik Biddaloy’ benao akana, Modhumath re benao akana Biṛla Prathomik Biddaloy. Inạ chaḍa hõ Pạnihara ṭolarey benao rakaṕ akada‘ Panihar Public Library.

Arhõ 1976 sermare 6 June khon Sagram (Hasdaḱ) Manjhi aḱ kurumutute santal ar urao koaḱ ạricạli lakture rạkhijogao ar hoṛko ṭhen sodo̠r lạgit́  Bangladesh Betar Rajshahi khon ‘MADOL’ ńutuman mit́ akhṛa uchạn ehoṕekeda oka do nit hõ calao idik kangea. Sagram (Hasdaḱ) Manjhi aḱ join khon aema sikhnạt do abo lagit́ menaḱa uniaḱ niạ kạmi hora ko de bon pańja idiya ar aboaḱ jion bon lahantia mente galmarao re sanam manotan ko uskur ko emkeda ar niạ diso̠m re tinaḱ ạdivạsi ko sãota suṛia ar mońj kạmire akoaḱ ńutum ko dohoakada sanam k obo sendra ńam koa ar onkoaḱ ka̠mi hora nawa piṛhi ren ko ṭhen sodor reak arji ko dohokeda. Ona chaḍa ho niạ gapalmarao kho̠n Sagram (Hasdaǩ) Manjhi aḱ jion cạrit ar uniaḱ nagam olcaṛhao ona são uniaḱ mukmuṭhạn ar Sagram (Hasdaḱ) Manjhi ńutumte Rajshahi re mit́ soṛok dahar reaḱ ńutum reaṅ dạ̠bi ko jạhirkeda niạ galmarao hotete te.




2023 Serma Kho̠n PSC Ar JSC Biḍạu Baṅ Tahẽna, Tesar Kelas Dhạbić reaḱ Bạrsik Biḍạu Hõ Baṅ Tahẽna

Sikhnạt Montri Dipu Momi do̠e menket́ae, 2023 serma khon Prathomik Somaponi reaḱ biḍạu (PSC) ar Junior Sshool Certificate (JSC) bidạu do̠ baṅ tahẽna. Tesar kelas dhạbić do̠ bo̠cho̠r mucạt́ reaḱ (barsik) biḍạu hõ baṅ tahẽna. Nawate ro̠ṛ so̠do̠r  akan jatiyo sikhnạt curriculum lekate are-gel (Nine-Ten) kelas re pạṭhuạko bako bibhạgkoa, karigori  sikhnạtge bạṛtiko mo̠ne̠aḱa.

Teheń tikin sikhnạt Montri noa kathae ro̠ṛkeda. Uni do̠ arhõe me̠nkeda, Secondary School Certificate (SSC) bidạu do̠ hoyoḱa e̠ken gel kelas reaḱ selebas cetanre. Higher Secondary School Certificate (HSC) reaḱ jo̠ (result) do̠ hoyoḱa gel mit́ ar gel bar kelas reaḱ bo̠cho̠r mucạt́ bidạu reaḱ jo̠ milạukate. HSC reaḱ ńutum ar grading dhara do̠ bo̠do̠l daṛeaḱa.  

Tumạl- Bangladesh protidin




Ivory Coast re So̠nto̠ri (Military) Uḍạuḱ Gạḍi (Helicopter) Binạste Mõṛẽ (5) hoṛko Gurena

Ivory Coast reaḱ uṭar nakha ṭothare mit́ṭen so̠nto̠ri (Military) uḍạuḱ gạḍi (Helicopter) do̠ binạsena. Ar noa khạtir Mõṛẽ hoṛko gurena. Burkina Faso aṛe ṭhen noa Helicopter do̠ binạs akana. Ar e̠kkalte noare tinạḱ hoṛko tahẽkan sanam hoṛko gurena.

Ivory Coast reaḱ Protirokha Montronaloy mit́ biboronte baḍae ocokeda, Udạuḱ gạḍi do̠ ona ṭothare pahra lạgit́ Mission rey selet́lena. Cedaḱ noa ãoṛe gãoṛẽ hoyena nit́ hạbić ona do̠  baṅ sapha akana. Mit́ biboronte baḍae oco akana, ãoṛe gãoṛẽ reaḱ karontet́ ko sendaet́ kana. Ivory coast são Burkina Faso o̠t́ simạna tahẽ khạtirte onḍe do̠ uchur koaḱ dhawa do̠ ạḍi ãṭ ḍher akana.

Calaoen serma  Burkina Faso re be̠s bar-pe dhao gujuḱ lekan dhawa ko calao akada Al Kayedar são jopoṛao joṅgiko. Ona tayom kho̠nge disạm do̠ berukhiạ reaḱ khand re purạu akana.

Source: Korotoa




17 Cando Tayom Jhicyena Iskul

Ko̠ro̠na mãhãmạri khạtir calaoen serma reaḱ 17 March khonaḱ disạm reaḱ jo̠to̠ Skul college do̠ bond tahẽkana. Me̠nkhan 17 cando tayom teheń kho̠n Skul- College reaḱ duạr jhić akana. Skul- College calaḱ lạgit́ sanam pạṭhuạ gidrạko tạṅgi se̠ koyoḱ horreko tahẽkana. Unạḱ din kho̠n uihạr ar tạṅgire tahẽkanaḱ do̠ teheń sumạr akana.

Teheń kho̠n Disạm reaḱ Primary, Secondary ar High Skul ãṭre menaḱ sikhnạt gãota kore jo̠to̠ lekanaḱ hoṛmo hạṭiń reaḱ ạnko manao salaḱ kelas do̠ eho̠ṕ akana. Onate ạḍi rạskạ ko ạikạuet́ kana pạṭhuạ gaidrạko. E̠nte teheń do̠ mimit́ gate ko são ńapam ńepel do̠ hoyoḱ kantakoa.

Me̠nkhan jo̠to̠ pạṭhạu gidrạko mask ho̠ro̠ḱ kate ar Mahasoe koaḱ batlao lekate kelasteko bo̠lo̠yena.  

Source: Bangladesh-protidin