Tanorre Santalkoaḱ Oṛaḱ Duạr Rạput́ Keda Jumi Hunḍạr Ko

Tanor re santal koaḱ jumi do̠kho̠l lạgit́ ńindạ okte ạḍibạsi koaḱ oṛaḱ duạr ko kuluṕ kate rạput́ reaḱ ghoṭna ghoṭao akana. Khobor ńam tayom Tanor thana ren polis ghoṭna thạ̃i re se̠nkate poristhiti ko do̠e samal keda ar banar do̠l ren hoṛ ko ante thana re dupuṛuṕ ńapam kate maṭ me̠ṭ reaṅ ko kurumuṭu keda me̠nkhan baṅko daṛeada. Noa kaḥtir santal ato re ạḍi bho̠ṛo̠ḱ se bo̠to̠r do̠ he̠ć paṛao akana.

Ona toṭhạ ren hoṛ ko ṭhen kho̠n baḍae ńamena, Tanor- Manda upạjil reaḱ ạḍepase Chaubaria haṭiạ reaḱ dạkhin nakha metaḱme Tanor upạjilạ reaḱ talare Malsira santal ato re ạgil hapṛam koaḱ jumire oṛaḱ duạr benao rakaṕ kate giribasoḱ kan tahẽkane Moss Murmu ren koṛa Deben Murmu. Calaoen Budhbar  ńindạ Tanor upạjilạ reaḱ Malsira ato ren Sorif Ali ren koṛa Hamidur Rahman ar uniren boeha selet́ amdaj 25/30 goṭen hoṛko ṭheṅga, hạsuạ, kạidạ selet́ aema lekanaḱ hạtiạr ante ńindạ 1 baja okte Malsira ạdibạsi santal atote he̠ć kate ato ren jo̠to̠ hoṛkoaḱ duạr siń kate Som Murmu aḱ oṛaḱ rạput́ ko ehoṕena. Un okte polis ko baḍae ocoket́ko khan, Tanor thana ren Sub Inspector (SI) Nizam force ghoṭna thạ̃i rey idi tora ket́koa ar ghoṭna são jopoṛao menaḱ ko 4 hoṛko aṭoḱ ket́ koa ar tayomte do̠e aṛaḱ kat́ koa. Ghoṭna hoe akan kho̠nge jumi hunḍạr hoṛ Hamidur do̠ Deben Murmu ạḍi lekatey dho̠mkaoede kana. Hamidur aḱ dho̠mkaote ạḍi bo̠to̠r re menaḱ koaḱ sanam santal ạḍibạsi ko.

Noa babotre Hamidur Rahman do̠e lạikeda, iń do̠ Deben Murmu ren boeha ṭhen khonaḱge niạm ar ạn manao kate jumi do̠n kiriń hatao akada. Ona jumi hatao reaḱ kurumuṭu ehoṕen khan, mobile phone do̠e bond do̠ho keda. Tanor thana ren bharapon kormokorta Rakibul Hasan do̠e me̠nket́a, Khobor ńam tayom torage Kamargaon union porisod (up) ren dayik re menae kade Sub Inspector (SI) Nizam Uddin do̠ ghoṭna thạ̃ire se̠nkate sanamaḱ do̠e samal ket́a. Arhõe baḍae ocokeda, noa babotre mimạṅsa lạgit́ ạn reaḱ bebostha hatao reaḱ dạyik do̠ em hoeakana.

Tumạl- Ipnews.com




Kakonhaṭ Re Gidrạ Umer Re Bapla Ar ńu Bubulaḱ Birudre Cehaona Cepeć Sabha

Godagaṛi reaḱ Kakonhaṭ re gidrạ umer re bapla ar ńu bubulaḱ birudre cehaona cepeć sabha hoe purạuena. Moṅgolbar (26 October) ạyuṕ ber okte Kakonhaṭ Jhinaphulbari Ạdibạsi primary Skul re National Agency For Green Revolution (NAGR) ńutuman besamorik songstha reaḱ sasaṕṛaote noa cehaona cepeć sabha do̠ hoeyena.

Noa sabha re National Agency For Green Revolution (NAGR) ren nirbạhi sodosso Mr. Robindronath Hembrom aḱ ạḱyurte maraṅ peṛa hisạbte seṭere tahẽkana Kakonhaṭ polis todonto kendro ren Incharge Mahmudul Hasan.

Inạ chaḍa hõ seṭer ko tahẽkana, ona ṭotha ren disạm phurgạl lạṛihại ren sipạhi (Muktijoddha) Md: Moslem Uddin, National Agency For Green Revolution (NAGR) ren Program Coordinator Shamson Soren, Program Officer Prodip Hembrom, Jhinaphulbari Adibasi Primary Skul ren Maraṅ mahasoe Francis Mardy, Sabha mukhiạ Mr. Biplob Baske, Rev. Noresh Hasda, Sonaton Tudu  selet́ aema ạdibạsi hoṛko seṭer ko tahẽkana.

Program Officer Prodip Hembrom do̠e  lại so̠do̠rkeda,  National Agency For Green Revolution (NAGR) do̠ disạm reaḱ utạr nakha Rajsạhi, Chapainawabgonj, Naogaon, Dinajpur ar Thakurgaon jilạ re ạdibạsi santal jạti-gosṭhi ar oloḱ paṛhaoḱ sećteko tayom akan nonkan aema jạti-gosṭhi talare sikhnạt, sastho, Sanitation, nirại daḱ beohar, Sãota cehaona , dare rohoe ( dhạrti hạṛiạr ńeloḱ lạgit́), ko̠ro̠na cehaona, ạidạri repećkan hoṛkoaḱ ạidạri ruạrako nonkanaḱ kạmi ko̠ do̠e kạmi idiyet́ kana.

 




Disạm re Seṭerena Sinovac Reaḱ Bar (2) Lakh Ṭikạ

Chin disạm khonaḱ arhõ bar (2) lakh Sinovac ko̠ro̠na ṭikạ disạmte seṭerena. Teheń Moṅgolbar ạyuṕ bela okte Red Crescent Society hotete noa ṭikạ do̠ heć seṭerena.




HSC Form Purun Reaḱ Okto Arhõ Ḍherena

2021 serma ren HSC pạthuạ koaḱ form purun reaḱ okto do̠ 31 October dhạbić ḍher hoe akana. Ona sãote fee e̠m sod reaḱ okto hõ 2 November dhạbić ḍher hoe akana. Niṭ akan okte nạpitre jopoṛao akan siknạt gaota ren pạthuạko form baṅko purun daṛeaḱ khan noa reaḱ dạyik do̠ ona siknạt gaota ren Maraṅ mahaose ge hatao hoyoḱ taea.

Calaḱ kan serma reaḱ Higher Secondary School Certificate (HSC) biḍạu do̠ Disember cando reaḱ 2 tạrik kho̠n ehoboḱa ar biḍạu mucạdo̠ḱa Disember cando reaḱ 30 tạrik.

Tumạl- Korotoa




Bodorgonj re Orao- Santal Koaḱ Jumi Do̠kho̠l Baṅ Bad Akana Topa Tạnḍi Hõ

Rangpur, Badargonj upạjilạ reaḱ Lohanipara union re urao- santal ạdibạsi koaḱ jumi mandhas (probhabsali) ko do do̠kho̠let́ kanako. Baṅ bad akana topa tạnḍi hõ. Ona iạte bańcao tahẽnre cet́leka mũskil re paṛaoḱ hoyoḱ kan tako, gujuḱ tayom hõ onakage mạr mũhim bae bạgiako kana.

Cet́lekate girobas akan hoṛko jumi ko re̠ć ocoḱ kana:

Badargonj so̠do̠r khon amdaj 16 kilomeṭer sạṅgińre Lohanipara union ren ạdibạsi orao ar santal jạti- gosṭhi ren amdaj 9 hajar hoṛko basoḱ kana. Onḍen ko hoṛko lạiet́ kana, calaki se̠ cho̠lte 100 bighạ khon hõ ḍher jumi mandhas ko do̠kho̠l akat́takoa. Gumitpaṛa atoren goć akan Munis Murmu ren hopon Suniram Murmu (35) do̠e baḍae ocokeda, uniaḱ 95 percent jumi jal dolil kate do̠kho̠l akat́ako ona ṭoṭha ren Krisno Sarkar ar uniren boeha Rishi Sarkar. Inạ chaḍa hõ Kodompaṛa re 78 percent jumi re jor jo̠bo̠rkate cas abado̠ḱ kana Mujibur Rahman.

Shimilbaṛi atoren Som Kisku ren koṛa Lal Kisku (70) uni hõe baḍae ocokeda, amdaj bar sae mõṛẽ gel serma lahare Lohanipaṛa bir- gajaṛko sapha kate akoren ạgil hapṛamko girobasoḱ ko ehoṕlena. Be̠ baḍae khạtirte 1940 ar 1962 salre SA, CA khotiạnte aema hoṛaḱ jumi 1 namber khas khotiạn re se̠ne̠na, oka do ona reaḱ poriman 110 akor.  Note Boṛopaṛa ren Karma Kispoṭṭa ren hopon Sanny Kispoṭṭa (52) nạliskeda, sạdhin lahare uni ać mama ba Ottawa Toppo aćren eṅgat́ Manori Toppo do̠ pe bighạ jumi ol ade tahẽkana. Onkoaḱ sojha soṛa ạt́ hatao kate 1975 salre oko okote Motaleb Hossen do̠ jumi do̠kho̠l hataoket́ takoa. 2019 salre aḍepase union re nạlis kate rehõ bicạr bako ńam akada nit́ dhạbić hõ. Note inạ sal rege Mohir Uddin ṭhen ać gogo 1 hajar 200 ṭakate bondok do̠e e̠mkeda. Tayomte Mohir ona jumi calaki kate jal dolilteye ạkrińket́a.

Topa ar rapago̠ḱ reaḱ tạnḍi hõ be̠hat:

Orao – santal koaḱ topa ṭạnḍi do̠kho̠l reaḱ hõ nạlis akada ko me̠nte baḍae ńam akana. Amdaj 4 akor jumire topa okte bar jạti- gosṭhiren hoṛkoge ạḍi mũskil reko paṛaoḱ kana. 1990 salre Hobibur Rahman, Mominul Hoqe, Boitullah Mistri, Bulbul Islam ar Abul Kalam oko okote noa topa thạ̃i reaḱ jumi bondobos hatao keda ko. Niạ lahare ijạra bạtil khoj kate jilạ prosasok ṭhen ko ardasleda, me̠nkhan jãhãn hala ruạṛ se̠ roṛ ruạṛge bako ńam akada. Lohanipaṛa union ren Chairman Rakib Hasan Doll Shah do̠e me̠nkeda, topa ṭạnḍi oko okote ijạrạ kate hatao do̠ baṅ ṭhik akana. Noa khạtir bar do̠l ren hoṛko talare gapalmarao hoyen rehõ jãhãn mimạṅsage baṅ hoeakana.

Tumạl- Adivasinews

 




Santal Casawaḱ Hoṛo Khet Ko Jeret́keda Bạiri Ko

Rangpur jilạ reaḱ Pirgonj re mit́ santal ạdibạsi casawaḱ Amon hoṛo khet re hoṛo dare ro̠ṅgo̠ ran chiṭạukate jeret́ roṅgo ket́ako bạiriko. Niạ ghaloḱ pe dhao ona jumire pho̠so̠l khuti reaḱ ghoṭna ko ghoṭao akada. Calaoen Sunibar (9 Octob̃er) ńindạ upạjilạ reaḱ Choitrokol union reaḱ Chokkrisnopur atore noa ghoṭna ghoṭao akana.

Ghoṭna thạ̃ire calaokate ńelena, Uni casa Jotin Hembrom do̠ oṛaḱ pheḍre 1 akor 2 percent jumire amon hoṛo do̠e ro̠ho̠e ket́a, Bại bạite  hoṛo dare hara rakaboḱ ehoṕela. Thoṛa din tayom khange hoṛo gele oḍoḱkoḱa. Me̠nkhan hoṛo dare ko do̠ jeret́ ro̠ṅgo̠ akante e̠kkalte busuṕ leka ńeloḱ kana. Jeret́ ro̠ṅgo̠  akan hoṛo khet ńelte dayage Jotin Hembrom kạumạue raḱet́ kana. Jumi lạgit́ Jotin Hembrom são aḍepase upạjilạ reaḱ Miṭhapukur upạjilạ Durgamoti atoren goć akan Mofiz Uddin ren koṛa  Aziz Miawaḱ aema din khonaḱge kạphạriạu calaḱ kan tahẽkana. Jotin Hembrom do̠e me̠net́kana, Niạ khạtirge Aziz ar uniren koṛa Ashikur do̠ raṅgaote  hoṛo dare ro̠ṅgo̠ḱ ran chiṭạukate khet reaḱ sanam hoṛo dare jeret́ ro̠ṅgo̠ cabaket́ako.

Noa ghoṭna babotre Rongpur adalot re aema mamla nit hõ menaḱa. Noa ghoṭna babotre Aziz Mia são galmarao hoyen khan, uni do̠e me̠nkeda, jumi lạgit́ bibạd menaḱ reaḱe aṅgoćket́ rehõ hoṛo khet jeret́ do̠e be̠muń́jur keda. Niạ babotre Tenḍabaṛi polis todonto kendro ren Incharge Inspector Asaduzzan do̠e baḍae ocokeda, jãhãn olaḱ nạlis do̠ baṅ ńam akana, Ńamlen khange ạn lekate bebostha hataoḱa.

Tumạl- Adivasinews

  




Ṭikạ Hatao Lạgit́ ko Registration Daṛeaḱa 18 Serma Umer Ren Hõ

Ko̠ro̠na virus khon rukhiạ ńam lạgit́ ṭikạ hatao ko reaḱ umer do ko̠mao reaḱe goṭakeda sarkar.  Ṭikạ hatao reaḱ umer do 18-25 bo̠ho̠r doho hoyena. Niạ cando reaḱ (October) mucạt hapta khonaḱge registration reaḱ kạmihora do̠ eho̠b lạgido̠ḱ kana.

Theń Sombar (11 October) tikin okte Sastho Odhodoptor ren Line Director ar ṭikạ kormosuci  ren aḱyurić Dr. Shamsul Hoqe khoboriạko ( sambadik) noa babotrey lạiat́koa.

Tumạl- Bangladesh pratidin




12-17 Bo̠cho̠r Ren 30 Lakh Pạṭhuạko Ạḍi Usạrage Ko̠ro̠na Ṭikạ ko Ńama. Sasthomontri

Ạḍi usạrage 12-17 bo̠ho̠r ren pạṭhuạ gidrạko ko̠ro̠na ṭikạko ńama. Onko do Pfizer ar Moderna ṭika ko ńama me̠nte Sasthomontri Jahid Malek do̠e baḍae ocokeda. Teheń Robibar (10 September) Mohakhali reaḱ Bangladesh college Of Physician And Surgeon re Covid-19 Vaccine ar Somosamoik babotre mit́ sombad sonmelonre Montri do̠ noako kathae me̠nket́a. Uni do̠ arhõe me̠nkeda, Nitoḱ Pfizer reaḱ 60 lakh ṭikạ puńji menaḱa. Niạ 6o lakh ṭikạ do̠ 30 lakh pạthuạ gidrạko ńama se̠ko emakoa. Arhõ calaḱkan niạ candorege 70 lakh ṭikạ hijugoḱa. Unre pạṭhuạ gidrạko ko̠ro̠na ṭikạ emako okte jãhãn o̠kulạn do̠ baṅ hoyogo̠ḱa.

Tumạl- Kalerkantho




Pakistan reaḱ Balochistan re Dhạrti Laṛaote Bar Gel (20) Hoṛko Gurena

Pakistan ren Officer ko baḍae ocokeda , teheń Lukhibar setaḱ paha-poho jo̠khe̠ć Balochistan ilạka re dhạrti laṛaote nit dhạbić bar gel (20)  hoṛko gurena. Ona disomren Durjog Bebosthapona Officerko menet́kana, gujuḱ soṅkha arhõ ḍher daṛeaḱa me̠nte ko aṭkareda. Pạhil kho̠bo̠r lekate, dhạrti laṛao reaḱ  Rikhṭar iskel do̠ tahẽkana 5.7 matra. Noa dhạrti laṛaore arhõ ko̠mkate mit́ sae mõṛẽ gel (150) hoṛ do̠ko jo̠kho̠m akana, onko modre thoṛa hoṛ do̠ ạḍi kạhil o̠bo̠stare haspatalre ko bhurti akat́koa.

Jo̠to̠ kho̠n ḍher khoti se loksan hoeakana ilạka reaḱ Rajdhạni Queta purub ṭoṭha reaḱ Harnai jilạ, Oka do khoni ilạka hisạbte oprom menaḱ. Khoti akan ilạka re uddhạr kạmiko do calaḱ kana.

Source: bbc news




Porsa re Lạihạite Jo̠kho̠m Akan Ạḍibạsi Do̠e Goćena

Naogan jilạ reaḱ Porsare bar do̠l reaḱ lạṛhạite jo̠kho̠mlen Minu Pahaṛi (45) ńutuman mit́ adibạsi do̠e goćena. Ona upạjilạ reaḱ Taitoṛ Murulia ren goćakan Dulu Pahaṛi ren hopon kanae. Baḍae ńam akana, Sombar (4 October) ạyuṕ bela Murulia pukhrire hako bạṛsi karonte ạdibạsi bar do̠l reaḱ lạṛhạite Minu do̠e jo̠kho̠mena.

Me̠nkhan jo̠kho̠m dosarege pạhilre Porsa sastho complex reko bhurtiledea. Ina tayom ạḍi bạṛić dosa hoyen khan Rajshahi Medical idi okte horrege uni do̠e goćena. Porsa thana Officer Incharge Shofiul Azom do̠ ghoṭna sạriaḱ kana me̠ntey khạtikeda ar noa babotre mamla reaḱ sapṛao calaḱ kana me̠ntey baḍae ocokeda.

Source: adivasinews