Darakan 15 June Khonaḱ 7 July Dhạbić Joto Coaching Centre Bond Tahẽna

SSC biḍạu ehoṕ lạgidoḱkante darakan 15 June khon pe hapta Bangladisom reaḱ joto coaching centre ko bond tahẽna mente Sikhnạt Montri Dr.Dipu Moni lại lahakeda.

Arhõe menkeda je, biḍạu ehoṕkate coaching centre dekbhal ar nońjor reko dohoea. Ente biḍạu okte adom adom coaching centre jhićge tahẽna. Onate bond dinre jaha coaching centre jhićko ńamlere, ,  ạn lekate onko birudre bebostha hataoḱa mente hõ lại lahayena. Ente noa do maraṅ utạr se jạṛuṛteaḱ ar  baḍaeteaḱ bisoe kangea.




Pạhil Bar Gel (20) Modre Re Ṭhạ̃iana Bakuṛa Ren Suvasish Hasda

Hola calaoen Sokolbar (10 June) West Bengal Board re hoe akan High School reaḱ result sodorena. Kocbihar jilạren Anisa Dev Sharma 498 nombor ńamkate Pạchim Boṅgo pạṭhuạko modre pạhil thạ̃iye ạidạrijoṅana.  Nes noa biḍạure pas se jitạuen gidrạkoaḱ soṅkha tahẽkana 88.44 percent. Arhõ baḍae ńamena Bakura jilạ reaḱ Bakura Christian Collegiate re paṛhaoḱkan Suvasish Hasda ńutuman pạṭhuạ koṛa moṭre 479 nombor ńamkate bar gelko modrey ṭhạ̃iana.

Jo̠to̠ bisoe re ńam akat́ nombor latarre emena:

Bangla 88, English 96, Computer Aplication re 98, Dorson  99 ar Bhugol re 95 nombor-e ńamakada.

Pạhil bar gel modre ṭhạ̃iante apat́ Lal Mohon Hasda ar eṅgatet́ Nilmuni Hasda asambheṛkin kusiyena. Suvasish ren eṅgat apat́ bana hoṛge BSNL ren kạmiạ hoṛkin tahẽkana. Menkhan nit́ do baṅkin kạmikana. Tinre eṅgat-apat ṭhen hoṛko ạkinren gidrạwaḱ result babotre baḍaejoṅko khojkeda, Unre sạrige ạḍi go̠ro̠b salaḱ kin menkeda, as tahẽkana gidrạ mońj jo̠e ńama mente. Sińke ńindạ mone gaḍaokate paṛhao akana. Jahan ạṛisge baṅ tahẽkantaea. Ar nit Ona reaḱ jo̠e ńamkeda.

Tayom daram dinre cele hoyoḱa mente kuklikedere, roṛ ruạṛkeda, Nit do College re bhorti lạgit́ paṛhaoḱe ehoṕkeda. Ente Bharot nagraha reaḱ bhage utạr Biswabiddaloy re se English te Graduation lạgit́ ạḍitet́ sana ar kukmu menaḱtaea. Inạkate bidạure rakaṕen pạṭhuạ gidrạko nonka menkate udgạuket́koa, je̠, gogo-baba ar gatekoaḱ katha leka do baṅ bickom apnar kusi metaḱme oka bisoe-em kusiḱ, onage paṛhaoḱme. Enḍekhan oloḱ paṛhaoḱ talate rạskạm aṭkara. Ar nonakate oloḱ paṛhaoḱ jingirem laha daṛeaḱa.

Tumạl: Sarsagunpatrika




Santalkoaḱ Jumire EPZ Alo Hoyoḱ Khạtir Santalkoaḱ Teṅgo Daram Bạisi

Gaibandha Gobindogonj re Sahebgonj bạnij-bepar khạtir EPZ bạisạu lạgit́te oka mon subạ tahẽkan ona bạtil lạgit́te mit́ṭen bạisi se jarwaḱ hoyena. Ạgil hapṛamkoaḱ noa jumi ńutumte Moṅgolbar setaḱ upạjilạ Kaṭamor ṭothare ạdibạsi ar santal hoṛko mit́te noa bạisireko selet́ena. Sahebgonj-Bagdah Farm bhumi udhar songram committee, Jatio Adibasi Porisod, Adibasi-Bangali Songhoti Porisod, Gaibandha Samajik Songram Porisod noa bạisi ko saṕṛaoleda.Santalkoaḱ jumire EPZ alo hoyoḱma roṛ uduḱket́a, jeno santalkoaḱ mãyãmte ạruṕ akan noa cas-abad jumi nosṭo kate EPZ alo benao rakaboḱma.

Sahebgonj-Bagdah Farm Bhumi Uddhar Songram Committee ren convener Philimon Baskey noa teṅgo daram bạisi ạyurkeda. Noa bạisire mit́ kathako roṛket́ manotanko modre Bangladesh Orthoniti Somiti ren sabha mukhiạ Professor Dr.Abul Barakat, Dhaka Biswabidaloy ren mahasoe Professor Rubaet Ferdous,Jatiyo Adibasi Porisod ren sabha mukhiạ Robindronath Soren, LLRD ren nirbahi Director Shamsul Huda, Jasad Cendrio Committee ren sangothonik Sompadok Golam Maruf Mona, Jela Association ren sạdại sompadok Sirajul Islam Babu, Basad Nogaon jilạ ren mit́ convener Joynal Abedin Mukul, Gaibandha Samajik Songram Porisod ren convener Jahangir Kobir Tonu, Adibasi-Bangali Songhoti Porisod ren ạyurić Golam Rabbani Musa, Probir Chokroborti, ar eṭaḱko modre Dipayan Khisa,Afzal Hosain, Mirinal Kanti hõ selet́e tahẽkana.

Manotan sawaliạko roṛ sodorkeda, noko pea santal hoṛko goć babotre nit hõ jahan bicạr baṅge hoy akana. Bicạr ńutumte sarkaraḱ aema adalot ar doptarkore nana parkan katha roṛ ạnḍuṅ baṛaet́ kana. Menkhan asami dusi hoṛko laha lahateko ạcur baṛaekana. Okoege baṅko giripteret́ko kana. Ona iạte noko dusikoaḱ bicạr ko khojkeda.Ona são oṛaḱ raput́, luṭpaṭ ghoṭna reaḱ khotipurunko khojkeda. Ar bises kaete je̠mon noa jumire EPZ alo benaoḱma, noa babotre Sarkar ṭhen nehõr ko dohoket́a.




Nigeria Disom Reaḱ Girjạ Oṛaḱre Bạndukiạkoaḱ Gulite 50 Hoṛko Goćena

Ạḍi bhabna reaḱ khobor. Nigeria disomre mit́ṭen Catholic girjare bạndukiạko hamla akat́a. Khobor lekate baḍae ńamakana, niạ ghoṭnare maejiu ar gidrạko selet́ mõṛẽ gel hoṛko goćena.

Ona disom reaḱ Ondo nagraha ren Polis sabha mukhiạ Funmilayo Ibukun Ondunlami baḍae ocokeda, girjạ oṛaḱ bahre ar bhitrire bạndukiạ guli calaokateko goć akat́koa.

Ona nagraha reaḱ St. Francis Catholic girja oṛaḱre tinạk hoṛ akham seko goć akana ona bae lại so̠do̠r akat́a. Menkhan ghoṭna reaḱ karontet́ polis tojbijet́ kanako mente baḍae ńamena.

Ondo nagraha ren Govornor Ankunrin Oluwarotimi Akerodulo do ghoṭna ṭhạ̃i-e hiri ạgukeda. Ar Haspatal re bhotri akan akham hoṛko são ńapam baṛaena. Uni do Noạ ghoṭna do Genocide (gonohotta) mentey ńumet́ kana.

Nigeria Catholic girjạ ren sabha mukhiạ Rev.Augustine Ikwu menkeda, ạḍi hahaṛa ar duk reaḱ katha. Ente acin bạndukiạko St. Francis Catholic girjạre hõ hamlako caḱlao akat́a mente baḍae ocokeda.




Nes Bochor Hõ JSC Ar JDC Bidạu Baṅ Hoyoḱa

Nes bochor ar darakan bochor JSC ar JDC  bidạu baṅ hoyoḱa mente Sikhnạt Monrti Dipu Moni doe lại lahakeda.

Teheń (05 June) Robibar Sikhnạt Montronaloy reaḱ mit́ dupuṛuṕre noa kathae menkeda.

Ona iạte kelasre okaṭaḱ bidạu hataoḱ Ona bidạu reaḱ jo̠ se result tege bac-bachaokate mimit́ pạṭhuạ gidrạ certificate ko emakoa.

Arhõe baḍae ocokeda, darakan bochor  khon nawa curriculum ehoṕ lạgidoḱ kana. Inạkate ona dhara lekate jotowaḱ do manao gaonaoḱa. Ar onka lekage kelas hõ calao idiḱa.




Teheń Khonaḱ Booster Doge Emoḱ Reaḱ Kạmihora Ehoṕena

Goṭa dhạrtire teheń sạnicar (4 June) setaḱ 9 baja khonaḱ ko̠ro̠na ṭikạ booster doge reaḱ kạmihora ehoṕena. Darakan 10 June dhạbić noa calao idiḱa. Mit́ haptare mit́ karoṛ khon bạṛti hoṛ booster doge tabereko ạgikoa mente Sastho Odhidapter-e baḍae ocokeda.

Inạkate Sastho Odhidapter arhõe lại so̠do̠rkeda, jo̠to̠ ṭikạ center kore setaḱ 9 baja khonge ṭikạ emoḱko ehoṕa.  Ona iạte booster doge hatao lạgit́ ṭikạ card sãote idi torae jạruṛ kana. Enḍekhan noa hataore jahan eṭkeṭõṛẽ baṅ hoyogo̠ḱa. Ar algate ṭikạ bon hataojoṅ daṛeaḱa.




Ko̠ro̠na Ṭikạ Booster Doge  Emoḱ Eho̠bo̠ḱ Kana 4 June Khonaḱ

Darakan 4 -10 June mit́ hapta goṭa disomre booster hapta mente Sastho Odhidapter do̠e ńum oḍoṅkeda. Cedaḱ je ona hapta do̠ ko̠ro̠na ṭikạ booster doge emoḱ eho̠bo̠ḱ kana. Menkhan Dosar doge hatao po̠n cando tayom noa doge hatao daṛeaḱabo mente Sastho Odhidaptar-e lại lahakeda.

Teheń Moṅgolbar (31 May) Odhidaptar noae baḍae ocokeda.

Calaoen 23 April Sastho Montri baḍae ocoakada, disomre amdaj 13 karoṛ hoṛ ko̠ro̠na ṭikạ ko ńam akat́a. Onate ko̠ro̠na roge jabun akan hoṛkoaḱ soṅkha ạḍitet́ge ko̠m akana. Ar onka leka gujuḱ soṅkha hõ ko̠m akana.

Onate nit́ hõ tinạḱ hoṛ booster dose baṅbo hatao akat́, kurumuṭui mabon niṭ akan oktere noa doge hataojoṅ reaḱ. Ente ṭikạ hataojoṅ lạgit́ mit́ṭen mońj ạtbon ńamet́ kana.




Teheń Diso̠m Reaḱ  Aema Ṭoṭhare Birbão Hoedaḱ Hoe Daṛeaḱa

Teheń  do So̠mbar (30 May 2022). Calao paro̠men  dinko leka diso̠m reaḱ eyae goṭen bibhạgre ado̠m ado̠m jaega ar bar bibhạg reaḱ ado̠m ado̠m jaega se ṭothare birbão hoe-daḱ heć daṛeaḱa. Ona sãote ado̠m ado̠m ṭoṭhare thoṛa ńõḱe daḱ daṛeaḱa. Menkhan teheńaḱ goṭa dinre setoṅ reaḱ lo̠lo̠te̠t́ metaḱme ãć ko̠m ńõḱge tahẽna. Ar ńindạ reaḱ lo̠lo̠te̠t́ do̠ calao paro̠men dinko lekage tahẽ bo̠tejo̠ḱa.

Aṭhwar hiloḱ (29 May) hoe-daḱ bichnạu ạpis (Abohaoa Odhidaptar)-e lại laha akada. Arhõ baḍae oco akana baṅma Rajdhani dhakare hoe-daḱ reaḱ jo̠rtet́ dạkhin ar dạkhin purub nakha khonaḱ 10-15 kilomeṭer tahẽ daṛeaḱa.     




Bagdah Farm Reaḱ Jumire EPZ  Baṅ Hoyoḱ Babo̠t Santal Maejiukoaḱ Bạisi

Gaibandha, Gobindoganj upạjilạ reaḱ Sahebgonj Bagdah Farm reaṅ ạ̃k khamar re goṭawakan jumire EPZ benao rakaṕ babo̠tre bạtila mente Santal maejuiko mit́ bạisiko hoe ocokeda.

Calaoen Sạnicar (28 May) setaḱ 11 baja jokhen Gobindoganj-Dinajpur ạḍepase ṭoṭha Kaṭamoṛ re noa doko hoe ocokeda. Niạ lahare nonkage Santal maejiuko mit́te teṅgo daram bạisiko hoe ocoakada. Unre Gobindogonj-Dinajpur ḍahar Kaṭamoṛ khonaḱ Bagdah bajar goṭa ṭạnḍi ạnucur baṛakate arhõ Kaṭamoṛ reko jarwaena. Noa do eken Sahebgonj bagdah Farm bhumi punrudhar songram committee koaḱ baondobostege manao-ganaoena.

Sahebgonj Bagdah Farm bhumi punrudhar songram committee ren mit́ member Omeda Begum noa bạisi ạyurkeda.  Bạisire selet́akan sawaliạ ko, Prisila Murmu, Olivia Hembrom, Sharmin Tudu, Nomita Tudu, Sufol Hembrom, Antoniyata Hembrom, Momota Hembrom ar Rajmoni Hembrom.

Sawaliạko menket́a, Noa jumi khạtirte pe̠a santal hoṛko goć ocoakan mõṛẽ bo̠cho̠r parom calaḱkan rehõ, teheń hạbićte noare jonoṛao akan celege baṅko giripter akana. Bicạra mente nana parkanko ạṅḍuṅ idiet́ kana. Santalko cetanre bes okoć eḱṛe mamla lade menaḱa. Menkhan noa lạgit́te okoeaḱge cet́ge dạyik bạnuḱanaṅ. Menkhan EPZ ńutumte ulṭạute ale laga giḍikale reaḱ kurumuṭu calaḱkana. Aleren pe̠ santal boeha jumi bańcao khạtir jiwi ko alaelet́a. Arhõ aema hoṛge leḍha arko khoṛda akana. Jạruṛlenre arhõ mãyam̃le jo̠ro̠ea. Enrehõ noa jumire EPZ o̠ho̠gele benao rakaṕ ocokea.

Ona iạte sawaliạko onko pe̠ santal hoṛkoaḱ bicạr, khoi-khoti, luṭpaṭ akan babo̠t eyae dhap dạbiko roṛ rakaṕket́a. Ar onka leka noa dạbi purạu lạgit́te Sarkar ṭhen nehõrko do̠ho̠ket́a.




NAGR ren Director aḱ Graduation

21 May 2022 sạnicar Dhaka reaḱ Sa hall room re Asian Access Leadership 2 serma course reaḱ graduation hoypurạuena. Noa Asian Access Leadership course reaḱ bar serma paṛhao pahṭao do̠ ho̠la mucạt́ena. NAGR (National Agency for Green Revolution) ren ạyurić Mn. Stephen Soren do̠  2020 serma kho̠n no̠a course paṛhaoe ehoṕleda ar  napaete niạ sermae  paṛhao purạu keda. Sãota lahanti lagit́ niạ ạyuran  paṛhao do̠ manmi jion re ạḍi lạgti gea. Mn. Stephen Soren do̠ Sãota lanti ar reṅgeć-nacar hoṛko napae te akoaḱ jion jiṅge khemao lạgit́ uskur ar cehaona ko̠ lạgit́  Tabitha Foundation ńutuman mit́ hudiń gaõtae (none government organization) e bandhao rakaṕ keda 2008 serma re ar noate Rajshahi,Chapainawabganj jilạren santal,kolhe ar eṭaḱ jaṭ ko talare lahanti kạmye ehoṕkeda. ar noa do̠ ạd̠i thoṛa din ren ona ṭoṭha ren hoṛko lagit́ bhạlạeanaḱ sãota hoy rakaṕena. Menkhan Mn. Stephen Soren do̠ ar ḍher hoṛko tala ar goṭa diso̠m re kạmi hora pasnao idiy lạ̣git́  arhõ mit́ṭen maraṅ sãotae bandhao keda NAGR (National Agency for Green Revolution) ńutuman ar nit onaren ạyurić (director) hisạbte kạmikana. Noa hotete nit Bangladiso̠m re Santal, kolhe, Mahale ar eṭaḱ jạt ko talare ho manwa jion jiṅgi lahanti ar napae jion khemao babot aeama leknaḱe kạmi kana. Noa kạmi ko do̠ diso̠m reak Rajshahi, Chapainawabgnaj, Naogaon, Dinajpur, Thakurgaon, Gaibandha jilạ reaḱ niṭ akan upojilạ kore hoyoḱ kana. Uniaḱ niạ lahanti kạmire aćaḱ niạ Asian Access Leadership gradution maraṅ goro ar porho anaḱ ge hoyoḱa. Mn.  Soren aḱ niạ ạidạri khatir aćren kạmiạ ar gate peṛa ko ạḍi ko rạskạḱ kana.