Milimisi Suluk Reaḱ Mela Hoyena Amnura Mission Re

Sạnicar (9 March) goṭa din bhor Chapainawabgonj jila reaḱ Amnura Mission Phuṭboll maṭh re nana hunạr jạt reaḱ milimisi mela hoyena. Baṅgladisom ren kạrigol Boṅgobondhu Sheikh Mujibur Rahman aḱ 104 serma janam mãhã ńutumte se disạ ruạṛ lạgit́ge noa mela hoyena.

Mela doe ạyurkeda Utarbongo Aduvasi Forum ren kendrio komiṭi re sabha mukhiạ Hingu Murmu. Johar katha selet́e roṛkeda, Utarbongo Adivasi Forum kendrio komiṭi ren convener ar sadharon sompadok Adv. Probhat Tudu. Maraṅ peṛa lekate seṭere tahẽkana Jatio songsod sodosso 45 Chapainawabgonj -3 ren Md. Abdul Odud, seṭere tahẽkana Chapainawabgonj jila prosasok ar jila magistrate A K M Galiv Khan, bises peṛa lekate seṭere tahẽkana Additional District Magistrate Chapainawabgonj jila Devendra Nath Urao, Civil Surgeon Dr. SA Mahdur Rashid, Upajila Nirbahi Officer Tasmina Khatun, 3 no Jhilim union porisod ren Chairman Lutfar Hasan Lutfar, Hindu ren naeke se pujhạr Rana Pratap Acharya, BNELC ren GS (General Superintendent) Rev. Sobas Kisku, Chapainawabgonj Jila bibhag reaḱ Hindu bodho Christian porisod ren sadharon sompadok Dillip Rai, NAGR (National Agency for Green Revolution) ren ạyurić Stephen Soren, Utarbongo Adivasi Forum ren senior vice President Bodon Murmu Ar Chapainawabgonj jila puja udjapon komiṭi ren sabha mukhiạ W A Kumar Ghose.

Mela akhṛa ạyurrekin tahẽkana Amnura Adorso Girls High School ren Maraṅ mahasoe Kudrat-e Khuda ar Prodip Hembrom. Mela re sor-sạńgiń khon amdaj mit́ hajar (1000) leka ạdivạsi selet́ joto jat ren hoṛko selet́lena. Eneć sereń , gombira sereń, emanteaḱ kote mela akhṛa do ạḍi jomokte sajaolena ar mela re seṭer akan hoṛko hõ ạḍiko rạskạyena. Inạ chaḍa hõ mela re ạdivạsi pạṭhuạ ko talare ḍulun gạḍi em hạṭińena. Ehohoṕ khon mucạt́ dhạbić mela do mońj poribes re ạḍi mońj ar napaete hoe purạuena.




Nagam Reaḱ 7 March

Teheń do nagam reaḱ 7 March. Maraṅ phurgạl se lạṛhại reaḱ mit́ṭen bises din kana. 1971 sal reaḱ 7 March (Nitaḱ Sorwadi Uddan) re gadel hoṛko talare Jạtikoren apat́ Bongobondhu Sheikh Mohibur Rahman do disom phurgạl se sạdhin reaḱe hoholeda. Uniaḱ ona roṛ se hohoge tayom daram dinre disom phurgạlre hoṛkoe udgạu are uskurket́koa.

Enhiloḱ lakh lakh hoṛko samaṅre jạtiren ạyurić aṭ aṛaṅte roṛkeda, Mãyãm bon emakada, jạruṛlenre arhõ bon ema, enrehõ noa disom do sạdhin katet́bon aṛaga. 1971 sal 7 March reaḱ bhason se kathatege sạrige Baṅgali metaḱme joto jạtren hoṛko disom sạdhin reaḱ horko ńamleda. Eken 18 miniṭ reaḱ bhason se ropoṛ tahẽkantea. Eken 18 miniṭ re uni do Itihãs reaḱ joto doe lại saḍe akada. Ado un khonge disomren hoṛko do okoe okaṭaḱ menaḱtako inạtege lạṛhại lạgit́ sapṛaoḱko ehoṕena.   

Inạkate Pạkistani bạhni ko birudre are (9) cando lạṛhại katet́ lakh lakh hoṛaḱ mãyãm joro katet́ 1971 serma 16 December do disom ko sạdhinkeda. Enhiloḱge Baṅgladisom do goṭa dhạrti reaḱ mancitro re  mit́ṭen sạdhin disom hisạbte lekhayena se ṭhạ̃i-e ńamkeda. Ona iạte abo joto jạtren sanam hoṛko nit noa sạdhin Baṅgladisomre suluk nirạite jion jingi bon khemao daṛeaḱ kana. 




Dengue Ruạ

Nia ko din ạḍi bạṛtikaete dengue ruạ chạplao akana goṭa disomre. Noa ruạte jạbukate aema hoṛ doko gujuḱ kana. Onate niạ ko dinre Haspatal kore hõ dengue rogi te pereć akana. Enrehõ hoṛko talare jãhãn sontor se cetonge bạnuḱa. 

Dengue ruạ cet́ lekate chạplạuḱa?

Dengue ruạ ḍher do sikṛĩć ko hotete mit́ hoṛ khon eṭaḱ hoṛ ṭhen ucạṛoḱa. Cedaḱ je, sikṛĩć tinre dengue ruạte jạbun akan hoṛe gere unre uniaḱ hoṛmore mit́ lekan virus do boloḱa. Inạkate uni sikrĩć hotetege eṭaḱ hoṛaḱ hoṛmore noa ruạ ucạṛoḱa. Onate dengue ruạte jạbunoḱ hoṛko mosari bhitrire dohoko hoyoḱa. Jemon uni khon eṭaḱ hoṛaḱ hoṛmore ruạ baṅ ucạṛoḱ. Bạṛtikaete okoe koaḱ hoṛmore Immunity se ruạ birud teṅgo daram reaḱ daṛe sạkti komge onkan hoṛge ạḍi usạra noa ruạteko jạbunoḱ kana. 

Dengue ruạ reaḱ cinhạ ko:

  1. Lac hasoa.
  2. Ạḍi bạṛti daḱ tetaṅa.
  3. Ghane ghane beć se beć baṅ bondoḱa.
  4. Beć sãote mãyãm hõ onḍoṅoḱa.
  5. Jambe khon mãyãm joroḱa.
  6. Turui ghonṭa khon hõ ḍher ghạṛić racate baṅ hoyoḱa.
  7. Sahẽt́ re muskil hoyoḱa.
  8. Hoṛmore laṅga aṭkaroḱa.
  9. Hoṛmo reaḱ tapmatra komoḱa.

Dengue ruạ khon rukhiạ reaḱ upại:

  1. Oṛaḱ aḍepase sapha sạphi dohoe hoyoḱa ar okare hõ daḱko baṅ jawa ocoe hoyoḱa.
  2. Oṛaḱ aḍepase kore giḍikaḱ bạlṭin, ṭob , plasṭik kore daḱ jarwaḱa, onate bin jạruṛoḱ jinis ḍasbinre giḍikaḱ hoyoḱa.
  3. Jạpit́ okte mosari ṭaṅgao hoyoḱa.
  4. Ti dhạbić aṅgroṕ-kićrić ko horok hoyoḱa.
  5. Sikṛĩć khon rukhiạ ńam lạgit́ sikṛĩć ran cream beohar hoyoḱa hoṛmore ar oṛaḱre do jaoge Aerosol spray hoyoḱa.

Dengue khon rukhiạḱ lạgit́te cetanre emen niạmko leka calaḱ ar manao ganao hoyoḱa. Enḍekhan sanam hoṛko khạṭige dengue ruạ khon rukhiạ bon ńamte napae bon tahena, Ar nonkate niropon hoṛmo hõbon hameṭ daṛeaḱa.

 




 Darakan 28 July SSC Biḍạu Reaḱ Jo Sodoroḱa

2023 sermaren SSC pạṭhuạ koaḱ biḍạu jo do darakan 28 July sodoroḱa. Ente noa babotre Dhaka sikhnạt board ren Chairman professor Topon Kumar Sarkar-e baḍae ocokeda. Enhiloḱ setaḱ 9:00 baja jokhen biḍạu reaḱ jo do Maraṅ Montri aḱ tireko calaea. Inạkate uni hotete pạhilte jo sodor kạmihora do ehoboḱa. Ado goṭa disomre mit́ sãote biḍạu reaḱ jo do sodoroḱa.




Chapainawabganj re Hul Mãhã Manotena

Chapainawabganj jilạ reaḱ Amnura Mission re 30 june sokolbar din bhor Hul Mãhã manot akhaṛa hoe purạoena.  Goṭ̣a din daḱket́ re hõ hoṛko̠ sanam dea giḍikate Sidu-kạnu-Cad-Bhairo, Phulmoni-Jhono ar ona Hulre ko goć akat́ko sanam hoṛ koaḱ atma sulukre tahen at onkoaḱ ona birbanta kạmi diḱsạ ruạṛ lạgit́ ạḍi jhukate HUL mãhã manotena.

HUL Mãhã manoe akhṛa do saṕṛaoledako Uttarbango Adivạsi Forum chapainawabganj jilạ komiti.  Niạ akhṛare mạnjhi haṛam hisạbte seṭ̣eren tahekan Uttarbango Adivasi Forum chapainawabganj jilạ komiti mukhiạ Mn. Luis Tuḍu. Maraṅ peṛa hisạbte seteṛe tahẽkana 03no. Jhilim UnionParisad ren chairman Golam Lutful Hassan (Lutfor) , Manotan peṛa hisạbte selet́ko tahẽkana Ạdibasi onolia Mn. Mithusilak Murmu, NAGR (National Ageny for Green Revolution) ren maraṅ mukhiạ Stephen Soren, Uttarbango Adivạsi Forum kendrio  komiti chairman Mn Hingu Murmu.  03no. Jhilim Union Parisad ren Panel chairman ar 02 word member Md. Masud Parvej, Uttarbango Adivạsi Forum chapainawabganj jilạ komitiren secretary Kornelius Murmu, Treasure Modon Hasda, Amnura Mission Manḍer ren hapṛam Mn. Devid Dhonai Hembrom, Amnura Mission Primary  School ren mare mahasoe Mn. Horidas Hembrom, Niạ akhṛa calaoré tahẽkana Uttarbango Adivạsi Forum Kendro komitiren Totho ar Porcar secretary Prodip Hembrom.

Hul mahã manot lạgit́ pạhil re rally hoena ar rally mucạt́re Sidu-kạnu-cadbhairo-phulo-jahno diḱsạ lạgit́ tearakan pinḍ re Manot Baha ḍạlić ko emkeda Manotan peṛa ar sanam jarwa akanko. Niạ ko tayom sanam jarwa akanko Sidu-kanu tahkoaḱ kạmi diḱsạ ruạṛ lạgit́ gapalmarao hoena. Ona galamarao re Sedae Sidu-kanu-cad-bhairo-phulmoni-Jhano ar sanamko ko Hul let́ ona reaṅko nagam ko lại sodo̠rkeda. Galmarao rea nãwa piṛhi kho̠n Kusṭia Islamic University ren pạṭhuạ Nilmoni Kisku ar Babudang Alor Pathsala ren mahasoe Mn. Bimol Hasda kathakin roṛkeda. Niạ piṛhi renko sanam mońjte oloḱ paṛhaoḱ cet́ kate nãwate ar hõ Hul reaṅ ko hoho keda nitok hoyogot́kana nahacar ko cetan. Tobe ge unokte jorolen sidu -kanu aḱ joroyen mayam do̠ sạriaḱ got́a.




HSC Biḍau Reaḱ Form Purun Eho̠bo̠ḱ Kana 9 July Khon

Nes bo̠cho̠r 2023 ren HSC pạṭhuạ koaḱ Form purun do̠ ar thoṛa din tayom khange eho̠bo̠ḱa mente Dhaka Madhomik ar Ucho Madhomik sikhnạt board noa khobore baḍae ocokeda. Ar ona goṭawaḱ lekate  darakan 9 July do̠ nenḍa akana. Menkhan Online hotete Form purun do̠ 16 July dhạbić calao idiḱa. Inạkate 16 July tayom do̠ mit́ sae (100) ṭaka bạṛti emoḱ hoyoḱtakoa pạṭhuạ gidrạko. Ar onate 18-23 July bhitrite Form purun hoyoḱa. Ar Online hotete do̠ 24 July dhạbić fee ko em daṛeaḱa.

Jao serma lekage niạ dhao hõ HSC pạṭhiuạ ko do̠ Form purun lạgit́te tinạḱ gan ṭaka emoḱ hoyoḱtakoa ona do̠ ulek akana. Bạṛtikaete Science bibhag ren do̠ bar hajar mõrẽ sae (2500) cetan emoḱ hoyoḱtakoa ar Humanities ar Business bibhag ren pạṭhuạ ko do̠ bar Hajar (2000) khon thoṛa bạṛti emoḱ hoyoḱtakoa.




Bharo̠t Disạmren President Ar Maraṅ Montri Lạgit́ Ul-e KolKeda Sheikh Hasina

Maraṅ Montri Sheikh Hasina do sandes lekate Bharo̠t disạmren President Draupadi Murmu ar Maraṅ Montri Narendro Modi lạgit́ noa disạm reaḱ ul-e kolkeda. Inạ chaḍa hõ ona disạmren Rajạri (Rajniitk) dol bharotio jatio congress ren sạbik sabha mukhiạ Sonia Gandhi ar eṭaḱ namḍak hoṛko lạgit́ hõ noa sebel-so̠ṛo̠m ul bele kol akada.

Bangladesh High commission aḱ mit́ ḍharwạḱ re menakana, Johar emako selet́ Baṅgladisạm ren Maraṅ Montri do̠ noa laha hõ Bharo̠t disạm ren oporom namḍak hoṛko lạgit́ ul-e kol akada. Noa bochor do̠ sandes lekate Rajshahi ṭoṭha khon tumạl akat́ Himsagar ar Leńgṛa jạt reaḱ ul-e kolkeda. Nowa Delhi (New Delhi) re Bangladesh High Commission kutnitik channel talate onko daman hoṛaḱ office re noa sandes do̠ kol seṭerena.

 




Soabin Sunum Reaḱ Dam Komena

Kurbạni Eid samaṅre menaḱte sarkar do utui sunum (soabin) reaḱ dam thoṛae kom keda. Liṭer re gel (10) ṭaka komente botol sunum reaḱ dam 189 ṭaka ar khola sunum do 167 ṭaka kateće goṭa keda Banijo montronaloy.

Robibar (11 June) Banijo montronaloy ren senior socib Topon Kanti Ghosh noa khobore baḍae ocokeda. Onka leka nạṛkoṛ sunum reaḱ dam hõ bar ṭaka komente 133 ṭaka kateć niṭena. Inạ chaḍa katet́ rehõ cini, peaj, adhe reaḱ dam do baṅ ḍher hataṛoḱa mente lại sodorkeda.

 




Lolo Setoṅ khạtir Primary School Bondena 5-8 June dhạbić

Teheň tikin ber tǎyom Baṅgaldiso̠m Sarkari Pạhil siknạt  official ̃website re mit́ sodoroḱ  chapa sodorena baṅma Lolo Setoṅ Karonte Primary School Bondena 5-8 June Lolo setoṅ karonte disom reaḱ joto Primary School 5-8 June bond reaḱe jạhirkeda Prathomik ar Gonosikha montronaloy. Gidrạ koaḱ niropon hoṛmo reaḱ katha hudis ganḍon kateć Prathomik ar Gonosikha Montronaloy do noa goṭakeda. Ona goṭa lekate darakan 5 June (Sombar) khon 8 June (Lukhibar) hạbić School bond tahẽna.




30 Lakh Korona Ṭikại Ńamkeda Baṅgladisom

Baṅgladisom 30 lakh korona ṭikạ emadea Pfizer. Sastho ar Poribar kollan montri Zahid Malek-e baḍae ocokeda noa ṭikạ do buster doge hisạbte hoṛko talare emogoḱa. Niạ haptage buster doge emoḱ do ehoboḱa.

Sombar (29 May) sastho montronaloy reaḱ mit́ dupuṛuṕ re uni do noa khobore lại saḍekeda. Arhõe baḍae ocokeda je, turui  gel (60) cetan umer ren hoṛko ponaḱ doge ar gel irạl (18) khon cetan umer ren ko do tesar doge korona ṭikạ ko ńama mente lại sodor keda.