NAGR aḱ Gidrạ Umer re baṅ bapla ko ar Ńu bubulak cehaõna cepeć sabha

28 march 2023 Mongol bar hiloḱ  tikin ber 2 baja tala Amnura Mission Bible Seminary Hall room re Gidrạ Umer re baṅ bapla ko ar Ńu bubulak cehaõna cepeć sabha hoe purạuena. Noa cehaona cepeć sabha do ạ̣yur ar saṕrạoleda NAGR (National Agency for Green Revolution)  ar Word Vision Bangladesh reak unicef SBC project. Noa cehaona cepeć sabha re selet́ ko tahekana NAGR (National Agency for Green Revolution) ren maraṅ mukhiạ ar ạyurić Manotan Stephen Soren, Program Officer Prodip Hembrom, Saota susaṛaṛiạ  Mn. Subas Baskey,  BNELC-KOP program ren kạmiạ  Manotan Basonti Mardi, Mn. Rumali Hasda, world vision SBC-project field facilitator Mn.Samuel Hembrom.

Noa cehaona cepeć sabha re 7 goṭen atoren 42 goṭen juạn kuṛi koṛa ko selet́ lena, Noa cehaona cepeć sabha re NAGR ren Mn Mukhiạ se Director do Kuri gidrạ se koṛa gidrạko gidrạ umer ban baplaḱ lạgit́ e  uskurket́ koa. Enạ chaḍa hõ gidrạ umer khon ge ńu bubulaḱ khon ho sahaṛ ar sontor tahen reaṅ e lạiat́koa.  Niạ babot ar hõ galmarao keda Mn. Subas Baskey ar Mn. Samuel Hasda.

Gidrạ Umenrre bapla reak Bangladesh reaḱ ạn reaṅ sasti cet kana ar baplaḱ reaḱ khạti umer niạ disom re do Koṛa gidrạ ko lạgit́ 21 serma ar Kuṛi gidrạ do 18 serma. Menkhan niạ latarre bapla hoelen khan niạ disom reaḱ ạn ari te onkin gidrạren Baba Gogo aḱ moṛegel hajar taka ḍanḍom ar ona saõte 3 cando̠ reaḱ jehel ho hoy daṛeaḱa mente NAGR ren Program officer Prodip Hembrom e baḍae ocoket́koa sanamko.  ona chaḍa hõ gidra umer re bapla do kuṛi gidrạ koaḱ hoṛmoe bạṛićja. aema lekan ẽṭke ṭoṛe hoyoḱa.  Onate jarwa akan sanamko teheń nonḍe khon ekraṛena je apnar ho gidra umer re bako baplaḱ a ar ato ṭola kore ho noa gidra umer re  alo baplaḱ lạgit́ hoṛko uskur koa ar ńu bubulaḱ hõ kõ ńuea mente. Ar nonka cehaona em emte mit́ okte do abo sãota ar disom khon niạ gidrạ umer bapla do caba utạroḱa.




Saphate ucrạn ar kisạ lại reak̕ haparao

Hola 28 marc 2023 mo̠ṅgo̠l hilạk̕, dinạjpur jilạ reak̕ parbotipur thana baro̠kona atore Santal gidrạko talare Santali pạrsi reak̕ sapha ucrạn ar kisạ lại reak̕ haparao akhṛa hoyena. Ạkil uthnạu reak̕ maraṅ gun do̠ kana, katha ro̠ṛ reak̕ dhe̠j. Mit̕ ho̠ṛ katha ro̠ṛ reak̕ dhe̠j tinạk̕gan tahẽ̠ntaea, ạkil hataṅre unạk̕gan lahareye tahẽ̠na. Rạskạte pe̠re̠c̕akan aohalre, santal gidrạko niạte santali pạrsite sapha ucrạn ar kisạ lại reak̕ haparao- noṅkan akhṛa sapṛao do̠ sạrige gidrạko ạkil budh laṛcaṛre lahantirei do̠ho̠kakoa. Ona akhṛare pe̠ṛa le̠kate so̠ho̠r se̠ṭe̠rkin tahẽ̠kana, Santal Union re̠n mukhiạ ạyuric̕ – Mamun hembrom ar go̠ṛo̠ ạyuric̕ – Senas mạrḍi .




Roja Reaḱ Pạhil Haptarege Cini Reaḱ Dam Kegi Re Mõṛẽ Ṭaka Komoḱ Kana

Roja reaḱ pạhil hapta khonge cini dam kegi re mõṛẽ ṭaka komoḱa mente Banijjo montri Tipu Munshi baḍae ocokeda. Aṭhwar hiloḱ (19 March) Banijjo montronaloy reaḱ meeting oṛaḱre nitaḱ bajar reaḱ dosa se drobomullo babotre galmarao mucạt́re noa kathae roṛ sodorkeda.

Arhõe menkeda je, hạṭiạ bajarre jinis ko reaḱ dam soṅgaṛ (porimito) dohoere sarkar aema lekate kurumuṭu kana. Sarkar ṭhen oka mạjut menaḱ, onate jinisko reaḱ dam do ohoge ḍherlena. Jãhãe dam ḍhere kurumuṭulere onko birudre bebostha hataoḱa. Disomre ạḍi utạr sunum ar cini mạjut menaḱa. Enḍekhan bajarre noa reaḱ jãhãn ṭonṭage baṅ hoyoḱa. Ar dam ḍheroḱ reaḱ jãhãn karonge bạnuḱanaṅ.




Bharo̠t Khon Pipelinete Ḍigel Hijuḱ Kana Teheń  

Bharo̠t disom khon Pipeline te teheń khonaḱ dịgel hijuḱ eho̠bo̠ḱ kana. Sạnicar (18 March) ạyuṕ bela 5:30 baja jokhen Baṅgladisom ren Maraṅ montri Sheikh Hasina ar Bharo̠t disomren Maraṅ montri Norendro Modi do video conference hotete noa dịgel ạgui reaḱ kạmihorakin uḍhạua.

Bangladesh Petroleum Corporation (BPC) noa khobore baḍae ocoakada. Arhõe Baḍae ocoakada je, nit Bharo̠t reaḱ Shiliguri re ḍigel hijuḱ reaḱ kạmi calaḱ kana. Ar Baṅgladisom reaḱ Parbottipur re do ḍigel rạkhi jogao reaḱ kạmi calaḱ kana. Bharo̠t khon ạguḱkan ḍigel do mareaḱ ḍiporege dohoḱa. Noa re jopoṛao akan kạmiạko menet́ kana, Bharo̠t disom khon nonka Pipeline te dịgel hiuḱre khoroć komoḱa, ar  gạḍi reaḱ sunum (jalani) ko idi ạgui re hõ kom khoroć lagaoḱa.




Cạluyena Metrorail Reaḱ Arhõ Barea Sṭeson

Metrorail reaḱ turui ar eyae sṭeson hisạbte ‘Kazipara’ ar Mirpur-11’ ńutuman sṭeson cạluyena. Uttora dạkhin ar Sheorapara reaḱ noa babar goṭen sṭeson do niạ cando mucạt́ sećge jhijoḱa. Dhaka Mass Transit Company Limited (DMTCL) ren bebosthapona ạyurić M A N Chiddik noa babote baḍae ocokeda. M A N Chiddik doe menkeda, Metrorail reaḱ Uttora-Agargao haṭiń reaḱ are (9) goṭen sṭeson noa candoge cạluḱa. Ar nes bochor reaḱ July khonaḱge Metrorail calaḱ ehoboḱa.

Uttora utar sṭeson khon Mirpur-11 sṭeson reaḱ bhaṛa 30 ṭaka ar Kazipara sṭeson reaḱ bhaṛa do 40 ṭaka. Onka leka Agargao khon Kazipara sṭeson reaḱ bhaṛa hõ 20 ṭaka kateć ar Mirpur-11 sṭeson reaḱ bhaṛa 30 ṭaka. Niạ lahare Uttora khon Uttor, Agargao, Pollobi, Uttora centre ar Mirpur-10 sṭeson cạlulena. Ar inạkate teheń cạluyena ‘Kazipara’ ar Mirpur-11’ sṭeson.

Calaoen 28 December Maraṅ montri Sheikh Hasina Metrorail reaḱ line-6-do Uttora reaḱ (Diyabari) khon Agargao hạbić reaḱ  hạṭiń-e uḍhạuleda . Uḍhạu dosar hiloḱ khonaḱge Metrorail calaḱ-hijuḱ ehoṕ akana.




Rajshahi Godagạṛi Upojila re Santal koaḱ Mạripoḍa 40 serma tayomko ńam ruaṛkeda

Rajshahi jilạ reaḱ Godagari Upojilạ Risikul Union Parisod 06 no. word Kadmafulbaṛi Santal ato reaḱ Mạripoḍa ko ńam ruaṛ keda. Teheń setaḱ 10:30 Godagaṛi Upojilạ ren Assitant Commissioner (Land) Md. Sabuj Hasan apnarte tahekate ar sarkari surveyor aḱ hasa soṅbegar simạ cinhạ bit́kate KadmaFulbạṛi atoren santalkoe emaḱkoa. Ạḍi sedae khon niạ ṭolaren hoṛko do̠ Mahadebur Mouja reaṅ JL-no.-147 ar dag no.-424 reak 87 sotok Sarkari 1 no. khas hasa mạṛi bae lạgit́ ko beohar agoyet́tahena. Menkhan Risikul Union Parisod ren sedae member Md. Tahasin Uddin do̠ ona hasa reak 12 sotok onko hoṛko mạṛi bae lạgit́ aṛaḱ kate sareć 75 sotok hasa jorjobosti katei casbaset́ tahena. Atoren hoṛko aema dhao den dorbar kate hõ bako daṛeakana. Menkhan aema okte ona hasa do Santal koaḱ Mạṛipoḍa se Topa ṭanḍi mentege ol caṛhao ocoakat́a ko.  Menkhan jobor dokholet́ deko member kante  jahan bako ceka daṛeḱkan tahena.Onate CCBVO ńutuman mit́ gãota reaḱ  goṛote Rokhagola ńutuman sãota ren mukhiạ Lois Kisku aḱ ạyurte  niạ mạṛipoḍa do Godagaṛi ren Assitant Commissioner (Land) Md. Sabuj Hasan kajaḱ kurumuṭu ar goṛote ko 87 sotok hasage Mạṛipoḍa ńutumtege ńam ruaṛkeda. ar onḍe do mit́ olaḱ cinhạ hõ ko thagạḍikeda. Niạ Mạṛipoḍa ńamkate kadmafulbạṛi ar ona aḍepaseren Sanam Santal ko ạḍi ko rạskaena.




`Santal union’ n’utume Bangladesh re nawa gaota sodorena

Santal union banadhaoak̕ ho̠ho̠ kumiṭi benaoena: Baṅladisạmren santal ho̠po̠nko talare kạuḍiạri, rajạri, somajiạ ar ạricạli babo̠tkore so̠so̠nto̠r saṅge ocoe ar ho̠k ạidạri hameṭ lạgit̕ Santal Union ńutuman mit̕ banadhao benao hoyakana. Santalkoak̕ jạtiạri babo̠tko niạte banadhao lekate laṛaok̕ lekan Santal banadhao bạnuk̕te, aema bạpuṛic̕ do̠l mo̠t bapak̕ – begar sirjạu katet̕ santal ạdibạsiko ạidạri kho̠nko eṇḍak̕et̕koa. Bhinạ-bhini , bapak̕- begar reak̕ go̠bo̠lre paṛaokatet̕ apnarak̕ ạidạri reak̕ so̠so̠nto̠rko din ke din thoṛa idik̕ kana . Maraṅ banadhaoko talare be-miljhul ar nakha banadhaokoak̕ mit̕mo̠t reak̕ okulạnte santalko apnarak̕ ạidạri reak̕ laṛanao baṅko benao rakap̕ daṛeak̕kana. Noṅkan halo̠tre Santalkoak̕ jạtiạri babo̠tko niạte banadhao lekate jạtiạri jaegakore laṛanao lạgit̕ mit̕ṭen banadhao benao rakap̕ reak̕ galmarao 2018 serma kho̠n hoy hijuk̕kana. Oka hotete disạmren aema nakha ar maraṅ banadhaoko talare mit̕ mo̠t tear katet̕ jạtiạri laṛanaoe kajak ocoea. Lại do̠ho̠kat̕ do̠ noage je, disạm reak̕ pạṭhuạ banadhaoko kho̠n ạyuric̕ko tear hijuk̕kanre hõ̠ pạṭhuạ okte paro̠m lenkan tayo̠m daramte banadhao mo̠ńco̠ reak̕ okulạnte aema mo̠j mo̠j ạyuric̕ko harago̠do̠k̕regeko ado̠go̠k̕kana. SANTAL STUDENTS UNION -SASU 30 serma leka aema serma santal pạṭhuạko kho̠n ạyuric̕ko benaore maraṅ e̠ne̠me̠ do̠ho̠ ạguakat̕re hõ̠ , pạṭhuạ tayo̠m reak̕ banadhaoan mo̠ńco̠ bae benaoakada. SASU saote sanam santal pạṭhuạ banadhaoren mo̠j ạyuric̕ko sap̕ do̠ho̠ko lạgit̕ ar lahanti banadhao laṛcaṛ reak̕ mo̠ńco̠ lekate tear lạgit̕te benao hoyakana SANTAL UNION. Santalism, dho̠ro̠m niro̠po̠kkho̠, boeha sạgại, miljhul ar lahanti noa banadhao reak̕ mul niti lekatei kạmia. Noare Mamun Hembrom mukhiạ ar Modhu Murmu rạsiạ socib do̠ho̠katet̕ 11 ho̠ṛte̠ kumiṭi reak̕ ńutum so̠do̠r hoyakana. Santal Union ren ho̠ho̠ kumiṭiren rạsiạ do̠ ko hoyok̕kana:- (1) Mamun Hembrom – Mukhiạ ho̠ho̠ic̕ ; (2) Modhu Murmu – rạsiạ socib; (3) Senas Marḍi – Go̠ṛo̠ ho̠ho̠ic’; (4) Milon Soren – Go̠ṛo̠ ho̠ho̠ic̕; (5) Ruhul Amin kisku – Go̠ṛo̠ ho̠ho̠ic̕; (6) Suit Marḍi – Go̠ṛo̠ ho̠ho̠ic̕; (7) Polash Kisku – Go̠ṛo̠ ho̠ho̠ic̕; (😎 Robindronath Soren – Go̠ṛo̠ ho̠ho̠ic̕; (9) Shimul mạrḍi – Go̠ṛo̠ ho̠ho̠ic̕; (10) Agosṭin Murmu – Go̠ṛo̠ ho̠ho̠ic̕ (11) John Hembrom – Go̠ṛo̠ ho̠ho̠ic̕; Daraekan 6 cando modhre mit̕ṭen purạ kumiṭi benao lạgit̕e kạmia noa ho̠ho̠ kumiṭi.




Ko̠ro̠na Reaḱ Tesar Ar Ponaḱ Doge Emo̠ḱ Bo̠ndena

Ko̠ro̠na ṭikạ reaḱ mạjut cabaen khạtir tesar ar ponaḱ doge emo̠ḱ ko bo̠ndkeda sastho odhidaptor. Nawa ṭikạ ạuri hijuḱ dhạbić noa kạmihora do̠ bo̠nd tahẽna.

Moṅgol hiloḱ (28 February) ńindạ ṭikạ bibhag ren program manager Dr.Abdullah Al Murad noa khobore lại lahakeda. Enre hõ ṭikạ centre kore ṭikạ menaḱte pạhil ar dosar doge emo̠ḱ kạmihora do̠ calao idiḱa. Enḍekhan Sinopharm selet́ eṭaḱ ṭikạ ko emo̠ḱa. Ṭikạ ghạṭti purun lạgit́te tesar ar ponaḱ doge ạgui reaḱ kurumuṭu calaḱ kana. Noa ko ńamoḱte arhõ 6 hapta gan okto jạruṛoḱa. Sastho Odhidaptor reaḱ khobor lekate, ko̠ro̠na virus birudre teṅgo daram lạgit́te sarkar do̠ 2021 serma reaḱ February cando ṭikạ emo̠ḱ kạmihora ehoṕ akada. Nit dhạbićte goṭa disomre pạhil doge ṭikạ ko ńam akat́ hoṛkoaḱ soṅkha 15 karoṛ 5 lakh 95 hajar.

Inạ turui cando badre dosar doge emo̠ḱ ehoṕena. Onka leka nit́ dhạbićte 13 karoṛ 69 lakh 99 hajar 942 goṭen hoṛ dosar doge ṭikạ ko hatao akada. Inạkate 2021 serma reaḱ December cando re tesar doge emo̠ḱ hõ ehoṕlena. Ar noa ko ńam akada 6 karoṛ 73 lakh 37 hajar hoṛko. Ar dosar doge ko ńam akat́ 51% hoṛ nitoḱ hõ tesar doge ṭikạ baṅko ńam akada. Calaoen serma reaḱ December cando ponaḱ doge emo̠ḱ ehoṕlena. Ar noa doge hatao akat́ hoṛkoaḱ soṅkha do̠ 17 hajar.




Go Parsite Santal Gidra ko lagit’ Pahil Puthi chapae lagit’ Manwatonol

Sokolbar (17/02/2023) setak 10 baja Chapainawabganj Bongobandho cottor lahare Santali parsi ar horopte santal gidra ko lagit pahil sikhnat puthi chapa sodor lagit manwatonol hoyena. Nia manwatonol do ko ayur keda Uttarbango Adivasi Forum Chapainawabganj jila dar, Santal Onolia forum Bangladesh, Santal Somonnoy Parisod, Kasiadanga pargana porisad, Kolhe saota lahanti gaota, Mahale-Dighori-Baisi Porisad, Santalstimes.com, santalinews24.com;

Nia manwatonol khon Bangladesh sorkar then adi usara nia serma bhitrite santal gidrako lagit pahil siknat puthi Santali (roman) horop te chapa rean dabi ko sodorkeda nia ren ayurko. Manwatonol re katha rororko ko laisodor keda Santali parsi te puthi chapa lekhan Santali roman horop tege jemon hoyok. Ente jug jug khon nia disomren sanam santal kodo nia horop tege ko parhao agueda. Ena chada ho nia manwatonol khon 7 goten dabi sorkar then ko sodorkeda.

7 goten dabi kodo:

1.2023 serma bitrite santal gidra ko lagit pahil siknat puthi chapa sodor reak kami hora purao hoyoka.

  1. Santal se etak adivasiko menak ko jila kore Adivasi Cultural Academy benao hoyok’a.
  2. Adivasi koak’ parsi, lakcar-aricali rukhiay lagit’ sarkar bises boraddo doho lagaoaya.
  3. Television, Radiao ar etak media re adivasi parsi, aricali-lakcar rukhia lagit’ sothik jinis porcar hoyok’a ar onare adivasikoak’ onson tahen lagaok’a.
  4. Sarkari sec’lekate adivasi ko sikhnat, aricali ar khelad re lahanti lagit kami hora hatao lagaok’a.
  5. Adivasi ko ko tahenkan ato totha reak’ khas pukhri onkoge lease emako lagaok’a.
  6. Adivasi koak’ jaiga jumi ar topa tandi, puja thai dokhol bondo lagaok’a ar adivasi ko lagit’ mitten beggar Vumi Kommision bandhao lagaot’a.

Nia manwatonol re mukhia hisabtey tahekan Uttarbango Adivasi Forum Chapainawagnaj Darren mukhia Lois Tudu, katha ko rorkeda Uttarbango Adivasi Forum kendro committee Dhaka re mukhia Hingu Murmu, Tottho ar porcar mukhia Prodip Hembrom, Chapainawaganj jila dar ren mukhhia Kornelius Murmu, Santal Lekhok Forum ren Sontos Tudu, Mahasoi Modon Murmu ar Pathua kuri Kathrina Rimi Kisku ar Anamika Hembrom.

Nia chada ho nia dinre Santali horopte santal gidrako lagit pahil puthi chapae babot Dhaka jatiari press club samanre manwatonol ho hoypuraoena Uttarbango Adivasi Forum ak ayurte.




Hoṛ koaḱ Thạri Daka Khon Uṭhạuḱ Kana Jel Utu

Niạko dinre hạtịạ bajar re joto jinis ko reaḱ dam ạḍige ḍher akana. Sarkaraḱ biponon Songstha Trading Corporation Of Bangladesh (TCB) akoaḱ din hiloḱ hạṭiạ reaḱ report re noa dam reaḱ katha lại sodor akana. Sarkaraḱ songstha khon baḍae ńam akana, calaoen mit́ hapta bhitrite Ḍaṅgra, Khạsi ar Broiler sim aḱ dam hõ ḍher akana. TCB reaḱ report re men akana, nit Rajdhạni reaḱ hạṭiạ re Ḍaṅgra jel 700-720 ṭaka kegi, Khạsi jel 1000-1100 ṭaka kegi ar Broiler sim hõ 180-200 ṭaka kegi kateć ko ạkrińoḱ kana.

Enrehõ hạṭiạ re Broiler sim 200-210 ṭaka kegi kateć ko ạkhrińoḱ kana. Oka do mit́ hapta lahare hõ 660-700 ṭaka, 850-900 ṭaka ar 145-160 ṭaka kagi bhitrireko ạkhriń akan. TCB reaḱ report -e menet́ kana, calaoen mit́ serma lahare Rajdhạni reaḱ hạṭiạre kegi re 580-620 ṭaka, Khạsi jel 800-900 ṭaka ar Broiler sim 140-150 ṭaka bhitrite ạkhriń hoe akana. Noa hisạb lekate  mit́ bochorre Ḍaṅgra jel reaḱ dam 18.33%, Khạsi jel 23.53% ar Broiler simaḱ dam 31.03% ḍher akana. Sokolbar (10 February) hạṭiạre mit́ hạli bele 45-47 ṭaka kateć ạkhriń akana. Oka do  mit́ hapta badre hạli re bar ṭaka ḍherena. Ente mit́ cando lahare hạlire 35-40 ṭaka kateć ạkhrińok kan tahẽkana. Ona hisab lekate hạlire dam 22.67% do ḍher akana.  

Eken jel moto do baṅ hako reaḱ dam hõ onkage ḍher akana. Cedaḱ je, thoṛa din lahare lạṭu macha Telapiạ hako 170-180 ṭaka kegi kateć ko ńamoḱ kan tahẽna. Ar nit onko hako aḱ dam kegi re 200-210 ṭaka. Onka lekage Paṅgas hako aḱ dam hõ. Kegi re 10-15 ṭaka ḍher akante 270-290 ṭaka damteko ạkhrińoḱ kana. Eṭaḱ hako koaḱ dam hõ ạḍige ḍher akana. Rui hako 280-350 ṭaka kegi, Icạḱ hako 600-950 ṭaka, 500 gm ojon ren ilis hako aḱ dam 750 ṭaka, mit́ kegi ojon ren ilis hako aḱ dam 1100-1200 ṭaka, mạṅgri hako 350-550 ṭaka. Metaḱme joto hako aḱ damge ḍher akana. Jel hako ar emanteaḱ jinis reaḱ dam nonka ḍher akante sạrige reṅgeć-oreć hoṛko muskilreko paṛao akana.