Baṅgladisom Reaḱ Jit Se Phurgạl Mãhã

Teheń do 2024 serma reaḱ 16 December. Mit́ṭen lekha din se bises din kana. Teheń Baṅgladisom reaḱ 54 serma reaḱ jit se phurgạl mãhã kana. 1971 serma reaḱ noa dinre pakistani bahini koaḱ koclon khon rukhiạlena noa disom.

Are (9) cando lạṛhại tayom mucạt́re aema mãyãm ar lajaowaḱko at́kate 1971 serma reaḱ teheń aḱ din (16 December) re mitro bạhini ar mukti bạhini ṭhen Pakistani doḱkhol Bạhiniko bhagao ocoyente bohoḱ kuḍbur kate akoaḱ bhagao ocoḱko aṅgoć keda. Teheńaḱ noa rạskạ din ńutumte goṭa Baṅgladisom ren hoṛko, sikhnạt gãotako, ạpisko noa mãhãko manoteda.




Pạihạwan Sagaṛe Ńamkeda Boroć Kaṭawan Roni Murmu

Calaoen 16 September Pạihạwan sagaṛe ńamkeda Sapahar upojilạ reaṅ Lokkhipur Dighipara santal atoren are (09) serma ren ṭuạr gidrạ Roni Murmu. Pạihạwan sagaṛ ńamkate iskul calaḱ reaḱ kukmu hõ purunentea.

Noa pạihạwan sagaṛ doe emena Besarkari songstha Rotary Club Of Dhaka Kawran Bazar ar National Agency for Green Revolution (NAGR) songstha Chapainawabgonj Amnura Mission bibhag seć khon. Noa okte Chapainawabgonj khon seṭer akan National Agency for Green Revolution (NAGR) ren ạḱyurić ar Amnura Rotary Community Core ren upodesta (adviser) doe menkeda, calaoen sạnicar (14 September) Kalbela sombad do mẽt́re paṛaoadińa. Khan ona sombad paṛhao tayom ạḍigeń bhabnayena. Onate mit́ dhao ńele lạgit́ Chapainawabgonj reaḱ Amnura Mission khonaḱ boroć kaṭawan Roni Murmu aḱ oṛaḱteń heć seṭerena mit́ṭen pạihạwan sagaṛ emae lạgit́.  Ona sãote uni do sarkar ar sãotaren mit́bar daman se guni hoṛko nui tuạr gidrạ sorre teṅgon se goṛawae lạgit́e nehõrat́koa.

Roni ren lạṭu go Sonoti Murmu (62) doe lại sodorkeda, bargel (20) serma lahare jãwãetet́ doe goć akana. Hoponera hõ bạnuitaea, ṭaka paesa hõ bạnuḱa. Gharońjre ạḍi ṭonṭa, arhõ ona talare menaea boroć kaṭawan ṭuạr gidrạ Roni. Uni do ạḍi nacar dosare menaea mente lại saḍekeda.Okoe do noa pạihạwan sagaṛe emket́, Roni ać lạṭu do onko ạḍi ãṭe sarhaoket́koa. Roni ać nanaren koṛa Borson doe menkeda, noa pạihạwan sagaṛ ńamkate ạḍi bhage hoyena. Cedaḱ je, laha leka iskul se bajar calaḱre baṅ haronoḱ hoyoḱa. Pạihạwan sagaṛ ńamkate Roni Murmu do rạskạte menkeda, bạṅ taṛam daṛeaḱa, pạihạwan sagaṛiń ńamkeda. Nit́ khon do noa sagaṛre dećkate iskulteń calaḱa, aema jaega doń dãṛã daṛeaḱa.

Inạ chạḍa hõ Amnura Rotary Community Core ren sabha mukhiạ ar NAGR ren Program Manager Prodip Hembrom hõe baḍae ocokeda noa besarkari songstha do Chapainawabgonj jilạ selet́ turui (6) goṭen jilạre sãota se samajik lahantire kạmikana. Noa songstha do tayom akan hoṛko talare sikhnạt, gidrạ umerre bapla, ńu bubulaḱ birudre ạḍi jhũke kạmi idieda. Ona okte Kalbela Chapai protinidhi Abbul Hayat Sahin, Kalbela sapahar Prodip Saha selet́ arhõ aema hoṛ do seṭerko tahẽkana.




Pạihạwan sagaṛ bạnuḱte iskul calaok̕ baṅ hoyok̕ kana Boroć katawan Roni Murmu aḱ

Naogao reak̕ Sapahar upojila reaṅ Lokkhipur Dighipara santal ato̠re̠n 09 serma ren ṭuạr gidrạ Roni Murmu. Nui gidra do̠ janam kho̠n ge boroć janga niạ harak̕ kana.

Roni Murmuren ać lạṭu go Sonoti Murmu (62) laekeda aćren gidra hembrom ar Kạrtik Murmu ren koṛa kanae nui Roni do. Aćren hoponera Menota Hembrom bhạrti hoṛmo tahekan okte uniaḱ gharońj re  ạḍi obhab paṛaoat́kinạ, oṛak̕re jo̠mńũ baṅtahekantakina  un okte menota do ona gharońj khone dạṛkeda ar gidrạ janam bar serma tayo̠me ruạṛena. Menkhan oṛaḱ heć kate ać jawãe do̠ bae ńamlede. Uni ren jawae doe goć bagiadieae. Onate unire hanhartet́ tako ona oṛak̕re bako rakaṕ ocoadea

Menota do gidrạwante jãwãe oṛak̕ binnạkuṛi kho̠n gogo oṛaḱe heć ruaṛena. Onḍe hõ haro̠n ko̠sto ar onate gidrạ doho gidikate bharot diso̠mte calaoena.  Gidrạ Roni do haraḱe ehoṕ ena reṅgeć talare boroć jaṅgawante. Uni ren gogo babawak̕ NID card begorte sarkak̕  kho̠n jahan goṛo nit hạbić bae ńameda. Roni ać nanaren koṛa Borson do uni darabaṛae lạgit́ kaṭh reaṅ gạḍi benao akadea ar onate onko khon 4 kos jhạl bajartei ṭhelao idiyea koe baṛea lạgit́. Roni kuliledi re meneda ạḍi kosṭo hoyoḱa daṛan onate iskul bạń calao daṛeaḱa mit́ṭen pạihạwan gạḍiń ńamlekhan iskulte paṛhaoḱ iń calao daṛeaḱa.




Boṅgobondhu Sheikh Mojibur Rahman Aḱ 104 Serma Janam Mãhã Ńutumte Gapalmarao Sabha

Aṭhwar hiloḱ (17 March) Chapainawabgonj jila reaḱ Amnura Mission Primary School maṭh re Baṅgladisom etohoṕren kạrigol, jạtiạri koren apat́ Boṅgobondhu Sheikh Mojibur Rahman aḱ 104 serma janam mãhã ar Gidrạ mãhã ńutumte galmarao sabha, siropa em hạṭiń ar rạskạjoṅ akhṛa hoe purạuena. Noa akhṛa doe bondobosleda Rajshahi Bibhagio Khudro Nrigosthi Cultural Academy ar NAGR (National Agency for Green Revolution).

Maraṅ peṛa lekate seṭere tahẽkana Chapainawabgonj Sodor upajila ren Nirbahi Officer Tasmina Khatun. Akhṛare sabha mukhiạ lekate tahẽkana Rajshahi Bibhagio Khudro Cultural Academy ren gobesona kormokorta Benjamin Tudu. Uniaḱ ạḱyurte bises peṛa lekate seṭere tahẽkana Songskriti Montronaloy ren system analyst Sakhawat Hossain, Dainik Sonar Desh khobor kagoj ren sompadok ar Rajshahi Bibhagio Khudro Cultural Academy Nirbahi komiṭi ren sodosso Akbarul Hasan Millat, seṭere tahẽkana NAGR ren ạyurić manotan Stephen Soren, sạńgiń disom Australia khon heć seṭerakan manotan peṛa Elsabeth Bakker, ar Academy nirbahi komiṭi ren soddoso Susen Kumar Shemduar. Janam mãhã akhṛa ạyur re tahẽkana Rajshahi Bibhagio Khudro Nirigosthi Cultural Academy ren songit prosikhok Manuel Soren.  

Boṅgobondhu aḱ janam mãhã manao akhṛare seṭerko tahẽkana Tabitha Kinder Garten School School, Amnura Mission Primary School, Ar Bilboltha Adivasi Primary School ren pạthuạ gidrạ ar mahasoe ko.

Akhṛare Maraṅ peṛa doe lại jạhirkeda , Jạtiạri koren apat́ Boṅgobondhu do Tungipaṛa ńutuman mit́ṭen ato-ṭolare janamlente teheń Baṅgladisom ńutuman disom bon hameṭ daṛeakada. Cedaḱje, Boṅgobondhu khạtirte Baṅgladisom lekan sạdhin disomre sanam jạtigosṭhiko teheń suluk ar nirạite jion jingi bon khemaoeda. Boṅgobondhu do disom ar disomren hoṛko ạḍitet́e dulạṛket́koa. Lạṛhại calaḱkan okte uniaḱ 52 serma janam mãhãre mit́ bidesi khoboriạ (sangbadik) aḱ kuklire roṛ ruạṛleda, noa nacar disomre ińaḱ janam din se gujuk din baṅ cet́ kan. Tinre jãhãege monaekan aleaḱ jiwi ko hataoeda. Ona sãote arhõe lại sodorkeda, 17 March do eken Janam mãhã do baṅ kana, gidrạ mãhã hõ kana. Ente Boṅgobondhu do gidrạko ạḍi ãṭe kusiako kan tahẽkana. Aćren gidrạ leka joto gidrạ mit́ge dulạṛet́ko kan tahẽkana. Menkhan mit́ dol bạṛić hoṛ 1975 serma 15 August do aćren kạṭić koṛa gidrạ selet́ gharońjren ko goćket́koa. Menkhan enrehõ Boṅgobondhu aḱ kukmu reaḱ sona disom benaore kạmi kana aćren hoponera Maraṅ montri Sheikh Hasina. Uni do 2041 serma bhitrite Baṅgladisom mit́ṭen lahanti disom lekate benao rakaṕ ar ać babawaḱ kumku purạu lạgit́ kurumuṭu salaḱe kạmi kana.    

Inạkate akhṛare janam din ńutumte chobi ãkao, oloḱ hapaṛao ar Boṅgobondhu ńutumte rocona oloḱ haparaore jit akan gidrạ ko talare manotan peṛa koaḱ tite siropa em hạṭiń hoyena.

 




Milimisi Suluk Reaḱ Mela Hoyena Amnura Mission Re

Sạnicar (9 March) goṭa din bhor Chapainawabgonj jila reaḱ Amnura Mission Phuṭboll maṭh re nana hunạr jạt reaḱ milimisi mela hoyena. Baṅgladisom ren kạrigol Boṅgobondhu Sheikh Mujibur Rahman aḱ 104 serma janam mãhã ńutumte se disạ ruạṛ lạgit́ge noa mela hoyena.

Mela doe ạyurkeda Utarbongo Aduvasi Forum ren kendrio komiṭi re sabha mukhiạ Hingu Murmu. Johar katha selet́e roṛkeda, Utarbongo Adivasi Forum kendrio komiṭi ren convener ar sadharon sompadok Adv. Probhat Tudu. Maraṅ peṛa lekate seṭere tahẽkana Jatio songsod sodosso 45 Chapainawabgonj -3 ren Md. Abdul Odud, seṭere tahẽkana Chapainawabgonj jila prosasok ar jila magistrate A K M Galiv Khan, bises peṛa lekate seṭere tahẽkana Additional District Magistrate Chapainawabgonj jila Devendra Nath Urao, Civil Surgeon Dr. SA Mahdur Rashid, Upajila Nirbahi Officer Tasmina Khatun, 3 no Jhilim union porisod ren Chairman Lutfar Hasan Lutfar, Hindu ren naeke se pujhạr Rana Pratap Acharya, BNELC ren GS (General Superintendent) Rev. Sobas Kisku, Chapainawabgonj Jila bibhag reaḱ Hindu bodho Christian porisod ren sadharon sompadok Dillip Rai, NAGR (National Agency for Green Revolution) ren ạyurić Stephen Soren, Utarbongo Adivasi Forum ren senior vice President Bodon Murmu Ar Chapainawabgonj jila puja udjapon komiṭi ren sabha mukhiạ W A Kumar Ghose.

Mela akhṛa ạyurrekin tahẽkana Amnura Adorso Girls High School ren Maraṅ mahasoe Kudrat-e Khuda ar Prodip Hembrom. Mela re sor-sạńgiń khon amdaj mit́ hajar (1000) leka ạdivạsi selet́ joto jat ren hoṛko selet́lena. Eneć sereń , gombira sereń, emanteaḱ kote mela akhṛa do ạḍi jomokte sajaolena ar mela re seṭer akan hoṛko hõ ạḍiko rạskạyena. Inạ chaḍa hõ mela re ạdivạsi pạṭhuạ ko talare ḍulun gạḍi em hạṭińena. Ehohoṕ khon mucạt́ dhạbić mela do mońj poribes re ạḍi mońj ar napaete hoe purạuena.




Nagam Reaḱ 7 March

Teheń do nagam reaḱ 7 March. Maraṅ phurgạl se lạṛhại reaḱ mit́ṭen bises din kana. 1971 sal reaḱ 7 March (Nitaḱ Sorwadi Uddan) re gadel hoṛko talare Jạtikoren apat́ Bongobondhu Sheikh Mohibur Rahman do disom phurgạl se sạdhin reaḱe hoholeda. Uniaḱ ona roṛ se hohoge tayom daram dinre disom phurgạlre hoṛkoe udgạu are uskurket́koa.

Enhiloḱ lakh lakh hoṛko samaṅre jạtiren ạyurić aṭ aṛaṅte roṛkeda, Mãyãm bon emakada, jạruṛlenre arhõ bon ema, enrehõ noa disom do sạdhin katet́bon aṛaga. 1971 sal 7 March reaḱ bhason se kathatege sạrige Baṅgali metaḱme joto jạtren hoṛko disom sạdhin reaḱ horko ńamleda. Eken 18 miniṭ reaḱ bhason se ropoṛ tahẽkantea. Eken 18 miniṭ re uni do Itihãs reaḱ joto doe lại saḍe akada. Ado un khonge disomren hoṛko do okoe okaṭaḱ menaḱtako inạtege lạṛhại lạgit́ sapṛaoḱko ehoṕena.   

Inạkate Pạkistani bạhni ko birudre are (9) cando lạṛhại katet́ lakh lakh hoṛaḱ mãyãm joro katet́ 1971 serma 16 December do disom ko sạdhinkeda. Enhiloḱge Baṅgladisom do goṭa dhạrti reaḱ mancitro re  mit́ṭen sạdhin disom hisạbte lekhayena se ṭhạ̃i-e ńamkeda. Ona iạte abo joto jạtren sanam hoṛko nit noa sạdhin Baṅgladisomre suluk nirạite jion jingi bon khemao daṛeaḱ kana. 




Dengue Ruạ

Nia ko din ạḍi bạṛtikaete dengue ruạ chạplao akana goṭa disomre. Noa ruạte jạbukate aema hoṛ doko gujuḱ kana. Onate niạ ko dinre Haspatal kore hõ dengue rogi te pereć akana. Enrehõ hoṛko talare jãhãn sontor se cetonge bạnuḱa. 

Dengue ruạ cet́ lekate chạplạuḱa?

Dengue ruạ ḍher do sikṛĩć ko hotete mit́ hoṛ khon eṭaḱ hoṛ ṭhen ucạṛoḱa. Cedaḱ je, sikṛĩć tinre dengue ruạte jạbun akan hoṛe gere unre uniaḱ hoṛmore mit́ lekan virus do boloḱa. Inạkate uni sikrĩć hotetege eṭaḱ hoṛaḱ hoṛmore noa ruạ ucạṛoḱa. Onate dengue ruạte jạbunoḱ hoṛko mosari bhitrire dohoko hoyoḱa. Jemon uni khon eṭaḱ hoṛaḱ hoṛmore ruạ baṅ ucạṛoḱ. Bạṛtikaete okoe koaḱ hoṛmore Immunity se ruạ birud teṅgo daram reaḱ daṛe sạkti komge onkan hoṛge ạḍi usạra noa ruạteko jạbunoḱ kana. 

Dengue ruạ reaḱ cinhạ ko:

  1. Lac hasoa.
  2. Ạḍi bạṛti daḱ tetaṅa.
  3. Ghane ghane beć se beć baṅ bondoḱa.
  4. Beć sãote mãyãm hõ onḍoṅoḱa.
  5. Jambe khon mãyãm joroḱa.
  6. Turui ghonṭa khon hõ ḍher ghạṛić racate baṅ hoyoḱa.
  7. Sahẽt́ re muskil hoyoḱa.
  8. Hoṛmore laṅga aṭkaroḱa.
  9. Hoṛmo reaḱ tapmatra komoḱa.

Dengue ruạ khon rukhiạ reaḱ upại:

  1. Oṛaḱ aḍepase sapha sạphi dohoe hoyoḱa ar okare hõ daḱko baṅ jawa ocoe hoyoḱa.
  2. Oṛaḱ aḍepase kore giḍikaḱ bạlṭin, ṭob , plasṭik kore daḱ jarwaḱa, onate bin jạruṛoḱ jinis ḍasbinre giḍikaḱ hoyoḱa.
  3. Jạpit́ okte mosari ṭaṅgao hoyoḱa.
  4. Ti dhạbić aṅgroṕ-kićrić ko horok hoyoḱa.
  5. Sikṛĩć khon rukhiạ ńam lạgit́ sikṛĩć ran cream beohar hoyoḱa hoṛmore ar oṛaḱre do jaoge Aerosol spray hoyoḱa.

Dengue khon rukhiạḱ lạgit́te cetanre emen niạmko leka calaḱ ar manao ganao hoyoḱa. Enḍekhan sanam hoṛko khạṭige dengue ruạ khon rukhiạ bon ńamte napae bon tahena, Ar nonkate niropon hoṛmo hõbon hameṭ daṛeaḱa.

 




 Darakan 28 July SSC Biḍạu Reaḱ Jo Sodoroḱa

2023 sermaren SSC pạṭhuạ koaḱ biḍạu jo do darakan 28 July sodoroḱa. Ente noa babotre Dhaka sikhnạt board ren Chairman professor Topon Kumar Sarkar-e baḍae ocokeda. Enhiloḱ setaḱ 9:00 baja jokhen biḍạu reaḱ jo do Maraṅ Montri aḱ tireko calaea. Inạkate uni hotete pạhilte jo sodor kạmihora do ehoboḱa. Ado goṭa disomre mit́ sãote biḍạu reaḱ jo do sodoroḱa.




Chapainawabganj re Hul Mãhã Manotena

Chapainawabganj jilạ reaḱ Amnura Mission re 30 june sokolbar din bhor Hul Mãhã manot akhaṛa hoe purạoena.  Goṭ̣a din daḱket́ re hõ hoṛko̠ sanam dea giḍikate Sidu-kạnu-Cad-Bhairo, Phulmoni-Jhono ar ona Hulre ko goć akat́ko sanam hoṛ koaḱ atma sulukre tahen at onkoaḱ ona birbanta kạmi diḱsạ ruạṛ lạgit́ ạḍi jhukate HUL mãhã manotena.

HUL Mãhã manoe akhṛa do saṕṛaoledako Uttarbango Adivạsi Forum chapainawabganj jilạ komiti.  Niạ akhṛare mạnjhi haṛam hisạbte seṭ̣eren tahekan Uttarbango Adivasi Forum chapainawabganj jilạ komiti mukhiạ Mn. Luis Tuḍu. Maraṅ peṛa hisạbte seteṛe tahẽkana 03no. Jhilim UnionParisad ren chairman Golam Lutful Hassan (Lutfor) , Manotan peṛa hisạbte selet́ko tahẽkana Ạdibasi onolia Mn. Mithusilak Murmu, NAGR (National Ageny for Green Revolution) ren maraṅ mukhiạ Stephen Soren, Uttarbango Adivạsi Forum kendrio  komiti chairman Mn Hingu Murmu.  03no. Jhilim Union Parisad ren Panel chairman ar 02 word member Md. Masud Parvej, Uttarbango Adivạsi Forum chapainawabganj jilạ komitiren secretary Kornelius Murmu, Treasure Modon Hasda, Amnura Mission Manḍer ren hapṛam Mn. Devid Dhonai Hembrom, Amnura Mission Primary  School ren mare mahasoe Mn. Horidas Hembrom, Niạ akhṛa calaoré tahẽkana Uttarbango Adivạsi Forum Kendro komitiren Totho ar Porcar secretary Prodip Hembrom.

Hul mahã manot lạgit́ pạhil re rally hoena ar rally mucạt́re Sidu-kạnu-cadbhairo-phulo-jahno diḱsạ lạgit́ tearakan pinḍ re Manot Baha ḍạlić ko emkeda Manotan peṛa ar sanam jarwa akanko. Niạ ko tayom sanam jarwa akanko Sidu-kanu tahkoaḱ kạmi diḱsạ ruạṛ lạgit́ gapalmarao hoena. Ona galamarao re Sedae Sidu-kanu-cad-bhairo-phulmoni-Jhano ar sanamko ko Hul let́ ona reaṅko nagam ko lại sodo̠rkeda. Galmarao rea nãwa piṛhi kho̠n Kusṭia Islamic University ren pạṭhuạ Nilmoni Kisku ar Babudang Alor Pathsala ren mahasoe Mn. Bimol Hasda kathakin roṛkeda. Niạ piṛhi renko sanam mońjte oloḱ paṛhaoḱ cet́ kate nãwate ar hõ Hul reaṅ ko hoho keda nitok hoyogot́kana nahacar ko cetan. Tobe ge unokte jorolen sidu -kanu aḱ joroyen mayam do̠ sạriaḱ got́a.




HSC Biḍau Reaḱ Form Purun Eho̠bo̠ḱ Kana 9 July Khon

Nes bo̠cho̠r 2023 ren HSC pạṭhuạ koaḱ Form purun do̠ ar thoṛa din tayom khange eho̠bo̠ḱa mente Dhaka Madhomik ar Ucho Madhomik sikhnạt board noa khobore baḍae ocokeda. Ar ona goṭawaḱ lekate  darakan 9 July do̠ nenḍa akana. Menkhan Online hotete Form purun do̠ 16 July dhạbić calao idiḱa. Inạkate 16 July tayom do̠ mit́ sae (100) ṭaka bạṛti emoḱ hoyoḱtakoa pạṭhuạ gidrạko. Ar onate 18-23 July bhitrite Form purun hoyoḱa. Ar Online hotete do̠ 24 July dhạbić fee ko em daṛeaḱa.

Jao serma lekage niạ dhao hõ HSC pạṭhiuạ ko do̠ Form purun lạgit́te tinạḱ gan ṭaka emoḱ hoyoḱtakoa ona do̠ ulek akana. Bạṛtikaete Science bibhag ren do̠ bar hajar mõrẽ sae (2500) cetan emoḱ hoyoḱtakoa ar Humanities ar Business bibhag ren pạṭhuạ ko do̠ bar Hajar (2000) khon thoṛa bạṛti emoḱ hoyoḱtakoa.