Gidrạ koaḱ mũ re 21 din hạbić corona virus ko Tahena

Gidrạ koaḱ mũ re 21 din hạbić corona virus ko Tahena Dạkhin Korea ren Bigganiko mit́ gobesonareko ńam akada je; gidrạ koaḱ mũ te 21 din hạbić corona virus ko tahena. Noa laha reaḱ gobesona reko men leda; corona te jạbun akan ḍher gidrạko modrege tho̠ṛa do ńel ńam lena. Okte redo̠ jahan cinhạ ge baṅ ńeloḱa. Menkhan onkoaḱ gobesonare ńam akan baḍae teaḱ do̠; Gidrạko cet́ lekate eṭaḱ gidrạkoaḱ hoṛmore corona pasnaoḱ, Ona reaḱ bhage roṛ ruạṛ bako em daṛeakada. Gidrạko jemon Iskulte ruạṛ kate hoṛmo reaḱ ạnko, samajik/sãota sạńgiń tahen manao̠ calak gobesona reaḱ cetanre ạḍi bạṛtiko ganḍoneda.

Royel College of Pediatric and Child Health Department ren President Professor Rusel Vinare menakada, Onko do pe goṭen khunḍ samaṅre doho kate ko gobesona kana. Ona kukliko do̠ hoyoḱ kana gidrạ ar corona virus cetan re. Professor Vinere menakada, gobesonare ale do̠ sạriaḱ tet́le baḍae akada gidrạko hõ corona ruạ teko jạbunoḱ gea. Anti blood test sećte joe meneda, lạtu umer ren jạbun khon gidrạko modredo virus do̠ ạḍi ãṭ bạnuḱa. Asokaete 12 umer ren gidrạ khon tho̠ṛa. Sokolbar din uduḱ akan British gobesona reko roṛ akada, Bigganiko ạḍi saphateko baḍae akada je, gidrạko corona teko jạbun len rehõ lạṭu umer ren khon do̠ ạḍi tet́ ạḍi tho̠ṛa. Aema gidrạ koaḱ do̠ chimtom/uposorgo hõ baṅ ńeloḱa. Tesar kukli reaḱ roṛ ruạṛ sendrae te nitaḱ gobesona re jopoṛao menaḱ koa Dạkhin Korea ren Bigganiko. Gobesona reye menet́ kana, onko do corona te jạbun akan 91 goṭen gidrạ cetan re biḍạu ko ho̠e oco akada. Onko modre ạḍi tho̠ṛa ṭhen ge Uposorgo/symptom tahẽ kana se bạrti gidrạ rege baṅ tahẽ kana. Menkhan onkoaḱ nomuna/biḍạu pe hapta tayom corona virus ńamoḱa menteko hudis eda. Gobesonakoko menet́ kana, jạbun akan gidrạko modre oka virus salgao tahen ona do̠ ńeloḱ se baḍaeoḱ lekage. Gidrạko khon hõ virus do̠ joto hoṛ ṭhen pasnaoḱ mente akoaḱ kagoc reko ol so̠do̠r akada.

Noako karonte Dạkhin Korea redo jo̠to̠ hoṛaḱ biḍạu kạmi ehoṕ akana. Biḍạu tayom coronate jạbun lenkhan são̠ são̠te Isolation teko kolet́ koa. Eken okoeaḱ uposorgo/digdhạ onko do̠ baṅ, okoere digdhạ bạnuḱ onkohõ biḍạu lạgit́ ko ạguet́ koa. Inạ tayom gobesokko do̠ jạbun akanko soṅge jao̠ o̠kte ńel selet́ jo̠to̠n reko dohoet́ koa. Oka din corona te jạbun akan hoṛko ńam kate Isoluation teko kol ket́ koa. Ona din khon ge virus baṅ cabaḱ hạbić onko do̠ dinạm dinko biḍạu koa. Inạ tayom Bigganiko corona pasnaoḱ babot nãwã katha ko baḍae akada. Men akadako, gidrạko corona virus ko aseneda. Metaḱ me, jạbunoḱa ko ar onko do̠ko pasnao daṛeaḱa. No̠a babot re arhõ mit́ bar biḍạu hoe akana. Menkhan akoaḱ gobesonare gidrạko corona virus ko pasnaoa se baṅ – noa babot ạḍi digdhạ re menaḱ koa bigganiko. Gidrạkoaḱ mũ re corona virus ńam akan rehõ onko do̠ umeran ko leka joḱ japaḱ rog do̠ bako pasnao daṛeaḱ mente jahan proman hõ baṅ ńam akana menteko baḍae oco akada. Children’s National Hospital in Washington DC Pediatric diseases divison ren Mạńjhi haṛam Dr. Reberto Debiashie menakada, gidrạko corona virus ko aseneda, menkhan bako pasnaoeda noa do ekal te ạuṛiaḱ katha.

Arhõ University of Liverpool ren Child Health Department ren Professor Dr. Kalum Semple hoe meneda, jạbun akanko modre khuḱ, Manda redo uposorgo baṅ tahena, Onko khon virus pasnao lekan jahan dạṛege baṅ tahena. Logic/jukti sećtedo jạbun gidrạ ar umer akanko modre uposorgo menaḱ se ạḍi thoṛa, o̠ko̠e hoe reko ạchim, khuḱ tedo hoete virus do̠ baṅ pasnaóka, Paseć onko do̠ thoṛako jo̠ḱ japagoḱa. Gobesona sećte gidrạ ṭhen uposorgo baṅ tahena, se tahe len khan hõ uposorgo do ạḍi thoṛa.

Menkhan uposorgo begor jạbun akan ko khon ho corona pasnaoḱ reaḱ babot re ạḍi sontor tahen ko men akada. Professor Viner do̠e men akada, Siknạt thạ̃i ko bond do̠ho̠e do̠ ạḍi boge hudis do̠ baṅ kana. Gidrạkoaḱ Haraburu, Siknạt ar hudis selet́ hoṛmo lạgit́ siknạt bond do̠ho̠e do̠ ….. Niạ o̠kte re corona pasnaoḱ se baṅ, Onage maraṅ kukli do̠? Tayom daram corona pasnao rukhiạ hõ ạḍi jạruṛ.  Dr. Debiyashi pạtiạu akana je, jạbun akan gidrạkore bạṛtige tho̠ṛa uposorgo ńel akana, Onate onakodo̠ akoren bõsko ṭhen hõ pasnaoḱa mente hudisoḱ kana.

Tumal: BBC news




Rel Gạḍi calao reaḱ nãwã ạn

Rel gạḍi reaḱ ganḍo(site) phaka do̠ho̠ katet́ geko calao̠a menkhan bhaṛa do̠ baṅ ḍheroḱa

No̠a korona ajar re Rel gạḍi ko o̠kaleka calao idiḱ kana mit́ṭen  ganḍo(site) phaka do̠ho̠ kate onkage calao̠ idiḱa,menkhan bhaṛa do̠ baṅ ḍheroḱa nonkae men keda rel montri Nurul Islam Sujon

Sepṭembor cando reaḱ pạhil Tạrik khon bas gạḍiko lahate leka okaṭaḱ Jo̠to̠ ganḍo(site) re hoṛko duṛuṕ daṛeaḱa nonka ko hudis akat́ rehõ rel gạḍiko onkage calao idiḱa.

Rel gạḍi reaḱ bhaṛa bạṛti babot ko kulikedere montri nonkae menkeda, nit hạbić rel gạḍi raḱ bhaṛa do̠ baṅ ḍher hoe kana.kho̠bo̠r sakam ko̠re o̠kako olet́kan o̠nado ạuṛiaḱ gea.Menkhan bhaṛa ḍher babot mit́ṭen commite tear hoe akana o̠nko do̠̠ no̠̠a babot taenom daram le hudisa.Maraṅ Montri hõ nonkage mit́ṭen hukume emakana bhaṛa baṅ ḍher reaḱ.

Ko̠ro̠na ajar iạte bar cando khon ḍher o̠kte rel gạḍi bond tahẽkana.Ona taenom 31 may adha Bas dejoḱko  16 goṭen rel gạḍi ko cạlu leda.Ona taenom 3 June arhõ 22 goṭen rel gạḍi calao̠ ko ehoṕlena.

Rel gạḍi montronaloe 5 septembor khon disom re 57 joṛa fel gạḍi ko calaoa ar corona reaḱ ạn ạri hõ tho̠ṛa ko komaoa  menteko hudis keda




Teheń Baṅgladiso̠m re̠ KO̠RO̠NA te̠ko jạbunena 1897

Baṅgladiso̠m re̠ 24 ghonṭare KO̠RO̠NA ajar te̠ko jạbunena 1897 hoṛ, ar mit́ din re̠ ko goćena 42 hoṛ. IECDR reaḱ hisạbte ajarreko paṛoen hoṛaḱ lekha do̠ hoena 3 lakh 10 hajar 822 hoṛ arko goćena  4 hajar 248 hoṛ.

24 ghonṭareko bogeyena  3 hajar 44 hoṛ.

Onko selet́ moṭ ko̠ro̠na ajar khon boge akan ko doko hoyena 2 lakh 1 hajar 907 hoṛ.

Teheń disom sombat buleṭin re̠ noa kathako so̠do̠r keda Sastho Odhidoptor.

Ona lekate goṭa dhạrtire KO̠RO̠NA ajar te̠ko jạbunena 2.5 kạruṛ cetan ar goćen hoṛ koaḱ lekha do̠ 8 lakh 82 hajar.




Hijuḱkan cando khon Lahate lekage gạḍi bhaṛa

Sepṭembor cando reaḱ pạhil tạrik kho̠nge lahate lekage bus bhaṛa: Obaidul Kader

Ko̠ro̠na ajar lahare o̠kaleka bus gạḍi bhaṛa tahẽka no̠nkage hatao̠ hoyoḱa, Menteye menkeda Soṛok Poribahan ar Setu Montri Obaidul Kader. Teheń ać aḱ oṛaḱ khon Dhaka soṛok zone ren mukhiyạ kạmiạ saõte bhideo conference te  gapalmarao o̠kte noako kathae menkeda Obaidul Kader.

Uniymenkeda, disom ren hoṛ koaḱ katha ar niạ o̠kte ko reaḱ halot hudis kate Sepṭembor cando reaḱ pạhil Tạrik khon laha te lekage bus gạḍi bhaṛa hatao̠ hoyoḱa.

Noa laha 66 din reaḱ lockdown tayo̠m pạhil June ạn manao lekate bus gạḍiko cạluleda. Niro̠po̠n ho̠ṛmo̠ reaḱ ạn ar bus gạḍi mạlik koaḱ jemon lo̠ksan baṅ hoyoḱ o̠na ia̠te 60% bhaṛa ko ḍherleda.

3 Cando po̠r lahatenaḱ bhaṛa re ruạṛoḱ lạgit́ hõ tho̠ṛa ạn do̠ manao̠ hoyoḱ tabona hoṛ ar bus gạḍi kạmiạ ko hõ. Nonka leka , jotohoṛ mask horoḱ hoyoḱtakoa, Bus gạḍi kạmiạ kohõ tinạḱ duṛuṕ aḱ menaḱ ona khon bạṛti hoṛ bako deć daṛeakoa. Ti ạruboḱ reaḱ bebostha tahẽn lagaoḱa, Saõte bus gạḍi hõ Tejoko (Jibanu) khon saphae jạruṛa.




Amritopur (AFC) Ạdibạsi football haparao̠

Tanore Upojilạ reaḱ Amritpur ato football Maṭh re hoyena Ạdibạsi koaḱ Maraṅ mit́ṭen football haparao̠.No̠a haparao̠ do̠ko Hoe oco le̠da Amritopur AFC Youth Association.Bar (2) din reaḱ o̠na haparao̠ re 16 go̠ṭe̠n dol ko selet́ lena.Holano̠ḱ hoyen final re DJ Koikuṛi football do̠l doho kate bol phanda(tiebreaker) te harao̠ kate final ko jitạu ena Belpukuriạ Fc.No̠a haparao̠ reaḱ pạhil Siropa(prize money) do̠ tahẽkana 20,000/- ṭaka ar dosaraḱ do̠ tahẽkana 15,000/-ṭaka.

No̠a haparao̠ reaḱ Siropa capat́ akhṛa re Maraṅ peṛa lekate seṭere  tahẽkana Tanore Upojilạ ren Chairman Lutfar Haidar Rosid Moina. Chairman nijete final re pạhil ar dosar dol Siropa doe(prize money) calat́ koa.




Siknạt Gãotako 3 October dhạbić bond tahẽna

Korona ajar o̠kte re siknạt Gãotako arhõ mit́ cando bõnd reaḱ lại jạhirkeda Sarkar.

Teheń siknạt montronaloe reaḱ mit́ sombat parwanare nonkako men o̠cokeda,Disom reaḱ kạumi Madrasa chaḍa jo̠to̠ siknạt gãota reaḱ bõnd arhõ mit́ cando ḍher hoyena.

Niạ laha korona ajar iạte 17 March pạhil do Sarkar khon jo̠to̠ siknạt Gaõta ko bo̠nd leda.26 March kho̠n do̠ Office adalot ar jo̠to̠ daṛan gạdiko(janbahon) bo̠nd kate lockdown ehoṕlena.

Menkhan 66 din tayom 31 May khon Office Adalot ko jhić ket́ rehõ siknạt Gãota ko do̠ bond ge tahẽkana.

Noa ajar iạte higher secondary certificate biḍạu nithõ baṅ hoe akana ar Primary Education Certificate  biḍạu do̠ baṅ hatao reaḱ ko hudiskeda.




Niropon Hoṛmo ạn manao kate Iskul jhić reaḱ goṭawaḱ

Hoṛmo hạṭiń lạgit́ ạn manao kate Siknạt Orạḱko(Sikkha Protisthan) Jhić reaḱ ạri do gotạ hoe akana.Lukhibar Bhitrite noa goṭawaḱ do bḍaeoḱa menteko lại keda pạhil ar Gonoshikkha Montonaloe.

Niạ Serma do disom reaḱ Pạhil dhap metaḱme (5) moṛẽ Kilạs(PEC) Iskul bidạu do baṅ hoyoḱa. Tobe Apan ạpin Iskul kore noa (5) morẽ kilạs (PEC)biḍạu do hoyoḱa.  Moṅgol hiloḱ pạhil ar gonoshikkha montonaloe kollet́ noa babot hudisaḱ Maraṅ montri doe hẽḱ akawada.




Pukhri Daḱre Unum goćenae Dinạjpur ren Ukil Murmu

Dinạjpur Nowabganj upojilạ re Ukil Murmu (31) ńutuman mit́ hoṛ pukhri daḱreye goćena. Unido ona upojila reaḱ Kusdoho Union reaḱ Esaghoṛia (Mission Para) atoren  Cere Murmuren hopone tahẽkana.

Police ko baḍae ocoḱ kana je,  Ukil do 22 August 2020 tạrik ona upojila reaḱ Gilạjhuṛi (Banoa para) ato nạihạrte neota jome senlena.  Onḍege  enhiloḱ ạyuṕbela amdaj 5 baja seć Sorkar Hembrom takoaḱ pukhrire ḍạbrạḱe pheḍlena. Menkhan pukhri khạndriń ar Paeraḱ bae baḍae khạtirte uni doe unumena. Inạ tayom jal pheḍ kate ko oar rakaṕ kedea. Niạ reaḱ U.D. mamla hoeakana thanare.




Disomre 19 goṭen gaṅgaghaṭ ar ona aḍeepase ṭoṭhare ho̠e daḱ reaḱ lạilaha

Disom reaḱ 19 goṭen  gaṅga ghaṭṬoṭhakore 45 khon 60 kilomiter tạpiste Bharḍo ho̠e daḱ hoe daṛeaḱa. Onate niạko ṭoṭha reaḱ gaṅga ghaṭ kore 1 nombor husiạri jhạnḍi uduḱ́ ko menakada.

Robibar setaḱ 5 baja khon tikin 1 baja dhạbić niạ disom reaṅ gaṅga ghaṭkore niạ husiạri jhanḍi uduḱ reaḱ ko menakda Abohaoa Odhidotpor.

Niạ husiạri re ar hõ ko men akada – Rangpur, Rajshahi, Pabna, Bogura, Tangail, Mymonshing, Dhaka, Foridpur, Madaripur, Jessore, Kusṭia, Khulna, Barishal, Poṭuakhali, Noakhali, kumilla, Koxbazar (Coxbazar) ar Shylhet reaḱ  dạkhin –purub seć khon ghonṭa re 45 khon 60 kilometer tạpiste huḍur-bijliate ho̠edaḱ hoe daṛeaḱa.  Niạ aḍepase ṭothare pạhil no 1. husiạri jhanḍi uduḱ ko menakada.

Eṭaḱ jilạ leka Dhaka re hõ din hiloḱ daḱ eda. Dhakare calaoen din ghonṭare 29 milimiter daḱ akadae mente ko baḍae oco akana.

 




Ca-Bagwan ren kạmikoaḱ din hiloḱ nawa goṭa aḱ kạmi kạuḍi 500 Ṭaka dạbi

Ca-Bagwan ren kạmikoaḱ din hiloḱ reaḱ kạmi kạuḍi 102 Ṭaka khon 500 Ṭaka rakaṕ reaḱ nãwã goṭawaḱ reaḱko roṛ uduḱ  keda Baṅgladisom Ca kạmiạ koaḱ gãota(Ca Sromik Federation). Hola ạyuṕ bela Shileṭ  Naṅgraha reaḱ mukhiạ Shohid Minar re jarwakan hoṛ koaḱ manwa tonol (Manob bondhon) khon niạ hike hok katha ko baḍae oco akana.

Ca kạmiạ koaḱ Gãota(Ca Sromik Federation) ren Rotna Bosak aḱ Manwa tonol mukhia ar Sondip Ranjon Nayek aḱ ạyurte kathako roṛkeda Ca kạmiạ koaḱ Gãota(Ca Sromik Federation) Baṅgladisom Sãota Dol [Bangladesh Somaj Tantrik Dol] ( BASOD) Shileṭ jilạ jopoṛaoić ren sosolhaić Abu jafor, Ca kạmiạ koaḱ Gãota(Ca Sromik Federation)  ren Dipa Das, Nipa Modhi, Lukhindor, Chattro Front Maraṅ Naṅgraha ren hohoić  Sanjoy Sorma.

Niạ Manwa tonol re katha roroṛko ko menkeda je, Ca bagwan ren kạmiạkoaḱ  din hiloḱ reaḱ kạmi gonoṅ 102 kạuḍi  kate em reaḱ goḱ katha do  20 Cando paromena. Nawa goṭawaḱ lekate 102 Ṭaka khon 500 Ṭaka rakaṕ reaḱ katha. Menkhan Bagwan mạlik ko aema lekan ạnduṅkote nãwã goṭawaḱ baṅ senkate miťleka jo̠r mo̠ṭte mare gonoṅ kạuḍiteko kạmi ocoyet́koa. Kạmiạkoaḱ hok birud kạmi karonte Dholai ca Bagwan do bond akana. Ar hõ mạlik koaḱ goṛo gopoṛote tarapur Ca Bagwan dokhol reaṅ kạmi calak kana.  Niạ manwa tonol re ạyurko ạḍi usạra nãwã goṭawaḱ gonoṅ 500 Taka te Ca Bagwanren kạmiạko em kate  napae calao banao reaṅ mit́ boge hor jemon hoyoḱ onako roṛ uduḱ akada. Ar baṅkhan ạḍi usạrage arhõ Raj ḍahar re ạidạri ńam lạgit́ ko pheḍoḱa menteko lại sodor keda.

Disạ oco abo aema santal hoṛko do nia shylhet, Moulobi bazar, Srimongol, Hobiganj reaḱ ca-bagwan re  aema lạṭu lạtu atoante menaḱ koa ar ạḍi sedae khon ko kạmikana.