Sirjon ho̠e-lo̠lo̠ (Jolobayu) ar manwa rukhiạko reaḱe ekrạṛena Diso̠m Mukhiạ Sheikh Hasina

Sirjon, ho̠e-lo̠lo̠ (Jolobayu) ar manwa rukhiạko reaḱe ekrạṛena Diso̠m Mukhiạ Sheikh Hasina são gota dhạrtiren 64  manotan ạyuran hoṛko.

Niạ khạtir calaoen so̠mber “Leaders’ Pledge for Nature: United to Reverse Biodiversity Loss by 2030 for Sustainable Development” ńutuman mit́ kạmihora ko eho̠ṕakada.

Sirjon, ho̠e-lo̠lo̠ ar manwa rukhiạko lạgit́ kạmi ho̠ra hatao ar eṭaḱko udgạu emako  lạgit́ niạ ekraṛ so̠mbat ko kolkeda dhạrtiren ạyurko. Emmanuel Macron, Angela Merkel, Justin Trudeau, Jacinda Ardern, and Boris Johnson no̠ko dhạrtiren maraṅ ạyurko são manotan Sheik Hasina hõ ekaraṛ sakamrey suhikeda. Niạ o̠l sakam ho̠tete so̠do̠rena je, dhạrtire sirjon, ho̠e-lo̠lo̠ ar manwako rukhiạko lạgit́ sanam hoṛ mit́kate ko kạmia. Nit ar darakan din lạgit́ niạ sirjon mońj do̠ho̠e  ar o̠na cetanre paṛaolen ẽṭkeṭoreć ko khon bańcaoḱ lạgit́ sanamko mit́kate kạmi ge jo̠ tet́ do.

Niạ sakamre suhi em diso̠m ko do̠ Bhuṭan, Kanaḍa, England, Belgium, Denmark, EU, Finland, Germany, Grees, Hungary,  Ireland, Israel, Itali, Mexico, Norway, Portugal, Spain, ar Suiḍen.




Ko̠ro̠na khạtir Baṅgladiso̠mre kạmiko at́keda aema hoṛ

Ko̠ro̠na ajarte Baṅgladiso̠m reaḱ naṅgraha ṭoṭhakoren 66% hoṛ  ar ato ṭoṭharen 41% hoṛ akoaḱ kạmi ko at́ akada.World Bank report  ‘Losing Livingwoods: The Labor Market Impacts of Covid-19 in Bangladesh’ ńutuman mit́ sodor sakamre niạ do so̠do̠r akana. O̠na re so̠do̠r akan o̠l lekate ńelo̠ḱ kana Rajshahi Bibhag reaḱ naṅgraha ṭotharen 61% hoṛ ar ato ṭoṭharen 35% hoṛ kạmi ko at́akada.

ko̠ro̠na ajar khạtir kạmi ṭhạire cet́leka  menaḱkoa hoṛ ona cetan khoj to̠las hatao hoelena calaoen 10 June khon 10 July  phonere katha roṛ kate niạ do̠ so̠do̠r akana. To̠be niạ so̠do̠r sakam saṕṛaore Baṅgladesh Porisoṅkhan Bureau jo̠to̠khon mucạt́ Household Income and Expenditures jorip reaḱ ńamen jo cetan World Bank e kho̠ndroṅ akada.

O̠nare ńel akana naṅgraha bhitrere jo̠to̠ kho̠n ḍher kạmi ko at́ akada Dhakare. No̠nḍe do̠ 74% hoṛ kạmi ko at́akada. Dhaka bibhag reaṅ ato ṭo̠ṭhare  45% hoṛ kạmiko at́ akada.

Ato̠ ṭoṭha bhitrere jo̠to̠kho̠n bạṛti kamiko at́ akada Borishal Bibhagren hoṛ. No̠nḍe do kạmi bego̠r 47% hoṛ  ar naṅgraha re menaḱ hoṛko mo̠dre 54% kạmi ko at́ akada.

 So̠do̠r sakamre arhõ ńelo̠ḱ kana-Chittago̠ng bibhag reaḱ naṅgraha ṭo̠ṭhare 63% ar ato̠re 44% hoṛ, Khulna bibhagre naṅgraharen 54% ar ato̠ren 39%, Rajshahi bibhagre naṅgrahare 61% ar ato̠re 35% hoṛ, Rangpur bibhag naṅgrahare 58% ar ato̠re 37% hoṛ, Shylheṭ bibhag naṅgrahare  66% ar ato̠re 39% hoṛ kạmiko at́ akat́takoa.




Dhạrtiye̠ bạgiyada Attorney General Mahbubey Alam

Attorney General Mahbubey Alam  hola robibar 27 september 2020 Dhaka re̠aḱ Sammilito Samorik Haspiṭal (CMH) re̠ cikitsa hatao̠ o̠kte̠re̠ye̠ jirạue̠na. Attorney General ko cikitsayedikan ḍocṭor ko hola ạyuṕ ńuhum 7 baja 25 minutes re̠ Attorney General doe̠ go̠će̠na me̠nte̠ko lạike̠da. 

Diso̠mre̠n Maraṅ Ạn ạyurić Mahbubey Alam do̠ ać e̠ratte̠t́, mit́ ko̠ṛa ar kuṛi se̠le̠t́ aćre̠n ae̠ma dulạṛiạko do̠ho̠̠ oṭo kate̠ niạ dhuṛi dhạrtiy bạgiyada. Gujuḱ o̠kte̠ uniaḱ ume̠r tahẽkantaea 71 se̠rma. Calao̠e̠n 03 september 2020 ńindạ Attorney General do̠ ruại aṭkarke̠da; o̠na tayo̠m din se̠taḱ uniaḱ ko̠ro̠na ajar ńam akana me̠nte̠ko baḍae̠ ńamke̠da ar unhiloḱ ge CMH hospitalre̠ko bhurti kedea. Uniaḱ ho̠ṛmo̠ re̠aḱ o̠bo̠stha ar hõ bạṛić calaḱ kante̠ 18 tạrik do ICU re̠ko ade̠rkedea jiwi bańcao̠tae̠ ̣lạgit́.

Maraṅ ạn bepari (Advocate) Mahbuby Alam do̠ 2009 se̠rma re̠aḱ 13 January diso̠m re̠n 13 no Attorney General me̠nte̠ko o̠jo̠ḱledea. Ar aćaḱ jion re̠aḱ mucạḱ din hạbić niạ dạyike̠ purạu le̠da.

Attorney General aḱ gujuḱ re̠ Diso̠m re̠n Maraṅ Mukhiạ Md. Abdul Hamid, Maraṅ Montri Sheikh Hasina, Maraṅ Biḱcạrić Saiyd Mahmud Hosain, Ạn Montri Anisul Haque ar hõ  diso̠m re̠aḱ ae̠ma sãotare̠nko  duk ko so̠do̠r akada. Diso̠m re̠n maraṅ Mukhiạ Sheikh Hasina aćaḱ  duk so̠do̠r so̠mbatre̠ me̠nke̠̠da nui do̠ mit́ ạḍi jo̠san Ạn baepari (advocate) ar biḱcạrić hisạbte̠ diso̠mre̠ dạyikan ae̠ma Ạn re̠aṅ bisạeko gạkhuṛ se̠le̠t́e̠ kạmi akada. Ar sạriaḱ re̠ te̠ṅgo ke̠ṭe̠ć tahẽkate̠ ạn re̠aḱ biḱcạrić kạmire̠ lạgiạ paṛao̠e̠ tahẽkana. Uniaḱ kạmiko jo̠to̠ ho̠ṛko disại tae̠a arko pańja ho̠rayea.




Rajshahi City Chrisṭian Cooperative Credit Union reaḱ vo̠ṭte bachaoenako nãwã ạḱyurko

 

Rajshahi City Chrisṭian Cooperative Credit Union reaḱ voṭ ho̠yena ho̠la  25 sepṭember 2020 so̠kolbar. Niạ vo̠ṭ re chairman hisạbte manotan Boidonath Hasdaḱ ar Sadharo̠n Sompado̠k hisạbte manotan Raton Ṭuḍu são  12 hoṛ ko bachao o̠co akana. No̠ko mo̠dre vice-chairman Benjamin Soren, Treasure Fuljenseus Marandy ar cacalao ạyurko (Poricalok) Dina Monika Rojario, Edward Marandy, Kamilla Biswas, Jhon Raju Marandy, Pollob Ṭuḍu, Rojina Biswas, Babulal Marandy ar Bulbuli Hasdaḱ.

Baḍaejoṅ niạ Credit Union re amjdaj 2100 hoṛ do menaḱkoa. No̠ko mo̠dre 900 do̠ ko vo̠ṭar kana. Ho̠la vo̠ṭko emkeda amdaj 800 hoṛ. Vo̠ṭ e emko do̠ Mo̠hisbathan re menaḱ Caritas area office ṭhạire vo̠ṭko emkeda. Niạ vo̠ṭ do̠ ạḍi mońj te hoy purạ akana. Nãwãte jitakan sanam ạḱyurko darakan dinre niạ Credit Union napaeko ạyura mente sanamkoko asjoṅo̠ḱ kana.




Shylheṭ Roman Catholic Diocese reaḱ jaiga dokhol ghoṭonare 02 hoṛ gereptar

Shylhet Roman Catholic Diocese re̠n maraṅ Bishop aḱ kạmi ṭhạ̃i ar tahẽn o̠ṛaḱ jạega do̠kho̠l re̠aḱ gho̠ṭo̠na re̠ bar ho̠ṛko giriptar akat́kinạ Police. Ae̠ma din khon ge mit́ do̠l ho̠ṛ o̠na jae̠ga do̠kho̠l re̠aḱ ko kurumuṭu kana.  Niạ karon te̠ o̠nḍe̠nko isại ho̠ṛ bhitrire̠ bo̠to̠r pasnao̠ akana.  O̠na khạtir police do̠ ạḍi husiạrte̠ o̠nḍe̠ko ho̠rho̠ kana.

Baḍae̠o̠ḱ kana 2013 se̠rma re̠ Shahporan ṭoṭhare̠n  Suroma Gaiṭre̠ Bisho̠paḱ o̠ṛaḱ  ar kạmi ṭhạ̃i lạgit́ 2 e̠ko̠r 45 so̠to̠k  jaega ko kirińle̠da. O̠na tayo̠m pon bo̠cho̠r po̠r mit́ do̠l o̠na jaega akoaḱkana me̠nte̠ko dạbi ke̠ttte̠ Courtre ko mamlake̠da. O̠na mamla do̠ 2019 se̠rna re̠ khạrije̠n khan calao̠e̠n 17 march Mujib se̠rma ńutumte̠ o̠na jaegare̠ dare̠ ro̠ho̠e̠ ar o̠ṛaḱ te̠ar kạmi ko e̠ho̠ṕle̠da. Ko̠ro̠na karo̠nte̠ o̠na kạmiko do̠ thir tahẽkana. Calao̠e̠n so̠mbar ackage o̠na do̠kho̠ldarko do̠ mit́ nãwã nisạna bit́ kate̠ o̠nḍe̠naḱ jinis ko luṭ arko tãhas nãhãs ke̠da. O̠na ńe̠lte̠ o̠nḍe̠nko isại ho̠ṛ do̠ ạḍiko bo̠to̠r akana. O̠nte̠ naṅgraha re̠n police ko o̠na ṭhạ̃iko ho̠rho̠ye̠da me̠nte̠ Shah poran thanare̠n OC Abdul Kaiyum Chawdhury lạike̠da. O̠na jaega do̠kho̠l mamlare̠ 2 ho̠ṛko giriptar akat́kina. E̠ṭaḱko hõ giriptar re̠aḱ to̠las calaḱkana.

Catholic Bishop oṛaḱ re̠ kạmi kan ho̠ṛko lại so̠do̠re̠da – so̠mbar ńindạ do̠kho̠ldar ho̠ṛko he̠ć kate̠ o̠nḍe̠nko ho̠ṛ ce̠tan luṭko calao̠ akada ar o̠nḍe̠naḱ ro̠ho̠e dare̠ ko tut́ giḍi akada. Niạ gho̠ṭo̠na do̠  police Commissioner baḍae̠ oco kate̠ 19 hoṛ ńutumte̠y mamala akada Catholice diocese re̠n  incharge Soroj Kosta.

Poribes Andolon re̠n Kendro Committee re̠n member Father Joseph Gomeje̠ lạike̠da, mit́ jumi jaega doḱkho̠l hunḍạrko do̠l mit́ kate niạ jaega do̠kho̠l re̠aḱ ko kurumuṭuye̠da. Ale̠ do̠ niṭ akan dam tege le̠ kiriń akada. Me̠nkhan o̠nko do̠ pon bo̠cho̠r tayo̠m ko mamlaye̠da ar o̠na mamla hõ kha̠rije̠na  o̠nate̠ jo̠rjo̠bosti kate̠ do̠kho̠l ko me̠ne̠da daṛe uduḱkate̠.




Pherao hoyoḱ kana Coxbazar jilạren 14,00 policeaḱ

Police aḱ seṅgel sarte guren jirạu akan miliṭari mukhiạ Mejor Sinha Rashed Khan aḱ gujoḱ ar hoṛkoaḱ tạpis galmarao re tahekanako Baṅgladiso̠mren police bạhini. Coxbazar jilạ reaḱ sanam thanaren amdaj 1400 hoṛ police bodol reaṅ ko goṭa akada.

Coxbazar ren Police Super Mohammad Hasanujjaman e baḍae ocoaḱana, Dhaka police sodor doptor niạko goṭa akada baṅma police palṭon reaṅ mit́ nãwã seṭ ko calaoḱa Coxbazar ar nonḍe  okoe nitoḱ menaḱ ko onko do eṭaḱ reko calaḱa.

Niạ laha 31 july Coxbazar Merin drive re police aḱ sẽṅgel sarte Mejor Sinha waḱ gujuḱ tayom niạ jilạre police kạmiko cetan katha rakaṕlena. Ona ghoṭona khạtir Ṭeknaf thanaren mare OC Prodip Kumar Das são arho mit́bar nanan hudạren police ko gereptar kate nit bicạr samaṅreko teṅgo akat́koa. Niạ tayom jilạren police super, additional police super são arhõ 08 hoṛ akoaḱ dạyik hudạ khon ocoḱ kate nãwã ạyurko ko ạguakat́koa.

Police ạḱyurko jilạren kạmikan mukhiạ 34 plice ńeńelko (Inspecṭor) aḱ bodol reaṅ hukum ko jạrikeda 30 sepṭember.

Police Super Mohammad Hasanujjamane baḍae ocoḱ kana je jotolekan hudạren 14,00 police ko bodol hijuḱa niạ Coxbazar re. tobe nia bodol do ạḍi so̠rdinge hoyoḱa. Uni do ar hõ meneda je jilạ reaḱ 08 goṭen thanaren purạ seṭ police geko bodoloḱa. Ar niạ bodol se pherao do police department re ạḍi jạruṛ kạmihora kana oka do jao ge hoyogoḱ kan, niạ do ạn rege menaḱa. Ar onate thoṛa thoṛate niạ kạmi hora do hoy purạḱa.




Ko̠ro̠na lạgit́ niṭ akan Rajshahi Christian Mission Hopital do bondena!

Diso̠mre ko̠ro̠na ajar baṅ cabaakan re hõ ackage ko̠ro̠na rogiko lạgit́ hale benaokan Rajshahi Christian Mission Hospital do bondena. Cacalaoko ko meneda, Ko̠ro̠na ajar ren rogiko thoṛage ko ńamoḱ kan khạtir mit́leka do bond lagaoḱ kana niạ Hospiṭal.

Baḍaeoḱ kana diso̠mre ko̠ro̠na rogiko ḍheroḱ kan okte niạ serma reaḱ april cando re apnarte ạyuroḱkan besarkari hospiṭal ko  são diso̠m reaḱ Sastho Odhidoptor mit́ oltol do hotete hatao hataṛ hoelena ar onako hospiṭal do COVID-19 re jạbun akan ko joton koa ar khoroc do sarkare emoḱa. Ona leka niạ hospiṭal do cando re 12 lak ṭaka bhaṛae ńamet́ tahekana Sastho Montronaloy khon. Enre hõ rogiko lạgit́ mońj ạt ge baṅ tahekana noa hopiṭalre.

Menkhan rogiren hoṛkoaḱ aema nạlis tahekana niạ hospiṭal ren kạmiạko cetan. Khobor re nonka hõ ńel akana rogiren hoṛkoge oxygen cylinder niạko nir baṛae kana. Muskil oktere hõ hospiṭal ren nurse ko bako ńamoḱ kan tahena.

Calaoen gurubar khon niạ hospiṭal do bond ńelakana. Tolas kate baḍae akana je Hospiṭal do barhe khon bond kate bhitreko saphayeda rog-teju khon ar araḱko joto sapha aro kạmi ko calaḱ kana. Daraekan 2021 serma reaḱ january pạhil tạrik khon arhõ lahate leka joto lekan rogiko ran ar joton kạmiko ehoboḱa.

Niạ bisạete Rajshahi Medical College Hospiṭalren ạyurić (Upo Poricalok) Dr. Saiful Ferdous lạekeda Rajshahi Christian Mission Hospiṭal re ko̠ro̠na rogiko joton se cikitsa em thoṛa muskil hoyoḱ kan tahena ar nit do hospiṭal re rogiko hõko thoṛagea onate ale do niạ bond reaḱ le goṭa akada. Ar Rajshahi Medical College Hospiṭal reaḱ 15,22,25,27,29,30,39 ar 40 namber bolok ko̠ro̠na uniṭ lạgit́ saṕṛao doho akana. Ar hospiṭalre nit do central oxygen splay hi-flow nozzle canola reaḱ bondobostho hoyakana.   




Diso̠m re̠ ko̠ro̠na Antigen test e̠ho̠bo̠ḱ kana

Diso̠m re̠ jo̠to̠ sarkari medical college haspatal, jilạ haspatal, sarkari PCR labroṭory ar jo̠to̠ sastho institute kore ko̠ro̠na Antigen test (antigen bidạu) e̠ho̠bo̠ḱ kana.  Go̠ṭa dhạrti re̠aḱ niro̠po̠n ho̠ṛmo̠ são̠ta (WHO) re̠aḱ uduḱaḱ ko pańja kate̠ niạ antigen bidạu re̠aḱ hukum ko e̠mat́koa Sastho ar Poribar Kollan Montronaloi.

17 September 2020 Sastho ar Poribar Kollan Montronaloi niropon ho̠ṛmo̠ bibhag re̠aḱ sarkari stapona 1 odhisakha re̠n Upo socib Dr. Bilkis aḱ suhian Sastho maraṅ ạyurić aḱ mit́ solha sakamre̠ o̠lakana je̠, go̠ṭa diso̠mre̠ antigen  biḍạur re̠aḱ jạruṛ me̠naḱa o̠nate̠ tho̠ṛa o̠kte̠re̠ ko̠ro̠na ajar o̠romre̠ niạ biḍạu re̠aḱ ạḍige lạgti. Tobe̠ WHO aḱ uduḱ  ḍahar pańjakate̠ diso̠m re̠aḱ sanam medical college haspatal, jilạ haspatal, sarkari PCR labro̠ṭo̠ry ar jo̠to̠ sastho̠ institute kore̠ ko̠ro̠na Antigen test (antigen bidạu) re̠aḱ hukum ko e̠m akana.

To̠be̠ e̠kraṛ (sorto) tahen kana baṅma Sastho Odhidoptor re̠aḱ lab bạṛti idiy kạmi do̠ tojbij kate̠ lahaḱa Covid-19 lab bạisạu kạmiko.




Tanorre Pạurạwante̠ko giriptar kedea Ạdibạsi maejiu

Tanorre̠ 10 se̠r pạurạwante̠  Agosṭina Baske (37) ńutuman mit́ maejiu ko giriptar akadea. Uni do̠ o̠na ṭoṭhare̠n pạurạ ạkhrińić kanae̠.

Ho̠la (20 September 2020) Robibar se̠taḱ Tanore Upojilạ̣ re̠aḱ  Mohonpur Kocuạ pukur Sorla paṛa ato khon ko giriptar akadea. Agosṭina do̠ Mohonpur Kocua pukur Sorla paṛa atoren Lal Baske re̠n ho̠po̠ne̠ra kanae̠.

Uniaḱ giriptar kho̠bo̠r sạriaḱ kana me̠nte̠ Tanore thanare̠n Office in charge (OC) Rakibul Hasane̠ lạie̠da- mit́ oko so̠mbat ńamkate̠ Mohonpur Kocua pukur Sorlapaṛa atore pạurạle̠ se̠ndra ke̠da. O̠nare̠ ạyuriće̠ tahẽkana ASI Yeasir Arafat uni do̠ 10 se̠r pạurại ńam akada.

Niạ o̠kte Agosṭina Baske ko ńam kedete̠ko saṕkedea ar court ho̠te̠te̠ Rajshahi jehel re̠ko ko̠lkedea.




Diso̠mre nãwã bạnij pe̠ãj boloḱ ehoṕena

Bar dinre̠ (18 ar 19 September 2020) Myanmar khon 45 ṭon pe̠ãj Coxbazar khon Teknaf jahaj ghaṭre he̠ć se̠ṭe̠r akana. Amdaj bar cando tala bo̠nd tahẽn tayo̠m Myanmar khon pe̠ãj he̠će̠n re̠aḱ kho̠bo̠r sạrige kante̠ye̠ lạike̠da jahaj ghaṭren mukhiạ Md. Josim Uddin.

Md. Josim Uddin doe̠ baḍae̠ ocoḱkana, jun cando re̠aḱ mucạt́ se̠ć Moṅḍu- Akiyab  jahaj ghaṭre̠ ko̠ro̠na ajar ńamle̠t́ koa o̠nḍe̠n kạmia̠ko.  Ar o̠nate̠ bo̠nd tahẽkana sanam le̠kan bạnij-beparii jinis ạgu-idi. Nonkan o̠kte̠ 2 cando tayo̠m  so̠ko̠lbar  bare̠a jahaj te̠ 30 ṭon pe̠ãj he̠će̠na.

Sanicar ar mit́ṭe̠n 15 ṭon pe̠ãj pe̠re̠ć jahaj ghaṭre̠ he̠ć se̠ṭe̠r akana. Niạ bar din chuṭi tahẽkante̠ pe̠ãj re̠aḱ kagoj ko jo̠ma bako e̠m daṛe̠akada me̠nte̠ baḍaeoḱkana.

Teheń ge arhõ Bharot khon pe̠ãj paromoḱ reaḱ hukum ńamkate diso̠mte 199 ṭon pe̠ãj boloena.