PORAINI

Kulhi mucạt́ dene banar sare menaḱ juri pukhri

Mit́ do ḍaṅra kaḍa gasao mańjao ar jobeako  sukri,

Ona sorre  dosaraḱ do ekal heṛan sohan kedeć

Ona re do menaḱ aneć hạriạṛ poraini sakam  pereć.

 

Ona sorem calaḱ khanem ńama monre nirạ sahẽt́

Oka leka tehõ eṭaḱ redo bam sendra ńamet́ tahẽt́,

Noa sakam sedae redo aema kạmi reko lagao

Ona baṅkhan bapla bihạ hoyoḱ kan tahena lajao.

 

Netar leka unre do baṅ tahẽkan polithin ar Ṭisu

Sanam kạmi purạuḱ kan tahena onatge ạḍi kusi,

Hạṭiạ bajar buluṅ hako jel ar emanteaḱ saoda

Hoṛ deko jotowaḱge kiriń kate noa teko reda.

 

Bapla bihạ bhoj eman kore jom ńu ato peṛa

Santal koaḱ hudis redo noa tege manot ḍhera,

Sakam hạriạṛ nạṛ̃i jạnum baha do nirạ rạni

Sanam lekan bahako tala noage daḱ PORAINI.




Poul Olaf Bodding Aḱ 161 Serma Janam Mãhã Dinisạ ruạṛ Manotena

Budhbar (5 November) Chapainawabgonj jilạ reaḱ Amnura Mission re Poul Olaf Bodding aḱ 161 serma janam mãhã dinisạ ruạṛ manotena. NAGR (National Agency for Green Revolution) aḱ bondoboste P.O Bodding janam mãhã dinisạ ruạṛ akhṛa do̠ hoe purạuena. Janam mãhã dinisạ ruạṛ akhṛa  do̠ NAGR (National Agency for Green Revolution), The Santals Times ar Bangladesh Northern Evangelical Lutheran Church (BNELC) pene sãota miťte ko bondoboste hoe purạena. Niạ akhṛa cacaḱlao ạyur keda NAGR ren Program Manager Prodip Hembrom.

Paul Olaf Bodding do 1865 serma reaḱ 2 November Norway diso̠m reaṅ Gazovo naṅgraha rey janamlena. Uniren apataḱ ńutum do̠ Edward Olsen Bodding and gogo ńutum do̠ Betzy Emilie Wennevold. Isại hoṛko do niạ 2 november do Sonot koaḱ maha ko mano̠t te P.O Bodding janam māhā do bako manota. Onkage NAGR ar sāo gao̠ta ko̠ milạkate Paul Olaf Bodding aḱ 161 serma janam māhā do̠ 05 november nenḍakateko manotkeda.

Niạ janam mãhã dinisạ ruạṛ akhṛare manotan Maraṅ peṛa lekate seṭere tahẽkana, Chapainawabgonj Additional Deputy Commissioner (General) Md. Nakib Hasan Tarafdar, NAGR ren ạyurić Mn. Stephen Soren, BNELC Rajshahi Circle Chairman Mn.Robindronath Hembrom, NAGR ren member ar Utarbongo Adivasi Forum Kendrio Committee sabha mukhiạ ar BNELC Trust Board Secretary Mn. Hingu Murmu, Amnura Lutheren Mission Hospital ren Manager Mn. Markus Murmu, Uttarbanga Shishu Unnayan Prokalpo 0226 ren Manager Mn. Anil Tudu, Amnura Mission Manḍer ạyurić Mn. David Dhonae Hembrom.

NAGR ren ạyurić Stephen Soren do̠ ać aḱ sạgun daram katha re P.O Bodding aḱ janam ar uniaḱ kạmiko babot khaṭote lại sodorkeda. Uni doe menkeda,  ‘P.O Bodding do santal koaḱ pạrsi, ạri-cạli ko olkatey rạkhi jogao oṭo akada. Aema ḍher din metaḱme 44 bochor santal ko tuluć tahẽkate aćaḱ dhorom porcar kạmi kate pạrsi ar ạricạli koe rạkhi jogao akada. Santalko la̠git́ aema puthi hõe olkeda. Jemon onako modre Kukli Puthi (1899); Sereń Puthi (1912); Girjạ dhara (1917); Hoṛ kạhniko (1924), Ran rehẽt́ (Santal Medicine), Studies in Santal Medicine and Connected Folklore emanteaḱko. Inạ chaḍa hõ Santali ronoṛ se grammar ar Dictionary hõe ol oṭo akada.

Niạ jugre santal pạrsi, ạri cạli, legcar do bại bạite adogoḱkana. Menkhan aboaḱ jạruṛ kana noa sanamaḱ rạkhi jogao ar jotonte dohokaḱ. P.O Bodding saheb do misssinary hoe katet́rehõ 1894-1938 serma hạbić santalko talare santalkoaḱ pạrsi, ạri cạli legcar cetanre khondrond katet́ ạḍi lekan puthikoe ol keda. Oka do abo santalkoaḱ ạḍi maraṅ sompod kan. Onate uni disạ doho ar manot emae joto hoṛaḱge lek kana. Cedaḱje santalko talare uni do maraṅ pạrsi gagoj ar ạricạli dulạṛ nạmuna kanae.

Arhõ uni do darakan din reaḱ kukmu santalkoaḱ horoḱ bande, saj-sapaṕko jogao dohoe lạgit́ Amnura Mission manḍer re mit́ṭen santal museum ar library benao reaḱ kathako hõe lại sodorkeda.’

Onka leka, Chapainawabgonj Additional Deputy Commissioner (General) Md. Nakib Hasan Tarafdar hõ pạhilte P.O Bodding aḱ janam mãhã ńutumte jotoko ạḍi sarhao ar johare emat́koa. Uni hõe menkeda mit́ṭen missionary hoykate ape santalko talare tahẽkateć santalko lạgit́ nunạḱe kạmikeda noa do gorob reaḱ bisoe kana. Onate noa ạri cạli, pạrsi, legcar napaete jogao dohoepe.

Mn.Hingu Murmu hõe menkeda, P.O Bodding saheb do sạrige ạḍi daman damanaḱ abo santalko talare kạmikeda. Onate uni do eṭaḱ missionary ko khon thoṛa judạ machage tahẽkana. Ente uni do hoṛko talare tahẽkateć hoṛ lekage aćaḱ jion hõe khemao akada. Santal hoṛko lạgit́ gorob kanae. Onate delabon sanamko johar ar sarhaobon emaea.

Paul Olaf Bodding do santalko dulạṛ kate Pio buding saheb ko metae kan tahena. Uni do̠ santalko lạgit́ aema bhạlạiḱ e kạmi akada. Uniaḱ ona mońj kạmiko khạtir Missionary ko do̠ uni birud ko teṅgoyena ar niạ disạm kho̠n ko ruạṛ ocokedea. Ruạṛ okte uni do̠ santalko̠ lạgit́ ạdiy raḱleda. P.O Bodding aḱ kạmi horako disạ ar uniaḱ janam sanam santal jạt ko lạgit́ ạḍi gorobanaḱge. Jug cetan jug ge uni do̠ abo talare bańcaoe tahena ać aḱ kạmi ko khạtirte.




Ṭaiphoiḍ Ṭika ko Ńamkeda NAGR Sikhnạt Program Ren Pạthuạ Gidra ko

Teheń Lukhibar (23 October) Chapainawabgonj jilạ, Amnura Mission reaḱ Tabitha Kindergarten School re NAGR (National Agency for Green Revolution) hotete ạyuroḱkan pea school ren pạṭhuạ gidrạ ṭikạ ko ńamkeda.

Ṭaiphoiḍ ṭikạ ko ńamkeda Tabitha Kindergarten School, Amnura Mission Primary School ar St. Andrew’s Junior School ren pạṭhuạ gidrạ ko. Jotokote moṭ mit́ sae eaegel mõṛẽ (175) goṭen pạṭhuạ gidrạ ṭikạ ko ńamkeda. Heć seṭer akan joto gidrạge ṭikạ ko ńamkeda ar napaete ṭikạ emoḱ kạmihora hõ hoe purạuena.




Chapainawabgonj Jilạre Ela Mitro aḱ Sae (100) Serma Janam Mãhã Manotena

Chapainawabganj re ạḍi rạskạ salaḱ Tebhaga andolon se ạidạri ren ạyurić  Ela Mitro aḱ sae serma janam mãhã manotena.

Sạnicar (18 October) Chapainawabgonj reaḱ Nachol, Gomostapur ar Sodor upạjilạ ren aema lekan jạt ar hudạren kạmiạko, hajar hajar adivạsi hoṛ ar maejiu hõko selet́lena. Uniaḱ janam mãhã ńutumte jilạ sohor reaḱ Fire Service moṛreko rally keda.

Setaḱ 11:00 baja okte Fire Service moṛre tumdaḱ, ṭamak, ḍhak-ḍhol, kortal reaḱ ru saḍeyena. Ona sãote eneć sereńate rally ehoṕena, Rạni menaea, Ela Mitro menaena, Ela Mitro Ela Mitro, Casakoren Rạni Ela Mitro, Sạgun sạgun sạgun din Ela Mito aḱ janam din. Amdaj bar kilomeṭer sạṅgiń khon ehoṕkate Chapainawabgonj sohor reaḱ ḍaharkore ạcurkate Pouro park re mucạt́ena. Inạ tayom onḍe do jạtiạri sereń talare janam mãhã manot ehoṕena.

Inạkate Tebhaga ạidạri reaḱ namḍak sereń ‘Heisa mali dhan ho….’ Sereń talate kolhe sãotaren pạṭhuạko do Ela Mitro aḱ lạrik kathako sodorkeda. Ona sereńre sodor upạjilạ reḱ Filtipaṛa sãotaren pạṭhuko selet́ena.

Akhṛa ehoṕre roṛkeda Udjapon porisod ren akhṛa hohoić (Convenor) Bongopal Sordar. Manotan peṛa lekate seṭerko tahẽkana, Rajshahi University ren Chatro upodesta Folklore bibhạg ren Ass: Professor Amirul Islam Konok, inạ mit́ bibhạg ren Professor Uday Songkor Bissas, Rajshahi Ucho Madhomik sikhnạt Training Institute ren upo-poricalok (Deputy Director) Abdus Sobur, Jatio Ạdivạsi porisod ren sabha mukhiạ Bicitra Tirky, Rajshahi Ela Mitro Silpi Songsond ren sabha mukhiạ Tapos Mojumdar, Ạdivạsi onoliạ Mithusilak Murmu, NAGR (National Agency for Green Revolution) ren ạyurić Stephen Soren, Utarbongo Adivasi Forum ren sabha mukhiạ Hingu Murmu.

Ela Mitro aḱ janam 1925 serma reaḱ 18 October Jhenaidah jilạ Shailkupa upạjilạ reaḱ Baguṭia atore. Ać baba Gogendronath Sen doe tahẽkana briṭis sarkar reaḱ tabere baṅgla ren Accountant General. 1944 sermare Ela Mitro do Kolkata reaḱ Bethu Kolej khon Degree hataokeda. 1945 sermare Chapainawabgonj jilạ reaḱ Ramchondropur atore bapla hoyentaea. Ramchondropur ren jumidar Mohimchondro ar Bissomaya Mitro ren huḍiń koṛa Romendro nath Mitro são bapla kate Bethu ren tukhạṛ pạṭhuạ ar jumidar oṛaḱren bạhu kuṛi hoyena Ela Mitro Sen.

Oloḱ paṛhaoḱkan okte khonge Ela Mitro do cominist party sãoe joṛaolena, onate ać jãwãe são ar uniaḱ taṛam ḍaharre algatege joṛao daṛeaḱ tahẽkana. 1946-1950 serma hạbić Rajshahi reaḱ Nowabgonj ṭoṭhare Tebhaga andolon se ạidạri doe ạyurkeda.

Janam mãhã manot akhṛare onoliạ Mithusilak Murmu doe menkeda, “Ela Mitro do lạṛhạikate bańcaoḱ tahẽne cet́ akat́bona. Lạṛhại kate bańcaoḱ hoyoḱtabona. Ona lạṛhại nit hõ calao idi hoyoḱa. Aboaḱ jãhãn ạidạri babon ńamakada. Onate delabon nit hõ lạṛhại bon calao idia.

Onka leka NAGR ren ạyurić Stephen Soren hõe roṛ sodorkeda, Ela Mitro aḱ lạṛhạite sanamkoe udgạuet́bon kana je, aboaḱ ạidạri, hok ạidạri ńam lạgit́ aboaḱ andolon se lạṛhại bon calao idia.




Gobindogonj re Santalko Dal Ocoyena Up Chairman Ṭhen

Gaibandha reaḱ Gobindogonj upạjilạ re santalko upạrte ạḍi bạṛić ghoṭna ghoṭao akana. Santalko dal ocoyena Rajahar Union Porisod Chairman ṭhen. Rajahar union reaḱ Biraṭ Bhuṭo atore hoyakan ghoṭna babot Aṭhwar hiloḱ ńindạ Gobindogonj thanareko nạlis keda mente Gobondogonj thana ren OC Bulbul Islam doe baḍae ocokeda.

Ona ghoṭnate hạn akan Shembala Hembrom (45) ńutuman maejiue nạlis keda. Uni doe menkeda, Sokol hiloḱ santal hoṛko akoaḱ khetre hoṛo rohoeko calaoenre Rofiqul Chairman ar uniren goṛoko onko  hoṛko dal ket́koa.

Khan uniren koṛa Biswanath Soren (25) ar goṛomtet́ koṛa Joyonto Hasda (19) ạḍi kajakkin hạnena. Onko modre Biswanath do Rangpur Medical College Haspatal re bhurti menaea, uni ar aćren goṛomtet́ koṛa do Gobindogonj Upạjilạ reaḱ Sastho Complex re bhurti menaḱkinạ. Arhõe baḍae ocokeda, Rofiqul Chairman ren ać baba Hakim Mondol ar uniren hoponko jal dolil katet́ iń baba Hopna Hembrom ar iń maramba Nodo Hembrom aḱ amdaj 3 akor jumi ko dokhol keda. Noa babotre adalotre mamla hoyenre calaoen 2023 serma reaḱ December re onko birudre eṛe dolil mente pormanena.

Inạkate ona jumi hatao reaḱ aema dhao kurumuṭulena. Menkhan aema lekan tạkić ar akoṭ heć paṛaoena. Nes ona jumire hoṛo rohoele goṭaket́re daḱ emoḱko bondkeda. Uni santal maejiue lạikeda, “calaoen sokolbar (15 August) ona jumire hoṛo rohoele ehoṕena. Ṭhik inạ ghuṛirege Rofiqul Chairman, ar ać boeha Sofiqul ar Mezbaul Islam ar uniren hoṛko ṭheṅga, ladhnawante hećkate dadalko dhurạuena.

Noa babotre Rajahar Union Porisod Chairman Rofiqul Islam doe menkeda, “ noa jumi amdaj 35 serma lahare Hopna Hembrom ṭhen khon iń baba Hakim Mondol-e kiriń hatao akada. Un khongele cas bas ạgueda. Jumi reaḱ joto kagoc ale ṭhen menaḱa.

Uni do arhõe menkeda, “Sokol hiloḱ ona jumire santalko hoṛo rohoeko hećena. Khobor ńamkate onkole baronket́koa. Ona okte iń khon kạṭić boeha Sofiqul Islam bohoḱe bajaoena. Onate uni hõ haspatalre bhurti menaea.”

Gobindogonj Bagda-Farm Bhumi udhar songram komiṭi ren sabha mukhiạ Philimon baskey lại sodorkeda, “Rajabiraṭ ạdivạsi santalkoaḱ amdaj 250 bighạ jumi disom sạdhin tayom aḍepase baṅgaliko aema okte aema lekate jor jobor katet́ko dokhol hataokeda. Ona jumi nit hõ ruạṛ bako  ńam akada.

Noa laha Rofiqul Chairman birudre nes bochor reaḱ 3 January upạjilạ reaḱ Biraṭ ạdivạsi atoren Philimona Hasda (55) ńutuman maejiu ko dal kedea ar oṛaḱ duạṛ hõko lo rapaḱ ket́taea. Noa ghoṭna babotre Pulis Chairman Rofiqul Islamko saṕ kedea. Upạjilạ BNP dol khon hõko oḍok kedea. Menkhan ona mamla khon nit jạminre menaea. OC Bulbul Islam doe baḍae ocokeda, santalko koclon ocoḱkan, dal ocoḱkan reaḱ ghoṭna babotiń baḍae keda. Nit onako jotowaḱ ghoṭna tijbij katet́ ạn lekate bebostha hataoḱa.




Nawabgonj re Huḍiń Santal Kuṛi Gidrạ Ạtkir Katećko Goćkedea

Dinajpur reaḱ Nawabgonj re mit́ṭen santal huḍiń kuṛi gidrạ ạtkir kateć konac (Dhorson) ar goć khạtirte pulis pe (3) hoṛko giriptar ket́koa. Moṅgolbar (12 August) giriptar kateć hajot oṛaḱ reko idiket́koa. Onko doko hoyoḱ kana Upạjilạ reaḱ purub Joydevpur Hatimara atoren Ilijas Mardy (17), Shiblal Mardy (25) ar Jetha Mardy (55).

Noa laha hiloḱ Sombar (11 August) tikin okte upạjilạ reaḱ purub Joydevpur Hatimara ato reaḱ mit́ṭen mat́ jhaṛ reko ńamkedea. Pulis ar aḍepase hoṛ ṭhen khon baḍae ńamena, uni huḍiń gidrạ Lilisa ać baba Dinesh Besra do upạjilạ reaḱ utạr Sahabajpur (Buṛiaṛa) atoren kanae.

Noa laha Sạnicar hiloḱ (9 August) setaḱre gidrạ Lilisa do aćren go-baba sãote purub Joydevpur bapla jome senlena. Onḍe do Dinesh Besra ać kạkiren goṛomtet́ kuṛiaḱ bapla hoyoḱkan tahẽkana. Un hiloḱ ạyuṕ bela 5:00 baja jokhen bapla oṛaḱ khon Ilijas Mardy do uni kuṛi gidrạ jomaḱ kirińaea mente ać gogoaḱ hobor khon dokane idikedea. Menkhan ńindạ cabayena enrehõ gidrạ do bae ạgu ruạṛledete gharońjren hoṛko goṭa aḍepase beṛhaete sendrako ehoṕena. Ńindạ 2:00 baja hạbić sendra katet́ hõ bako ńamledea. Dosar hiloḱ tikin jokhen Ilijas aḱ khojko hataoket́re uniren goṛoić Shiblal Mardy (2 nombor dusi) ar Jetha Mardy (3 nombor dusi) gidrạ ruạṛ lạgit́ 11 lakh ṭaka ko khojkeda.

Dosar hiloḱ Sombar setaḱre Ruplal Murmu ńutuman mit́ hoṛ mat́ jhaṛ sećre soe ńamkeda are calaoenre mit́ṭen rohoṛ ḍobhaḱre gidrạwaḱ goć hoṛmoe ńel ńamkeda. Khobor ńam tora Lilisa gharońjren ar ato hoṛ onḍeko calaoena.

Nawabgonj thanaren bharapon officer (OC) Md.Abdul Motin doe baḍae ocokeda, Ilijas Mardy do uni gidrạ jãhã lekate idikedea ar konac (Dhorson) katet́e goćkedea. Noa ghoṭna babotre ạtkir, chaḍao reaḱ dạbi, konac ar goć birudre mamla hoe akana. OC do arhõe baḍae ocokeda, Onko dusi hoṛ do goć reaḱ kathako aṅgoć keda .

Tumạl: Ajker Patrika




Sạdhinota Mãhã Ńutumte Joharkin Emena Bharot Disom President Ar Maraṅ Montri

Budhabar (26 March) do tahẽkana Baṅgladisom reaḱ 55 waḱ sạdhinota mãhã. Noa sạdhinota mãhã ńutumte sarhao ar joharkin emena Bharot disomren President Draupadi Murmu ar Maraṅ montri Narendra Modi.

Baṅgladisom ren President Md.Sahabuddin ṭhen kol akan mit́ṭen khobor re,Draupadi Murmu nonkae meneda, Bharot sarkar, hoṛko ar iń seć khon Baṅgladisom ren president ar hoṛko lạgit́ tahẽn kana aema aema manot ar dulạṛ johar. Draupadi Murmu doe meneda, Baṅgladisom-Bharot reaḱ sompok se jopoṛao do aema lekate menaḱ, ạnij sećte, lahanti sećte goṛo gopoṛo, bijli bạti ar ḍigel, sikhnạt, ạri-cạli reaḱ jopoṛao ar hoṛko talare mońj jopoṛao dodoe, nonkanaḱ bisoe ko sećte banar disom talare jopoṛao do menaḱa. Baṅgladisom do Bharot disom reaḱ pạhil aḍepasenren ko se “pạhil protibesi” ar “Act East” ạn, sạmud reaḱ kendrore menaḱa. Bharot disom ren president Draupadi Murmu do Baṅgladisom mit́ṭen jạtiạri, sulukan, sạbit ar lahanti disom lekate ńeńel sanayede kana.

Eṭaḱ sećte, Bharot disomren maraṅ montri Narendra Modi hotete Baṅgladisom ren maraṅ upodesta Dr.Muhammed Yunus ṭhen kol akan sandes re men akada, Baṅgladisom reaḱ rạjạri mãhãre am ar Baṅgladisom ren hoṛko ńutumte aema johar ar sarhaoiń baḍae ocoyet́me kana. Noa din do aboaḱ itihas ar disom lạgit́ hoṛkoaḱ jiwi alae reaḱ maraṅ nạmuna kana.

Tumạl:Daily karatoa




Dhuṛi Dhạrtiy Bạgiyada iskul mahaso̠e Sham Ṭuḍu

Chapainawabgonj jilạ reaḱ Jolahar manḍerren manotan mahasoe Sham Tudu do̠ Lukhibar (27 February’2025 ) noa dhuṛi dhạrti bạgiat́te hana puriyena. Mano̠tan Sham Ṭuḍu do̠ Sufol Tudu ar Rani Hasda ren gidrạe tāhe̠kana. Uni do Niạ ṭoṭharen mit́ Lekman mano̠tan ar Santal so̠maj susạriại ho̠ṛe ta̠hẽkana. Bangladiso̠m ren Ạdivạsi santal jạtko modre Supreme Court ren pạhil ukil ar Utarboṅgo Adivasi Forum ren sadharon sompadok Advocate Probhat Ṭudu ren apat́ kanae. Uniaḱ gujuḱre Uttarboṅgo Adivasi Forum, Hindu Bodho Christian Oiko porisod, Normissjon Bangladesh selet́h eṭaḱ Adivasi songothon ar sãota ren mimit́ namḍak se hoṛko duk ko so̠do̠r akada. Mn.Sham Ṭuḍu do Amnura Mission Primary School re Maraṅ Mahasoe (Head master) lekate amdaj pegel (30) serma dạyikre tahẽkate gidrạe paṛhaoakat́ koa. Gidrạko oloḱ paṛhaoḱ sećte sẽṛa ko lạgit́ nijaḱ jumi jaega dan katet́ benao rakaṕkeda Johahar Sarkari Parimary School. Inạkatet́ hõ adivasi sãotra lahanti lạgit́ aema lekan ṭhãona ńutumte nijaḱ jumikoe dan akada. Bangdesh Northern Evangelical Lutheran Church (BNELC) ạyur lahantire aema go̠ṛo̠ kạmiko̠ menaḱtaea. Enạ chaḍa ho̠ aćaḱ aḍepase ṭoṭhakore mit́ monj jumijaega soso̠ṅić ạmin e̠ hisạbte ho̠ṛko̠ ṭhen mo̠nj namḍak tahekantaea. Sikhnạt re nonka goṛo ar kạmi lạgit́ Chapainawabganj sadar Upajila Prosaon 2019 sermare Marsal uduḱan ho̠ṛ se ‘Alor Pothik’sonmane emadea. Uni do somaj reaḱ aema lekan bạṛićaḱ ko bạgi kate somaj se sãota laha idi lạgit́ ạḍi maraṅe kạmi akada. Gujuḱ o̠kte uni do aćren jiwi juri, 4 koṛa ar 3 kuṛi, goṛom gidrạ selet́ aema peṛa pạrbhạko bạgiat́koa.




Sohid mãhã Se Gogo Pạrsi Mãhã

Sanam hoṛ ge bon khojoḱa nijeraḱ mit́ṭen sạdhintet́ do. Ar ona khạtir aboaḱ Bangladisom sạdhin lạgit́ aboren aema boeha misera ko akoaḱ jiwi hõ ko em akada. Bangladisom ren baṅgali ko do akoaḱ gogo pạrsi lạgit́ 1952 serma reaḱ 21 February hiloḱ akoaḱ jiwi ko alaeleda. Ar niạ ghoṭona do khạli abo disom ren moto lạgit́ disạ doho din do baṅ bickom goṭa dhạrti ren hoṛko disạ ruạṛeda arko monoteda. Ente dhạrtire ar oka disom reaḱ itihas re baṅ ńamoḱa je jãhãe jạt akoaḱ gogo pạrsi lạgit́ jiwi ko alaeakada. Apnar Gogo pạrsi dulạṛ ar ona lạgit́ jiwi alae khạtir Jatisongho (United Nation) reaḱ UNESCO do 1999 sermare 21 February do goṭa dhạrti reaḱ gogo pạrsi mãhã mente ko ghosona keda. Niạ do baṅgali jạti ko lạgit́ mit́ṭen goroban kangea. Ar 1999 serma khon nit hạbić jao bochor 21 February do International Mother Language Day hisạbteko manoteda ạḍi rạskạ manot salaḱge. Onate 1952 serma re ona din ńutumte kobi Abdul Gopphar Chowdory mit́ṭen onoṛhẽ ol akada,-

Amar vayer rokte raṅgano ekuse February

Ami ki bhulte pari.

Chele hara soto mayer oshru goraye February

Ami ki bhulte pari.

Ar abonaḱ jionre onko boeha ko tis hõ  babon hiṛiń daṛeakoa.

Onka leka NAGR (National Agency for Green Revolution) hotete ạyuroḱ kan joto sikhnạt ṭhaõna re gogo pạrsi mãhã ạḍi man salaḱko manot keda. Gogo pạrsi ńutumte Lukhibar (20 February) Chapainawabgonj jilạ, Amnura Mission reaḱ Tabitha Kindergarten School re chobi ãkao, onol (rochona) oloḱ, onoṛhẽ haparao hoe purạuena. Tabitha Kindergarten School, Amnura Mission Primary School ar St.Andrew’s Jonior High School ren pạṭhuạ gidrạko Noa haparao reko selet́lena.

Sanam pạṭhuạ gidrạko ạḍi rạskạ ar kurumuṭu salaḱ haparaoreko selet́lena. Ente noa haparaore jit akan gidrạko lạgit́ tahẽkana bises kuṛại. Gogo pạrsi mãhã manot akhṛa re manotan peṛa lekate selet́e tahẽkana NAGR ren ạyurić Mn.Stephen Soren, SIL International Bangladesh ren Rajshahi Area Manager Nikolas Murmu, Amnura Mission manḍer hapṛam David Dhonai Hembrom, ona sãote selet́ko tahẽkana School ren Mahasoe selet́ eṭaḱ ko. Manotan ko do haparao re jit akan gidrạko talare kuṛạiko em hạṭińkeda. Ạḍi napaete gogo pạrsi mãhãko manot keda.




Ạdibạsi Pạṭhua Gidrạkoaḱ Ar Ạdibạsikoaḱ Jumi Jaega Jobor Dokhol Ar Koclon Birudre Manwa Tonol

“NCTB hotete ạdibạsi katha bạtil ar 15 January Dhaka re ạḍibạsi pạṭhuạ gidrạko ar ạdibạsikoaḱ jumi jaega jobor dokol ar koclon birudre manwa tonol do hoe purạuena. Chapainawabgonj jilạren ạdibạsi hoṛko do Sạnicar (18 January) hiloḱ bela 11 baja jokhen noa manwa tonol akhṛa ar Nobabgonj Sarkari College samaṅreko michilkeda.

Jila Adibasi Forum ren sabha mukhiạ Cornelius Murmu aḱ ạyurte manwa tonol akhṛare kathae roṛkeda, ‘Utarbongo Adibasi Forum ren central komiṭi ren sabha mukhiạ Hingu Murmu, ar sadharon sompadok Ad.Probhat Tudu. Inạ chaḍa hõ akhṛare kathae roṛkeda, Prodip Hembrom, Hindu-Bodho-Oiko porisod ren Sonjib Saha, Jila Puja Udjapon Porisod ren sadharon sompadok Dhanjoy Chattargy, ‘Adibasi Mukti Morcha ren sabha mukhiạ Bishwanath Mahato, Rajowar ren ạyurić Kutila Rajowar, Jatio Adibasi Porisod ren upodesta Bongopal Sardar, Kolhe jạtigosṭhiren ạyurić Rumali Hasda, Jatiyo Adibasi Forum ren Jubo sompadika Monika Soren. Manwa tonol akhṛare sawalia (bokta) ko roṛ sodorkeda, eṭaḱ jãhãn oprom tedo baṅa, eken ạdibạsi lekatege thamgạḍi akanle tahẽna. Onate NCTB selet́ jotowaḱre se joto jaegare jemon oprom do ạdibạsi  tahẽn. Arhõko menkeda, Chapainawabgonj jila selet́ disom reaḱ utar nakha ren adibasi ko cetanre jumi jaega jobor dokhol arko koclon ocoḱ kana. Noako jumi jaega jobor dokhol ar ạdibạsi koclon do bond hoyoḱa. Baṅkhan arhõ maraṅ andolon se manwa tonol do hoyoḱa. Noako babotre sawalia ko do Sarkar kajak dạbi ko baḍae ocokedea.