Rajshahi Kho̠n Po̠ncho̠go̠ṛ te nãwã rel gạḍi ‘Baṅglabandha Express’ calaḱa Gapa (so̠ko̠lbar) kho̠n

Rajshahi Kho̠n Po̠ncho̠go̠ṛ Sirajul Islam istiso̠n daharre daraekan so̠ko̠lbar kho̠n ‘Baṅglabandha Express’ ńutuman mit́ nãwã railgạḍi jao̠ge calao̠ hijuḱa. Teheń 15 o̠cto̠ber Rail mo̠ntri Nurul Islam Sujo̠n niạ railgạḍi reaḱe  uḍhaua.

Calao̠en mo̠ngo̠lbar Baṅgladesh Railway pạchim ṭoṭharen chief o̠perating superinṭenḍent kạmiṭhại kho̠n Baṅglabandha Express gạḍi calao̠ḱ reaḱ katha do̠ lại so̠do̠rlena.  Niạ gạḍi re duṛuṕ lạgit́ so̠bho̠n chair ar sho̠bho̠n 764/752 go̠ṭen duṛuṕaḱ reaḱ bebo̠stha menaḱa.  

Niạ gạḍi do̠ Rajshahi kho̠n so̠ko̠lbar ar Po̠nco̠gaṛ kho̠n do̠ sạnicar hilo̠ḱ bo̠ndh tahena.

Nãwã niạ relgạḍi Rajshahi-Po̠nco̠gaṛ calaḱ dahar re teṅgo̠ḱa Nato̠re, Abdulpur, Madhnagar, Ahasanganj, Santahar jo̠ṅso̠n, Akkelpur, Jo̠ypur haṭ, Pacnbibi, Birampur, Fulbaṛi, Parbartipur janso̠n, Cirirbandar, DInajpur, Setabganj, Pirganj, Sibganj, Ṭhakurgao̠n ro̠ad, Ruhiya ar kismet isṭison re.




Ṭhakurgao̠re mano̠ena go̠ṭa Dhạrti Durlo̠e sahaṛ Mãhã-2020

Teheń do̠ Dhạrti Durlo̠e sahaṛ mãhã kana. Dhạrtiren manwako abo̠aḱ jio̠n jiṅge khemao̠re aema lekan muhimko̠re bo̠ paṛao̠ḱa. Aema muhim ko̠ do̠ sirjo̠n reaḱ saraṕ kana manwako̠ lạgit́. Abo̠ do̠ daḱ jạput́ dinre dubạ daḱte o̠ṛaḱ duạr o̠t baṛge ko̠ nasao̠ḱ tabo̠na. Ar ho̠ ho̠e lo̠lo̠ dinre ho̠e phạrdo̠ te niạ sirjo̠n abo̠e nasao̠et́bo̠na. No̠nkạge ar ho̠ dhạrti laṛao̠ te ho̠ aema lekan lo̠ksan samaṅre bo̠ paṛao̠ḱ kana ar ho̠ bin o̠po̠ro̠m ro̠g ko̠tebo̠ jạbunkate mo̠ho̠r meṭao̠ḱ kanabo̠ manwako̠. Ar niạ ko̠ kangea manwa ko̠aḱ Uphạd se Durlo̠e do̠. Sirjo̠n reaḱ no̠ako̠ do̠ baṅ teṅgo daramo̠ḱa. Menkhan tho̠ṛagan so̠nto̠rbo̠n tahelen khan aema lo̠ksan kho̠n abo̠ hõ ar sirjo̠npuri ho̠ bańcao̠ko̠ḱa.

Teheń do̠ go̠ṭa dhạrite ren ko̠ Uphạd se Durlo̠e kho̠n sahaṛ akan mãhã ko̠ mano̠teda. O̠nko̠ saõ mit́ kate Baṅgladiso̠m ho̠ niạ mãhã do̠e manao̠ keda. Teheń Ṭhạkurgao̠n jilạ pro̠saso̠n ar Durjo̠g (Durlo̠e) bebo̠sthapo̠na bibhag, Raniso̠ṅko̠il Upo̠jilạ re niạ mãhãko̠ mano̠tkedako̠. O̠na lạgit́ mit́ gapalmarao̠ dupuṛuṕ ho ho̠ylena. No̠a gapalmaro̠ dupuṛuṕre maraṅ peṛa hisạbte selet́e tahẽkana Upo̠jilạ chairman Md. Shariar Ajo̠m Munna, Bises peṛa hisạte Maejiu vice-chairman Mst. Selina Begam, Upo̠jilạ Durlo̠e (Durjo̠g) bebo̠sthapo̠na ren Pro̠gram Implementatio̠n O̠fficer mano̠tan Samuel Mardi ar hõ o̠nḍenko̠ lekman ho̠ṛko̠ seṭerko̠ tahẽkana. Niạ gapalmarao dupuṛuṕ mukhia̠ hisạbtey tahekana Raniso̠ṅko̠il  Upo̠jilạ Nirbahi O̠fficer (UNO) Mo̠usumi Afrida. Diso̠m ren maraṅ mukhiạ do̠ jo̠to̠ko selet́  vedio̠ co̠nfarence te mit́lena.




Dinạjpur re Rukhiya Raut ko̠nac (rape) ar go̠je reaḱ bicạr dạbite Manwa to̠no̠l

Calaoen 06 Ocṭober Raṅpur Karmaikel kolege ren laser budhan pạṭhuạ Rukhiya Raut ko̠nac (rape) ar go̠je reaḱ bicạr dạbite teheń Dinạjpur press club re Baṅgladiso̠mren aema Ạdibạsi ko̠aḱ Pạṭhuạ gão̠tako̠ mit́te Manwato̠no̠l (Mano̠bbo̠ndho̠n) ko̠ ho̠yo̠co̠keda. No̠a manwato̠no̠l (Mano̠bbo̠ndho̠n) re ạdibạsi pạṭhuạ gão̠ta ạyur ko Rukhía ko̠nac ar go̠ć re do̠siaḱ maraṅ sạjại ko̠ kho̠j akada.

Rukhia ren apattet́ aćren ho̠po̠nerataḱ ko̠nac ar uni go̠go̠ć ko̠aḱ bicạre kho̠jkeda. Uni do̠ arho̠ menkeda ińren kuṛi gidrạ niạ ale gharo̠ńj reaḱ aema kũkmu tahekana. Mekhan aema lo̠blalo̠c udo̠ḱ kate uni Anisul ar aćren do̠lbo̠lante ińren gidrạ bulạute ko̠ ko̠nackedea ar bebạṛić kạmikate ko̠ go̠ć kedea. O̠nate diso̠mren ạyurić ṭhen ińaḱ kho̠jo̠aḱ ạḍi usạra niạ gho̠ṭo̠na reaṅ bicạr iń neho̠ro̠ḱkana.

Niạ chaḍa ho̠ Dinạjpur mo̠hilalig ren maejiu ạyurić Labo̠ni das menkeda- ạdibạsi Muso̠ho̠r jạt mo̠dre nui kuṛi gidrạ do̠ laser budaniće tahekana. Menkhan nui gidrạ ạḍi bạṛićkate ko̠ go̠ćkedea ale do̠ niạ gho̠ṭo̠na reaṅ bebạrić hirkhạ arle nisṛạo̠eda ar niạ gho̠ṭo̠na reaṅ bicạrre  do̠siaḱ maraṅ sạjạe le dạbiyeda.  O̠na chaḍa ạdibạsi pạṭhuạ gao̠taren sanam ạyurko ne betar ho̠yo̠ḱ kan  jo̠to̠lekanaḱ ko̠nac (rape) gho̠ṭo̠na ko̠ reaḱ ko̠ ro̠ṛdaram ar bicạrko̠ dạbikeda. Niạ o̠kte Rukhiya Raut at́ ko̠nac ar go̠je reaḱ maraṅ sạjại kho̠j kate ako̠aḱ mit́ mo̠n ko̠ jạhirre seṭerko̠ tahekana-  O̠rao̠ pạṭhuạ gão̠ta (BOSA), Santal Students Unio̠n (SASU) dinạjpur dạr gão̠ta, Adibasi Jatiya Naribadi Po̠risad, No̠rthan Adibasi Uikkajoaṭ,  Adibasi Chatra saṅgaṭho̠n, Hajee Mo̠hammad Danesh Science & Technolo̠gy University, mity são̠ ale, dinạjpur, Baṅgladesh Chrisṭian Juba Asso̠ciatio̠n ar hõ aema pạthuạ gão̠tako tahekana.




Bis ńũtey goćena Go̠dagaṛi ren Santal kuṛi gidrạ

Rajshahi jilạ Go̠dagaṛi re mit́  santal kuṛi gidrạ bis ńũtey goćena. Gharo̠ńj re̠aḱ muskil do̠sa karo̠nte̠ uni do̠ no̠nkae̠ kạmi akada me̠nte̠ baḍae̠ akana.

Teheń se̠taḱ ber 11 baja se̠ć police do̠ uni gidrạwaḱ mạ̃ṛi thana teko ạgu akada. Go̠će̠n gidrạ waḱ ńutum do̠ Bithi Hembro̠m (14). Uni Go̠dagạṛi Upo̠jilạ re̠aḱ Mohonpur Union Bạuṭia  ato̠ren Nores Hembro̠m re̠n kuṛi gidrạe̠ tahẽkana.

Baḍae̠yo̠ḱ kana- Baba, gogo bako tahẽkan tạkin te̠ Bithi ar uni kho̠n kạṭić kuṛi bo̠e̠ha mit́ tekin tahen kan tahẽna. Gharo̠ńj re̠aḱ re̠ṅgeć, o̠kulạn khạtir unkin gidrạ do̠ iskul hõ̠ baṅkin calao̠ daṛe̠ akada. Apnar o̠ṛaḱ re̠ge nui kuṛi gidrạ ghãs go̠ć bise̠ ńũle̠da ackage. O̠na baḍae̠ kate̠ ato̠re̠n ho̠ṛko uni gidrạ o̠na aḍe̠pase̠ re̠ me̠naḱ sastho complex re̠ko̠ ạtkir idiledea. O̠nḍe̠nić do̠cto̠r uni ńe̠l baṛakate̠ go̠će̠nae̠ me̠nte̠y baḍae̠ o̠co̠ke̠t́ ko̠a. Ato̠ re̠n ho̠ṛko lạie̠da Bithi Hembrom re̠n go̠ baba do̠ tho̠ṛa se̠rma laha bana ho̠ṛ bapla kate e̠ṭaḱ re̠kin bạgiaḱ kinạ. Nukin gidrạ do̠ o̠na tayo̠m ać talaba ṭhe̠nkin tahẽn kan tahẽna. Me̠nkhan ackage teheń so̠ko̠lbar se̠taḱ be̠la bis ńũ kate̠y go̠će̠na Bithi Hembrom. Niạ gho̠ṭo̠na khạtir Go̠dagaṛi thana ren O̠ffie incharge (OC) Khairul Islam e lạie̠da nui santal kuṛi gidrạwaḱ mạ̃ṛi do̠ mo̠ena to̠do̠nto̠ lạgit́  Rajshahi Meḍical College Ho̠spiṭal tele ko̠l akada. Ar niạ gho̠ṭo̠na khạtir Thanare̠ mit́ bạ̣ṛić gujuḱ re̠aḱ mamla o̠l lạgit́ko saṕṛao̠ḱ kana.




Bạhukuṛi ko̠nac (Rape) do̠s khạtir mit́ ạdibạsi ho̠ṛaḱ Jabo̠cjibo̠n jail

Joypurhat Sadar Upojilạre Madhobpur ato̠ren mit́ bạhukuṛi ko̠nac (Rape) do̠s khạtir Josep (48) ńtuman mit́ hoṛ  Jabocjibon Karadonḍo (ać aḱ jion reaḱ mucaḱ din dhạbić  jehal reaḱ ray) ko emaoakadea. Gurubar (07 O̠cṭo̠ber) ạyuṕbela Joypurhaṭ Nari o Shishu Nirjatjaon Domon tribunal ren Biḱcạrić Rostom Ali niạ raye emkeda.

Sạjại ńamić Josep do Madhobpur ato̠ren Thạkurer ren  hopon kanae.

Nari o Shishu Nirjatjaon’ domon Tribunal sarkari ukil special ukil Advocate Firoja Chowdhari niạ ray reaky khobor e nischit akada.  Mamla reaḱ ol re baḍaeoḱ kana – 2007 serma re aḱ 18 January ńindạ josep do  uni bạhu kuṛi  racatey oḍoṅlenre joidikate konac (rape) ledea. Tayomte begor disạ obostha rege  aḍepaseren  ho̠ṛko do uni bạhu kuṛi onḍe kho̠nko baňcao kate  Jilạ so̠do̠r ho̠spiṭal reko̠ bhurti kedea. Uni bahu kuṛi do̠ 24 January mit́ṭen e mamlakeda ar ona mamla reaḱ charge sheet  19 February court re ko dạkhil keda. Mucạt́ re 6 hoṛaḱ  go̠ha lekate sariaḱ pormante teheń niạ ray ko  emkeda.  Ray em okte do̠si ho̠ṛ do̠e dạṛakat́te uniren so̠r pera ar gharo̠nj renko  samaṅre ray  paṛhao ańjo̠maḱ ko̠a.




Pạhil Siknạt (Primary) Iskul re ko hatao ko̠a 32 hajar Mahaso̠e

Baṅgladiso̠m sarakaraḱ Sarkari Primary School re 32 hajar 577 goṭen são go̠ṛo̠an Mahaso̠e  hatao reaḱ ko go̠ṭakeda Pratho̠mik ar Go̠no̠sikha Mo̠ntro̠nalo̠y. Niạko hudạre Prak- Pratho̠mik (Pạhil siknạt laha cet́) lạgit́  25 hajar 630 ho̠ṛ ar Pratho̠mik (Pạhil siknạt) lạgit́  são kạmiạ mahaso̠e hudạre 6 hajar 947 go̠ṭen mahaso̠e ko hatao ko̠a. Pratho̠mik Sikkha O̠dhido̠pto̠r  do̠ Pratho̠mik ar Go̠no̠sikha Mo̠ntro̠nalo̠y niạ kho̠bo̠r ko so̠do̠r akada

Pratho̠mik ar Go̠no̠sikha Mo̠ntro̠nalo̠y ren maraṅ so̠cib Md. Akram Al- Ho̠ssain e baḍae o̠co̠akana- ạḍi usạrage niạ Ho̠ṛ hatao̠ reaḱ Niyog  so̠do̠r sakam ko jaṛia.

Ar ho̠ baḍae akana baṅ ma 2009 kho̠n 2019 serma hạbić Sarkari Primary School re  1 lak 97 hajar 864 go̠ṭen  mahaso̠e ko hatao akat́ ko̠a.  Mujib serma re jo̠to̠ sunno̠ po̠d (hudạ) re mahaso̠e hatao̠ reaḱ katha tahe kan re hō niạ ko̠ro̠na khạtir baṅ ho̠ylena. To̠be September cando̠ re Ko̠ṭa do̠ho̠kate Primary School ren mahaso̠e hatao̠ reaḱ go̠ṭa akana.  Niạre 60% maejiu, 20% herel hopon ar 20% sarkari primary school ren nukri kanko̠ren gidrạko lạgit́ ko̠ṭa do̠ho̠ reaḱ ho̠ ko pro̠stab akada. Primary ren mahaso̠e koaḱ to̠lo̠b 13 graḍe hoy akan khạtir niạ katha se prostab do̠ em akana.

Diso̠m ren Ạyurić aḱ  hukumaḱ lekate 13 grade dhạbić to̠lo̠b ho̠ylen khan o̠nako ho̠ṛ hatao re do̠ jahan ko̠ṭa baṅ tahena no̠nkan go̠ṭawaḱ menaḱ te ko̠ṭa ko bad leda. Niạ laha Muktijo̠dha, Khudro̠ nri-go̠sṭi, Ansar-VDP, Pro̠tibo̠ndhi ar Jilạ ko̠ṭa ko do̠ho̠yet́ tahena. To̠be 14 kho̠n 20 grade dhạbić ho̠ṛ hataore no̠a ko ko̠ṭa do̠ tahena.

Jo̠to̠kho̠n mucạt́ 2018 serma reaḱ 30 july são mahaso̠e kạmiạko hatao reaḱ biḍạu do hatao̠lena. O̠na biḍạure 55 hajar  295 ho̠ṛ  ko daṛelena ar kạmireko̠ hatao ket́ ko̠a 18 hajar 147 ho̠ṛ. Niạ laha 2014 serma reaḱ  hapelet́ biḍạu hō hataolena ar o̠nare daṛelena ko 29 hajar 555 ho̠ṛ. Niạ mo̠dre kạmireko hatao ket́ koa 9 hajar 767 ho̠ṛ.    




Jiwi alae̠ do̠ baṅ go̠ć akadeako Gho̠ṛaghaṭren Campa Ṭuḍu, Dạbi ać Babawaḱ

Dinạjpur Ghoṛaghaṭ Upojilạ reaḱ kucerpaṛa atore̠n Go̠nes Ṭuḍure̠n hopone̠ra Campa Ṭuḍu do̠ bis ńũte̠ do̠ bae go̠ć akana. Bicko̠m uni do̠ko go̠ć akadea me̠nte̠ ać Baba Go̠nes Ṭuḍu robibar Ghoṛaghaṭ press club re̠ khobriạko ṭhe̠n no̠nkae dạbi akada.

Go̠nes Ṭuḍu aḱ sakamre o̠l akan katha ko do̠ kho̠bo̠riạ ko̠ samaṅrey paṛhao̠ ke̠da aćre̠n lạṭu ko̠ṛa gidrạ Biplob Ṭuḍu. O̠na o̠l akan kathare̠ me̠naḱa je̠ ho̠po̠n kuṛi gidrạ Campa Ṭuḍu so̠r ṭo̠la Kucerpaṛa Hafej Abdur Rahman re̠n ho̠po̠n Ruhul Amin ae̠ma le̠kan bo̠to̠r uduḱ kate̠ uni são̠ arhõ̠ ho̠ṛko niạ Campa Ṭuḍu  ḍahar kho̠nko̠ ạtkir kedea. Niạ gho̠ṭo̠na re̠aḱ biḱcạr lạgit́ Ghoṛaghaṭ Thanare mamla le̠da Campa Ṭuḍure̠n apatte̠t́ Go̠nes Ṭuḍu. O̠na tayo̠m police ae̠ma jaegare̠ to̠las kate̠ uni kuṛi gidrạ se̠ndra ńamkate̠ ać baba ṭhe̠nko jimạ kade̠a. Inạ po̠r ar hõ tho̠ṛa din tayo̠m o̠nko ho̠ṛ ge uni gidrạ  ạtkirkate dusiko o̠kore̠ko tahẽkana, niạ gho̠ṭo̠na niạ police  court re̠ niạ reaḱ lạlis kago̠j jimạ akada. Calao̠e̠n 6 September Gho̠ṛaghaṭ Upojilạ re̠aḱ so̠do̠r ho̠spiṭal re bho̠rti akan ar cikitsa hatao̠et́ko se̠ndra ńamledea police. O̠nḍege uni kuṛi gidrạ do̠e go̠će̠na. Ạtkir lede ho̠ṛ Rahul Amin ar uni gharo̠ńjren ho̠ṛko̠ do̠ ko lại baṛaeda baṅma uni Kuṛi gidrạ do̠e apnarte̠ye̠ goć (attoho̠tta) akana.

Menkhan Campa Ṭuḍu re̠n Baba ar gharo̠ńj re̠nko me̠ne̠da ale̠aḱ pạtiạu ale̠re̠n kuṛi gidrạ tishõ̠ apnarte̠ do̠ bae̠ gujuḱa (atto̠hotaea) uni do̠ ko go̠ć akadea. Ar mo̠care bis  dulkate ko lại baṛaeda baṅma bis ńutey go̠će̠na ale̠re̠n gidrạ do̠.Onko go̠go̠ćko dusian ho̠ṛge ar hõ̠ mamla rakaṕ lạgit́ nanaparkan bo̠to̠rko uduḱako kana. o̠nko̠ do̠ niạ re̠aṅ hikạho̠k bicạrko dạbie̠da me̠nte̠ kho̠bo̠riạko ṭhe̠n kuṛi gidrạ re̠n ać babae so̠do̠rke̠da.

Tumạl- The Daily Karatoa 05/10/2020




Hana Purie̠nae̠ Go̠dagaṛi ren diso̠m Phurgạliạ (Muktijodha) Susil So̠ren

 

Rajshahi Go̠dagaṛi Upojilạ re̠n diso̠m phurgạliạ (Muktijodha) Susil Soren (75) aḱ mucạt́ bidạ do̠ diso̠m re̠aḱ man mano̠t emkate̠ ko to̠pakeda. Mo̠ṅgo̠lbar se̠taḱ 10 baja tala Upo̠jilạ re̠aḱ Pạkṛi Uniaon re̠aḱ Bạuṭia ṭo̠ṭhare Narayo̠npur ato̠ re̠ apnar o̠ṛaḱ samaṅre̠ Kako̠nhaṭ Police To̠do̠nto̠ Kendro̠ren mit́ do̠l gạkhuṛ palṭonko̠aḱ se̠ṭe̠rte̠ diso̠m re̠aḱ man mano̠t se̠le̠t́ ko to̠pakedea.

Niạ o̠kte̠ o̠nḍe̠ se̠ṭe̠re̠ tahẽkana Upojilạ Nirbahi Officer (UNO) Md. Alomgir Ho̠ssain, dạyik ńam akanić Mukti Joddha Co̠mmander Asok Kumar Cho̠wdhury, Pakṛi Union ren Muktijoddha Co̠mmander Ishahak, Kako̠nhaṭ Police To̠do̠nto̠ Kendro̠ re̠n In charge Police Inspecṭo̠r Abdul Lotif no̠ko̠ chaḍa hõ̠ aḍepase̠re̠n ae̠ma hoṛ ar pe̠ṛa pạrbhạko jarwale̠na.

Bir diso̠m phurgạliạ (Muktijodha) Susil So̠ren do̠ Narayo̠npur ato̠ren Maraṅ So̠ren re̠n gidrạe tahẽkana. Calao̠e̠n so̠mbar ńindạ 2 baja tala se̠ć aćaḱ o̠ṛaḱ rege sanamko bạgi kate̠ jaejuge̠ jirạue̠na diso̠mre̠n nui birbanṭa gidrạ do̠.  Uni do̠ ae̠ma din kho̠n ge sãhẽt́ re̠aḱ ko̠sṭo̠ ro̠g te̠ye̠ jạbun akan tahe̠na.

Gujuḱ o̠kte̠ Susil So̠ren do̠ aćren e̠ra, mit́ ko̠ṛa ar mit́ kuṛi gidrạ ar go̠ṛo̠m gidrạko̠ são ae̠ma ńe̠pe̠l pe̠ṛa ar uni dulạṛe̠de ho̠ṛe̠ bạgi o̠ṭo̠waḱkoa.

Upo̠jilạ Muktijodha Co̠mmanḍer Muktijodha Saṅsad se̠ć kho̠n uniaḱ gharońjren ko̠ ṭhe̠n 5 hajar ṭaka ko̠ e̠m calat́ko̠a ar ạḍi bhabnako̠ so̠do̠rke̠da.

Diso̠m phurgạliạ (Muktijodha) Susil So̠ren do̠ e̠ke̠n abo̠ Baṅgladiso̠m re̠n mano̠tan gidrạ e̠skar do̠ baṅ bicko̠m sanam Santal Jạtiạri ko̠ren go̠ro̠be̠ tahẽkana.




Dinạjpur nạṅgraha Ho̠ṭel re lạṭghaṭ kạmi do̠stey saṕ o̠co̠yena Santal Kuṛi

 

Dinạjpur nạṅgraha reaḱ Jabed International Abasik Ho̠ṭel re lạṭghạṭi bạrić kạmi do̠ste ho̠ṭelren manager ar ho̠ṭel re kạmiạ kin 2 hoṛ salat́ 2 joṛa kuṛi-ko̠ṛako saṕket́koa Ko̠to̠wali thanaren police.

04 O̠cto̠ber Ro̠bibar tikin ber ṅagraha reaḱ Bahadur bajar ṭo̠ṭha re Jabed Super Markeṭ reaḱ 3 talale Jabed International Abasik Ho̠ṭelre lạṭghaṭi lekanaḱ bạrić kạmi ko ạyur khạtirte  o̠nko do̠ko saṕo̠co̠yena.

Saṕo̠co̠akan ko kuṛi koṛa do̠ko ho̠yo̠ḱ kana- Parbo̠rtipur Upo̠jilạ reaḱ Ramcandro̠pur ṭo̠ṭharen Mo̠fej  kicrić bepariạ ren  ko̠ṛa Baccu Ali Limo̠n (27), o̠na Upo̠jilạ renge  Simul jhuṛi santal ato̠ (ho̠ṛ at̠o) ren Alberikus  Hasdaḱ ren ho̠po̠nera Lo̠ta Hasda (20). Kaharo̠l Upo̠jilạ reaḱ Ucitpur ṭo̠ṭheren Mijanur Rahman Asik (28), o̠na Upo̠jilạren kuṛi Tania Mo̠ho̠nto (18).

O̠nko̠ chaḍa ho̠ Ho̠ṭel Manager Abdur Rahim Rakib (40), ar ho̠ṭel ren kạmiạ Faruk Ho̠sen (28).

O̠na gho̠ṭo̠na do̠ police inspecṭor Md. Ziaul Haque baḍae o̠co̠ḱ kana- o̠ko̠ kho̠bo̠r ńamkate ṅagraha reaḱ Bahadur bajar ṭoṭha re Jabed Super Markeṭ reaḱ 3 talale Jabed International Abasik Ho̠ṭelre lạṭghaṭi lekanaḱ bạrić kạmi ko ho̠yo̠ḱ kana. Niạ o̠kte police aḱ mit́ do̠l calao̠ kate 2 jo̠ṛa kuṛi-ko̠ṛa ar ho̠ṭel manager ar kạmiạić ko gereptar ket́ koa.  Niạ gho̠ṭo̠na aňjo̠m tayo̠m ho̠ṭel mạlik são jo̠gajo̠g reaḱ kurumuṭu lenre uni do mo̠bile pho̠ne call bae saṕakada.

Tumạl- Dinajpur News




Kuṛigidrạ konac (rape) khạtir giriptare̠nae̠ Rajshahi re̠aḱ Munḍumala Girjạre̠n Father

 

Rajshahi jilạ re̠aḱ Tanore re̠ Ạdibạsi mit́ kuṛi gidrạ Girjạren Father hote̠te̠ konac (Rape) re̠aḱ khạtirte̠ko giriptar akadea Father Prodip Gregory. Uni kuṛi gidrạ do̠ pe̠ din o̠ṛaḱre̠ aṭo̠k do̠ho̠ kate̠ konac akade re̠aḱ nạlis ńam akana. Pạhilre̠ noa ghoṭna khạtir onḍe̠nko hoṛ são dupuṛuṕ kate̠ sapha re̠aḱ kurumuṭu hoele̠na. Me̠nkhan Police o̠na kho̠bo̠r ńamkate̠ uni kuṛi gidrạ do̠ Father aḱ ti (hephajot) khon ko oḍoṅ agu kedea.

Rajshahi jilạ Tanore thana Munḍumala Mahali ato re̠aḱ Sadhu Mery Viyanna Girjạ re̠n Father Prodip Gregory birudte̠ ạdibạsi mit́ kuṛi gidrạ aṭok kate̠ konac re̠aḱ nạlis hoyakana.

Niạ muhim re̠ paṛaoakan gharońj ren koaḱ khojoḱaḱ (dạbi) calao̠e̠n 26 tạrik se̠taḱ ber  uni kuṛi gidrạ do ghãs ge̠ge̠t́e̠ calao̠ le̠na ar onḍe khon bae ruạṛ akana. Uni gidrạ bae ńamo̠ḱ kante̠ kuṛi gidrạ ren ać boeha Thanare mit́ GD doe e̠m le̠t́a.

No̠a gho̠ṭo̠na re̠aḱ 2 din tayom 28 September se̠taḱ be̠la baḍaeyoḱ kana je, uni gidrạ do̠ Munḍumala re̠aḱ girjạ re̠n Father aḱ o̠ṛaḱ re̠y ńam akana. Tayomte̠ atoren ạyurko  ar Ḿunḍumala Govt. High School re̠n Head Master Kamiel niạ girjạ bhitrirege saphae̠ lạgit́ galmarao̠ko duṛuṕle̠na. O̠na tayo̠m Father do̠ Rajshahi ko kol pharak kedea.  Ar kuṛi gidrạ do̠ Sister ko  ṭhe̠nko do̠ho̠kadea. Niạ kho̠bo̠r baḍae kate̠ Tanore Upojilạ Nirbahi Officer Police idikate̠ uni gidrạe bańcao̠ kedea. Mo̠ṅgolbar ńindạge uni kuṛi gidrạre̠n boe̠ha bạdi hoekate Opohoron ar konac (Dhorson) re̠aḱ nạlis e̠m kate̠ Girjaren Father birudtey mamla akada.

Tumạl: Somoynews.tv