Uyhạr re Birsa Munḍạ !

Niạ̣ Bharot Upomohadiso̠m re̠ Inrgej birudre ạdibạsi koaḱ tinạḱgan lạṛhạe hoelen onako̠ mo̠dre Ulgulan se Munḍa lạṛhạe mit́ten kana. Ạdibạsi Mundạko̠ ̣do̠ Briṭish amol re̠ onko birudko teṅgo̠ lena ar onkoaḱ koclo̠ṅ birud ko jagwarlena. Noa Munḍa hul se̠ (bidroho) re̠n ạyurić do̠e tahẽkana (Birsa Munda). Me̠n daṛeakabon je̠ nui hotetege no̠a upạmohadiso̠m re̠n ạdibạsiko̠ jagwarlena. Aćre̠n cela ko̠ ṭhen dhạti baba hisạbtei tahẽkana. Nagam re̠n Ulgulan lạṛhạeren ạḱyurić Birsa Munḍạ do̠e tahẽkana mit́ ạdivạsi sãota be̠naoić.

Briṭish ạyur ko̠aḱ harmad se̠ jạr julum birudre ạdivạsi munḍạ ko̠ jarwa mit́ kateć munda hul (bidroho) e̠hoṕleda ok do tayo̠mte Ulgulan ńutumte ko ńumleda.

15 November 1875 se̠rma re̠ un bidal re̠aḱ bihar nitoḱ jhaṛkhanḍ rajjosṭi re̠aḱ Raci Ulihatu ato re̠i janamlena. Ać apat́aḱ ńutum do̠ Sugna Munda ar eṅgãt ńutum Kormi Hatu. Kạṭić kho̠nge uni do̠ british hoṛko̠ hotete jạr julum ocoḱkan hoṛko̠ lạgit́ ạḍi ãṭe bhabnaḱ kan tahẽna, onko̠ bańcao re̠aḱ hore sendra baṛaet́ tahẽna.

Birsa munḍa ạyurte̠ 1899 – 1900 se̠rma re̠ ‘Munḍa Hul do̠’ hoylena.  Raci re̠aḱ dạkhin nakha seć no̠a hul do̠ munḍa pạrsite ‘Ulgulan’ ko̠ me̠taḱa. Ona bhe̠d  do̠ hoyoḱ kana  ạḍi kajaḱ lạṛhại. No̠a re̠aḱ kukmu do̠ tahẽ kana munḍa jạtko furgạl be̠nao. Birsa Munḍạ ar aćre̠n são phạd ko̠ upạjilạ, girjạ, sarkari kạmiạko̠ ar misonari ko̠ akham ket́koa. Onate̠ o̠nḍe maraṅ mũskil paṛaoena.

Mucạt́ hạbićte lạṛhạe ko̠ bhagao ocoena. Birsa se̠le̠t aćren sãotenko̠ amdaj mit́ sãe gan gateko̠ saṕket́koa. Bicạr re̠ Birsa Munda ar bar hoṛaḱ Phạsi lạgit́ ko̠ hukumke̠da. Phạsi laha hiloḱge̠ 9 june 1900 se̠rma re̠ Birsa Munḍạ do̠e goćena. Menako̠  kạd o̠ṛaḱ bhitri rege jomaḱ re̠ bis e̠made taheakana ar ona jo̠mkatećge uniaḱ gujuḱ do̠ hoyakana.

Te̠heń 9 june, BIRSA MUNḌẠ aḱ gujuḱ mãhã.

Niạ din re uni ar uni sãoten lạṛhạean birnanṭa ko lạgit́ tahenkana Uyhạr ar aema aema mano̠t johar!




BAṄ JHIJHUḰ KANA SIKNẠT GÃOTA (Sikkha Protisthan) KO̠

Calaḱkan lockdown re̠aḱ okte̠ do̠ 16 june tala ńindạ hạbić baṛhao kate̠ Robibar (6 june) palwana  (Progapon)lại  jạjir akadae montri porisod bibhab. O̠nate̠ siknạt gãota ko̠ 13 june baṅ jhijuḱ kana. Tis jhijuḱa baṅ me̠nogoḱ kana. Ko̠ro̠na khạtir mit́ se̠rma kho̠n hõ bạṛti hoyoḱgoḱ kana jo̠to̠ lekan siknạt gãota ko̠ bond me̠naḱa. Siknạt gãota ko̠ jhić lạgit́ mimit́ jaegako̠ re̠ nana parkan kạmi ho̠ra ko̠ manaoeda oloḱ paṛhaoḱ kan gidrạ ko̠.

Siknạt Montri Dr. Dipu Moni , calaoen 26 may  lại so̠do̠rle̠da, ko̠ro̠na ṭhoṛa ko̠m ńoḱle̠n khange̠ 13 june kho̠nge Inter mediate lebel re̠aḱ siknạt gãota ko̠ jhijuḱa.Ar Versity jhijuḱ do̠ pạṭhua gidṛa ko̠ ṭikạ e̠m cetan re̠ ṭehaḍoḱ kana .Siknạt Upomontri Mohibul Hasan do̠ sombat madhome me̠tat́ko̠a  ko̠ro̠na mũskil okte̠ manao bachao khạtir siknạt gãota ko̠ baṅ jhijuḱ kana. Tayom daram gapalmarao kate̠ o̠kte do̠ bạḍae ńamoḱa.

Siknạt Montronaloy re̠n  Primary ar Collage siknạt bibhab re̠n Socib Md. Mahbubur Hosain do̠e me̠nkeda, ‘Siknạt gãota ko̠ jhić lạgit́ ko̠ro̠na rog pasnaoḱ 5 percent latar do̠ hoyoḱ jạruṛa.  Menkhan Robibar sarkar calaḱkan lockdown darakan 16 june hạbić baṛhao hoy akana.  No̠a re̠ jo̠po̠ṛao akan ko̠ são duṛup kate̠ iskul-collage jhić re̠aḱ goṭae hoyoḱa.

Ko̠ro̠na khạtir calaoen se̠rma 17 march kho̠nge disom re̠aḱ jo̠to̠ siknạt gãotako̠ do̠ bond me̠naḱa. Aema din chuti hoyen khạtir  Primary kho̠n e̠hobkate̠ Collage lebel hạbić andaj pon (4) kạruṛ oloḱ paṛhaoḱ gidrạ ko̠ ạḍi mũskil re̠ ko̠ paṛao akana. Calaoen se̠rma ko̠ro̠na rog ạḍi ãṭ ḍherlente̠ ona se̠rma re̠aḱ  5 April kho̠nge lockdown do jahir akana. 13 april hạbić jãhãle̠ka lockdown  hoyle̠n re̠ hõ rog arhõ bạṛti pasnaoente̠ 14 april kho̠n do̠ sarkar ‘KAJAḰ LOCKDOWN’ do̠e e̠mke̠da. Taynomte̠ City Corporetion ṭoṭha ko̠ re̠ gạḍi ko̠ calaḱ re̠aḱe hukum ke̠da.   Men̠khan  sạṅgiń te̠ calaḱ kan bus, lonch ar train ko̠ do̠ Eid hạbićge̠ bo̠nd tahẽkana.

Inạ tayom 24 may kho̠n gạḍi ko̠ calaḱ re̠aḱe hukum ke̠da. Khange 31 may hạbić lockdown baṛhao hoyna ar tayomte̠ 6 june hạbić arhõ mit́ haṕta re̠aḱ lockdown baṛhao hoyna.  Thoṛa din kho̠n Ko̠ro̠na rog do̠ ạdi dãṭ chạplạu akante ar gujuḱ re̠aḱ soṅkha hõ ḍher akante̠ ar mit́ dhap manao bachao baṛhaoena.




Mẽro̠m Ar Jo̠m Ko Ńamke̠da Kolhe ko̠

Ko̠ro̠na re̠aḱ dosar dhapte̠ Disom re̠aḱ Utạr nakha phe̠ḍ jilạ ko re̠ ko̠ro̠na rog ạḍi ḍher akante̠ kạmiạ re̠ṅgeć nacar hoṛko̠ jio̠n re̠ ạdi mũskil okte̠ do̠ heć paraoakana.noa mũskil okte̠ kạmiạ reṅgeć nacar hoṛko phe̠ḍre̠ teṅgoakan ROTARY CLUB OF DHAKA kaouran bajar.

Teheń 1/06/2021 tikin 11 baja okte̠ Godagaṛi Upạjilạ Babuḍaṅg nawa ṭola re̠n kolhe ko̠ talare̠ pe̠ ge̠l (30) kạmiạ gharoṅj re̠n horko̠ jomaḱ Ar ona soṅge soṅge ge̠l (10) goṭen gharoṅj talare̠ mit́ṭen (1) kate̠ mẽrom em hoyna. Arhõ goṛo ko̠ ńam keda ge̠l (10) kg cauli, mit́ (1) kg dạl, mit́ṭen (1) sunum botol ar mõre̠ (5) goṭen mask. Amnura Rotary Comminity Cor ar Tabitha Foundation aḱ utjogte̠ ar Rotary Club Of Dhaka kaouran bajar ar ona selet́ Rotary Club Of Padma Rajshahi, noa r̠eaḱ gopoṛte̠  jo̠m do em hoy akana.

Noa em goṛo akhṛa re̠ Maraṅ sobha mukhiạ Amnura rotary community  cor upadesṭa ar Tabitha  foundation re̠n cạcạlạuić Stephen Soren, arhõ hạjire̠ tahẽkana Amnura  re̠n sabha mukhiạ  Prodip Hembrom. RCC sobha mukhiạ do noa akhṛare̠  jarwa akan sanamko̠ rotary club re̠aḱ kạmi babod rei lạiat́koa, ar ko̠ro̠na okte̠ sasthobidhi manao lạgit́e sontorket́koa. Noa goṭa akhṛare̠ joto lekan goro gopoṛore̠ tahẽkana National Agency  For Green Revolution (NAGR).

Amnura Rotary Comminity Cor 2019 se̠rma kho̠n chapai nawabgoṅj, Rajshahi ar Naogan jilạ re̠ jilạ re̠ Amnura Rotary Cor be̠nao kate̠ noa talate̠ ona ṭoṭha ko̠ re̠ kạuḍi ar siknạt lahanti lạgit́e kạmida.Calaoen se̠rma 2020 kho̠nge̠ ko̠ro̠na mãhãmạri okte̠ pe̠ ge̠l mõṛe (35) goṭe̠n gharoṅj  re̠n hoṛko̠ pe̠ (3) cando jomaḱ em goṛo ar Collage re̠ paṛhaoḱkan  15 reṅgeć gidṛako talare̠ paṛhaoḱ jinis hisạbte̠ Smart phone ar barea Laptop em hoy akana.

Amnura Tabitha kindergarten skul re̠n mit́ sae bar (132) goṭe̠n gidrạko 6 cando mit lagamte̠ pusṭi jomaḱko̠ ńam ke̠da. Arhõ ko̠ro̠na okte̠ kạuḍi sećte lahanti lạgit́ ber ge̠l (20) gharoṅj re̠n horko̠ 10 goṭe̠n geḍe, 20 gharoṅj re̠n hoṛko̠ 10 goṭe̠n sim hopon ar 10 goṭe̠n gharoṅj re̠nko̠ ṭarki sim ar ona se̠le̠t́ 10 goṭe̠n gharoṅj re̠n hoṛko̠ merom ko̠ ematkoa  ona soṅge̠ soṅge̠ ko̠ro̠na sontor tahẽn lạgit́ kạmiko̠ calao idiḱkana.




Mit́ Mukhạṛ se Mask begor saphate ghane gahne horoḱ lekhan hendẽ rodot́ se black fungus te jạbunoḱ reaḱ botor menaḱa

Boṅgobundhu She̠kh Mujib Medical Bissobiddaloi re̠n upacarjo Sarfuddin Ahomed do̠e baḍae oco akana, bebohar akat́ mask  begor saphate̠ bar bar horoḱle khan HENDE RODOT́ se (BLACK FUNGUS) ńam re̠aḱ bo̠to̠r menaḱa. Black Fangas se̠ Mucarmaycosis bisoi niye sanamko̠ soceton lạgit́e menke̠da.

Sunibar mit́ṭen Besorkari  Television  re̠ emlen gapalmarao re̠ BSMMU upacharjo no̠a katha lại jạhirke̠da. Uni do̠e menke̠da, Bharot sãote̠ Baṅgladisom aṛeko̠ reaḱ jilạ soṅkha pe̠ ge̠l mõṛe (35) . no̠ko̠ modre̠ chapainawabgonj, Jossor, Satkhira, Poncogor selet́ arhõ thoṛa jilạ re̠n hoṛko̠ lạgit́ Bharot ạḍi so̠r ńoḱge̠te̠ ạḍi bạṛtiko̠ calaḱ hijuḱkana. No̠ko̠ hoṛge̠ bạṛti Mutant Verient ńam re̠aḱ bo̠to̠r menaḱa. Bharot re̠aḱ  no̠a  verient  Mit́ hoṛ kho̠n bar ge̠l (1-20), ar bar ge̠l kho̠n po̠n sãe(20-400)  manwako̠ akranto ko̠a. No̠a okte̠re̠ ko̠ro̠na virus le̠kan bo̠to̠ranaḱ rog cabae lạgit́  border aṛe re̠aḱ jilạko̠ re̠ kajaḱ lockdown hoyoḱ jạruṛa, je̠mon borḍer aṛe jilạko̠ re̠n hoṛko̠  so̠r jilạko̠ re̠ se̠ Dhaka so̠ho̠r ar eṭaḱ so̠ho̠r re̠ hõ bako̠ se̠n daṛeaḱ ar mit́ jilạ re̠n hoṛ eṭaḱ jilạ jemon baṅko̠ bo̠lo̠ daṛeaḱ.

BSMSU upacarjo do̠e me̠nke̠da, Bharot phe̠ḍ jilạko̠ kho̠n jahaege̠ko̠ hijuḱ  onko̠ do̠ Quarentaine re̠ do̠ho̠ ko̠ le̠k kana. Ente̠ borḍer aṛe jilạ re̠ bạrti ko̠ro̠na rog ńamet́koa, o̠nate̠ cikit́sa bebosthako̠ se̠le̠t kajaḱ lockdown e̠m jạruṛ ar Bharot kho̠n tinạḱ Baṅgladisom ko̠ hijuḱkana sanamko̠ Quarentaine re̠ do̠ho̠ chaḍa etaḱ jahan upạiko̠ do̠ bạnuḱan.

Oddhapok Sarfuddin Ahomed lai ke̠da, Ne̠be̠tar bharot re̠ no̠a Fungus rog ńel ńam akana.  No̠a Fangas do̠  Baski  jomaḱ, Baski jo̠, ae̠ma din kho̠n Frez re̠ do̠ho̠ akat́ jomaḱko̠, Be sapha mask, oxygen ar ICU ar Hiomedefire kho̠n hoy daṛeaḱa. Okoe do̠ Diabetis rog re̠i jạbunakan , okoe do ko̠ro̠na rog te̠ ae̠ma din kho̠ne jaṛao akan, Cancer ńam akade rogi, ạḍi kajaḱ Brod- spektrum Entibiotik beohar, bhaṛti hoṛmo maejiu, Pusṭi ovab te̠ hõ noa rog ńam re̠aḱ bo̠to̠r menaḱa.

Black Fungus do̠ Raino- Orbital- Ceribital dho̠ro̠n do̠ mũ seć kho̠n bo̠lo̠ kate̠t́ mẽt́ ar bohoḱ hataṅ re̠ bo̠lo̠ darẹaḱa.. noa kho̠n bancao ńam lạgit́ ạḍi sabdhante̠ tahẽn jạruṛa. Oddhapok Sarfuddin ahomed do̠e reṛ ke̠da, ‘Black Fungus Se Mucormycosis  ńamet́ko̠ rogiko̠ moṅj cikit́sa ńam lạgit́ BSMMU Cokhu Biggan bibhag, Comionity Ofthalmolgy bibhag, Mũ lutur nạnḍri bibhag , Vairology bibhag , (ICU) bibhag selety  thoṛa Medical Board goṭhon hoy akana. Okoe̠ Bisesoggo no̠a Fangas rog re̠aḱ cikit́sa se̠ba emako̠ uni do̠ sanam hoṛko̠ je̠mon jaha le̠kan gujob se̠ bhul kho̠bo̠r bako̠ luturaḱ nonkanaḱ uskur kathae ematkoa.

Note̠ sunibar upacharjo acaḱ kạmi ṭhại re̠ BSMMU Deen ko̠ são  sobha re̠i jarwaena. Uni do̠ bạṛtikaete̠ ko̠ro̠na ńamet́ko̠ rogi soṅge̠ soṅge̠ Non Covit rogi se̠ okoe do̠ baṅ ńam akade, cikit́sa se̠ba jạruṛ, nonkanko̠ hõ cikit́sa se̠ba hatao kạgit́ ạḍi kajaḱe udgạuket́koa.




Rajshahi selet́ arhõ pe̠ (3) jilạ re̠ daraekana “Bisses lockdown”

EID tayo̠m kho̠naḱge disom reaḱ jo̠to̠ jilạ ko̠ re̠ ko̠ro̠na rog ḍher calaḱkana. Nit hạbićte̠ rog námakan 40 percent kho̠n hõ bạṛti hoyakante̠ chapainawabgonj re̠ mit́ hapta lockdown emhoyakana. Ar hõ pe̠ (3) jilạ do̠ tạṅkhi re̠ me̠naḱa. O̠nako̠ jilạ re̠ hõ rog ḍherlen khan lockdown lạgit́ cintạ bhabna menaḱa. Ona jilạ do̠ Rajshahi, Khulna ar Satkhira. Sastho odhidoptor re̠n maraṅ aḱyurić oddhapok Dr. Abul Basar Mohamod Khursid Alom doe̠ lai jạhirakada, noa poristhiti ńe̠l oromkate̠ Satkhira, Rajshahi ar Kulna re̠ lockdown hoe̠ daṛeaḱa.

Sarkar no̠a re̠aḱ goṭawaḱ katha nitoḱ hõ bae emakatkoa. Dr.Abdul Basar do̠e menke̠da, Chapainawabgonj jokho̠nge̠ ko̠ro̠na ḍher se̠ bạṛtiyena unre̠ge lockdown ko̠ emke̠da. O̠nd̠e do̠ amdaj 40 kho̠n 50 percent rog ḍheren tayom lockdown em hoyakana. No̠a aḍepase jilạko̠ rẹ̠ hõ rog ạsḍi ãṭ ḍher calaḱkana, jemon- Satkhira, Kusṭhia, Rajshahi ar Khulna jilạ. Inḍian Verient ńamakan nonkan ko̠ 8 hor menaḱkoa chapainawabgonj re̠n, odhhapok khursid Alom do̠e   me̠nakada.noko̠ jo̠to̠ hoṛaḱ ge̠ Varot daṛan reaḱ record do̠ menaḱa.

Nit́ hạbić sanamko napae menaḱkoa. Menkhan rog arhõ ḍher idilen khan lockdown hoy daṛeaḱa. Noa pe̠a jilạ ko̠ modre̠ Rajshahire̠ dinạmge̠ ko̠ro̠na rogi bạṛtiko̠ ńamoḱkana. Lukhibar rogiko̠ ńamakana 52.5 percent. Sokolbar tarasiṅ okte̠re̠ Rajshahi bibhag sastho doptor re̠aḱ mit́ protibedon re̠ baḍae oco akana, Lukhibar Rajshahi jilạ re̠ 114 ko̠ro̠na rogiko̠ ńamakana. Rajshahi medical collage (Ramek) ar Ramek haspatal, PCR Lab jilạ re̠n bar sae gel eyae (217) hoṛaḱ nạmuna ńel hoylena. Calaoen pe̠ (3) din reaḱ nạmuna porikha kate̠ ńe̠lena, calaoen moṅgolbar Rajshahi jilạ re̠ ko̠ro̠na rogiko̠ ńamakana 21.7 percent. Ar o̠na do̠ budhbar bar (2) doboṛ ḍherena (42) percent. O̠na kho̠n hõ lukhibar do̠ ge̠l (10) percent kho̠n ḍherkate̠ 52.5 percent re̠ paṛaoena.

Bibhag sastho doptoraḱ  protibedon re̠ baḍae oco akana, calaoen 24 gho̠nṭa Rajshahi bibhag re̠aḱ 8 jilạ re̠ 276 hoṛaḱ hoṛmore̠ ko̠ro̠na ńamakana. Noko̠ mo̠dre̠ Rajshahi re̠n 114 hoṛ, chapainawabgonj re̠n 39 hoṛ, Naouga re̠n 26, Nator re̠n 44, Joypurhat re̠n 18 hoṛ, Buguṛạ re̠n 17 hoṛ, sirajgońj 7 ar Pabna re̠n 11 manwako̠. Rajshahi re̠ ko̠ro̠na rog te̠ harkhe̠t ar saset kate̠t́ 10 hoṛ ko̠ goćena.Haspatal cạcaclauić  Dr. Sayfhul Ferdos lại ke̠da  lukhibar kho̠n sokolbar tarasiṅ hạbić 24 gho̠nṭa re̠ haspatal reaḱ ko̠ro̠na ward ar ko̠ro̠na ICU re̠ge̠ ko̠ goćakana.

Uni doe̠ baḍae oco akana , calaoen 24 gho̠nṭre̠ gel (10) hoṛko̠ goćakan onko modre̠ mõṛe (5) hoṛaḱ ge̠ ko̠ro̠na positive ńamakantakoa. Porikha lahare̠ge̠ cikit́sa okterege̠ onko̠ ko̠ goćakana. Noko do̠ chapainawabgonj re̠n mõṛe (5) hoṛ. Rajshahi re̠n pe̠ (3) hoṛ, Nator re̠n mit (1) hoṛ ar kusṭia re̠n mit (1) hoṛ. Rajshahi jilạ prosasok Abdul Jolil doe̠ me̠nke̠da ko̠ro̠na khạtir aema galmarao calaḱkana. Menkhan lockdown nitoḱ do̠ baṅ emakana. EID por kho̠naḱge̠ arhõ ko̠ro̠na ḍher akana.

EID karo̠naḱte̠ sarkaraḱ ạnko̠ baṅ manao kate̠ bajar ar oṛaḱ calaḱ gho̠ṭna por rog são gujuḱ soṅkha bạṛti akana. Varot diso̠m kho̠n hećakan ae̠ma hoṛaḱ hoṛmore̠ hõ ko̠ro̠na positive ńamakana. No̠te mãhãmạri ko̠ro̠na viruste̠ disomre̠ calaoen 24 gho̠nṭa re  arhõ pe̠ ge̠l mit (31) hoṛko̠ goćena. Moṭ 12 hajar 511 hoṛ do̠ ko̠ goć jarwaena. Nãwãte̠ arhõ 24 gho̠nṭa re̠ 1 hajar 358 hoṛaḱ hoṛmore̠ ko̠ro̠na positive ńamena. nit́ hạbićte̠ diso̠mre̠ ko̠ro̠na ńamakat́ko̠ hoṛaḱ soṅkha hoyoḱkana 7 kạruṛ 96 hajar 343.  Sokolbar (28) may ạyuṕ be̠la kho̠bor baḍae oco hoy akana. O̠na kate̠ hõ 24 gho̠nṭa re̠ ko̠ sustho akan 1 hajar 64 hoṛ. Moṭre̠ 7 kạruṛ 36 hajar 211 manwa ko̠ sustho akana. No̠a din mo̠ṭre̠ ko̠ro̠na porikha hoy kana 14 hajar 606 manwako . Ar noa lahare̠ lukhibar (27) may disomre̠ ko̠ro̠na khạtir  bar ge̠l bar(22) manwako goćena, ar  rog ńamakana 1 hajar 292  manwakoaḱ hoṛmore̠.




Besorkari Kolejere bondok’ kana Onars-Mastars (Honors-Masters) parhaok’

Besorkari collage porjaire̠ menaḱ Honors-Mastars bond hoyoḱa me̠nte Siknạt Montri Dipu moni doe baḍae oco akana . Britimulok siknạt ḍher lạgit́ kạmi hora oṅso hisạbte̠ bebostha hataoa mente uni doe lại ke̠da.Budhbar tarasiń okte̠ ko̠ro̠na khạtir te̠ siknạt gãota ko̠ calaḱkan chuṭi ar siknạt babodre̠ aema bisoi niye virtual songbad sonmelonre̠ uni do̠ noa kathae menke̠da.siknạt montri menke̠da, siknạt montri menke̠da, Besarkari collage porjai re̠ goṭa akadale, porjai lekate̠ noa Honor-Masters bo̠nd kate̠ onḍe do̠ Degree dhapren oloḱ paṛhaoaḱ gidrạko̠ paṛhaoaḱa. Degree biḍạuko̠ ema. Aema lekan short kours, Diploma Cours ko̠ hoyoḱa onḍe. Oka do ạḍi ãṭ kạmi seć , nijaḱ kạmi ṭhại benaore̠ niḍakan hoyoḱ.

Hoṛ soṅkhako̠ gạkhuṛ jono so̠mpo̠d re̠  mit́ko lạgit́ sarkar noa porikolpona hataoda ańjomkate̠ siknạt montri menke̠da, jo̠to̠ collage re̠ honor – masters  temon jạruṛ bạnuḱa. Aema okte̠ oloḱ paṛhaoḱ cet́joń bekar hoyoḱkana. Ale do̠ ona bale khoj kana. Ale sanam hoṛ soṅkha gạkhuṛ jonoso̠mpo̠d mente̠ ṭhikạn le̠ khoj kana. Uni menkeda ,Be sarkari collage porjaire̠ honors- masters bond lạgit́ Jatio Bissobiddaloe são kạmile̠ eho̠b akada. Noa modhe re̠ cometee badhao hoy akana. Onko̠ge̠ noa bisoi ko̠ ńel oromda. Ar bissesoggo ko̠ tuluć hõ galmarao hoyoḱa. Aema lekan biḍạu-binbiḍạu kate̠ noa goṭae jạruṛa.

Menkhan nitoḱge̠ collage ko̠re̠ honors- masters baṅ bondhoḱ kana baḍae kate̠ siknạt montri menke̠da, noa kạmi do̠ aćka baṅ bond lagaḱa. Okoe nitoḱ honors- masters re̠ ko̠ bhorti kana. Onkoaḱ oloḱ paṛhaoḱ baṅ cabaḱ hạbić tạṅgi hoyoḱa. Jkho̠nge̠ abo bon monea- puropuri bond daṛeaḱa, un jokhećge̠ bon bond daṛeaḱa. Jo̠to̠ collage re̠ honors- masters baṅ bondhoḱa mente̠ Dipu moni lại ke̠da. Menke̠dae, sotoborsi 13 goṭen collage menaḱa, thoṛa moṅj collage hõ menaḱa,  okare̠ jo̠to̠ lekan bebostha menaḱa, onakore̠ honors- masters calao hoyoḱa.soṅbad sonmelonre̠ selede̠ tahẽkana prathomiḱ ar gono siknạt protimontri md.

Jakir hossain, siknạt upomontri Berister mohibul hasan choudri moufel, siknạt montronaloe re̠n maddhomik ar uccosikkha bibhab socib md. Mahbub hossain, karigori ar madrasha siknạt bibhab  socib md. Aminul Islam khan, prathomik ar gonosikkha montronaloe re̠n socib Golam md. Hasibul Alom,maddhomik ar uccosikkha doptor re̠n ạyurić oddhapoḱ Dr. Soiyod md. Golam faruq, prathomiḱ siknạt odhidotor re̠n maraṅ ạyurić Alomgir mohamod Monsurul Alom, Dhaka siknạt Board re̠n chairman oddhapoḱ Nehal Ahomed.

 

 




Diso̠m reaḱ Siknạt Gãota ko reaḱ Bo̠ndh ḍherena

Ko̠ro̠na  Ãjaṛ Ạḍi ãṭ bạṛtiyente̠ jo̠to̠ Siknạt gãota ko̠ reaḱ chuṭi se̠ bond arhõ baḍhao hoy akana.Darakan 12 June hạbić jo̠to̠ siknạt gãota ko̠ bond tahẽna  mente̠ siknạt montri Ḍaktor Dipu Moni doe baḍae oco akana. Teheń Budbar hiloḱ 26 may mit́ sãote̠ galmarao kate̠ noa goṭa akan kathae lại ke̠da siknạt montri.

Calaoen se̠rma 8 march 2020 Baṅgladisom re̠ Ko̠ro̠na rugi ńamen tayom ona se̠rmage̠ 17 march Disom re̠aḱ jo̠to̠ siknạt gãota ko̠ reak̠ bond Sarkar doe jạhir ke̠da. Dhap dhapte̠ Darakan 29 may hạbić chuṭi do̠ baḍhao hoy akana. Siknạt gãota ko̠ bond menaḱte̠ online Reḍio ar soṅsod TV re̠ sanam siknạt kạmi ko̠ calao idiḱ kana.

Robibar (23)may Montri Porisod bibhab ko̠ro̠na virus noa mãhãmạri cabae lạgit́ se̠  noa são lạrhai lạgit́ sanamaḱ kạmiko̠ re̠aḱ ạn-ạriko̠ 30 may hạbić baḍhao hoy akana.

Noa muskil okte̠ talate̠ hõ siknạt gãota ko̠ re̠aḱ arhõ mit́ dhap chuṭi baḍhao lạgit́ goṭa ke̠da Siknạt Montronaloe. Calaoen 5 April kho̠n Lockdown metaḱme̠ sanam lekanaḱ kạmi kore badha  hatao hoy akana. Ar ona do̠ 30 may hạbić bohal tahẽna. Menkhan 24 may kho̠n gạḍiko̠ do̠ calaḱ hijuḱ e̠hob akana.

 




Rajshahi Puṭhia re̠ 22 Goṭe̠n Adivasi Gharońjre̠n ko̠ Gại Daṅgrako̠ Ńamket́ko̠

Rajshahi Puṭhia upạjilạ re̠n adivasi ko̠aḱ kạuḍi ar gaõta seć lekate Jion jiṅgi lahanti lạgit́ bachaoakat́ko̠ (22)bargel bar go̠ṭe̠n gharo̠ńj talare̠ Maraṅ Montri Sekh Hasina seć kho̠n maraṅ sande̠s hisạbte̠ mit́ṭe̠n kate̠ Moṅj Soṅkor Jạt re̠n Bạchi gại do̠ em hạṭińat́ ko̠a.

Budhbar Se̠taḱ bela ok̠tere̠ mit́ sãote̠ Praniso̠mpo̠d Unnoyon Prokolpo tabe̠re̠ upạjilạ prosason Ar upạjilạ praniso̠mpo̠d do̠pto̠r do̠ no̠ae̠ hoy ocukeda. Upạjilạ Nirbahi Officer (UNO) Nurul Hai Md:Anacch aḱ ạyurte̠ No̠ko̠ gại daṅgra e̠m hạṭiń akhṛare̠ maraṅ pe̠ṛa hisạbte̠ seṭere̠ tahẽkana Rajshahi -5 (Durgapur-Puṭhia) ason re̠n saṅsod  sodosso Profesor Dr: Monsur Ali.

Bisses pe̠ṛa hisạbte̠ seṭere̠ tahẽkana Puṭhiạ upạjilạ Chairman GM Hera Baccu, Rajshahi jilạ praniso̠mpo̠d maraṅ officer Dr: Ismael Hoqe, Adivasi Prokolpo cạcạlạuić Dr: Osim Kumar Das Promukh.

 




Nachole re Ko̠ro̠na cehaona Seminar ar Parthomik cikitsa ko ńamkeda Santal ko

Ho̠la 14/05/2021 tạrik so̠kolbar ạyuṕ bela Chapainawabganj jilạ Nachole upojilạ reaḱ Mohanoil ato̠re Ko̠ro̠na ajaṛ kho̠n sahaṛ akan tahen cehaona seminar ar pahil sastho cikitsa em hoypurạuena. Niạ seminar do̠ National Agency for Green Revolution (NAGR) NGO aḱ ayurte hoyena. Seminar re Mohanoil ato̠ ren 70 goṭen pạṭhuạ gidrạ ko̠  ko selet́lena. Seminar ar pạhil sastho cikitsa em akhṛa re mano̠t peṛa hisạbte  selet́ ko̠ tahekana Nachole Upojilạ Adivsi Academy ren Chairman Mn. Jotin Hembrom, Baṅgladesh Northern Evangelical Lutheran Church (BNELC) Bạrin Circle ren chairman Mn. James Ajay Ṭuḍu, NAGR ren executive director Mn. Stephen Soren, Program coordinator Shamson Soren, Program officer Prodip Hembrom, Amnura Lutharen Mission Hospital ren Medical Assistant Dr. Simion Kisku, Bhatsa High Schoolren Mahasoi Mn. Shusil Hembrom ar Choknirkhin High School ren Mahasoe Mn. Hakim Murmu, Nachole Upojila Health Complex ren Senior staff Nurse Ronjoli Hembrom.

Niạ seminar re pạthuạ gidrạ ko niạ okte cekate niropo̠n hoṛmo tahena ar ko̠ro̠na kho̠n sahaṛ tahewa ar ko̠ro̠na hoelen kho̠n cet́ cekae hoyoḱa o̠na ko lạesaḍiat́ koa. Ona chạḍa seminar re mantan ko̠ ti te selet́en sanam pạṭhuạ gidrạ ko khata, kolom, rul ar mask ko̠ em calaḱ koa.  Seminar tayom o̠na toṭharen rogiko̠ koe pạhil cikitsae emaḱ koa Amnura Lutheran Mission Hospital ren Medical Assistant Dr. Simion Kisku. Niạ Cehaona Seminar hotete  aema o̠na ṭoṭha ren santal pạṭhuạ gidrako ar onko gharonjren ko ko̠ro̠na kho̠n sahaṛ tahen reaḱ ko̠ baḍae ńamkeda.




Bijli Relgạḍi jugre boloyena Baṅgladiso̠m

Baṅgla disom d̠o kukmu reaḱ metrorel jugrei boloyena. Baṅgla disom re̠ pạhildhao metrorel calao hoyaḱana. Rajdhạni uttora Diyabaṛ̣i ṭoṭhate̠ kho̠n biḍau-lạgit́ (Performance Run) calaokedako̠ bijli (carrent)te̠ calaḱ noa rail gạḍi. No̠nkanaḱ ar hõ 18 goṭen biḍạuko̠ calaoa mente̠ mukhiạić doe lại jạhirkeda. Moṅgolbar tikin 12 baja o̠kte̠ Diyabaṛi Ḍipo bhit́rire̠ calao ho̠yna metrorel reaḱ pạhil trạin. Workshop kho̠n calao calaote̠ turui (6) bogi (coatch) train do Anloding zonere̠ ko̠ ạgukeda.  Metrorel uduḱakan akhṛare̠ virtualy se̠le̠t́en soṛok poribohon ar setumontri Obaidul kader. Rạil gạḍi do̠ unloding zone re̠ ạgo̠ tayo̠m Baṅgladiso̠m re̠ bachaokan Japani rasṭrodut Ito Naoki ona sãote̠ meṭrorel re̠n maraṅ mukhiạ do̠ coatchko̠ talare̠ bo̠lo̠kate̠ ńel baṛa ạcurke̠da.

Niạ lahare̠ calaoen 21 April, meṭrorel reaḱ pạhil seṭ Ḍhaka heć se̠ṭe̠r akana. Noate̠ turui goṭen coatchko̠ hijuḱa. Un okte̠ meṭro rel prokolpo benaoakat́ soṅgstha DMTCl sasaṕṛao ạyurić MNN SiddikiMNN Siddiki lại jạhir ke̠da, Coatchko̠ do̠ Ḍipote̠ko̠ hataokoa.Ona tayom traial run ạuri ehoboḱre̠ noako̠ reaḱ mit́ṭen gãota biḍau hoyoḱa.

Note̠ dosar seṭ hõ calaoen Robbar moṅgla bondorre̠ heć se̠ṭe̠rakana. Coatch ko̠ gel are (19) le̠ka̠naḱko̠ biḍukoa. Prokolpo reaḱ hudis bhabna le̠kate̠, noa cando mucạt́ seć pạhil seṭ biḍạu reaḱ jatra  se̠ traial run hoy daṛeaḱa.